To je ale sprostosť – zareaguje normálny antiteista. Ale to je nad naše sily – príde na to a potom skonštatuje každý učeník Kristov.
Boh nám určite nebude kázať praktizovať niečo, čo by bolo nad naše sily. Hoci to je proti našej prirodzenosti, s pomocou sily z neba sa niečo s tým dá robiť.
Ak nám niekto ublížil, tak nás prosil o pomoc. Aj keď primitívne, možno podlo, požiadal nás o pomoc. Aby sme si ho aspoň všimli. A zapamätali. Čím bola podpásovka zákernejšia, ten, čo nás kopol, prebodol, nezaplatil, oklamal, urazil… nám iba vyslal tajný signál, že jeho skutočný stav sa nachádza v stave nešťastia. Možno akútneho.
Čo pozitívne mi to silno negatívne môže dať?
Poučenie. Opatrnosť. Trpezlivosť. A snáď aj všeličo iné.
Ak neodplatíš zlým za zlé, tak je to už úspech. To svedčí o Tvojej dobrote. Tu už začína kresťanstvo. Už toto nie je normálna reakcia, ale pôsobenie Ducha Sv. v nás.
Ak tomu chceme dať správnu koncovku, tak sa začnime za toho nešťastníka či nešťastnicu modliť. Čiže posielajme mu svetlo z Absolútna. Tým väčšie alebo dlhšie čím bola rana tvrdšia. Naučme sa obetovať to nebu. Toto je Cesta.
Raz nám vari docvakne, že odpustenie potrebujeme všetci. Aj od Boha, aj od blížnych. Ak toto pochopíme, tak popritom skúšame ozaj odpúšťať.