Vývoj ľudových protestov v juhoamerických štátoch

           V juhoamerických štátoch v priebehu desaťročí začali nespokojní ľudia vychádzať z ich domovov, blokovať ulice v ich okolí. V priebehu pochodu búchali hrncami a panvicami – forma protestu vytvorená ako cacerolazo. Cacerolazo je forma ľudového protestu začínajúca v Chile a pokračujúca v Argentíne, ktorý je zložený zo zhromaždenia ľudí tvoriacich hluk búchaním hrncov, panvíc a kuchynského riadu, aby vyvolali pozornosť. Čo je svojrázne o tomto type demonštrácie je, že ľudia môžu protestovať z ich vlastných domovov, a tak dosahuje úroveň podpory a zúčastnenosť. Spontánna demonštrácia skupiny ľudí alebo občanov odpovedajúci na verejné vyhlásenie politickej moci alebo inej organizácie zvyčajne proti vláde alebo určitých rozhodnutí alebo vládnej politike. Jeho najvýraznejšia charakteristická vlastnosť, a čo jeho rozlišuje od iných typov protestu je, že demonštranti vyjadrujú ich nespokojnosť cez rytmický výrazný zvuk. Rozšíril sa aj v Uruguayi, Taliansku a v Španielsku.

            Slovo cacerolazo pochádza zo španielskeho slova cacerola, ktoré znamená hrniec. Tento typ verejného prejavu začal v roku 1971 v Chile proti nedostatku priemyselných výrobkov v priebehu administratívnej správy vtedajšieho prezidenta Salvadora Guillermo Allende Gossens. Demonštráciu začali študenti, ku ktorým sa pridali tisícky ľudí. Vtedy bola výrazná politická polarizácia spôsobená sociálnou a hospodárskou nespokojnosťou. Prvýkrát demonštranti použili formu protestu cacerolazo ako opozícia k vládnucej ľavicovej politickej aliancii La Unidad Popular. V obchodnej sfére bol nedostatok základných tovarov, ktorého výsledkom bol čierny trh a hyperinflácia na úrovni 342%. Potom začali protesty s hrncami a panvicami. Demonštranti boli originálne nazývaní ako Pochod prázdnych panvíc – La Marcha de las cacerolas vacias, pretože predpokladane bol nedostatok potravín. Očakávali výsledky ale kríza sa všeobecne zvyšovala nespokojnosťou proti vtedajšej vláde. Týmto spôsobom boli začiatkom roku 1971 organizované pochody aj na hlavných dopravných cestách miest, ktoré boli potlačované a vznikli rozsiahle demonštrácie proti týmto skupinám, ktoré uprednostňovali vtedajšieho prezidenta Salvadora Guillermo Allende Gossens.

            Špecifikom demonštrácií bola zorganizovaná skupina nazývaná Poder Femenino – Ženská sila od 1. decembra 1971.¹Vo všeobecnosti demonštranti podporovali Partido Nacional – Národná strana a nacionalistické hnutie Patria y Libertad – Vlasť a sloboda, ktorých členovia sa neskôr chceli začleniť do tajnej polície vodcu pravicovej vojenskej diktatúry, ktorým bol Augusto José Ramón Pinochet Ugarte. V danej epoche zamestnanci vedení lídrom odborovej organizácie Rodolfom Seguelom vyvolávali protestovať proti Augustovi Pinochetovi. Rodolf Seguel bol zatknutý viackrát pre vyvolávanie týchto protestov a dokonca opustil štát, pretože bol sledovaný policajnými agentmi. V priebehu protestov proti diktatúre Augusta Pinocheta boli manifestácie, ktoré potvrdzovali politické represie, mučenie a násilné zmiznutie ľudí vtedajšou vládou. Obyvateľstvo žijúce v okrajových častiach Santiaga de Chile bolo pri protestoch potlačované políciou a armádou. V súčasnosti ľudový protest vytvárajú obyvatelia žijúci vo vonkajších častiach hlavného mesta Santiago de Chile.

      Neskôr sa cacerolazo stalo populárne a preniklo do ďalších štátov. V Argentíne domácimi potrebami začali metódu ľudového protestu ženy proti určitému domácemu a rodinnému násiliu. Tieto ženy vedeli, že polícia nespravila nič proti domácemu násiliu a rodinnému násiliu. V roku 1996 boli viaceré ľudové protesty proti sociálnej politike a hospodárskej politike vtedajšej argentínskej vláde. Najdôležitejší ľudový protest sa konal dňa 19.12.2001.