V mimoriadnej nedeľnej diskusnej relácii Televízie Markíza (nedeľa 19.3.2017) položil otázku Ján Budaj Petrovi Kresákovi (od 1,00 celkového času relácie).
Budaj sa pýta Kresáka:
„Existuje zákonný dôvod pre skrátené legislatívne konanie vo veci vládneho návrhu na zrušenie amnestií?“
Kresák odpovedá otázkou:
„Dotýka sa táto problematika ochrany ľudských práv alebo nie…?“
Konštatujem, v súlade so zákonom, že vo veci zákonom vymedzených a taxatívne vymenovaných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, je odpoveď Petra Kresáka vedomá alebo nevedomá lož, založená na nekalom úmysle alebo na pozadí jeho právnickej nedovzdelanosti v problematike ľudských práv. Všetci nie sme odborníci na “fšetko”.
Ibaže, ak ale “sme”, a za odborníkov sa vydávame, vedome alebo nevedome páchame zlo. Obzvlášť, ak sme osobami, ktoré požívajú štatút spoločenskej a odbornej autority. Hmm…
Vzhľadom na „zakonzervovanú“ povahu a stav veci, neexistuje vôbec žiadny relevantný dôvod pre skrátené legislatívne konanie, pretože nehrozí žiadny ďalší ľudsko-právny, ani hmotný a národohospodársky následok z omeškania. Ide o status quo: niveau stable.
Skráteným legislatívnym konaním vo veci rušenia amnestií bude znovu porušený zákon o skrátenom legislatívnom konaní. U nich už bežná rutina.
https://videoarchiv.markiza.sk/video/mimoriadna-relacia/60683_zrusenie-meciarovych-amnestii#
Otázky autora článku:
1. „Vedel Mečiar, že vyhlásením amnestií poruší a porušil základné ľudské práva dotknutých a najmä poškodených osôb, a amnestiu udelil osobám, ktoré zločinným spôsobom porušili základné ľudské práva týchto osôb, prípadne si udelil aj samoamnestiu?“Poznámka: Keď samoúnos, tak aj samoamnestia.
2. „Vedel o tom ústavný súd a konal?“
3. „Vedeli všetky slovenské vlády a parlamenty, že 8-mimi hlasovaniami proti zrušeniu amnestií 8 krát potvrdili a predĺžili stav, ktorý bol a je pokračujúcim stavom porušených základných ľudských práv dotknutých a najmä poškodených osôb?“
Odpoveď:
Pre skrátené legislatívne konanie vo veci Mečiarových amnestií neexistuje žiadny relevantný dôvod práve pre skrátené legislatívne konanie vo veci amnestií.
Moja dôvera voči polo gramotným až ľudsko-právne negramotným „právnikom, ústavným právnikom“, tejto vláde, ústavnému súdu a štátu, ktorý sa deklaruje ako právny štát, ale takým nie je, je na nule, a už aj kúsok pod ňou (tak, ako moja karma k mojím článkom o amnestiách) 🙂
Takýto štát a jeho právnici, ústavní a ľudsko-právni pseudo právnici, nie sú kvalifikovaní a spôsobilí, zaistiť právne istoty občanov tohto štátu.
Vládna koalícia odmietla Budajov návrh a predložila vlastný.
Zaujímavý je pohľad Petra Vačoka v jeho odpovedi na otázku: Čo sa bude diať po zrušení amnestií?“ (čas od 1:10).
Peter Vačok sa pýta:
„Prečo vládnym politikom tak veľmi záleží na zákonnosti a ústavnosti dnes, a nie v čase spáchania protiústavných a trestných skutkov a vyhlásení amnestií a v celej dobe po nich?“
Záver a názor autora článku:
Ak som bol za zrušenie amnestií do času pred rozhodnutím vlády, po ňom, na zrušení amnestií v 9-tom kole netrvám.
Mečiarove a hoc aj Kováčove amnestie budú zrušené v 10-kole konania o zrušenie amnestií. A ak tiež a znova nie, tak v jedenástom. Chcem veriť, že raz budú…
Vladimír Mečiar sa vo veci amnestií odvoláva na stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa vyjadril, že amnestie sú zákonné a nezrušiteľné. A ak budú, tak „…sú ľudia, ktorí proti ich zrušeniu podajú sťažnosť…” Vraj, pre udržanie štátnosti a ústavnosti. Hmm…
Mečiar s jeho divokou “kapitálo tvornou” darebáckou vrstvou prvých privatizérov (porovnateľných s arizátormi), ktorá prvá zlikvidovala slovenský priemysel, mečiarizmus, ale aj neskorší dzurindovský post mečiarizmus, napáchali na Slovensku nevratné národohospodárske škody.
So zločinmi, ktoré boli horkou “čerešňou” na celej tej slovenskej “torte”.
Ak sa Slovensko chce úprimne očistiť od dedičného hriechu, a nastúpiť cestu právneho štátu, musí začať amnestiami, bez ohľadu na to, čo bude, keď bude… zatiaľ stále nie je.
