Tisíc rokov maďarizácie. Toľko rokov útlaku a poníženia si musel vytrpieť Slovenský národ. Rozpadom Rakúsko-Uhorska sme sa mali útlaku zbaviť. Prišiel však útlak iný, o ktorom sa dnes v mainstreame nedočítate, práve naopak, Orvellovsky budú tento útlak vydávať za naše oslobodenie. Začalo sa to už podvodom českých predstaviteľov po podpise Pittsburskej dohody, teda vzniku republiky, ktorá sľubovala Slovensku autonómiu, pokračovalo názvom republiky, ktorý mal podľa Pittsburskej dohody znieť Česko-Slovenská republika. Samotnú dohodu neskôr Masaryk dokonca spochybnil. Potom nasledovala tvrdá čechoslovakizácia v školách a úradoch. Tvrdenie, že slovenských úradníkov a učiteľov bolo nedostatok, je nezmyslom a pokusom o ospravedlnenie čechoslovakizácie. Nositeľom tejto myšlienky, teda, že neexistuje národ slovenský, ale československý a Slovensko je len akási odnož, bol práve Masaryk. V roku 1968 sa podarilo do ústavy dostať federáciu, ale napriek tomu čechoslovakizácia pokračovala až do rozpadu ČSFR 1. januára 1993. V mene čechoslovakizácie sa českí najvyšší predstavitelia dokonca neštítili zavraždiť Slovenských velikánov Štefánika, Tisa a Dubčeka. To samozrejme nikde v oficiálnych záznamoch nenájdete. Toľko v skratke história.
Tieto veci sa v mainstreame nedočítate. Rovnako tak aj politici tieto fakty pri oslave storočnice vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov nespomenú. Je to dôsledok toho, že mnoho politikov, pohrobkov čechoslovakizmu, bolo proti vzniku nášho druhého Slovenského štátu. Čas zakrádajúcej sa čechoslovakizácie sa vrátil. Systematicky, krok za krokom. Spochybňujú a prekrúcajú našu históriu a osobnosti – spomeňte si, ako Havran, Denník N, či .týždeň dehonestovali štúrovcov a Vajanského. Naposledy si do nášho velikána a otca národa A. Hlinku vo svojom dokumente vysielanom 28.10.2018 kopla aj verejnoprávna RTVS. Dokonca označila čechoslovakizmus za vec pozitívnu pre Slovensko ! Dr. Jozefa Tisu, prvého slovenského prezidenta a náš prvý štát dehonestujú až na krátke obdobie tesne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 takmer neustále. Žiadna diskusia nie je pripustená. Historici, ktorí svojim skúmaním zistili skutočnosti svedčiace v prospech Dr. Tisu a prvého slovenského štátu sú perzekvovaní.
Ďalším príkladom sú niektorí umelci, ktorí vyjadrujú ľútosť nad rozpadom ČSFR s Čechmi. Či už ide o hercov, ako Vašáryová, alebo Lasica a mnohých ďalších, alebo spevákov Igora Timka zo skupiny NoName, ktorý naspieval nostalgický duet o spoločnom štáte zo spevákom skupiny Chinaski. Speváčka Mirka Miškechová zase naspievala duet s českým spevákom Xindl X v podobnom duchu. Príkladov by sme iste našli dosť.
Médiá a tzv. celebrity pripravili pôdu k ďalšiemu kroku. Na ťahu boli politici a tí, ktorí ťahajú nitky z pozadia. Iste si pamätáte nedávno hystériu okolo zrušenia Mečiarových amnestii. Ich zrušením sa im podarilo hneď dve veci. Spochybnili právny systém štátu, keďže uplatnili retroaktivitu, čo v žiadnom právnom štáte nie je možné. Podkopali zároveň aj základy štátu, keďže je možné uplatniť retroaktivitu a právny štát tým de facto prestal existovať, môžu vyhlásiť vznik Slovenskej republiky za neplatný ! Ak by sme chceli zájsť až do krajností, tak teoreticky je teraz možné zrušiť aj Trianon ! Až do takýchto absurdností môže napokon zájsť snaha čechoslovakistov.
Áno, vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov by sme si rozhodne mali pripomínať ako súčasť našej histórie, oslavovať však určite nemáme čo. Paradoxne, až po rozdelení ČSFR máme s Českou republikou lepšie vzťahy, ako kedykoľvek predtým. A to je to, čomu by sme sa mali tešiť a oslavovať. Ale…Pomaly, nenápadne, systémom sa variacej sa žaby niektorí „umelci“, médiá a politici masírujú mienku občanov v snahe spochybniť existenciu samostatnej Slovenskej republiky. Zrejme dúfajú v obnovu spoločného štátu s Čechmi. Je smutné, že aj istá časť občanov, v nostalgii a neuvedomujúc si všetky popísané skutočnosti, si to želá. A tak znovu nastáva čas brániť si to, čo sme si tak ťažko vybojovali. Našu samostatnosť, našu štátnosť, naše Slovensko, našu Slovenskú republiku.
30° 
