Kto zasieva a organizuje “plazivú fašizáciu” krajiny a vo svete ? Časť VII.

 Časť VII.

Podľa encyklopedického slovníka pre fašizmus je veľmi dôležité poňatie štátu ( národa ). Ten je najvyššou hodnotou a je chápaný ako jednota transcendentná, hospodárska, politická. Inak povedané, štát má byť veľmi silný a totalitný. Toto fašizmus dosiahol uzákonením vodcovského princípu. Politická strana ĽS – NS sa nepresadzuje k tomu, aby totalitný štát vznikol po vzore štátu v Nemecku či vojnového slovenského štátu, hoci určité  velebenie slovenského štátu sa využíva na strašenie občanov. Problém štátu a politiky s jeho existenciou spojenej je však potrebné dostať z priestoru neustáleho zahmlievania do pozície kryštalickej jasnosti.

Na Slovensku nám nehrozí, že budeme mať totalitný štát založený na princípoch diktatúry jednej strany a na vodcovskom princípe a účasť politickej strany ĽS – NS  v parlamente nie je kvôli tomu. Skutočnou hrozbou pre Slovensko  už dávnejšie začalo byť to, že vládna moc za pomoci parlamentnej demokracie totálne zneužíva svoju moc tak, že moc od svojho politického národa postupne ( krok za krokom ) v rámci svojho proeurópskeho princípu  odovzdáva do rúk byrokratickému aparátu v Bruseli, ktorý spravuje inštitúcie a organizácie EÚ.

Fašizmus podporoval silný štát s totalitárnymi  praktikami. Súčasná vládna moc na Slovensku má opačnú tendenciu: odovzdať čo najviac moci Bruselu bez súhlasu politického národa. Tento proces odovzdávania moci  chápem ako opačný totalitarizmus vládnej moci. Táto forma totalitárneho správania sa štátu si vyžaduje organizovanie boja proti extrémizmu. Národný záujem Slovenska zásluhou vládnej moci je podriadený nadnárodnej ideológií, ktorá v sebe skrýva myšlienku  európanstva a nového svetového poriadku pod vedením totalitnej svetovej vlády.

Najprv však politické elity sveta a Európy potrebujú posilniť EÚ. Bez ohľadu na Brexit, vývoj smeruje k tomu, aby integračná snaha bola zavŕšená ustanovením super štátu v Bruseli. Niektorí naši ministri na čele s predsedom vlády SR urobia všetko k tomu, aby zneužili svoju moc v prospech moci Bruselu či nadnárodných korporácií. Zahraničná politika Slovenska  už nie je v moci národného štátu, pretože bola odovzdaná  postupne do rúk nadnárodných štruktúr. Národ a národný štát sú vraj zastarané spôsoby existencie, sú prekonanou entitou. „Figuranti“ politických elít pokladajú nacionalizmus za nebezpečný jav, pričom v skutočnosti ten je vyjadrením pozitívneho, kladného vzťahu človeka ( ľudí ) k svojmu národu.

Podľa predsedu vlády SR namiesto národného záujmu je potrebné sledovať proeurópske záujmy. Keďže zahraničná politika sa prispôsobila nadnárodnej ideológií, nemá kto za Slovensko  presadzovať národné záujmy, hoci vládna moc často argumentuje o bezpečnosti občanov. Oveľa väčší význam  má štátna suverenita, ktorá súvisí s dostatkom vlastnej moci a právom a povinnosťou chovať sa na medzinárodnom poli ako suverénna a nezávislá moc. V tejto súvislosti si dovolím citovať  M. Thatcherovú: „V základoch pevného a spoľahlivého medzinárodného poriadku musí byť úcta k národom a k národným štátom… Akékoľvek pokusy odstraňovať alebo spojovať rôzne národy s odlišnými tradíciami v jeden umelý štát skončí s najväčšou pravdepodobnosťou neúspechom, možno krvavým“ ( Umenie vládnuť, 2005 ).

Občanom Slovenska nič nepovieme a neradíme sa s nimi, akú podobu má mať integračný proces v rámci EÚ. Dovolím si preto uviesť svoje stanovisko. Integračný proces EÚ má v každom prípade vychádzať z národného záujmu každého členského štátu. Dodržanie tejto zásady bude znamenať to, aby EÚ fungovala ako organizácia rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe. Ak sa použije zásada, že integračný proces v rámci EÚ má vychádzať z nadnárodných záujmov, potom členstvo v EÚ je potrebné ukončiť. Vládnej moci sa nemá dovoliť, aby pokračovala v doterajšom kurze, ktorý je nasmerovaný na definitívne založenie super štátu v Bruseli.

