Katedrála Notre Dame v Paríži vyhorela. Do symbolu európskej kresťanskej kultúry bude pršať. Tí z inej, bojovnejšej viery sa vraj radujú, kresťania sa bezmocne smutne pozerajú. Vyznávajú oni s nami rovnakého Boha? Tých dôkazov proti je akosi príliš… Aspoň sa všetci vrátane pápeža hlboko zamyslíme, že ich v Eu je vari už aj dosť.
EU má tri piliere: grécku filozofiu, rímske právo a žido – kresťanskú vieru. Ohlodávači všetkého solídneho ešte všetko neohlodali. Ak nejaké nahnité piliere aj padnú, tie podstatné neohlodá ani peklo.
Ak ju antikresťania podpálili, je to iba ich prezentácia falošnej radosti, ktorú tu voláme škodoradosť. Veľmi zákerná milenka, kto s ňou tajne obcuje.
Ťažko nám uveriť oficiálnej verzii, že to bola nehoda. Konšpirátori možno budú pravde bližšie, maenstream totiž roky masy manipuluje zjavným diplomatickým chlácholením a gýčovým dofarbovaním udalostí. Tie ich zaplesnené zrná pozobú snáď iba sliepky vychované bez slnka či slepí krtkovia.
Do kostola nám prší, sneží a fúka už dlho. Stuhnutých kresťanov ja väčšina. Aj dostrašených čo len vysloviť svoj názor či eštedostrašenejších niečo konštruktívne kritizovať.
Už dávno sme si v Európe zvykli, že poprava nenarodeného dieťaťa je “pomoc matke”, pozeranie pornografie je “osviežením”, drzý jednostranný rozvod “prejavom slobody”. Pripastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými ukazujeme asi mimozemšťanom za svoju úchvatnú vizitku nášho sociálneho kreténizmu. Sobáš úchyláka so somárom v kostole médiá odvysielajú oveľa priechodnejšie, ako nepríjemnú analýzu, čo tu elity s nami chystajú.
Referendum, či obloha je modrá, bolo zasa kôli vysokému kvóru neplatné. Vaský na Slobodnom vysielači ako jediný hovorí o genocíde sociálne slabšej časti obyvateľstva. A že zruší politické strany a urobí nový parlament, zo zástupcami zvolených poslancov zo 76 okresov. Nápad hodný kráľovského radcu, a máme ho za národného šaša. Ani jeden z tých otitulovaných v systéme niečo také národu nenavrhuje. Či je jeden poslanec v NR, čo spomína nejakú genocídu národa?
Prší nám už dávno do kresťanstva. Stechy v našich chrámoch máme zhorené. Pri Notre Dame sa to iba natvrdo zvedomuje aj pre nafetovaných. Ak je niekto s kresťanov v niečom už v suchu, nedajú mu mikrofón… Vraj aby nás neznepokojoval. Ak v niekom horí trocha väčší plamienok za pozitívne spoločenské zmeny, kostolní hasiči mu elán ukradnú a znechutia ho. Akoby trénovali páchanie dobra. To vlažné vrajkresťanstvo, zabúdajúce inšpirovať spoločnosť prorockou kritikou či výzvou, je akoby bez soli, a nemá vôbec chuť. Preto po ňom mnohí bývalí kresťania z odporom šliapu. Svoje brvno v oku ešte nevidia. Pár revolučných orientalnych iskier, a bude po našich katedrálnych strechách.
Nebránime seba ani svoju vieru. Iba zízame ako čumilovia ako nám strecha horí… Aspoň tí hasiči ukážu, čo vedia. Keď hlas prorokov je akosi ticho, a po kútoch sa iba modlikaju…
Upálenie Jána Husa znamenalo nielen tragédiu, ale aj ukončenie 39 r. toptrapasu trojpápežstva. Bodaj by upálenie Notre Dame bolo ukončením hlboko neľudského choro tolerantného ticha v kresťanstve i našej libertinizmom pobláznejej Európe. Bodaj by sa ukončilo to ešte trápnejšie trojpápežstvo s krížom, s polmesiacom a našim egom v našich srdciach…