Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 5.

Prepíšme Ústavu SR.

My, ktorí túžime poraziť systém, musíme vedieť, ako to urobiť. Hneď na úvod treba dať jasné prehlásenie: „Systém sa poraziť nedá“, hoci mnohí si to tak predstavujú. Predstavujú si, že systém porazia na námestiach. Je to omyl. Systém musí zostať zachovaný. Pri neexistencii systému nastáva anarchia. A anarchiu nevedomky zavádzajú práve súčasní predstavitelia systému. Systém znamená pravidlá a pravidlá by mali znamenať poriadok. Dnešní predstavitelia systému pravidlá porušujú a tým spôsobujú rozvrat poriadku a do riadenia štátu zavádzajú anarchiu.

Na to, aby vládol v štáte poriadok, slúžia zákony. Najdôležitejšími zákonmi v štáte sú zákony ústavné. Ústava určuje základné pravidlá a stanovuje princípy riadenia spoločnosti. Sú jej podriadené všetky ostatné písané zákony spoločnosti. Samozrejme existujú aj zákony nepísané. Tie by tiež mali byť v súlade s ústavou. Politici, verejní, štátni a ústavní činitelia musia konať tak, ako im zákony predpisujú. Ostatní členovia spoločnosti môžu konať podľa vlastnej vôle, pokiaľ im to zákony nezakazujú. Takto by to malo byť.

Ústava SR zodpovedá dobe v ktorej bola napísaná. Na svoju dobu bola napísaná dobre a vizionárskym prístupom sa snažila zamedziť svojvoľnému konaniu vládnej moci a zneužitiu moci politickými stranami. Treba konštatovať, že politici ju aj tak dokázali prechytračiť. Ľudská vynaliezavosť kvôli získaniu moci vládnuť osudmi iných nepozná obmedzenia. V súvislosti s konaním predčasných volieb, ktoré nemali žiadnu oporu v ústave, som vyjadril svoj obdiv a svoju úctu tvorcom ústavy. Porušenie som zdôvodnil na blogu Pravdy. V tej dobe som ešte naivný písal listy prezidentovi, predsedovi parlamentu, vlády, všetkým poslancom a aj do nejakých denníkov. Hádajte čo sa stalo? Bolo tesne pred voľbami, všetci mali plnú hlavu starostí ako vyhrať voľby. Nejaký nesúlad s ústavou nikoho nezaujímal. Takmer nikoho. Takmer všetci moje podozrenia odignorovali, odpovedal počet, ktorý sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Kontaktoval ma šéfredaktor jedného denníka a pýtal sa ma: „Čo s tým?“ „A to sa pýtate mňa? Vy ste strážcovia demokracie.“ Tým to pre neho skončilo. Odpísali mi z kancelárie prezidenta, aby som sa o tú našu demokraciu nebál, že všetko je tak, ako má byť. Povinná jazda. Krásny list som dostal z kancelárie predsedu vlády. Bol zalepený v striebornej obálke napísaný na ručnom papieri a bolo v ňom cítiť osobnú účasť premiéra. Všetci ostatní ma nechali vo vážnom podozrení, že sú nabúrané pravidlá demokracie. Neodpovedal predseda parlamentu, ani jeden z poslancov NR SR. Ozval sa mi však jeden z asistentov nemenovaného poslanca a odpovedal mi dlhým, fundovaným a odborne zdôvodneným mailom, z ktorého bolo cítiť úctu k občanovi a potvrdil moje podozrenia. Dnes je poslancom NR SR. Oprel sa aj o prípad z ČR, kde sa stalo niečo podobné, avšak nakoniec skonštatoval, že poslanci môžu schváliť akúkoľvek kravinu a ústavný zákon o skončení volebného obdobia, ktorý schválili, síce logicky odporuje ústave, ale je platný.

Aby sa takéto veci nemohli diať, musíme trvať na plnení ústavných zákonov a tie, ktoré nevyhovujú dobe, je nutné upraviť, prepísať. V prvom rade je potrebné vyžadovať dôsledné napĺňanie článku, ktorý som spomínal skôr a politickú moc oddeliť od štátu. Keďže politické strany nemienia rešpektovať ústavu, musíme ich vylúčiť z riadiacich procesov štátu inak.

Ako som povedal v úvode. Systém sa nedá poraziť. My ho musíme zmeniť. Zmeniť systém musíme zmenou ústavy a politickú moc zmeníme na moc občanov, a to prepísaním zákona o voľbách. Musíme zásadne preorať volebný systém na Slovensku, aby spĺňal požiadavky modernej doby.