Maroš Šefčovič, verne oddaný lokaj Bruselu

Niektorí nazývajú extrémizmom to, že sú ľudia, ktorí chcú, aby Slovensko opustilo EÚ a NATO. Ja to považujem najmä za výraz silného nesúhlasu mnohých občanov s doterajším fungovaním uvedených inštitúcií a úlohou Slovenska v nich. Nemusíme hneď utekať, ale riešiť to treba. Skutočným extrémizmom a reálnym nebezpečenstvom pre budúcnosť Slovenska je však zrada vlastných občanov a presadzovanie záujmov iných mocností na úkor vlastného štátu.

Šefčovič 18. februára 2019 na RTVS povedal, že ako prezident by udelil štátne vyznamenanie Eduardovi Kukanovi ako otcovi slovenskej diplomacie. Šefčovič ignoruje fakt, že Kukan bol jedným z členov vlády Slovenskej republiky, ktorý v roku 1999 povolil prelet amerických a iných lietadiel NATO nad našim územím s cieľom bombardovania Juhoslávie. Výsledkom bolo okrem iného vyše 2000 civilných obetí a obrovské škody na civilnej infraštruktúre Juhoslávie. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené bombardovanie silami NATO nebolo odsúhlasené bezpečnostnou radou OSN, je ho možné považovať za vojnový zločin podľa medzinárodného práva. Tieto činy nie sú právne premlčané. Preto považujem za neakceptovateľné, aby Šefčovič ako kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky otvorene presadzoval vysoké ocenenie aj tohto činu Kukana udelením mu štátneho vyznamenania prezidenta republiky. Kukan, ktorý je tak isto ako Šefčovič dlhé roky súčasťou politických štruktúr EÚ, sa verejne vyjadril, že rovnako by postupoval aj dnes. Teda vraždenie srbských civilistov mu nijako neprekáža.

Šefčovič sa otvorene zasadzuje za to, aby Slovensko patrilo pod hospodársky silné štáty v tzv. jadre EÚ. Čičíka ľudí, že výraz jadro nič zlé nie je, iba predstavuje podstatne užšiu spoluprácu. Pravda je iná. Tá spolupráca je založená na tom, že silné štáty budú diktovať slovenským ministrom, čo majú robiť, teda presadzovať sa budú nie naše, ale cudzie záujmy. A už to majú aj pripravené pod názvom „Akčný plán“. Kontrolovať to má minister zahraničia Lajčák. Takéto a podobné odovzdanie našej suverenity ktorémukoľvek inému štátu je v príkrom rozpore s našou ústavou. Je to trestné podľa našich zákonov a s ničím podobným nepočíta ani platná Lisabonská zmluva o EÚ. Pán Čižnár by sa mal tým vážne zaoberať z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti.
Komisár Šefčovič podporuje odstránenie práva veta, teda chce dosiahnuť, aby Slovensko už nemohlo s rozhodnutiami Bruselu nesúhlasiť a muselo vždy poslúchať, čo sa nám povie. Je ochotný brániť rozhodnutia Európskej komisie, ktoré jasne porušujú našu suverenitu. Pre Rádio Expres sa 9. mája 2016 vyjadril, že Slovensko by malo svoju žalobu ohľadne kvót migrantov stiahnuť. Za tieto kroky je zodpovedný rovnakým dielom ako ostatní členovia EK. Sám sa chváli, že prisahal pred súdom EÚ nestrannosť. Nie je to pravda. Komisárom EÚ sa môže podľa predpisov stať iba človek verne oddaný Bruselu. Nešlo teda o nestrannosť, ale iba o nestrannosť voči Slovensku a súčasne o oddanosť Bruselu. Na to prisahal.
Tak isto to bolo aj pri smernici o zbraniach a strelive. Nestačím sa čudovať jeho argumentom, že obmedzovaním legálnej držby zbraní vlastníkom na Slovensku chce komisár Šefčovič bojovať proti terorizmu v Európe. Po prvé, to spolu nijako nesúvisí, pretože legálni vlastníci zbraní na Slovensku nie sú žiadni teroristi a s teroristami neobchodujú. Po druhé, teroristov ste do Európy pozval Šefčovič spolu s pani Merkelovou. Na zabránenie terorizmu treba v prvom rade prestať vojensky napádať iné štáty a prestať financovať masový dovoz migrantov priamo, cez mimovládne organizácie a dokonca aj kreditnými kartami pre migrantov vydávaných im bez mena. Ale čo je najvážnejšie, tento člen, od reality odtrhnutej bruselskej úradníckej elity si vôbec neuvedomuje, že otázka migrácie na naše územie alebo zbraní a streliva patrí iba do výlučnej právnej kompetencie Slovenska a nie Bruselu. To je otázka porušovania práva Slovenska. Čo tu rieši? Brusel sa nesmie ani len pokúšať zasahovať do našich výlučných právnych kompetencií a musí rešpektovať platné zmluvy. Ako môže niekto chcieť byť prezidentom Slovenskej republiky a pritom vehementne obhajovať porušovanie suverenity nášho štátu?

Šefčovičovi vadí aj zachovanie našej národnej identity. Na oslavách Dňa Európy v Bratislave 14. mája 2016 povedal, že považuje za problém, že naši mladí ľudia sa cítia Slovákmi a nie iba Európanmi. Ak si odmyslíme všetky kvetnaté a povrchné predvolebné frázy a ak všetko veľmi hrubo zhrniem, tak podľa neho sa nesmieme hlásiť k tomu, že sme Slováci, musíme sa podriadiť pod Nemecko, navoziť si migrantov, vzdať sa práva s návrhmi Bruselu nesúhlasiť a nesmieme mať zbrane, lebo ich predávame cez internet teroristom. Viem, že to znie hrozne, ale jeho jedinou víziou pre Slovensko je podriadiť sa bezvýhradne Bruselu. Ako však problémy riešiť, evidentne nevie. A to sa nedá zakryť nacvičeným úsmevom a mohutnými sľubmi čo všetko urobí pre občanov v sociálnej oblasti. Takto prezentovaná kandidatúra Šefčoviča je neúprimná, je výrazom hlbokej neúcty voči našej ústave, ľudským právam a slobodám. Jeho nezaujíma porušovanie medzinárodného práva a našej štátnej suverenity. Slovákov už nepotrebuje, to je problém, musíme byť Európania. Hovorí to otvorene a diskvalifikuje sa sám. Ja na to však musím poukázať, pretože naša budúcnosť mi nie je ľahostajná. Vyzývam občanov, aby dobre počúvali a sami si zvážili, či hlboko oddaný komisár Európskej únie má byť našim budúcim prezidentom.