Náhradné materstvo, ľudské práva a práva dieťaťa

Surogátne materstvo je tieň budúcnosti, spojený s víziou výnosného biznisu.
Európsky súd pre ľudské práva ale 24. januára 2017 správne rozhodol, že právo na rešpektovanie rodinného života nedáva ľuďom právo kúpiť si dieťa.
Zaujímavé a pozoruhodné je, aj, že výrok ESĽP sekundárne „zasiahol“ aj do definičného poľa pojmu rodina, čo je nádejné a perspektívne, aj z pohľadu na pokusy, redefinovať a relativizovať tradičnú rodinu, a tým ju oslabiť a rozbiť.
https://zaborska.sk/novinky/eslp-rodina-nevznika-kupou-dietata/
Surogátne (náhradné) materstvo nie je v Česku ani na Slovensku legislatívne upravené výslovným zákonom. Teda, nie je explicitne zakázané ani povolené.
S poukazom na Listinu základných práv a slobôd, ktorý hovorí, že “každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený konať, alebo nekonať, čo zákon neprikazuje”.
Na Slovensku je asistovaná reprodukcia a jej úhrada VZP ošetrená zákonom č. 577/2004 Z. z. V ČR   zákonom č. 373/2011 Sb.
Surogátne, náhradné, materstvo ale nesmie byť obchodované. Náhradná matka má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, výživou, ošatením, dopravou: Nik ale nevie, čo sa odohráva v šedej zóne, medzi objednávateľmi dieťaťa, a náhradnou matkou. Ibaže, ale, kto a ako to kontroluje?
Interrupcie, asistovaná reprodukcia a surogátne materstvo sú zákony v právomociach národných štátov. Keďže surogátne materstvo nebolo preddefinované Európskou úniou (EK), má sa za to, že je všeobecne legálne.
Vytvára sa tým ale medzera, priestor, na dekriminalizáciu obchodu s deťmi?
Ibaže, ľudský plod a porodené dieťa, a dieťa všeobecne tobôž, nie je ničím vlastníctvom, teda, ani vlastníctvom matky. Matkou dieťaťa je len žena, ktorá dieťa porodila. Osobným vlastníctvom ženy je len jej maternica, ale ľudský plod v nej a narodené dieťa už nie (Dohovor o právach dieťaťa).
Surogátne materstvo,  ani dieťa, nie je a nesmie byť nikdy predmetom obchodu s deťmi a obchodnou komoditou. Obchod z dieťaťom a nelegálne surogátne materstvo za účelom takéhoto obchodu by malo byť zo zákona trestným činom.
V rámci procesu náhradného materstva teda nie je možné ale akceptovať, aby náhradnej matke bola poskytnutá úplata za vynosenie dieťaťa, a jeho následné zverenie do starostlivosti za účelom adopcie, keďže by sa jednalo o trestný čin.
Pravica, so svojím základným ľudským právom mať a vlastniť, a voľne nakladať a obchodovať s majetkom a vlastníctvom, pričom obchodnou komoditou sa má stať dieťa, vidí v surogátnom materstve možnosť biznisu. Bude si ho chcieť dať legalizovať…
Zaujímavé, že nová ľavica, ktorej základným právom je byť, a mať pre isté skupiny osobitné práva, nenamieta. Naopak, dožaduje sa tiež možnosti úpravy náhradného materstva zákonom.
LGBTIQ (…) plus 100+1 pohlaví a rodov ale neboli definované ako sexuálna menšina, ich skupiny sú len bobulami jedného strapca (cluster) vzájomne nekompatibilných iných než heterosexuálne orientovaných osôb, ktoré nevykazujú definičné znaky menšiny, ako sú napríklad národnostné alebo etnické menšiny. Teda, tadiaľ je cesta nemožná. Aj preto, že ľudské práva sú práva individuálne, a ich prípadné porušenia, podozrenie z diskriminácie, nerovnakého zaobchádzania a pod. sú vždy riešené pred súdom individuálne. Pred súd sa nepostaví celé južné Slovensko, ale len osoba, príslušná k národnostnej menšine, ktorej boli konaním orgánu štátnej moci porušené jej práva.
Osobné, často sebecké ľudské záujmy, bez ohľadu na okolnosti a realitu, ale aj platné ľudské práva, sa dožadujú uznania nadpráv, teda práv, ktoré sú nad a v rozpore so základnými ľudskými právami ľudského plodu a základnými ľudskými právami dieťaťa.
Zo strany objednávateľov náhradného materstva ide o „snaživé pokusy“ obísť, čo sa aj deje, aj Slovenskom podpísaný a ratifikovaný, medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, alebo, lobingom ľudsko-právnych mimovládok a aktivistov, za taký zákon, ktorý by uznal osobitné záujmy a potreby potreby špecifických skupín a jednotlivých osôb, berúc ohľad na ich osobitnú, inú, než heterosexuálnu orientáciu a sexuálne preferencie.
