Poznámky o tom, prečo pokladám demonštrácie “Za slušné Slovensko” za debilizáciu občanov. I.časť

I.

Na úvod – správa o ôsmej demonštrácií „Za slušné Slovensko“

Z tlačovej správy dňa 22.6.2018 uverejnenej v internetovom denníku Hlavné správy som si všimol, že:

1. tisícky ľudí vyšli do ulíc hlavného mesta štyri mesiace po vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej,

2. aké boli nesené transparenty medzi demonštrantami: „Fico je zlo“, „Naši farmári – chlieb náš každodenný“, „Študenti nepoľavia“, „Zem plače“, „Najprv Trošková, potom Rošková. Čo bude ďalej?“,

3. demonštranti sa nevzdávajú a budú aj naďalej bojovať za slušné a spravodlivé Slovensko,

4. kritika vlády, že sa nestretla s poľnohospodármi,

5. prečítanie listu od sestry zavraždeného Márie,

6. prišli herci a za nich sa prihovoril herec Martin Huba. Prišli preto, lebo túžia po slušnosti,

7. demonštrantov prišli podporiť aj protestujúci farmári,

8. podľa organizátorov protestov nie je známe meno vraha a objednávateľov vraždy, došlo k viacerým pochybeniam,

9. od vymenovania novej vlády organizátori nevidia u nej snahu obnoviť dôveru ľudí v štátnu moc. Personálne zmeny na ministerstve vnútra nepokladajú za snahu o obnovenie dôvery.

II.

Ako v tomto prípade chápať debilizáciu občanov – voličov

1. Pojem „debilizácia“ výslovne používam iba v spojitosti s takou celospoločenskou činnosťou ako je oblasť politiky.

2. Úsilie určitých politických elít o debilizáciu občanov – voličov vyplýva z nerešpektovania Ústavy SR, podľa ktorej štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov a priamo.

3. Politici seba v plnej miere uznávajú, že sú zástupcami občanov – voličov, ale nerešpektujú, že moc môžu a majú vykonávať občania aj priamo. V každom prípade platí, že článok 2 ods.1 je potrebné rešpektovať v nadväznosti na článok 30 ods. 1 Ústavy SR.

4. Debilizácia v politike predstavuje určitý proces, ktorý využíva vládna moc, zákonodarná moc a inštitút prezidenta SR k tomu, aby občania nemohli v určitých dôležitých otázkach rozhodovať priamo. Vzhľadom k tomu, že SR je členským štátom EÚ a NATO, je možné predpokladať, že proces debilizácie bol posilnený aj z rôznych článkov nadnárodných štruktúr.

5. Dôvodom zapojenia sa nadnárodných štruktúr do procesu debilizácie občanov členského štátu ( SR ) je to, že v politickej hre ide o potlačenie zvrchovanosti a štátnej suverenity SR v prospech nadnárodných štruktúr, najmä EÚ.

6. Konštatujem, že právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov nie je rešpektované z rôznych dôvodov, ktoré si politici nachádzajú a hlavne preto, že neexistuje a nikdy ani nebola schválená komplexná zákonná norma, ktorá naplnenie práva bude bližšie konkretizovať.

7. Pojem „debilizácia“ v mojom prípade sa nevzťahuje k pojmu „debilita“ ako duševnej menejcennosti občana a ani k pojmu „debil“ ako ľahkej duševnej zaostalosti občana. V politike nejde o vrodenú slabomyseľnosť.

8. Pojem „debilizácia“ označuje riadený proces z nadnárodnej a národnej úrovne, ktorý v záujme trvalého odstavenia občanov – voličov od výkonu štátnej moci priamo hľadá a nachádza možnosti, ako skryto či otvorene oslabiť schopnosti občanov posudzovať politické javy a procesy v súvislostiach či odvádzať pozornosť občanov ( verejnosti ) od dôležitých tém na riešenie, respektíve podporovať ich nezáujem o veci verejné.

9. V konečnom výsledku proces debilizácie občanov – voličov má vždy ten istý cieľ: nedovoliť, aby priama účasť občanov na výkone moci sa stala normou pre politické spravovanie krajiny, nedovoliť, aby bola naplnená v praxi politická rovnoprávnosť na základe kritérií osobnej voľby, kompetencií a hospodárnosti.

10. Úlohou politikov ako zástupcov občanov je zasväcovať občanov do problémov spoločnosti, aby sa mohli riešiť ich záujmy a bolo možné rozvinúť ich schopnosti k spravovaniu krajiny. Úlohou politických strán a hnutí v rámci politickej činnosti je vnášať do vedomia občanov určitý uvedomovací proces, aby kompetenčné schopnosti zástupcov občanov a občanov boli v zásade vyrovnané či v rovnováhe. Úlohou vládnej moci je organizovať verejné zdôvodnenia svojej politiky v jednotlivých oblastiach života spoločnosti. Tieto úlohy sú podceňované, ich plnenie nedostatočne organizované.

11. Proces debilizácie občanov je úplne v súlade s filozofiou EÚ: dav ( občanov ) nesmie rozhodovať o svojom osude !!!

12. Proces debilizácie občanov v spoločnosti má za úlohu udržať v súčasnej podobe parlamentnú demokraciu, ktorej po vzore komunistickej strany o zakotvení vedúcej úlohy strany sa darí brániť rozšíreniu politickej konkurencie o účasť občanov na správe vecí verejných a tým deformovať spätnú väzbu a komplikovať život spoločnosti.

13. Debilizácia občanov ( verejnosti ) je pre politikov veľmi dôležitá, pretože samotné formovanie spoločného záujmu občanov o veci verejné môže ohroziť ich záujmy a ich blízkych o drancovanie verejných zdrojov či záujmy tých, ktorí sa dali do služieb nadnárodných politických, finančných a ekonomických síl.

14. K procesu debilizácie občanov okrem politikov a vládnej moci významne pomáhajú média. Ukazuje sa, že v demokratickej spoločnosti existuje veľký rozpor: na jednej strane vplyvné média majú súkromnú vlastnícku štruktúru a na strane druhej je tu právo občanov na čo najkomplexnejšie a najdôveryhodnejšie informácie. Z tohto základného rozporu sa potom odvíjajú aj praktické mediálne metódy „nakladania“ s verejnosťou.

III.

Neziskový sektor, demonštrácie a ich ciele

1. Ústava SR: a) podľa článku 28 ods.1 zaručuje právo pokojne sa zhromažďovať, b) podľa čl. 37 ods.4 zaručuje právo na štrajk.

2. Demonštrácie „Za slušné Slovensko“, ktoré organizuje občianska iniciatíva „Za slušné Slovensko“, pokladám za naplnenie práva pokojne sa zhromažďovať.

3. Podľa vyjadrenia organizátorov podporu demonštráciám „Za slušné Slovensko“ vyjadrilo cez 120 neziskových organizácií z celého Slovenska. Ani táto podpora v kvantitatívnom vyjadrení automatický nemôže viesť k zavŕšeniu poznania, že demonštrácie „Za slušné Slovensko“ so stanoveným obsahom predstavujú aktuálne to, čo je potrebné v SR naliehavo riešiť.

4. Podpora demonštrácií zo stany neziskových organizácií môže byť aj ukazovateľom toho, že proces debilizácie občanov v spoločnosti výrazne zosilnel, pokročil, ak predstaviteľom neziskoviek nevadí, v akom obsahu sa odpor proti štátnej moci deje a aké výsledky má dosiahnuť.

5. Ústava SR jasne rozlišuje medzi právom pokojne sa zhromažďovať a právom občanov mať účasť na správe vecí verejných či vykonávanie štátnej moci priamo. Z tohto dôvodu demonštrácie „Za slušné Slovensko“ je možné zaradiť len k právu, ktoré Ústava SR zaručuje a teda nejde o právo občanov na výkone moci priamo.

6. Občiansku iniciatívu „Za slušné Slovensko“, ktorá organizuje demonštrácie „Za slušné Slovensko“ je možné pokladať za dobrovoľnú iniciatívu určitej skupiny ľudí s určitým videním spravovania našej spoločnosti a za jeden z prejavov občianskej spoločnosti, ak doposiaľ nie je zaregistrovaná ako mimovládna nezisková organizácia.

7. To, čo už teraz spája občiansku iniciatívu „Za slušné Slovensko“ s mimovládnymi organizáciami, je otázka financovania činnosti organizačnej zložky ( iniciatívy ) a organizovanie jednotlivých demonštrácií, ktoré sa nemôžu konať bez finančnej podpory členov iniciatívy, respektíve finančnej podpory z iných vnútorných a vonkajších zdrojov.

8. V prípade občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“ ide o dobrovoľnú skupinu ( subjekt ), ktorá bola voľne združená, nebola nikým volená a rozhodla sa cez organizovanie občanov do demonštrácií presadzovať politickú agendu.

9. Presadzovanie politickej agendy na platforme demonštrácií a nastoľovaním požiadaviek vo vzťahu k vládnej moci sa môže diať dvoma cestami – spôsobmi:

1. buď sa politická agenda presadzuje cez výlučné personálne zázemie ( členskú základňu ) občianskej iniciatívy a tá je výsledkom spoločných schopnosti organizátorov demonštrácií, alebo

2. politická agenda a príprava demonštrácií je organizovaná pod formálnym vedením organizátorov občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“ a za aktívnej spolupráce a usmernenia skupiny mimovládnych organizácií s príslušnou politickou agendou. Predpokladajme ďalej, že presadzovanie politickej agendy sa deje podľa písmena a) bodu 9.

10. Ak ide o masy a demonštrácie, vždy je dôležité, kto má v rukách konceptuálnu moc, teda má v rukách práve dôvody ( plány ) organizovania pokojných demonštrácií a má jasné ciele. Účastníci demonštrácií spravidla nemajú v svojej moci konceptuálnu moc. Majú vieru v určité zmeny a preto aj túžbu protestovať.

11. Nositelia konceptuálnej moci, v našom prípade organizátori z občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“, môžu a nemusia účastníkov demonštrácií informovať o cieľoch svojej konceptuálnej moci a ako sa má naplniť.

12. Ak občania ako účastníci demonštrácií sú informovaní o konceptuálnej moci organizátorov občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“, potom sa dá predpokladať, že záujmy organizátorov a zúčastnených sú identické, pričom sa ešte nerieši, či sú správne a múdre.

13. Ak sa presadzovanie politickej agendy deje podľa písmena b) bodu 9, potom nositeľom konceptuálnej moci je mimovládna nezisková organizácia z domáceho ( či zahraničného ) prostredia, ktorá občianskej iniciatíve vyjadrila podporu, respektíve pomohla zorganizovať skupinu občianskej iniciatívy pre potreby organizovania demonštrácií. V tomto prípade sa konceptuálna moc účastníkom demonštrácií neoznamuje.

14. Mimovládne neziskové organizácie, ktoré v predmete svojej činnosti majú politickú agendu, v skutočnosti predstavujú určitý druh ( typ ) politického subjektu, ktorý sa nemôže zúčastňovať politickej súťaže, ale napriek tomu hľadá spôsoby, ako ovplyvňovať politiku vládnej moci. Takéto organizácie sami seba povyšujú nad občanov SR, nezastupujú ich a nepredstavujú žiadny zo spôsobov ( foriem ) účasti občanov na správe veci verejných.

15. Z Ústavy SR jasne vyplýva, že mimovládne neziskové organizácie, ktoré svojou politickou agendou sa usilujú minimálne o ovplyvňovanie štátnej moci či o podiel na tejto moci, nemajú k tomu žiadne právo, pretože nespĺňajú podmienku byť volenými zástupcami občanov, rovnako ako nemôžu naplniť podmienku k výkonu štátnej moci priamo, pretože z podstaty subjektu nikdy nemôžu naplniť pojem „občan“.

16. Aj na ôsmej demonštrácií bolo oznámené ( potvrdené ), že demonštranti sa nevzdávajú a budú aj naďalej bojovať za slušné a spravodlivé Slovensko. Túto úlohu si organizátori aj s účastníkmi demonštrácií dali zrejme aj preto, aby sa obnovila dôvera ľudí v štátnu moc. Túžba po slušnosti zrejme mnohých ťahá byť účastníkom demonštrácie, čo jasne vyjadril aj herec Martin Huba.

17. Ako dosiahnuť uvedený cieľ v bode č. 16, to by mali vedieť aspoň organizátori demonštrácií z občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“. Obsahová stránka ôsmej demonštrácie svedčí o pomerne veľkom chaose v hlavách jej účastníkov a naznačuje, že nebude jednoduché sformovať akúsi politickú líniu, ktorá bude sústreďovať úsilie na boj za slušné a spravodlivé Slovensko. Predpokladám, že organizátori budú najskôr potrebovať pomoc zvonku.

18. Ak by sme ako občania sa mali usilovať o dodržiavanie Ústavy SR, možno by bolo vhodnejšie zmeniť heslo „Za slušné Slovensko“ za úplne nové heslo: „Za zvrchovaný, demokratický a právny štát na Slovensku“. A doplniť toto heslo ďalším heslom: „Viac demokracie!“.

19. Môj návrh na zmenu cieľa demonštrácií vyplýva z mojej osobnej analýzy politických procesov a javov odohrávajúcich sa v SR a v Európe, z ktorej vyplýva, že zvrchovanosť a štátna suverenita, samotný slovenský národ sú v ohrození, ktorému sa naša vládna moc z rôznych dôvodov nevie brániť.

20. Nie je potrebné žiadať vládnu moc, aby cez túto moc bola obnovená dôvera ľudí v štátnu moc. Prvoradou úlohou je požadovať, aby vládna moc a zákonodarná moc za asistencie prezidenta SR prijali zákonné opatrenia k tomu, aby sa občania mohli začať podieľať na výkone štátnej moci. Iba vtedy sa bude môcť začať hovoriť o spoločnej dôvere a spoločnej zodpovednosti.

21. Čo je slušnosť ? Ide o správne chovanie človeka podľa zásad slušného správania sa, ktoré sú konkretizované pre každé spoločenské prostredie či spoločenskú ( kolektívnu ) situáciu. Dá sa predpokladať, že tak ako existujú zásady slušného správania sa v rodine, v škole, v obchode, pri stolovaní, tak môžu existovať aj zásady slušného správania sa politikov a občanov v politickom prostredí. Lenže samotná štátna moc nie je postavená na slušnosti, ale na presadzovaní záujmov, na získaní a udržaní moci, ktorou sa spoločnosť riadi a spravuje. Slušnosť v politickej činnosti je akýmsi doplnkom politiky.

22. Nebolo slušné, že organizátori demonštrácií z občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“ automatický identifikovali vraždu novinára Kuciaka a jeho priateľky ako čin z politického prostredia a to za situácie, že nie je známy motív vraždy. Vražda tak bola využitá ako jeden z motívov, prečo je potrebné organizovať demonštrácie, aby bolo možné získať dôverčivých ľudí pre aktivitu plánovanou občianskou iniciatívou.

23. Po akej slušnosti túžia herci a všetci ďalší účastníci demonštrácií ? Slušnosť patrí jednotlivcom, týka sa každého indivídua, jeho morálnej stránky. V tomto prípade chápem slušnosť ako schopnosť jedinca vychádzať dobre ( ! ) s ostatnými jedincami ( a skupinami ) vo vzájomných priateľských či konkurenčných vzťahoch. Individuálne morálne konanie je za normálnych okolnosti vždy záležitosťou indivídua, do života ktorého vstupuje aj politika a teda aj politické konanie.

24. Keď sa demonštruje za slušné Slovensko, potom je možné chápať toto úsilie tak, že demonštranti požadujú viac slušnosti ( namiesto viac demokracie ! ) a teda nevedomky žiadajú posilňovať morálne povinnosti namiesto povinnosti právnych a inštitucionálnych. Musí však platiť, že morálna stránka osobnosti má byť politikou čo najmenej zaťažovaná. Boj proti korupcií nemôže byť apelom na svedomie politikov a ani kladením dôrazu na personálne zmeny a vieru, že nové persóny budú mať dobrú vôľu a preto budú aj zodpovedne konať, teda bude zabezpečená akási slušnosť.

25. Takúto predstavu o riešení slušnosti a politiky zrejme majú organizátori demonštrácií. Ak je to pravdivé zhodnotenie ich predstáv, tak potom „ženú“ dôverčivých občanov do slepej uličky a pomáhajú im debilizovať ich schopnosti vyznať sa v určitých problémoch.

26. Záväzne musí platiť pre demokratickú spoločnosť platiť niečo iné: dobrý politický poriadok nemôžeme stotožňovať s dobrou vôľou politikov, pretože skúsenosti potvrdzujú niečo iné. Nemôžeme ostať pri dobrej vôli. Sú potrebné zodpovedajúce inštitúcie ( zákony, normy ), ktoré obmedzujú, rozdeľujú, kontrolujú a kritizujú moc zverenú našim zástupcom. Vedia organizátori a účastníci demonštrácií, aké za posledné dva roky boli uzákonené inštitúcie na boj proti korupcií ? Myslím, že nevedia, pretože tí, čo najviac vykrikujú bojové heslá proti korupcií, židne návrhy nepredložili. Súrne potrebujú iba personálne zmeny, pretože vraj majú ľudí s dobrými morálnymi kvalitami a teda aj s dobrou vôľou a svedomím.

27. Organizátori demonštrácií a ich účastníci túžia bojovať za slušné Slovensko. Vzhľadom na vzťah slušnosti k politickému konaniu ide o poriadnu dezorientáciu obyvateľstva SR, pretože schopnosť jedinca vychádzať dobre s ostatnými v určitých vzťahoch nemusí mať na politické konanie žiadny pozitívny vplyv.

28. Treba vychádzať z toho, že politické konanie má určité základné rysy, ktoré obyčajnou slušnosťou nie je možné rozvinúť. Iba pripomeniem, že politická etika pripomína tieto rysy politického konania:

1. politika sa vždy vzťahuje k určitej situácií v spoločnosti a problémom,

2. politiku je potrebné chápať ako obhajobu záujmov,

3. politika existuje ako riešenie konfliktov a prijímanie kompromisov.

29. Slušný človek v svojom bežnom živote sa má snažiť vyhýbať konfliktom. Toto pravidlo má okrem iného za následok, že ako občan sa snaží byť vo verejnom priestore pasívny a slušný. Ústava SR dáva právo, aby občania mali účasť na správe vecí verejných. Táto účasť je možná, ak platí iné pravidlo: v politickom konaní sa občania nesmú vyhýbať konfliktom, čo znamená, že bežná slušnosť sa má transformovať do iného kritéria a to riešenia konfliktov a hľadania kompromisov.

30. Demonštrácie môžu dať témy pre konfliktné konanie, avšak davová psychóza netvorí vhodné prostredie. Nielen politici, ale ani občania sa nesmú vzdávať vstupovať do konfliktov, ak je potrebné v záujme spoločnosti nájsť určité politické riešenia. Je potrebné pozorne vyhodnotiť obsah doterajších demonštrácií, aby bolo možné zistiť, aké politické riešenia ( a či vôbec ) boli požadované a realizované.

31. V prípade politikov ako zástupcov občanov je potrebné pochopiť, že pojem „slušnosť“ je vyjadrený v iných pojmoch a síce takých, o ktoré sa zaujíma politická etika. Je potrebné sa pýtať na mravné kvality tých, ktorí sa na politickom konaní podieľajú. U politikov je dôležité sledovať štyri kardinálne cnosti: politickú múdrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť v užívaní politickej moci.

32. Je evidentné, že už dlhšiu dobu sa politické konanie ako určitý proces a jeho špecifické rysy vyznačujú silnou oligarchizáciou politiky. Oligarchizácia je výsledkom toho, že v politickom konaní dochádza k závažným chýbam ( deformáciám ), pretože sa ľahko presadzujú záujmy určitých špecifických skupín – finančných, podnikateľských a to na úkor záujmov ostatných skupín občianstva spoločnosti. Výzva „Za slušné Slovensko“ proces oligarchizácie politiky nezastaví. Je potrebné reformovať niektoré existujúce inštitúcie, respektíve ustanoviť nové, aby nadmernému vplyvu oligarchov bolo zabránené deformovať politický priestor. Požiadavka reformy sa môže napríklad dotýkať volebného práva.

33. Ten, kto je autorom iniciatívy „Za slušné Slovensko“ v skutočnosti má v rukách určitú konceptuálnu moc a jeho záujmom bolo ( je ) orientovať obyvateľstvo SR na presadenie predčasných parlamentných volieb, ale hlavne orientovať občanov byť členom poslušnej spoločnosti, ktorá si nebude všímať, aké politické otázky v skutočnosti majú byť na programe dňa a čoho sa má týkať politická múdrosť a statočnosť politikov a občanov.

34. Je na škodu SR, že na jej území vznikajú aj občianske iniciatívy, ktoré nemajú nič spoločného s tým, aby odkrývali možnosti, ako má vládna moc umožňovať občanom naplniť ústavnú povinnosť a právo mať účasť na správe vecí verejných. Občianska iniciatíva „Za slušné Slovensko“ sa v skutočnosti ani nemôže verejne pýšiť označením „občianska“, pretože najskôr je iniciatívou, aby dobre zakrývala ciele subjektu, ktorý je nositeľom konceptuálnej moci.

Koniec I. časti

Pokračovanie v záverečnej – II. časti

Dušan Hirjak