Príliš veľké zdanenie práce poškodzuje ekonomiku a umelo zvyšuje ekonomickú nerovnosť

Na Slovensku nikdy neplatila rovná daň. Ani keď bola zavedená Ivanom Miklošom, pretože aj vtedy bola práca zdanená oveľa viac než ostatné druhy príjmov. Poďme sa ale pozrieť na súčasnú výšku zdanenia práce keďže v súčasnosti už rovná daň neplatí a porovnajme ju so zdanením ziskov firiem.

Zamestnanec s cenou práce 3 000 eur má prácu zdanenú na 46%. Moja práca je zdanená výškou 43% a práca zamestnanca s minimálnou mzdou výškou 39,2%. Na Slovensku máme v súčasnosti progresívnu daň takže firmy s veľkými ziskami by mali mať väčšiu výšku zdanenia než zamestnanec s minimálnou mzdou avšak opak je pravdou. Napríklad firma so ziskom 106 218 000 eur má daň vo výške 24%. Firma so ziskom 126 831 000 eur má daň vo výške 28,2%. A ešte jedna firma so ziskom 62 485 000 eur má daň vo výške 26,8%. A to ešte dodám, že zamestnancom je zdaňovaná celá cena práce zatiaľ čo firmám iba ich zisk ktorý sa započítaním veľkého množstva nákladov napríklad aj samotnej mzdy zamestnancov výrazne znižuje. Takže nielen, že firmy majú oveľa väčšie možnosti na zníženie výšky zdaniteľnej čiastky než zamestnanci ale dokonca platia aj oveľa nižšiu daň. To ešte dodám, že napríklad daň z dividend je iba 7%.

Je jasné, že zdanenie ceny práce je až príliš veľké čo má za následok mnoho negatívnych javov ako napríklad stagnovanie miezd zamestnancov na veľa rokov ak sa nenachádzali okolo minimálnej mzdy a celkom určite aj zvyšovanie rozdielu v príjmoch medzi chudobnými ktorých jediným príjmom je väčšinou ich práca a bohatými ktorých väčšina príjmov je oveľa menej zdanená ako napríklad zisky firiem, dividendy, prenájom a akcie. Keďže zamestnanci tvoria drvivú väčšinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva ich nadmerné zdanenie sa negatívne dotýka celej reálnej ekonomiky. O tom ,že je zdanenie práce veľmi veľké hovoria aj inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Európska komisia a ekonómovia zo Slovenskej akadémie vied. Problém je, že sa v tomto smere aj na Slovensku za posledné roky udialo veľmi málo.

Na záver sa pozriem na zmenu výšky príjmov zamestnancov v dlhodobo stabilných ekonomikách ako je Nemecko, Rakúsko a Taliansko v dlhšom časovom horizonte. Od roku 1999 v týchto krajinách platí euro. Keďže v daných krajinách pracuje aj mnoho Slovákov, tak si vieme ľahko overiť ako sa v nich menila výška miezd. Ich výška sa za posledných 20 rokov v povolaniach ako napríklad zamestnanci v gastronómií, hotelierstve, stavebníctve, poľnohospodárstve a mnohých ďalších odvetviach takmer vôbec nezmenila alebo len minimálne. Keď si ale pozrieme rast HDP v daných krajinách tak zistíme, že ten stúpol v priemere o 165%. Výška zdanenia ceny práce určite nie je jediný faktor ktorý tento obrovský rozdiel spôsobuje ale určite sa radí medzi najhlavnejšie.

A aké je teda riešenie? Celkom jednoduché, znížiť výšku zdanenia ceny práce. Mnoho ľudí bude namietať, že to nie je možné avšak postupné znižovanie ceny práce možné je keďže každý rok sa v rozpočte vždy nájdu peniaze aj na menej dôležité výdaje. Taktiež treba prestať znižovať zdanenie ostatných druhov príjmov a postupne ich zvýšiť tak aby v dlhodobom horizonte bolo zdanenie práce s nimi približne rovnaké. Je možné, že ani to nebude stačiť ale to nás bude trápiť až potom, keď bude zdanenie ceny práce približne rovnaké ako u ostatných príjmov.