Vo vyššie uvedenom je možné “vyhmatať” súlad záujmov neomarxistickej novej ľavice s pravicou. Ľavica bude mať svoj “Lebensborn” a pravica sprostredkovateľský biznis. Ten si pravica inštitucionalizuje. Dá si napísať zákon. Kam vôľa, tam i cesta: K plateným agentúram pre sprostredkovanie vhodných materníc pre surogátne materstvo tak, ako už fungujú súkromné potratové kliniky…
Ľudský plod a dieťa nie sú ničím vlastníctvom, teda, nie sú ani vlastníctvom matky, tobôž obchodným artiklom. Svoje práva má už nenarodený ľudský plod, ktorý je považovaný za nascitura, s právom dediť, ak sa dieťa narodí živé.
Nad narodeným dieťaťom ním je inštitút uznaného rodičovstva alebo, osvojenia (adopcie), náhradného rodičovstva.
Základné ľudské práva a práva dieťaťa sa tým vo vzťahu k náhradému rodičovi, rodičom, adoptívnym rodičom (osvojiteľom) nemenia.
Nad právami dospelých sú práva dieťaťa v jeho najlepšom záujme a záujme spoločnosti.
Naratív (príbeh, prípadové “štúdie”): Lesbické ženy, ktoré nechcú, alebo nemôžu otehotnieť prirodzeným spôsobom, teda, počať dieťa prirodzenou heterosexuálnou cestou, svoje túžby po dieťati napĺňajú cestou asistovanej reprodukcie, a tie, ktoré môžu, ale len nechcú vynosiť vlastné dieťa, lebo, bohaté a rozmaznané paničky si nechcú pokaziť postavu, nechcú abdominálne strie, obávajú sa cisárskeho rezu a jazvy, a tak si dieťa “zaobstarávajú” jeho kúpou…
Dieťa si objednajú u náhradnej, spravidla ekonomicky a sociálne slabšej ženy, často v krajinách tretieho sveta, a dojednajú si s ňou cenu za donosené dieťa. Môže sa ale stať, že dieťa nespĺňa ich očakávania, a odmietnu ho. A toto býva dohodnuté aj písomne. Dieťa sa stáva tovarom, na ktorým sa vznáša ochrana spotrebiteľa? S právom neprevziať tovar? Alebo ho reklamovať? A vrátiť?
Na surogátne materstvo sa podujímajú ale aj riadne vydaté, ženy, už aj viacdetné matky, nie z celkom ekonomicky najslabších slabších rodín, ktoré si surogátnym materstvom prilepšujú aj so súhlasom a vedomím manžela.
Surogátne materstvo za účelom obchodu s deťmi je odsúdenia hodné, pretože ide sebecky proti ľudským právam nenarodených ľudských bytostí, a ľudskej dôstojnosti. To sebectvo nepozná hranice. Odložilo ľudský cit, zmysel pre empatiu a výhradu vo svedomí bokom, pre účel zisku a obohatenia sa.
Takto počaté dieťa nevie, netuší, či sa po narodení dostane do správnych, dobrých a láskavých rúk, nevie, aký bude jeho osud, kde a ako skončí. Či vôbec bude chcené a milované.
Pripravuje sa dekriminalizácia obchodu s deťmi?  Tá, by, ale vzhľadom k aktuálnemu nálezu ESĽP nemala byť možná, lebo: Nález a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva založilo vo veci judikatúru. O ňu sa už budú musieť opierať rozhodnutia všetkých súdov, viazaných aj dohovorom o uznávaní práva EÚ štátmi EÚ, vo veciach ľudských práv, práv dieťaťa a surogátnych materstiev…
Dá sa v dobrej viere očakávať, že aj slovenský zákon o surogátnych materstvách bude upravený tak, ako sú upravené zákony o asistovanej reprodukcii a interrupciách…
Slovensko stojí pred nesplnenou úlohou, upraviť príslušnú legislatívu, teda, definovať pojem surogátne (náhradné) materstvo zákonom a vydať vykonávací predpis.
ESĽP svojím nálezom a rozhodnutím poskytol judikatúru, ktorá môže byť dobrým východiskom. Kde je dobrý úmysel, niet dôvod na jeho odmietnutie.
Poznámka: Pozor, po prijatí inštitútu registrovaných partnerstiev v Česku, pre páry rovnakého pohlavia, prišli na rad adopcie detí, a ihneď aj požiadavky na uzákonenie surogátneho materstva pre homosexuálov, lesby…
Salámová metóda pokračuje.