Aký som ja trotl …

Ma pred chvíľou pri inom článku a mojej reakcii “uzemnil” voľajaký ani nie tak slniečkár, ale skôr otravný hnidopich, že píšem, ako tie uvodniky zo starých dobrých časov, ktoré ste už viacerí označili za časy zlaté. Je síce pravdou, že sa snažím veci riešiť komplexne a z toho dôvodu aj obšírne, lebo predpokladam, že ten kto ich číta svet vníma podobne ako ja a len reklama môze byť jednoduchá a s-prostá. Život je omnoho komplikovanejší a je to sviňa zaludná. I s tými politikmi.
Ako rád by som zasa čítal o úspechoch našich ľudí, o ich vynaliezavosti a pracovitosti, o tom ako za naše spoločné postavila škôlka, škola, ihrisko, alebo zdravotnícke zariadenie. Ako sa nám podarilo rozšíriť výrobu a vďaka tomu sa tam a tam stavia nová fabrika alebo závod a ako sme si vo všetkom sebastační. Že tí, s ktorými obchodujeme, nás považujú za partnerov a nie otrokov. A že naši politici si považujú za svoje poslanie a česť reprezentovať nás a seba a že pre okolitých nenažrancov je naša armáda veľmi tvrdým orieškom.
Zatiaľ len čítam o tom, že Amík chce vybombardovať toho, že tam toho už vybombardoval a že bombardovanie a vraždenie je vlastne vec humanitárna. Akt milosrdenstva. Bože, aký som ja trotl, že toto všetko nechápem a nevážim si tohto “demokratického” a “slobodného” života. Naša budúcnosť a budúcnosť našich potomkov zavisí od pár desiatok zombií so špinavými prackami od krvi a myšlienkami ako z pekla a ja len rýpem.
Pokiaľ niekto z Vás uvidí, alebo bude čítať o boji so zrnom, dajte mi prosím vedieť a pošlite mi link na tento zázrak. Vtedy sa ubezpečím, že to s nami nebude až tak zlé a život sa navracia do starých koľají. Do koľají kľudu, starostí ako naplniť náš voľný čas, o starosť nad výchovou a vzdelaním našich detí a ako zvíťaziť nad zrnom. A tomu bordelu okolo nás tak bude odzvonené.