Ako do tohto problému zapadá Marián Kotleba a jeho ĽS – NS ? Rozhodne vo vzťahu k štátnym a národným záujmom z ich strany nehrozí nič fašistického. Predseda vlády SR vedie Slovensko k úplnej strate štátnej suverenity. Návrhy ĽS – NS sú iné: zachovanie národných záujmov, štátnej suverenity, čo súvisí s požiadavkou preč s EÚ, ďalej sociálnou politikou na princípe zásluhovosti, obnovenia potravinovej bezpečnosti, založenia domobrany, obnovenia slovenskej koruny, s postojom proti globalizácií, posilnením národnej kultúry. Čo si potom vyžaduje proces potlačenia národných štátov a ich štátnej suverenity? Vládna moc musí riešiť úlohu prinútenia k zjednoteniu v rámci EÚ. Preto ani nemá záujem, aby sa o uvedenom posolstve  ĽS – NS na záchranu národa a štátnej suverenity verejne diskutovalo, najmä keď väčšina poslancov NR SR je proeurópsky dávno zorientovaná.

V encyklopedickom slovníku je zdôraznené, že fašizmus predstavuje určitý odpor proti liberalizmu a socializmu. Vo vzťahu k liberalizmu základ tohto odporu vidím už v tom, že táto oficiálna ideológia Západu uznáva iba indivíduum oslobodené od všetkých foriem kolektívnej identity ( národa, rodiny, pohlavia ). Liberalizmus oslavuje slobodu jednotlivca, jeho nezávislosť od  morálky, rozumu, identity, disciplíny. Liberalizmus má na svedomí fenomén globalizácie či projekt nového svetového poriadku založeného na totalitnej svetovej vláde.  Na rozdiel od liberalizmu subjektom fašizmu je štát alebo rasa. Súčasná politická situácia v Európe je plne v súlade s predstavami liberalizmu. Národ, štátna suverenita nie sú dôležité, pretože nie je dôležitá spoločná totožnosť.

Už je jasne vidieť, že môžu platiť slová Alexandra Dugina, že liberalizmus nie je ideológia kladnej voľnosti, ale zápornej slobody. Stáva sa totalitárnym ( z iného smeru ), pretože organizuje život tak, aby jednotlivec sa voľne rozhodol, či chce byť liberálom. Požiadavka liberalizmu: každý musí byť liberál ! A ak je niekto posudzovaný ako ne – liberál, potom je označkovaný ako extrémista, fašista, terorista. Byť proeurópsky znamená byť silne liberálny. K agende liberalizmu v súčasnosti patrí aj nekontrolovateľný príliv migrantov, ktorý sa stáva významným faktorom  destabilizácie Európy.

Bezbrehá tolerancia liberalizmu našla svoje heslo „Islam do Nemecka patrí, vítajte uprchlici!“ Toleruje sa rasizmus voči Nemcov v duchu  plagátu: „Vaše deti budú uctievať Allaha alebo zomrú.“ Záporná sloboda liberalizmu privádza Európu k pozícií – žiadna sloboda názorov, iba politická korektnosť. Dnes v rámci EÚ nikto nepracuje na politike zastavenia migrácie, ale na politike jej lepšieho organizovania a zvládnutia. Vládna moc na Slovensku je proti kvótam, ĽS – NS je proti masovému prílivu migrantov, za ich zastavenie.

Odpor proti liberalizmu sa netýka iba fašizmu. Tento odpor sa týka každého jednotlivca, ktorý aj keby akokoľvek bol na základe ideológie liberalizmu  odpútaný od akejkoľvek celostnosti ( národa, rodiny ), nikdy v rámci proklamovanej zápornej slobody nezíska  dôstojné postavenie pre život. Odpor proti liberalizmu ( či oponovanie liberalizmu ) sa týka širokých más obyvateľstva a keďže v tomto odpore majú svoje postoje aj fašisti, dôležité môže byť iba to, aby potreba jednoty nebola zneužitá k diktatúre z iného smeru.

