Politika ako hra strachu, spoločnosť trvalého klamstva

Politika momentálne je iba hra strachu. Tí, ktorí nemajú schopnosť vystrašiť elity nemajú šancu uspieť. Presne takými sú frázy a prázdne reči o spravodlivosti, rovnosti či demokracii. Riadiace elity reagujú iba na to, keď je v stávke ich ďalšia existencia. Výzva k ich „lepšiemu ja“ je zbytočná. Oni lepšie ja nemajú.

Celé to funguje takto. Máš peniaze, máš médiá, máš pravdu, zavádzaš praktiky, ktoré vyhovujú tým, čo ťa podporujú a dávajú peniaze na ďalšie fungovanie. Ak príde niekto iný, konkurent, potrebuje médiá a veľa peňazí. Začne súboj peňazí. Aby bolo peňazí dosť pravidlá sa prepisujú ďalej a ďalej v prospech tých čo majú momentálne moc. Potrebujú sa udržať a platiť tú celú svoju mašinériu. Kto to celé zaplatí? Občan. Výsledok je ten, že elita sa stále viac a viac zožiera medzi sebou a na to vynakladá stále viac zdrojov ľudí.

Čo je základom propagandy? Musím si pomôcť výrokom môjho „obľúbeného“ Georga Sorosa: „ … ľudia sa toľko nezaujímajú o pravdu. Ľudia v Amerike sa starajú o úspech a nezáleží na tom, ako sa tam dostanete.“

Niekedy súdy, veda, legislatívne orgány, kultúrne organizácie a médiá spolu zaisťovali, že spoločnosť sama o sebe bola zakorenená v realite a faktoch, pomáhali rozlišovať medzi pravdou a klamstvom a zabezpečovali spravodlivosť. Médiá sa z toho odtrhli a podľa toho v ktorom štáte žijete aj ostatné zložky, ktoré mali zabezpečovať spravodlivosť. Ich prácou bolo zaisťovať, aby ľudia hovorili o overiteľných faktoch. Tieto inštitúcie sa stali slabé, skorumpované a vlastne zničené. Propaganda je zamaskovaná za pravdu v správach väčšiny novín médií. Súdy sú pravidelne likvidované vyjadreniami politikov a ľudia z médií z nich robia iba handru poplatnú bohatým.

Celé to vytvára určitý druh schizofrénie, kde vy vidíte pred sebou pravdu, ale tá realita, ktorú pred sebou vidíte je v spoločnosti prekrútená elitami s mocou a médiami, ktoré roznášajú inú „pravdu“ týchto mocných „elít“. Ak národný a politický smer nie je naďalej založený na overiteľných údajoch, tak fakty sú zameniteľné za názory. Pravda je to čo chcete. Vzniká spoločnosť trvalého klamstva, kde takmer všetci politici klamú, takmer všetky vlády klamú. Počas trvalého klamstva nie je podstatná realita, či fakty.

Dostali sme sa do bodu, kde napriek tvrdeniu Georga ľudia by možno ocenili menej úspechu, ale oveľa viac pravdy a reality. To osvietenectvo, ktoré prišlo a prinieslo dočasne modlu pravdy má asi v histórii svojho predka, v ktorom zrejme takisto bola spoločnosť trvalého klamstva. Ak sa toho dožijeme, zrejme za pár rokov nás opäť čaká taká osvietenecká doba, kde pravda vyraší a zasvieti , avšak dovtedy bude ešte stále viac a viac tmy.

Prečo je tu otázka prežitia? V tejto chvíli je svet reálne na hrane zničenia samého seba, pretože choré elity, ktoré toto spôsobili majú kontrolu aj nad jadrovými gombíkmi. Je veľmi jednoduché vyvolať v spoločnosti nejaký veľký celosvetový fake problém a na jeho základe začať jednať. Veď médiá všetko vysvetlia a bežný človek sa bude iba bezmocne prizerať ako nám ten krásny svet čo sme dostali do daru zmizne.

Stále je drvivá väčšina ľudí čo toto všetko vedia zmeniť. Revolučne alebo evolučne. Revolúcie síce pomohli vypustiť paru, ale na ich konci to bolo často ešte horšie ako predtým. A okolie nám aj tak revolúciu „nedovolí“ tu na Slovensku v prospech „ľudí pravdy“, iba v prospech elít. Vieme to zmeniť aspoň evolučne a dlhodobo teraz už voľbami a odstraňovať elementy, ktoré prinášajú so sebou najviac klamstva? Vieme hľadať a nájsť tých, čo sa aspoň snažia ísť cestou pravdy?