Konfrontácia „svetovláda kontra národnooslobodzovací boj“ pokračuje aj s účasťou Péťa Porošenka a Mirka Lajčáka

Napredovanie najzločinnejšieho krídla svetovládnych elít „deep state“ na ceste k nastoleniu globálnej fašistickej a genocídnej totality NWO sa stále viac zadrháva, o čom svedčia aj posledné udalosti, ktoré pripomínajú skôr zúfalé činy, než premyslenú dlhodobú stratégiu. A napodiv, ich taktika, aj keď sa stále vyznačuje svojou zákernou prefíkanosťou, sa stáva čoraz viac čitateľnou a priehľadnou.

Marakéšska deklarácia mala na celosvetovej úrovni OSN spečatiť ich zámer zaplaviť Európu prívalom černochov – moslimov z Afriky do Európy s cieľom zhnednutia Európy, o čom neustále hovorí  eurokomisár Avramopoulos presadzujúci schválený programový rámec OSN, podľa ktorého sa behom 30 rokov má do Európy dovaliť najmenej 200 miliónov černochov. Nastal však nečakaný prielom v tom, čo malo prebehnúť hladko. Mnoho krajín si na poslednú chvíľu uvedomilo, akú genocídu bieleho obyvateľstva chystajú, a tak aj na čele s USA odmieta túto deklaráciu podpísať. A nás teší, že aj slovenský parlament a vláda sa pripojili k tým, ktorým záleží na našom osude, samozrejme za hlasného nesúhlasného pokriku vlastizradných síl na čele so štvavými liberálno-fašistickými denníkmi SME a N.  Tento boj proti „Marakéšu“ jasne vyprofiloval našu politickú scénu a ukázal, kto stojí na strane vlastizradného liberálneho fašizmu, a kto na strane národnooslobodzovacieho frontu. Most-Híd s Bugarom definitívne odhalili svoju vlastizradnú tvár a Miroslav Lajčák svoju oddanosť Sorošovi a „deep state“. Je smutné, že Smer, ktorý sa postupne očisťuje od sorošovcov, čo liberáli interpretujú ako jeho oslabovanie, sa nechce vzdať Lajčáka, ktorý napľul Slovákom do tváre a arogantne povýšil záujmy svojej diplomatickej kariéry nad národnoštátne záujmy Slovenska.

Po tom, čo Soroš do svojej Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Fundation) nalial vo februári tohto roku 18 miliárd dolárov zo svojho čistého finančného majetku 26 miliárd, o čom je zmienka dokonca vo Wikipedii, sa aj na Slovensku zvýšila aktivita sorošovských úderiek a trollov. George Soros zrejme cítiac blízky koniec svojej pozemskej púti, ešte by chcel uvidieť plody svojich skazonosných aktivít, a tak všetko stavil na jednu kartu. Ak si urobíme predpoklad, že na Slovensko priplávalo trebárs 500 miliónov EUR a budú čerpané v priebehu piatich rokov, t.j. 100 mil. EUR ročne, a ak priemerne každý sorošovský aktivista dostane 5000 EUR/rok, tak tieto peniaze sú schopné pokryť činnosť 20 000 tisíc aktivistov, úplatných byrokratov a politikov, čo je veru „slušný“ finančný a ľudský potenciál.  „Slušne“ skorumpovaní liberálno-fašistickí aktivisti preto predstavujú obrovskú hrozbu pre Slovensko, lebo ich neutíchajúca vlastizradná aktivita sa bude len stupňovať.

Na prameni sorošovskej Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku sedí Rada starších: Chmel, Bútora, Szigeti, Demeš, Markuš, Bukovský, Zelenáková, Vajdová, Jurzyca – známy to výkvet „liberálnej demokracie“. Ich protežantom je strana Progresívne Slovensko, ktorá jasne deklarovala, že chce zbaviť Slovensko všetkej ekonomickej, bezpečnostnej a právnej suverenity pod zámienkou hlbšej integrácie do EÚ, ktorá je v súčasnosti pod diktátom svetovlády „deep state“. Progresívne Slovensko vôbec neskrýva svoj zámer urobiť z nás nesvojprávnu kolóniu, čo by malo slúžiť ako dostatočný dôvod na to, aby jej vlastizradná činnosť bola zakázaná a samotná extrémistická strana zrušená Najvyšším súdom na návrh Generálneho prokurátora za porušenie Ústavy SR a ohrozenie štátnej suverenity Slovenska. Ak tejto strane prepožičia svoju tvár Kiska či nebodaj Lajčiak, tak s výraznou finančnou a mediálnou podporou sa stane lídrom na liberálno-fašistickom fronte a v prípade volebného víťazstva liberálov zo Slovenska nezostane kameň na kameni. Zrejme Slovensko vďaka svojej ospalosti bude musieť prejsť týmto peklom, aby sa nakoniec prebralo, spamätalo a poslalo liberálnych fašistov na smetisko dejín, tak ako to už raz urobilo s Dzurindovou SDKÚ. Žiaľ, pamäť je krátka, a tak v dejinách sa neustále opakujú rovnaké chyby, lebo čert nikdy nespí.

Preto je nutné byť neustále na stráži a v strehu, odhaľovať a eliminovať všetky podlé a zákerné úskoky zla, ako to znovu predviedli ruskí štátnici v prípade provokácie v Čiernom mori v oblasti  Kerčského prielivu. Keď ukrajinské vojnové lode vošli zámerne do ruských teritoriálnych vôd a nereagovali na výzvy predvádzajúc svoje agresívne chuligánske správanie, ruská flotila ich zajala. Rusi mali plné právo ich pri takejto provokácii potopiť, ale neurobili to, lebo vedeli, že nepriateľ len na to čakal, aby spustil na medzinárodnej scéne nehorázny krik plný štvavej antiruskej hystérie.

Táto provokácia má jasný rukopis tajných služieb svetovlády „deep state“, ktorá využila situáciu, v akej sa intelektom poddimenzovaný ukrajinský prezident Péťa Porošenko nachádza a ponúkla mu scenár, na ktorý Péťa ochotne pristúpil, lebo mu poskytoval viacero výhod.  Predovšetkým to bola príležitosť vyhlásiť vojnový stav, hrať sa pritom na hrdinu a ochrancu Ukrajiny pred zlým Ruskom a Putinom a získať tak potrebné body pre víťazstvo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Lenže všetko nakoniec vyznelo len ako obyčajná šarvátka ma mori vyprovokovaná ukrajinskými vojnovými plavidlami a vyhlásenie vojnového stavu sa tak zmenilo na frašku, za ktorú Péťa veľa sympatií nezískal ani u domáceho publika. Ale aspoň na tom zbohatol, lebo spolu s kumpánmi zrealizovali nákupy dolárov v istom očakávaní, že počas vojenského stavu ich kurz výrazne vzrastie (z 27 hrivien na predpokladaných 32 hrivien za dolár), a potom ich so ziskom predajú ešte pred tým, než sa situácia upokojí a dolár poklesne na pôvodnú úroveň.

Zámer „deep state“ s touto provokáciou takisto nevyšiel tak, ako sa očakávalo. Ak by Rusi nezareagovali na provokáciu, signalizovalo by to, že Putin je slabý a nemá situáciu pod kontrolou, a môže sa rozbehnúť v Rusku majdan a štátny prevrat. Ak by potopili ukrajinské vojnové plavidlá, vyvolali by celosvetový ošiaľ, ktorý by Rusko veľmi poškodil. A keďže sa tak nestalo, tak pripravené výzvy Péťu Porošenka, aby do Azovského mora vplávali lode NATO, či nemecké lode do Čierneho mora, a aby Turecko znemožnilo ruským lodiam plavbu cez prieplav Bospor a Dardanely, nakoniec vyzneli len ako výkriky zúfalca do tmy. Z veľkého pobúrenia svetovej verejnosti, ktoré malo zahltiť summit G20 v argentínskom Buenos Aires, tak nebolo nič. Trump síce zrušil schôdzku s Putinom, avšak pravým dôvodom nebol Kerčský incident, ale útok „deep state“ na Trumpa cez obvinenie jeho bývalého šéfa volebnej komisie z podvodu, čo je ďalším pokusom o Trumpov impeachmet (proces odvolávania). Trump s Putinom veľmi dobre vedia, že incident je dielom „deep state“ namiereným proti ním obidvom, čo si zrejme dali najavo buď stiskom rúk alebo pohľadom.

Incident nevzrušil ani Angelu Merkelovú, ktorá bola rada, že je rada po poruche lietadla, ktorým cestovala na summit G20 a ani Macrona, ktorý má hlavu v smútku z prebiehajúcich demonštrácií vo Francúzsku zameraných na jeho odvolanie. Z týchto demonštrácií sú nešťastní  „deep state“ aj Soroš, lebo majú úplne iný charakter než nimi organizované protesty a štátne prevraty (viď. pokus o štátny prevrat na Slovensku po vražde Kuciaka). Stačilo mierne zvýšenie cien palív a energií a ľud sa búri. Zaujímavé, že podnetom na protesty nie je ani tak zvýšený prílev migrantov, ako znižovanie životného štandardu. Je to však potešiteľný jav, lebo zvyšovanie nákladov na vydržiavanie migrantov automaticky povedie k zhoršovaniu životnej úrovne obyvateľstva a následnému rastu protestov a demonštrácií, čo sa nakoniec obráti proti súčasnej migračnej politike. A toto vôbec nehrá do kariet svetovládnym elitám NWO. Tie však aj naďalej budú pripravovať svoje provokácie proti Rusku v stupňujúcej sa protiruskej hystérii. Aj na Slovensku sa môžeme tešiť na ohlasovanie ďalších káuz z úst sorošovských liberálnych fašistov, ktorí po Kerčskom incidente znovu volajú po zaradení Ruska ako bezpečnostnej hrozby v rámci našej obrannej a bezpečnostnej  stratégie. A podnetov na to budú mať neúrekom, keďže provokácie proti Rusku budú pokračovať ako na bežiacom páse, až kým Rusi  nezdvihnú varovný prst a nepovedia, že už stačilo. Putin dal jasne najavo, že ak zaútočia na ruské obyvateľstvo na Donbase, jeho odpoveď bude taká istá, ako v prípade útoku gruzínskej armády na ruské obyvateľstvo v Južnom Osetsku v roku 2008. A ak USA rozmiestnia rakety krátkeho a stredného doletu v blízkosti ruských hraníc, Rusom nezostane nič iné, než zmeniť svoju obrannú stratégiu, v ktorej si vymedzia právo preventívneho prvého úderu na zničenie raketových základní, lebo v prípade vypustenia z nich veľkého množstva rakiet s nukleárnymi hlavicami by vďaka ich blízkosti nezostal čas na ich zostreľovanie.