K fašizmu neodmysliteľne patrí nacionálny socializmus, ktorý encyklopedický slovník poníma ako syntézu troch prvkov: a) právo nemeckého národa na dobitie životného priestoru, b) antisemitizmu, c) antimarxistický definovaný  socializmus ako sociálne spravodlivé národné spoločenstvo. Na úvod k nacionálnemu socializmu  ( nacizmu ) mám tieto dve schematické poznámky: Prvá. Nacizmus uznáva vlastný národ, rasu, ich zjednotenie pod štátnou mocou s postavením neobmedzeného vodcu národa. Na strane druhej právo nemeckého národa na dobitie životného priestoru dáva tušiť, že ostatné národy plánované na likvidáciu, mali byť zbavené svojej štátnej suverenity podriadením sa štátnej suverenite nemeckého národa. Druhá. Liberalizmus ako ideológia pre celý demokratický Západ aj na čele s USA, keďže nemá žiadnych dôležitých oponentov, môže  znamenať pre členské krajiny EÚ akýsi jej rozpad. Cez rozpad národných štátov bude realizované z vlastnej moci právo amerického národa na dobitie životného priestoru v Európe, k čomu však nemusia byť použité prostriedky ozbrojenej agresie.  USA nebudú likvidované ako národ, ich štátna suverenita bude posilnená a môže byť základom svetovej vlády.

Jedna z čŕt ( prvkov ) nacionálneho socializmu ( nacizmu ) je spoločná aj pre demokratický Západ s jeho ideológiou liberalizmu. Právo nemeckého národa na dobitie životného priestoru bolo pretrasformované na právo demokratického Západu. Ten so svojim finančným kapitalizmom orientovaným na nekonečný rast a rast ziskov a ekonomickej moci potrebuje životný priestor. Keď som spomínal USA a EÚ, tak získanie životného priestoru v Európe nemusí  byť dosiahnuté spôsobom ozbrojenej agresie, aj keď samotný Balkán už prežil „plánovanú agresiu“. Problémom však ostáva konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom. USA v spolupráci s EÚ postupne dokázali získať východnú časť Európy až k hraniciam Ruska a zároveň aktivizovať  vojenskú organizáciu NATO.

Ozbrojená agresia nebola iba záležitosťou Nemecka. V mene svojho životného priestoru ozbrojené agresie vedú USA a niektoré ďalšie  krajiny EÚ v súčinnosti s NATO. Vládna moc na Slovensku aktívne sa snaží podporovať demokratický Západ  v jeho práve na dobitie životného priestoru, nemá žiadne námietky k vojenským agresiám vo svete. Tento uvedený prvok fašizmu je životne dôležitý aj pre demokratický Západ. Ako do tejto hry o životný priestor zapadá Marián Kotleba a jeho ĽS – NS ?

V prvom rade je strana proti NATO a jeho politike. Je teda proti ozbrojenej agresií po celom svete. Ťažko si je možné predstaviť, že strana má záujem, aby Slovensko sa snažilo o rozširovanie svojho životného priestoru. V každom prípade Marián Kotleba a jeho strana sú proti tomu, aby demokratický západ na čele s USA sa snažil rozširovať životný priestor. K tomuto rozširovaniu pomáha aj EÚ, preto strana požaduje preč aj s EÚ, ktorá jasne a nezakryte pracuje na zrušení štátnej suverenity každej členskej krajiny. Proti takejto politike demokratického Západu sú v Európe, vrátane Slovenska, nacionalistické strany. Z môjho pohľadu ide o strany s kladným vzťahom k svojmu národu. Liberáli demokratického Západu záchrancov národa nepotrebujú, preto z ich radov sa šíri antinacionalizmus.

Je treba si všimnúť veľmi zaujímavú  „logiku dejín“ slovenského národa. Hitlerovské Nemecko pomohlo HSĽS k nastoleniu samostatného slovenského ( vojnového ) štátu, hoci hlinkovci nebrali  na vedomie otázku konečného riešenia  slovanských národov. V terajšom období demokratický právny štát je tak zmierlivý so svojim osudom ( pocitom malosti ), že jeho predstavitelia podporujú diktatúru Bruselu, aby sa pomaly stratila štátna suverenita a s ňou aj politický národ Slovákov. Toto nie je pozícia, s ktorou sa chce zmieriť ĽS – NS. A napriek všetkému, čo som o niektorých prvkoch nacizmu sa zmienil, liberáli a ich prisluhovači neustále označujú Mariána Kotlebu a členov ĽS – NS ako nacistov.

( Pokračovanie v časti VIII. )

Dušan Hirjak