Pravdu si môžu kúpiť len bohatí

Vyhodia vás z práce a máte pocit, že zamestnávateľ nekonal práve podľa zákona, nedostali ste na dovolenke to, čo ste podľa zmluvy mali, máte spor so susedom, obrali vás o byt či pozemky alebo štátna inštitúcia vašej firme, resp. vám ako súkromnej osobe uložila pokutu? Domáhať sa svojich práv môžete na súde. Ten je v mnohých veciach jediná kompetentná inštancia, ktorá môže rozhodnúť na koho strane je pravda. Tá však na Slovensku nie je zadarmo!

Ísť do poväčšine niekoľkoročného sporu s niekým, koho zastupuje armáda právnikov nie je ľahké a či to zvládnete bez právneho vzdelania a skúseností z prekrúcania paragrafov je otázne. Takže nič iné vám nezostáva, len siahnuť po službách profesionálov. Nájsť si právnika, resp. advokáta nie je nič zložité. Stačí len pár klikov na internete a môžete si vyberať. Ešte treba dúfať, že to s nimi nefunguje ako s lekármi špecialistami. Teda, že majú množstvo klientov a žiadne voľné kapacity. Ďalej by ste si mali pripraviť dostatok voľných peňazí, množstvo energie a trpezlivosti. Domáhať sa pravdy na súde je totiž drahý šport. Za jeden úkon u právnika zaplatíte aj 80 eur a viac. Čo by sa nezdalo až tak veľa, ale nie je to jednorazový poplatok. Takýchto úkonov je totiž treba viac. Kde na to vziať? Právne spory nie sú žiadna hra na istotu. Aj keď ste presvedčený, že pravda je na vašej strane a všetko tomu aj nasvedčuje, no víťazstvo isté nemáte. Naše súdy teda veľkou dôveryhodnosťou neoplývajú. Nastane deň rozhodnutia a ups, prehrali ste. Môžete prísť aj o tisícky eur. Začnete si tak študovať ako sa vyhlasuje osobný bankrot. Aj toto nám priniesli roky vlády sociálnej demokracie. Človek radšej sklopí uši a podriadi sa neprávu. O žiadnom súdnom spore radšej ani neuvažuje.

Pravda totiž v dnešnej dobe patrí poväčšine len bohatým a ľudia s bežným platom sa jej často nemôžu domôcť, lebo na to nemajú. To ešte neberiem v úvahu lehoty, keď konečného verdiktu súdu sa možno poniektorí ani nedožijú. A takto si tu krásne na tom Slovensku žijeme. Základ, že problémy v súdnictve, zdravotníctve, školstve atď. roky prehliadame a ministri riešia v prom rade kde, čo nakúpiť a ako obabrať verejné obstarávania, aby sa ušlo „našim ľuďom“. Veď z vyriešenia skrátenia lehôt alebo úpravy poplatkov pre nízko-príjmové skupiny obyvateľstva by sa nikomu nič neušlo. Ak nezačne fungovať súdnictvo, prokuratúra, polícia, zbytočné sú nám aj úrady na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, akurát maličká nálepka na obrovskú dieru v systéme. Riešenia existujú, len sa treba učiť od lepších a nehľadieť len na biznis v jednotlivých rezortoch.

Aké sú Vaše skúsenosti, pustili by ste sa v dnešnej dobe do súdneho sporu?

Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je