Hrdinovia alebo novodobí žoldnieri ?

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, predovšetkým však po našom vstupe do NATO sa príslušníci našich ozbrojených síl začali stále aktívnejšie zapájať do zahraničných misií v rôznych krajinách sveta. Doposiaľ sa v týchto misiách vystriedalo viac ako 18 000 príslušníkov našej armády, ktorí svoj mandát vykonávali nielen v relatívne bezpečných a pokojných regiónoch (Lotyšsko, Balkán, Cyprus), ale aj v pomerne rizikových krajinách (Afganistan, Irak a pod.), v ktorých nezriedka dochádza k priamym vojenským stretom medzi príslušníkmi zahraničných bezpečnostných jednotiek a rôznymi povstaleckými, resp. teroristickými skupinami.

V snahe oceniť účasť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) v zahraničných vojenských misiách a vyzdvihnúť ich prínos k stabilizácií nepokojných regiónov, naši najvyšší vojenskí predstavitelia uviedli nedávno do siene cti s slávy OS SR troch príslušníkov našej armády. V príhovoroch zazneli pochvalné vyjadrenia na adresu kvalitných výkonov našich vojakov slúžiacich v zahraničných misiách, na ich prínos k šíreniu mieru vo svete a na ich príkladnú reprezentáciu našej krajiny všade tam, kde vykonávali svoj mandát.

Nechajme bokom politickú korektnosť a pozrime sa trocha bližšie na účasť našich príslušníkov OS SR v zahraničných vojenských misiách. Ako prvé sa celkom logicky natíska otázka, čo hľadajú naši vojaci v cudzích krajinách a koho geopolitické a mocenské záujmy a ciele svojou angažovanosťou pomáhajú presadzovať? Skutočne si niekto objektívne uvažujúci môže myslieť, že príslušníci našich ozbrojených síl svojou činnosťou v nezriedka tisíce kilometrov vzdialených krajinách zabezpečujú bezpečnosť nášho obyvateľstva pred vonkajším nepriateľom, ako aj územnú integritu a suverenitu nášho štátu, čo je hlavnou úlohou a poslaním OS SR? Určite nie. Veď ako by napr. obyvatelia jednej z najchudobnejších krajín sveta – Afganistanu mohli ohrozovať Slovenskú republiku a jej obyvateľov? Medzi SR a Afganistanom, podobne ako aj medzi našou krajinou a ďalšími štátmi, v ktorých príslušníci našich ozbrojených síl slúžia v misiách, neexistujú nevyriešené spory, otvorené nepriateľstvo a vzájomne sa vylučujúce národnoštátne záujmy a ciele. Pravdou je, že tým skutočným dôvodom účasti našich vojakov v zahraničných misiách je vojenská podpora záujmom cudzích mocností, v prvom rade geopolitickým a mocenským záujmom USA a jeho spojencov v NATO.

Podobne je to aj s účasťou nášho vojenského kontingentu o sile 152 príslušníkov našej armády dislokovaných v Lotyšsku, tvoriaceho súčasť vojsk NATO rozmiestnených na hraniciach s Ruskou federáciou a predstavujúcich (aspoň podľa vyjadrení velenia NATO a našich predstaviteľov OS SR) bezpečnostnú hrádzu pre krajiny EÚ, vrátane Slovenska, pred rozpínajúcou sa agresívnou politikou a vojenským ohrozením zo strany východnej mocnosti. A tak ako aj v iných prípadoch, aj tento len potvrdzuje tú skutočnosť, že skutočným motívom účasti našich ozbrojených síl v jednotkách NATO umiestnených v Pobaltí je ochrana a presadzovanie geopolitických záujmov USA a NATO snažiacich sa upevniť  svoje postavenie a vplyv v tejto časti Európy, s cieľom vytýčiť novú bezpečnostnú líniu v práve prebiehajúcej „studenej vojne“ medzi USA a jeho spojencami na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej. Eskalácia napätia medzi týmito mocnosťami, ku ktorému svojou vojenskou účasťou a protirusky zameranou politikou aktívne prispieva aj naša krajina, nie je v záujme Slovenska a jeho obyvateľov, a v žiadnom prípade neprispieva k zvyšovaniu našej bezpečnosti a ochrane našich skutočných záujmov. Veď vznik prípadného vojenského konfliktu medzi USA, NATO a Ruskom v danom regióne by s určitosťou a v plnom rozsahu zasiahol aj Slovensko. Nevyhnutne by sme sa stali objektom odvetného vojenského úderu zo strany krajiny, s ktorou nie sme v žiadnom konflikte a s ktorou už tradične máme veľmi dobré a korektné vzťahy.

Hodnotiac účasť príslušníkov OS SR v zahraničných misiách, dôležitou témou sa ukazuje motivácia ich dobrovoľného súhlasu s vyslaním do často konfliktných a nebezpečných oblastí sveta. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žiadnemu z účastníkov zahraničných vojenských misií jeho nástup a pôsobenie v nich nebolo dané vojenským príkazom. Po splnení požadovaných kritérií a uvedomujúc si mieru nebezpečenstva, všetci záujemcovia o službu v misiách sa rozhodujú dobrovoľne, len na základe svojho slobodného rozhodnutia. Čo je pre nich teda hlavnou motiváciou, ktorá potlačí do úzadia možné bezpečnostné a zdravotné riziká ako aj dlhodobé odlúčenie od svojich najbližších? Odpoveď je zrejmá – sú to v prvom rade a predovšetkým peniaze a možnosť, v pomerne krátkej dobe získať významný finančný profit, hodnotu ktorého by sa v podmienkach domácej služby podarilo dosiahnuť len niekoľkoročnou prácou. Ďalšou motiváciou je prísľub rýchlejšieho kariérneho postupu, získanie vyššej vojenskej hodnosti a zaradenie do vyššej a zodpovednejšej funkcie, čo sa nevyhnutne premietne do ich lepšieho finančného ohodnotenia.

Samozrejme, všetci účastníci zahraničných vojenských misií pri slávnostných udalostiach (nástup do zahraničnej služby, návrat z nej a pod.), zvlášť, ak sa tie vysielajú v masovokomunikačných prostriedkoch, ako pravidlo svoju účasť alibisticky zdôvodňujú vojenskou a profesionálnou povinnosťou, túžbou reprezentovať svoju vlasť, snahou slúžiť našim občanom a ochraňovať záujmy Slovenskej republiky v oblastiach, o ktorých drvivá väčšina nášho obyvateľstva má len hmlisté predstavy. Pravdou je, že tak, ako žoldnieri francúzskej cudzineckej légie ochraňujú a presadzujú záujmy Francúzska a jeho spojencov v rôznych častiach sveta, tak ako príslušníci amerických ozbrojených síl, neraz za pomoci tankov a rakiet prinášajú obyvateľom iných krajín „vymoženosti“ demokracie, tak aj tí naši,  slovenskí žoldnieri, svojou účasťou v zahraničných misiách sledujú rôzne záujmy a ciele, počínajúc tými osobnými  a končiac ochranou záujmov cudzích mocností. S ochranou našich národnoštátnych záujmov, zabezpečením územnej integrity štátu a vlasteneckou povinnosťou to nemá nič spoločné.

Ak už existuje niečo také, ako Sieň cti a slávy OS SR, miesto v nej by mali zaujímať tí príslušníci našej armády, ktorí sa výraznou mierou zaslúžili o budovanie našich ozbrojených síl a ktorých výnimočné skutky, odvaha, služba vlasti a obetavosť prispeli k ochrane Slovenskej republiky a pomoci nášmu obyvateľstvu tu, na Slovensku.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice