• Nukleárna dohoda s Iránom a ako ju vidí Teherán

    Publikované 03.09. 2018 o 06:52 Karma článku: Počet pozretí: Počet komentárov:

    Portál Who.What.Why začiatkom augusta zverejnil podcast s rozhovorom o nukleárnej dohode s Iránom a o možnom ďalšom vývoji. Nasledujúci článok prináša prepis rozhovoru, ktorý za rádio WhoWhatWhy viedol Jeff Schechtmann.

    WWW: Pre Georga Busha bol Irán kedysi súčasťou Osi zla. Pre Donalda Trumpa je už len súčasťou osi, ktorou mobilizuje svoju voličskú základňu, chlácholí Izrael a poklonkuje Saúdom. Nukleárna dohoda s Iránom bola oveľa lepšia a ľahšie vymožiteľná ako čokoľvek, čoho sa kedy dožijeme so Severnou Kóreou. Irán, aj podľa názoru ľudí, ktorí boli na mieste, inšpektorov IAEA a iných strán dohody, ktorá je aj známa pod skratkou JCPOA, Irán túto dohodu vždy viac-menej dodržiaval. USA teraz od dohody odstúpili, vyhlásili nové sankcie a Európania, Číňania a Rusi, teda ostatné strany dohody, sa spolu s Iránom snažia udržať celú stavbu pohromade. Pri tejto dohode je pes zakopaný v tom, že je zároveň o nerozširovaní jadrových zbraní, aj o ekonomike. A hoci na jednej strane je prezidentova administratíva plná protiiránskych jastrabov, z ktorých mnohí sa naďalej pokúšajú o zmenu režimu v Iráne, akosi nepočuť žiadne hlasy o tom, ako celý rébus rozmotať. V širšom regióne ostáva táto záležitosť ako rozbuška – čo ďalej s Iránom, so Sýriou a s celým regiónom?

    Aby sme si v tom skúsili urobiť jasno a zoznámili sa s tým, ako to vidí Irán, tu máme hosťa, veľvyslanca Sajáda Husajna Musavjana. Je to jedna z najinformovanejších osôb, čo sa týka záležitostí Iránu. Veľvyslanec Musavjan je špecialista na otázky bezpečnosti Stredného východu a nukleárnej politiky v rámci programu Veda a globálna bezpečnosť v Centre Woodrowa Wilsona v Princetone. Predtým bol veľvyslancom Iránu v Nemecku. Je predsedom Výboru zahraničných vzťahov Národnej bezpečnostnej rady Iránu. A bol hovorcom Iránu počas rozhovorov o nukleárnej dohode s medzinárodným spoločenstvom. Je autorom kníh The Iran Nuclear Crisis: A Memoir (Iránska nukleárna kríza: Spomienky) a Iran and the United States: An Insider‚s View of the Failed Past and Road to Peace (Irán a USA: Pohľad na chyby minulosti a cesta k mieru). Mám tú česť privítať Sajáda Husajna Musavjana v rádiu WhoWhatWhy. Pán veľvyslanec, srdečná vďaka, že ste prišli.

    Sajád Musavjan: Ďakujem pekne, Jeff.

    WWW: Keď sa vláda USA rozhodla odstúpiť od tejto dohody JCPOA, prekvapilo to niekoho v Iráne? Samozrejme, bol to krok, ktorý vláda, ústami Trumpa, vopred opakovane avízovala. Ale keď sa to skutočne stalo, prekvapilo to niekoho v Iráne?

    Sajád Musavjan: Jeff, predovšetkým by som chcel povedať, že hoci pracujem na Univerzite v Princetone, čokoľvek poviem pri tomto rozhovore, pri iných rozhovoroch alebo napíšem ako komentár, sú moje osobné analýzy a môj osobný názor a nezastupuje to postoj Univerzity. Čo sa týka otázky, myslím, že nie, lebo aj v priebehu rozhovorov v rokoch 2013, 2014, 2015 prevládala v Iráne skepsa, či vôbec k nejakej dohode dospejeme, lebo postoj USA bol nepriateľský. A po druhé, keby sa aj dosiahla dohoda, boli pochybnosti, či ju USA budú plniť, alebo nie. Toto bolo predmetom najdôležitejších diskusií, ktoré sa počas rokovaní viedli doma v rámci Iránu.

    Príčina je v tom, že po vojne medzi Iránom a Irakom museli Iránci strpieť voči USA 3 – 4 veľké kompromisné dohody. A USA prakticky vo všetkých svoje záväzky nedodržali. Práve preto najvyšší vodca Iránu v rokoch 2013, 2014, 2015 často a opakovane hovoril, že „Počúvajte, nemali by ste dôverovať USA. Som si istý, že USA nemá v úmysle dodržať, k čomu sa zaviaže. USA sa nedá dôverovať. Nebránil som vláde, aby viedla priame rokovania s USA, ale na výsledok sa nespolieham. Neverím USA. USA nemajú v úmysle uviesť dohodu do života.“ A bolo to v rámci veľmi dôležitej diskusie.

    Nakoniec sme dohodu uzavreli. Bolo to, samozrejme, veľké prekvapenie kvôli 35 rokov trvajúcemu nepriateľstvu, bez vzťahov, žiadne diplomatické vzťahy neexistovali. Po prvý raz medzi sebou Irán a USA na úrovni ministerstiev zahraničných vecí rokovali o najspornejšej záležitosti medzi Iránom a USA a tou bol Iránsky nukleárny program. Od vlády USA, dokonca z úst prezidenta, ste mnohokrát počuli, že Iránsky nukleárny program je pre USA najväčšie štátne bezpečnostné ohrozenie. Ale výsledok rokovaní bol ozajstným prekvapením. Nielen pre Iráncov, aj pre mnohých Američanov a dokonca Európanov, lebo šlo o najspornejší a najkomplikovanejší rozpor medzi Iránom a USA… Veď už sa raz pustili do rokovania a po necelých 18 mesiacoch zastalo na mŕtvom bode. Nakoniec sa m podarilo uzavrieť túto veľmi zložitú dohodu, ktorú podporili aj ostatné svetové veľmoci, tie sa k dohode tiež pripojili. Z Iránskej strany sa dohoda do bodky plnila, dokonca sa plní aj dnes. Posledná správa IAEA, Medzinárodnej agentúry atómovej energie, vyšla pred 2 – 3 mesiacmi a bola jedenásta od začiatku platnosti dohody, teda od januára 2016. Jedenásťkrát teda IAEA potvrdila, že Irán dohodu plní.

    WWW: V tej internej diskusii v rámci Iránu, ktorú ste spomenuli, aký argument nakoniec prevážil? Prezident Rúhaní bol zrejme jedným z najpozitívnejšie naladených a bol presvedčený, že táto dohoda má potenciál. Aký bol ten rozhodujúci argument, že vtedy Irán do toho šiel?

    Sajád Musavjan: Irán začal s rokovaniami v roku 2003 s EÚ, konkrétne s tromi štátmi: Nemeckom, Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Rokovania trvali 10 rokov. Postupne sa pridali Rusko, Čína, Európske štáty. No v konečnej fáze by každá dohoda musela prejsť cez Bezpečnostnú radu OSN a USA sú členom Bezpečnostnej rady, teda by museli s dohodou súhlasiť. To je hlavná príčina, prečo sa rokovania s ostatnými veľmocami v rokoch 2003 – 2013 nedotiahli až do konca, pretože USA neboli priamo zúčastnené. Preto Rusi, Číňania a Európania povzbudzovali Irán, aby na najvyššej úrovni vstúpil do priamych rokovaní s USA, lebo USA sú jedným z piatich stálych členov a nikdy by nebolo možné dosiahnuť dohodu, keby boli USA proti. Irán teda súhlasil a začal priame rokovania s USA, ale vrátim sa späť k vašej otázke, so skepsou.

    Mnohí, veľmi mnohí v Iráne boli skeptickí, zvlášť pravicovo založení konzervatívci. Ich názor znel asi takto: „Je to chyba. Nezačínajte s tými rokovaniami. USA sa nedá veriť. USA nikdy neplnia žiadne dohody“, a tak stále dokola.

    WWW: Keď vezmeme do úvahy tých 10 rokov vyjednávania s Európanmi, teraz, keď USA odstúpili od dohody, je to nejaká výhoda, v tom zmysle, že Irán trvá na plnení dohody, ak ju budú plniť aj Európania, Rusi a Číňania? Pokračovanie dohody vo formáte P4 + 1?.

    Sajád Musavjan: Jeff, pozrite, na vysvetlenie Iránskej nukleárnej dohody musím spomenúť jednu mimoriadne dôležitú okolnosť. Dôvod, prečo Čína, Rusko, Európa, India a prevažná väčšina medzinárodného spoločenstva túto dohodu podporuje. Pokiaľ viem, hlavnou príčinou je, že táto dohoda je najkomplexnejšou zmluvou, akú sa v celej histórii nešírenia jadrových zbraní podarilo dosiahnuť. Má 170 strán, ktoré obsahujú opatrenia s najvyššou mierou transparentnosti vzhľadom na nukleárny program. Táto dohoda obsahuje každú objektívnu garanciu, že mierový nukleárny program sa nezmení na výrobu zbraní.

    Toto je skutočne významné pre celý proces nešírenia jadrových zbraní vo svete, pretože všetky ostatné podobné dohody, vrátane globálnej konvencie o nešírení, majú veľa nevýhod. Tie vlastne dovolili, aby sa Severná Kórea ľahko dostala k jadrovej bombe.

    Svetové veľmoci, ktoré spolu poskytli 200 vedcov, venovali rokovaniam nie dva roky, celých 13 rokov, aby spracovali tú najkomplexnejšiu, najpodrobnejšiu dohodu v dejinách nešírenia, aby sa Iránsky nukleárny program sa nikdy nezneužil na zbrojenie. Toto je skutočne významný výsledok. Presahuje to záležitosti samotného Iránu, lebo dohoda by sa mohla stať základom bezjadrovej bezpečnej zóny na Strednom východe. Mohla by sa stať základom nukleárneho odzbrojenia… na celom svete, lebo neexistuje lepšia dohoda, ako je táto a obsahuje aj všetky hĺbkové inšpekcie a tie najtransparentnejšie opatrenia, aké si viete predstaviť. Otvorený nukleárny program, všetky obmedzenia na prácu s ťažkou vodou, všetky obmedzenia na obohacovanie. Ak ľubovoľná krajina pristúpi na kontrolu svojho nukleárneho programu podľa tejto dohody s Iránom, tak táto krajina sa nikdy nedopracuje k jadrovej bombe.

    WWW: Keď teda zoberieme do úvahy tú dohodu, JCPOA, podľa kritérií, o ktorých hovoríte, ako model. Keď budeme o nej uvažovať ako o modeli pre celý región, je to dostatočne silný argument, aby Irán zotrval pri plnení dohody spolu s Európanmi, Rusmi a Číňanmi?.

    Sajád Musavjan: Iránci majú v úmysle dokázať medzinárodnému spoločenstvu… Po prvé: pri akejkoľvek spornej otázke so svetovými veľmocami, nevynímajúc USA, Irán uprednostňuje diplomaciu a je pripravený rokovať. A je pripravený prejaviť flexibilitu. A je pripravený dospieť k dohode. A keď už uzavrie dohodu, bude ju dôsledne plniť. Všetko toto už Irán prakticky dokázal pri nukleárnej dohode. Prebehlo 18 mesiacov vyjednávania s USA, bol prítomný minister John Kerry, bolo zapojené Ministerstvo zahraničných vecí USA, bolo zúčastnených aj päť veľmocí. Dohodli sa a teraz všetky tieto krajiny, aj vaše oficiálne najvyššie miesta, veď dokonca aj terajší minister Mattis niekoľkokrát vystúpil v Kongrese a povedal: „Čítal som tú zmluvu. Je veľmi komplexná. Je to veľmi dobrá zmluva a Irán ju plne dodržuje.“ Generálny tajomník OSN povedal viackrát, že Irán dohodu plne dodržuje. Iránci dokážu medzinárodnému spoločenstvu, že sú pripravení na diplomatické rozhovory, na vyjednávanie a keď uzavrú dohodu, skutočne ju budú plniť a svet sa môže na Irán spoľahnúť. To bolo po prvé.

    Po druhé… myslím, že už máme dobrý argument pre medzinárodné spoločenstvo, aby aj napriek sporom medzi Iránom a USA dohodu podporovalo, pretože už sa už každý mohol presvedčiť sám. Ak sú krajiny na Strednom východe pripravené prijať rovnaké obmedzenia a nástroje transparentnosti, s ktorými súhlasil Irán v rámci nukleárnej dohody, tak naozaj dosiahneme pásmo bez jadrových zbraní na Strednom východe. Pripomeniem, že Bezpečnostná rada OSN o pásme bez jadrových zbraní na Strednom východe prijala prvú rezolúciu v roku 1970. Už je tomu pomaly 50 rokov. Ale takých 40 – 50 rokov táto iniciatíva viazla. Dnes tu máme dokument, ktorý sa týka len jednaj krajiny. Je to výsledok rokovania najlepších nukleárnych vedcov na svete. Najlepších diplomatov všetkých piatich veľmocí, všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

    Keby som bol na mieste prezidenta Trumpa, lebo prezident Trump chcel zvrátiť dedičstvo po Obamovi a prehlasoval, že jeho dedičstvo bude ešte významnejšie. To je v poriadku, chcel prísť a dohodnúť s Iránom niečo vo svojej réžii, okej. Prezident Trump však mohol prísť a povedať: „Túto dohodu teraz použijem na vytvorenie pásma bez jadrových zbraní na Strednom východe.“ Toto by bolo dedičstvo hodné prezidenta Trumpa.

    WWW: To už áno, dostať do tohto rámca Izrael alebo Pakistan vyzerá ako rozprávka.

    Sajád Musavjan: Predovšetkým, Pakistan nepatrí do Stredného východu. A po druhé, Izrael je kľúčový pre pásmo bez jadrových zbraní na Strednom východe, lebo je to jediná krajina na Strednom východe, ktorá má jadrové zbrane. Dnes Izrael denno-denne Irán obviňuje. Spomeňte si na tlačovú konferenciu premiéra Nenanjahu, ako tvrdil, že Iránsky nukleárny program nie je mierový, že Irán chce vytvoriť jadrovú bombu atď., atď.

    Okej. Irán podpísal dohodu o nešírení jadrových zbraní a jediná medzinárodná agentúra, ktorá túto dohodu podpísala v postavení štátu a je zodpovedná za nukleárny program, je IAEA. Tá potvrdila, že Irán dohodu dodržuje a Iránsky nukleárny program je mierový. A Izrael je jedinou krajinou, ktorá vlastní jadrovú bombu. Všetky ostatné krajiny súhlasili s vytvorením pásma bez jadrových zbraní na Strednom východe. Pretože je to predmetom rezolúcií OSN, mnohých v priebehu posledných štyroch, piatich desaťročí. Prečo by sme nemali tlačiť, prečo by USA nemali tlačiť práve na Izrael, aby sa pridal k takejto dohode a aby sme mali celý Stredný východ bez atómových bômb? Prečo všetok nátlak a sankcie a obvinenia smerujú na Irán, ktorý je signatárom dohody o nešírení, nemá jadrové zbrane a naviac teraz podpísal tú najkomplexnejšiu dohodu v histórii nešírenia?

    WWW: Vzhľadom na sankcie, ktoré vstúpili do platnosti, ako to vidíte, aké náročné bude pre Irán a EÚ pokračovať v plnení dohody?

    Sajád Musavjan: Bude to ťažké, lebo všetkých šesť veľmocí sa zaviazalo, že Iránu za túto dohodu poskytnú určité ekonomické výhody. USA teraz túto dohodu porušujú. A porušujú aj rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. USA porušujú 12 rezolúcií Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Ale čo je horšie, USA trestajú iné krajiny a Irán za dodržiavanie dohody a plnenie rezolúcií OSN.

    V dejinách Bezpečnostnej rady OSN toto tiež nemá obdobu, lebo teraz jeden z členov trestá iné krajiny za dodržiavanie rezolúcie. Dostávame sa tým do veľmi komplikovanej situácie. Ak správne rozumiem Európanom, Číňanom, Rusom, Indom a medzinárodnej komunite, všetci tú dohodu chcú dodržiavať. Zároveň však USA ohlásili nové sankcie a chcú trestať iné krajiny za ekonomické vzťahy s Iránom. Týmto sa budúcnosť tejto dohody môže dostať do veľkej krízy.

    WWW: Zdá sa, že Číňanov sa to dotklo tak, že možno ráznejšie vstúpia do procesu a pokúsia sa udržať veci v chode. Je momentálne úloha Číny významnejšia ako bývala predtým?

    Sajád Musavjan: Čo sa týka Číňanov, tí budú mať oveľa významnejšiu úlohu, lebo podľa toho, čo sme zažili od roku 2006 do roku 2012 po šiestich rezolúciách OSN… Bol tu medzinárodný konsenzus o sankciách voči Iránu, boli to veľmi rozsiahle sankcie. Unilaterálne, multilaterálne, medzinárodné, všetky typy sankcií centrálnych bánk na cezhraničné operácie… Všetko tu bolo. Medzi rokmi 2006 a 2012 sa však dramaticky posilnili ekonomické vzťahy Iránu s Čínou, kým s celým ostatným západným svetom dramaticky poklesli. Napríklad podiel obchodu s EÚ pred sankciami OSN v roku 2006 bol takých 30, 35, 40 %. Ale po roku 2012 klesol tento podiel až na 10 %. Naopak, podiel Číny stúpol z 10 % až na 40, 45 %. Takže kapacita Číny je obrovská.

    Verím však, že nasledujúce kolo konfrontácií a súťaže medzi USA a Iránom bude niečím iné v porovnaní s obdobím Ahmadinedžáda, pretože teraz tu existuje rezolúcia OSN. Irán túto rezolúciu plní a medzinárodné spoločenstvo sa presvedčilo, že ten dobrý je Irán a zlé sú USA, lebo potápajú nukleárnu dohodu. Ak Číňania, Rusi a Európania budú pokračovať v ekonomických vzťahoch s Iránom, majú plné právo, lebo je to v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Preto si myslím, hoci určite to nebude jednoduché kvôli následným sankciám USA, ale myslím si, že je veľká šanca udržať dohodu aj bez USA.

    WWW: Ako sa ukončenie tejto dohody zo strany USA prejavilo, alebo ako by sa mohlo prejaviť, na raste napätia na Strednom východe? Na napätí medzi Iránom a Izraelom a celkovo v regióne.

    Sajád Musavjan: Všimnime si najvyššieho vodcu Iránu, je to najvyššia rozhodovacia autorita, podobne ako prezident USA. Má porovnateľnú moc, snáď len o niečo menšiu ako prezident USA. On prehlásil, aby sme vyčkali a sledovali výsledok rokovaní. Ak sa dostaví výsledok a USA budú plniť dohodu, Irán bude pripravený rokovať s USA aj o ďalších záležitostiach regiónu. Toto bolo oficiálne stanovisko Iránu pred rokovaniami. Keby USA plnili dohodu, povzbudilo by to na iránskej strane dôveru voči USA a mohli by sme rokovať aj o ďalších sporných otázkach ako je Sýria, Jemen, Irak, Libanon, Afganistan a podobne.

    Ale teraz, keď Irán a USA podpísali prvú dohodu na najvyššej úrovni po 40 rokoch a USA ju porušili, teraz si Iránci hovoria: „Ako im môžeme dôverovať a rokovať o všetkých tých ostatných záležitostiach?“ Aj keby sme rokovali. Aj keby sme sa na niektorých sporných otázkach dohodli. Potom môže prísť niektorý ďalší prezident USA a povedať: „Viete čo, mne sa táto dohoda nepáči.“ A potopí ju. Ako môžeme dôverovať USA, keď majú takýto systém?

    WWW: Je Irán ochotný znovu rokovať s USA? Povedzme o inej dohode, inom rámci?

    Sajád Musavjan: Myslím, že keby prezident Trump zmenil svoje správanie a začal by plniť rezolúciu OSN, ktorá implementuje nukleárnu dohodu s Iránom, bola by tu vôľa na strane Iránu rokovať s USA o ďalších záležitostiach regiónu, ktoré by posilnili v regióne mier a stabilitu. Či sa nám to páči, alebo nie, USA sú v regióne mocnou silou a je to medzinárodná veľmoc. A Irán je silná regionálna mocnosť, ak ho aj nebudeme považovať za najsilnejšiu krajinu v regióne. Nakoniec by preto bolo veľmi prospešné, pozitívne a konštruktívne, keby v záujme mieru a stability v regióne USA s Iránom spolupracovali.

    V regióne máme občiansku vojnu, máme terorizmus, máme štáty po ekonomickom krachu, máme tu viacero kríz. Stredný východ je prakticky na pokraji kolapsu. Líbya skolabovala. Sýria je v hlbokej kríze. V Jemene sa bojuje. Všade máme boje, teror, explózie, dezintegráciu, hrozby… dokonca aj arabskí spojenci. Pozrite sa na Katar a Saudskú Arábiu. A nezabudnite, že to boli arabské štáty, konkrétne spoločenstvo krajín z Perzského zálivu, ktoré sa pripojili k útoku na arabskú krajinu – Líbyu. Sú to arabské krajiny, Saudská Arábia a Emiráty, ktoré spolu s USA útočia na Jemen. Bol to Saddám Husajn, vodca arabskej krajiny, kto zaútočil na Irán a obsadil Kuvajt, tiež arabskú krajinu. Takže títo Arabi zaútočia na iné arabské krajiny, vyvolajú vojnové krízy a keď to nakoniec skončí fiaskom, obviňujú Irán.

    WWW: Samozrejme, z nedávnych konfliktov tu máme aj ten medzi Iránom a Izraelom.

    Sajád Musavjan: Áno, Jeff, ale napätie medzi Iránom a Izraelom existuje už od revolúcie. To nie je nič nového. A Iránci ohrozovali Izrael. Čo sa týka Izraela, ten ohrozoval Irán ešte viac… Izraelci boli veľkou hrozbou pre Irán. Netanjahu denno-denne ohrozuje Irán, tlačí na USA, aby na Irán zaútočili, aby v Iráne zariadili zmenu režimu. Aby sa voči Iránu zaviedli sankcie. Ale problém s médiami v USA je ten, že keď Irán ohrozí Izrael, je to vždy najdôležitejšia správa dňa. Keď premiér Netanjahu desaťkrát za deň ohrozí Irán, nikoho to nezaujíma.

    WWW: Myslíte, že v EÚ existuje politická vôľa vysporiadať sa s týmto všetkým?

    Sajád Musavjan: Áno. Som stopercentne presvedčený, že v EÚ je silná politická vôľa, lebo hoci je to dedičstvo po Obamovi, je to oveľa viac Európske dedičstvo. Pretože to boli Európania, kto v roku 2003 začal s týmito nukleárnymi rozhovormi s Iránom. Európania do tejto dohody investovali 15 rokov. A je to najdôležitejší výsledok zahraničnej politiky spojenej Európy, EÚ. Vôbec nepochybujem, či Európania majú politickú vôľu, ale neviem, či na to majú ekonomickú kapacitu. Politicky  áno, ale ekonomicky, uvidíme, ako to bude pokračovať.

    WWW: Aký je momentálne dopad nových sankcií na Irán?

    Sajád Musavjan: Určite Irán poškodia. O tom niet pochýb. Iránska národná mena už čelí silnej devalvácii. Nie je to len kvôli sankciám USA, lebo sankcie USA začali už dávnejšie. Iránsky ekonomický systém trpí na mnoho zlyhaní a problémov kvôli korupcii, kvôli príliš silnému zapojeniu štátu do ekonomiky. Po revolúcii nedošlo k žiadnej skutočnej privatizácii. Je tam veľa rozsiahlych problémov. Všetky tieto vnútorné problémy Iránu sa sankciami USA len znásobujú.

    Ale napokon, ak vaša otázka mieri na to, či USA môžu sankciami a tlakom dosiahnuť zmenu režimu, tak to určite nie. USA sa o to pokúšajú už 40 rokov. Vyskúšali vari už všetko od podpory Saddáma Husajna v jeho vojne proti Iránu, keď mu dodávali chemický materiál a technológie, aby mohol proti Iránu použiť chemické zbrane. Vyskúšali kybernetickú vojnu, atentáty na nukleárnych vedcov, ekonomickú vojnu, politickú vojnu, spravodajskú vojnu. A vo výsledku po 40 rokoch sú USA maximálne nespokojné, lebo sa im veci vymkli z rúk. Pretože vplyv Iránu je teraz cítiť všade v regióne, je veľmi silný a spojenci USA sú oslabení.

    Vo výsledku teda 40 rokov tlaku a sankcií USA prakticky spôsobili, že Irán je odolnejší a mocnejší. USA o tom vedia. A prezident Trump chce teraz znovu skúšať to, čo USA robili 40 rokov a neuspeli. Namiesto toho, aby využil výsledok, ku ktorému sme dospeli – nukleárnu dohodu a na nej sa pokúsil vyriešiť ďalšie sporné otázky v regióne.

    WWW: Čas sa nám pomaly kráti, ale kým sa rozlúčime, máte pocit, že prebiehajú nejaké rokovania v zákulisí, či už cez Európanov alebo cez iné krajiny alebo organizácie?

    Sajád Musavjan: Pokiaľ viem, niektoré krajiny, ako Omán a Švajčiarsko, sa pokúšajú o sprostredkovanie rokovaní medzi Iránom a USA. Ale len pred dvoma dňami som počul vyjadrenie ministra zahraničných vecí Iránu, že podľa jeho informácií neexistuje žiadny neoficiálny kanál na rokovania, okrem oficiálnych diplomatických ciest medzi Iránom a USA.

    WWW: Pán veľvyslanec Husajn Musavjan, veľmi pekne vám ďakujem, že ste nám dnes venovali svoj čas.

    Zdroje:

    https://whowhatwhy.org/2018/08/10/the-iran-nuclear-deal-and-the-view-from-tehran/

    ———————————————————————

    Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)

    Žiaden obsah na tejto stránke nie je spoplatnený

    Vážení čitatelia, žiaden článok na tejto stránke nie je spoplatnený, čo je dôvodom, prečo musí byť na nej viac reklamy. Chceme vás preto poprosiť o trpezlivosť a zhovievavosť. Vieme, že reklama je niekedy otravná, ale pomáha dofinancovať prevádzku vášho obľúbeného portálu. Chceme sa tiež obzvlášť poďakovať tým, ktorí nás finančne podporujú. Ak sa k nim chcete pripojiť, kliknite sem.

