Dnes sa mi po 3 hodinách “vybavovania” podarilo zistiť, že nič nevybavím. Zároveň to považujem aj za najväčšie plus, lebo ma nenechali v neistote a to v dnešnej dobe tiež niečo znamená. Úrad práce Sociálnych Vecí a Rodiny so mnou od ukončenia štúdia na Technickej univerzite pred 17-timi rokmi nemal veľa práce. Nikdy mi neponúkol zamestnanie a naopak od 14-tich rokov rôzne prispievam (občas aj z troch príjmov súčasne) do daňového systému a tým pádom aj na chod tohto administratívneho bermudského trojuholníka na peniaze. Zhodou okolností (nie náhodou, ale cieľavedomou aktivitou môjho bývalého nadriadeného, vďaka čomu zanikol zamestnávateľ) sa stalo, že som sa od februára ocitol v evidencii ako nezamestnaný. Každý by mal dostať druhú šancu a tak som to skúsil v ponuke práce. A zistil som, že sa vlastne za tie roky nezmenilo nič. Naozaj som tam tých ľudí videl prvý krát v živote, nikdy som im neublížil a preto nechápem, prečo sa na mňa pozerali s pohŕdaním ako na bezdomovca (a ten by si to zaslúžil?). Skúsil som požiadať o schválenie “repasu” – rekvalifikačného kurzu, keďže mi administratívnou pracovníčkou (pridelenou podľa miesta bydliska) bolo naznačené, že si ho môžem nárokovať. Našiel som si školiteľa, vyplnil potrebné formuláre, ktoré som dostal na oddelení rekvalifikácii (ÚPSVaR) a priniesol som ich späť začiatkom mája, ako mi bolo povedané. Keďže však na tento projekt neboli uvoľnené ďalšie prostriedky, robil som to zbytočne. Zbytočne som otravoval personalistku školiteľa, vypísal 6 strán formulárov, prejazdil 30 km a zabil 3 hodiny času. Istá šanca, že prostriedky na tento účel ešte tento rok budú uvoľnené, existuje (podľa slov mimochodom veľmi ochotného vedúceho oddelenia), avšak mám smolu, pretože sa bude týkať najprv ľudí do 29 rokov, čiže ľudí, ktorí štatisticky neplatia dane (myslím tým všetky dane nášho prepracovaného daňového systému) ani z polovice tak dlho, ako ja.
Verím, že mladým ľuďom sa pracovať nechce, veď ich náš školský systém vychováva na riadiace funkcie. Potom sa asi niekto trošku snaží ich donútiť robiť aj manuálne a preto ich uprednostní pred všetkými ostatnými. Verím aj v to, že s blížiacimi voľbami sa zas nejaké prostriedky uvoľnia a niekto absolvuje aj kurz, ktorý mu pomôže sa zamestnať. Vlastne verím v to, že na ÚPSVaR pracujú aj ľudia, ktorí z presvedčenia chcú pomôcť. Ale po ďalšej vlastnej skúsenosti verím aj v to, že mne ani veľa iným ľuďom tento úrad nepomohol a nikdy nepomôže a štatisticky tak jeho dôležitosť u mňa preto klesla k úrovni zbytočnosti.
Ja sa opäť zamestnám, ako vždy vďaka svojim schopnostiam, budem sa snažiť si miesto zaslúžiť a uživiť svoju rodinu. Veď čo iné mi zostáva?! A nikto sa ma potom nebude pýtať, prečo môj bývalý zamestnávateľ zanikol, alebo koľko mám rokov. Nepotrebujem na to žiadne stimuly, ani dotácie. Jednoducho dokážem, že viem a mám záujem pracovať. A na to žiadny ÚPSVaR nepotrebujem. A vlastne nikto z nás, pretože bez neho by konečne vyšlo najavo, koľko darmožráčov tento “priateľský” prístup vyživuje. Rovnako nekompromisný prístup v ďalších oblastiach verejného života by bol zárukou toho, že pracovití a obetaví ľudia by mohli byť za svoju prácu adekvátne odmenení a sociálna záťaž štátu by sa preniesla na viac ramien. Historky o tom, ako tam niektorí ľudia niektorým ľuďom vedia pomôcť, ma tým pádom prestávajú zaujímať ešte viac. Pretože takto to v našom štáte jednoducho “funguje” všade a buď to budeme tolerovať všade, alebo nikde a začneme hneď od seba.
Niekto by si asi myslel, že za mňa hovorí hnev, ale práve naopak. Som pokojný a spokojný, pretože sa mi opäť potvrdilo, že tejto krajine žiadne kozmetické zmeny nepomôžu. Každý z nás má svoj podiel viny na tom, aký “spravodlivý” systém sme vytvorili pomocou najspravodlivejšej parlamentnej demokracie. Dovolím si tvrdiť, že týchto politikov žiadne žlté karty nezmenia, treba im dať rovno červenú! Repas totiž viac ako ja, potrebuje politický systém v tejto krajine!
Milujem Slovensko a verím, že veľa môžeme zmeniť, preto pracujem vrámci svojich možností, aby si ľudia otvorili oči.
Viac na : www.reconquista.sk