Situácia je veľmi vážna v dôsledku neustálych provokácii zločinných svetovládnych elít voči Rusku, čo predstavuje hrozbu vyvolania 3. svetovej vojny s použitím nukleárnych zbraní, o vyprovokovanie ktorej sa sionistickí mocnári neustále snažia, lebo len v nej vidia svoju záchranu. Preto je potrebné byť veľmi obozretní a ostražití. Jeden chybný krok stačí na vyvolanie celosvetovej katastrofy. Našťastie na čele Ruska stoja výnimočne inteligentní politici – Putin a Lavrov, ktorí sa nedajú len tak vyprovokovať. Vidia veľmi dobre do kariet a zámerov svojho protivníka. Ich trpezlivosť krok za krokom oslabuje jeho silu a možnosti. Čas totiž hrá proti nemu, a preto jeho zúfalstvo narastá a jeho zúfalé činy sa hromadia jeden za druhým.

Nech Boh žehná kroky tých, čo sa usilujú o zachovanie mieru a definitívnu porážku najväčších zločincov ľudstva usilujúcich o nastolenie celosvetovej totality zla. Nesmieme poľaviť ani my na Slovensku v našom zápase proti hrozbe nastolenia liberálneho fašizmu, lebo príchod k moci liberálov povedie k našej skaze. Majú totiž vo svojich rukách veľmi silnú zbraň – peniaze. Žijeme vo svete vlády európskych liberálnych „demokratických“ hodnôt, kde najvyššou hodnotou sú peniaze a kde človek má takú hodnotu, aké bohatstvo a prípadne moc vlastní. Vlasť liberála je tam, kde sú peniaze. Boj o peniaze je základnou hybnou silou liberalizmu. Sorošovské mafiánske korupčné peniaze sú výrazným stimulom protivládnych a protislovenských aktivít „slušných poslušných“ pod zámienkou boja proti korupcii a mafii. Svoj zákerný boj proti nám vlastencom a kresťanom najprv viedli pod hlavičkou boja proti extrémizmu, radikalizmu, xenofóbii, islamofóbii, rasizmu, fašizmu, nacizmu. Teraz svoje mimikry obohatili hrajúc sa na „slušných“ a posúvajúc vládu a nás vlastencov a kresťanov do pozície „neslušných“. No kto by už chcel mať niečo spoločné s „neslušnými“, však? Tým sa im celkom úspešne darí rozoštvávať obyčajných ľudí proti sebe navzájom. Touto podlou taktikou majú šancu uspieť, lebo na celospoločenské vymývanie mozgov majú dostatok finančných zdrojov a mediálne pokrytie.

Na rozdiel od „slušných“ liberálov my odhodlaní vlastenci a kresťania nemáme peniaze a stále si naivne myslíme, že hodnota človeka sa neodvádza od vlastneného bohatstva, ale od samotného Boha, kde sú najviac cenené také vlastnosti ako šľachetnosť, dobrota srdca a dobroprajnosť, vzájomná pomoc a spolupráca, statočnosť, ľudskosť, čistota srdca a úmyslov človeka, odvaha, láska k vlasti a národu a na začiatku cesty k spravodlivej spoločnosti usilujeme o taký spoločenský systém, kde štátna moc v záujme pracujúceho ľudu bude  mať nadvládu nad mocou kapitálu a oligarchie. Podriadenie moci oligarchie a veľkokapitálu  moci štátu predstavuje centristickú demokraciu, o čo sa snaží zatiaľ celkom úspešne Rusko. Opak znamená liberálny fašizmus. Aké sú však naše šance uspieť v súčasnom liberalizme, ktorý smeruje k nastoleniu otvoreného fašizmu a v celoeurópskom meradle k fašisticko-islamskému kalifátu?

Ing. Peter Kohút, CSc.