Amnestie boli zneužitím ústavného inštitútu amnestie (milosti) a zneužitím právomocí najvyššími ústavnými činiteľmi.
ESĽP amnestie posudzoval len cez rigoróznu prizmu pozitívneho práva. Osobitný aspekt prirodzeného práva, zo svojho skúmania úplne vytesnil. Tento uhol pohľadu je ale pre Slovensko a jeho občiansku spoločnosť, ktorá sa dnes už väčšinovo dožaduje nastolenia prirodzeného práva a spravodlivosti, povrchný a ľudsky a občiansky neakceptovateľný. Tieto trestné skutky by mali byť riadne potrestané, alebo aspoň minimálne odsúdené ústavným zákonom.
Poznámka: Súdne konanie Ivan Lexa vs Slovensko pred ESĽP bolo v úplne inej veci.
Po zrušení amnestií alebo aj nie, by vládna moc mala vykonať sebareflexiu svojho vládnutia a vyvodiť konzekvencie…
Za daných okolností a za každú cenu na zrušení amnestií netrvám a odporúčam opozícii za vládny návrh nehlasovať.
Výsledky televízneho hlasovania na otázku divákom:
„Ste za zrušenie Mečiarových amnestií?“
Za ich zrušenie hlasovalo 5670 a proti ich zrušeniu hlasovalo len 148 televíznych divákov televízie Markíza. A to je sila. To je jasná spoločenská objednávka.
Tým, čo sa máli, pridávam, že internetovú petíciu podpísalo už viac ako 75 tisíc ľudí…
Spoločenskou objednávkou ale nie je skrátené legislatívne konanie, ale ani posilnenie štandardných právomocí ústavného súdu, ale zrušenie amnestií.
Film Únos som nevidel. Nie som ovplyvniteľný ani manipulovateľný. Myslím vlastnou hlavou a vedený som inak. Ak je treba, mením názor. Nie som rigidný.
K nevymenovaným ústavným sudcom (iba taká blbosť, k sporu o nevymenovanie kandidátov na ústavných sudcov prezidentom):
No, a JUDr. Miroslav Ďuriš, prezident Notárskej komory, by mohol byť ako kandidát na ústavného sudcu, po menovaní prezidentom, zrejme najlepším odborníkom na ústavné právo medzi notármi. Či nie?
Veď aj Ing. Oľga Pietruchová je najlepšou odborníčkou na rodovú rovnosť medzi chemičkami. Či nie?
Veď v každom prípade tu ide o naplnenie ľudského práva na rovnosť príležitostí, či nie?
Dnes možno tvrdiť, že doktor Cvach z televízneho seriálu Nemocnica na okraji mesta, bol diskriminovaný na svojom ľudskom práve v časti rovnosť príležitostí, ktoré zaostalý režim rozvinutého socializmu vtedy nepoznal…
Ale to boli časy doby temna totalitného socialistického režimu. Či nie?
Z aktuálneho vyhlásenia predsedníčky Ústavného súdu SR:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
Tento sľub ako sudcovia ústavného súdu spoločne napĺňame v plnom rozsahu a svojou rozhodovacou činnosťou prispievame k tomu, aby bol ústavný súd, tak ako ho charakterizuje čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky, nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.“
Podpísaná JUDr. Ivetta Macejková, PhD., predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky.
A k nemu pridávam dve otázky:
Ktorých a čích prirodzených ľudských práv a práv občana?
Ktoré a čie prirodzené ľudské práva a práva občana sú amnestiami chránené?
P.S. Mečiarovci a post mečiarovci aj vo Ficovej vláde, v parlamente, na ústavnom súde, aj na právnických fakultách, sa obávajú prevratu.
Netušil som, že Slovensko má toľko právnikov, pseudo právnikov (aj ústavných).
A, že niet z čoho vyberať. 🙂
Nie som zástancom najmä “majdanov” á la Kyjev, ani ich krvavých následkov.
Niečo ako “anexia” Ruskom a rozpad Slovenska nám predbežne nehrozí.
Slovensko je rozložené a rozožraté vnútorne.
Slovensko je v ohrození centralistickým Bruselom a globalistickým merkelizmom.
Systém všeobecne vykazuje znaky pozvoľného rozpadu.
Jeho statika je už vážne narušená.
Ak sa podľa rumunského vzoru, k antikorupčným majdanom, ktoré sú indikované aj na Slovensku, pridajú nevyriešené amnestie (prvá zbabraná, druhá opravná, čo je samé o sebe ústavno-právny paškvil) a zrejme aj samoamnestia predsedu vlády, môže to vyzerať všelijako.
Otázka – ale čo potom?
Som za pokojnú politickú a parlamentnú cestu k zmene systému.
S kým? Kto bude poverený vykonaním zmeny?
So svojím právnym názorom a “tiež názorom” prišiel aj tento tu:
https://www.hlavnespravy.sk/jan-cuper-obavam-sa-len-jedneho-aby-tu-nebol-majdan/939248
Autor článku: Juraj Režo
No, neviem…
.jpg)
.jpg)