    Varovanie

    Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

    Vybrali sme z Hlavných Správ

    TopSpeed

    Aquaplaning je postrach každého vodiča! Blíži sa jeho sezóna

    0

    Aquaplaning nepochybne patrí medzi najnebezpečnejšie nástrahy na cestách. Strata kontaktu pneumatiky s vozovkou, spôsobená vysokou vrstvou vody pod kolesami, znižuje možnosť ovládať automobil a nech ste akokoľvek skúsený vodič, stávate sa len štatistom. Predstavuje vysoké riziko dopravnej nehody. Automobilový priemysel preto nespí na vavrínoch stále kvalitnejších pneumatík so stále vyššou…

    Manthey Racing, cesta k vrcholu na Nordschleife

    0

    Nürburgring má okolo seba akúsi auru, priťahuje automobilky, jazdcov i bežných smrteľníkov. Jazdiť na Nordschleife je iné, nebezpečné, okruh trestá každú chybu veľmi tvrdo, ale práve to je na ňom to zaujímavé. Tu sa rodia legendy, tu sa ukazujú skutoční pretekári. Jednou z legiend, ktorá vzišla práve zo Zeleného pekla, je tím Manthey…

    Nové Mini JCW GP už budúci rok

    0

    Zatiaľ najvýkonnejšie Mini aktuálne v predaji, teda tretia generácia, má pod prednou kapotou dvojlitrový preplňovaný zážihový štvorvalec s 170 kW (231 k). To však nie je koniec výkonných modelov Mini. Podľa zdrojov z automobilky by malo v priebehu roka 2020 prísť ešte výkonnejšie Nové Mini JCW GP. A to by malo dosiahnuť 221 kW (300 k).

    Porsche strešný box namontuje aj na legendárnu 911-ku

    0

    Nielen majitelia veľkých SUV modelov chodia na dovolenky pre ktoré im kufor jednoducho nestačí. Tento problém je aj napriek cestovaniu vo dvojici ešte vypuklejší so športovým autom. Ak si niekto šetril na novú 911-ku a neplánuje sa jej vzdať ani keď ide na dlhší výlet, na pomoc prichádza riešenie priamo zo Štuttgartu.…

    Máte poškriabané sklo na aute? Čo s tým?

    8

    Máte poškriabané sklo na aute? Po zime to je celkom bežný jav. Stačí, ak ste raz čistili sklo od námrazy a ľadu nie škrabkou, ale niečím nie úplne vhodným, čo ste mali po ruke... Škrabance na skle zanechajú aj zlé stierače. Nielenže to je esteticky nepekné, ale v prípade čelného…

    V Ženeve bude aj modernizované Mitsubishi ASX

    4

    Na 89. ročníku medzinárodného ženevského autosalónu (5. - 17. marca 2019) sa odhalí vo svetovej premiére aj modernizované  kompaktné SUV Mitsubishi ASX  (na niektorých trhoch predávané aj pod označením RVR či Outlander Sport). Pôjde o modelový rok 2020 a my si už teraz predstavíme tie najdôležitejšie zmeny. 

    KAMzaKRÁSOU

    Ako vyzerajú slávne hviezdy dnes? Dostihla ich staroba, alebo starnú s noblesou?

    1

    Staroba si jednoducho nevyberá. Starneme úplne všetci. Niektorí majú tajný recept na starnutie s gráciou a iný jednoducho berú to, čo im život prináša. No ako to je so svetovými celebritami, ktoré mnohí z nás poznajú už od ich mladosti? Neuveríte, ale aj svetové celebrity starnú. A môžeme povedať, že niektoré skutočne starnú s gráciou…

    Vieš, ktoré látky potrebuje pokožka? Tieto jej rozhodne nesmú chýbať!

    1

    Aby bola naša pokožka krásna a zdravá, mali by sme jej venovať dostatočnú starostlivosť. Ak jej však v prvom rade neposkytneme potrebnú výživu zvnútra, pravdepodobne jej stav nezlepší ani vhodne zvolená kozmetika. Pokožka tela aj pleť jednoducho potrebujú celý rad rozličných vitamínov či minerálnych látok. Význam majú pre ne napríklad vitamíny skupiny…

    Dermatológovia prezdradili tipy, ako sa zbaviť mastných vlasov

    1

    Ženy sa vo všeobecnosti delia na dve kategórie. V prvej sú tie šťastné, ktoré si umývajú vlasy raz za niekoľko dní, v extrémnych prípadoch aj za niekoľko týždňov, a stále vyzerajú dokonale a v druhej tie, ktoré sa s umývaním vlasov a následným sušením musia trápiť každý boží deň. Tu…

    Sebarozvoj s koučkou: Čo spôsobuje blúdenie mysle?

    2

    Priemerná ľudská myseľ údajne trávi 47 % svojho času blúdením. Psychologický prieskum u viac ako štvrť milióna ľudí poukázal na to, že blúdenie mysle robí ľudí nešťastnejšími. Je pravdepodobné, že ľudia pritom myslia skôr na príjemné veci, než nepríjemné veci. Vzniká pri tom však paradox – myslenie na nepriaznivé veci…

    Ceruzka a bolesť hlavy: Neuveriteľný trik, ktorý bolesť utíši do 2 minút!

    9

    U dospelých však môže byť bolesť hlavy oveľa častejšia. Veď keď sa sami zamyslíte, ako často trpíte bolesťou hlavy? Je to aspoň jedenkrát mesačne? Tu však pozor, je pomerne veľký rozdiel medzi bolesťou hlavy a migrénou. Na bolesť hlavy vám poväčšine pomôže tabletka, kdežto pri migréne je nutné uložiť sa do tmy,…

    Pri akej hudbe relaxuješ najradšej? Spoznaj upokojujúce liečivé zvuky

    6

    S hudbou sa zabávame, radujeme, ale aj komunikujeme. Či sme viac alebo menej muzikálni, hudba nás spája, bez slov búra bariéry, motivuje a aktivizuje, zároveň upokojuje a harmonizuje. Na svadbách ňou oslavujeme lásku, na pohreboch sa ňou lúčime. Počúvame ju len tak pre radosť, varíme pri nej, zaspávame, tancujeme na ňu, pracujeme…

    TopDesať

    Škola hrou: Niektorí študenti sa na hodinách poriadne nudia!

    0

    Pre niektorých študentov je škola hrou! Dôkazom sú tieto zábavné fotografie, ktoré poukazujú na ich neuveriteľné umelecké diela. No dobre, zrejme to nie sú až také umelecké diela, ako si možno myslíš. Aj tak sú to však práce, za ktoré sa hanbiť nemusia. Svoje učebnice vylepšili o rôzne ilustrácie, ktoré…

    Ako vyzerá psychiatrická liečebňa? Toto sú reálne skúsenosti

    0

    Ľudia si často myslia, že psychiatrická liečebňa vyzerá ako vo filme. Táto žena sa však rozhodla zdieľať svoje reálne skúsenosti z pobytu v takejto nemocnici, aby ukázala ľuďom, ako to vyzerá v skutočnosti a že to nie je až také zlé. Si zvedavý, čo sa skrýva za dverami s nápisom…

    Sarajevský atentát: 5 vecí, ktoré si o ňom pravdepodobne nevedel

    0

    Prinášame ti ďalší článok z edície x vecí, ktoré si pravdepodobne nevedel. Tentokrát je to práve Sarajevský atentát, ktorý odštartoval udalosti, ktoré sa skončili prvou svetovou vojnou. Ak ťa teda zaujíma história a fascinuje obdobie prvej svetovej vojny, si tu správne.  [adrotate group="11"] 1. Sarajevský atentát Pri Sarajevskom atentáte prišli o život dvaja…

    Žena našla v kuchyni zvláštne stvorenie. Nikto nevie, o čo ide

    0

    Istý mladík z Aucklandu na Novom Zélande postavil do pozoru takmer celý internet. Jeho matka totiž v kuchyni našla zvláštne stvorenie. Video k dnešnému dňu videlo už viac ako pol milióna ľudí, no stále sa nepodarilo nájsť odpoveď na otázku: Čo je to za stvorenie? Tim Clerke na sociálnej sieti Facebook zverejnil video, pomocou…

    10 svetoznámych osobností, ktoré mali tie najpodivnejšie zlozvyky

    0

    Áno, aj svetoznámi géniovia, celebrity a iné osobnosti majú zlozvyky. :) Hviezdy vyzerajú nádherne z diaľky. No akonáhle sa dostaneš bližšie, môžeš sa popáliť. To isté by sme mohli povedať aj o niektorých z najznámejších kreatívnych géniov, ktorí kedy žili na našej planéte. Niektoré zlozvyky, ktorým tieto osobnosti holdovali, môžeme prinajmenšom označiť za zvláštne.…

    Zvieratá na týchto zábavných fotografiách ťa neskutočne pobavia

    0

    Zvieratá na týchto zábavných fotografiách sú naozaj fotogenické. Veď práve tieto snímky vyhrali prestížnu cenu Comedy Wildlife Photography Awards. Tieto zvieratá by sme mohli zaradiť aj medzi zvieratká, ktoré majú priateľský vzťah s fotoaparátmi. Fotografi ich totižto zachytili v tých najzábavnejších možných pózach a navyše k týmto fotografiám pridali ešte…