Krátky komentár
Žijeme v čudnom systéme. Herečky nás učia variť, mäsiari robia vodárov, agronómovia stavbárov, čašníci elektrikárov.. Úzko to súvisí so systémom vzdelávania a výchovy, prípravou na budúce povolanie. Áno, odborník by mal byť povolaný. Niektorí by sa mali dokonca pripravovať na životné poslanie. Každý bol sem poslaný, aby napĺňal svoje úlohy. Ale to už je filozofický pohlaď na samotnú existenciu jednotlivca a spoločnosti. Táto spoločnosť evidentne nemá záujem využiť potenciál každého jedinca a tak najschopnejších ľudí vyháňa do ekonomickej emigrácie, mrhá najcennejším kapitálom, ktorý má k dispozícii. Žijeme v systéme obrátenom hore nohami.
Mladí chcú učiť starších ako treba správne spravovať spoločnosť. Sami sa nominujú na ústavné posty. Niekedy dokonca pochybné indivíduá s pochybnou minulosťou. Úplne opomíname fakt, že odborník musí rásť, musí sa vzdelávať v danej oblasti, potom musí naberať skúsenosti, neskôr niečo dokázať a tak stúpať po profesijnom rebríčku. Musí si budovať prirodzenú autoritu, byť rešpektovaný. Dnes prirodzené kritériá prehlušuje reklama. Keby sme Slovensko oblepili stádom svíň, Slovák je schopný zvoliť tieto do čela štátu. A tak dovolíme za prezidenta zvoliť hoci aj upratovačku. Ústava to síce dovoľuje, ale otázku ako bude štát fungovať, si viete zodpovedať sami. Môžeme ju síce nazývať pani riaditeľka, avšak štát môže jedine doriadiť. Funkcia vrcholového politika je o dennodennej náročnej práci s občanom, zodpovednosti za celú spoločnosť. Nie je to o tom, ako je kto oblečený. Do toho pochybné nadácie rozdávajú ocenenia za nič, aby zvyšovali kredit „svojich“ politikov.
Štát sa nachádza v takom hlbokom štádiu rozkladu, že tento systém nevyhnutne potrebuje okamžitú zásadnú zmenu v spravovaní spoločnosti. Inak o niekoľko rokov už nemusí byť. Ako hovorí jeden z mojich priateľov: „Takýto štát nemá žiadne právo na ďalšiu existenciu.“