Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 4.

Ty, ja a Osho (intermezzo)

Bola nedeľa podvečer, ja som ležal na kuchynskej lavici, moja priateľka sedela pri mojej hlave a čítala mi z knihy od Osha. Bolo to veľmi príjemné rozjímanie. Doporučujem všetkým, a autorom nemusí byť nevyhnutne Osho.

„Čítal si Osha?“

„Nie, ale už som sa s ním stretol.“

„Určite si ho prečítaj.“

„Hmm, dobre.“

Keď som na Osha náhodou narazil na YouTube, rozhodnutie nadobudlo hmatateľný charakter. Neskôr ma povinnosti priviedli do krajského mesta a moje kroky som nasmeroval do obchodíku s ezoterikou a mystikou. Vedel som, po čo ta idem. Je pozoruhodné, že moderných mysliteľov človek nájde v obchode s mystikou. Súčasní filozofi nám pripadajú ako mystici. To, čo som našiel, ma vôbec neprekvapilo. Naproti vstupným dverám je regál so zlacnenými knihami. Výpredaj myšlienok. OSho, Osho, Osho, Osho… Hneď medzi dverami na mňa zaútočilo asi sedem titulov tohto autora. Kúpil som tri za desať éčok. Nezaplatil som ani parkovné, vedel som, že sa nezdržím. Za minútku som bol pri aute.

Takéto veci sa dejú, keď konám vedome, keď viem, čo chcem, keď nepochybujem. Všetko zapadá do seba ako lego. Podobne je to aj s revolúciou. Viem, že budeme úspešní. Moje prehlásenia z úvodného blogu berte životne vážne. Ja si skutočne musím dávať pozor na to, ako myslím. Myslenie je nákazlivé. Ozaj, všimli ste si, ako sa zmenili Vaše komentáre pod mojimi článkami? Nie? Tak si ich pozrite. Od komentárov, ktoré moje prehlásenia odsudzovali, doporučovali prestať písať, až po osobné útoky sa Vaše komenty zmenili na tvorivé zapojenie. Keďže moje články harmonicky na seba nadväzujú, Vy sa už v predstihu dožadujete náplne ďalších blogov. Stávajú sa z Vás spoluautori – spolutvorcovia. Toto je dôležitý moment zrodu spolupráce. Dokonca sa už objavili aj myšlienky, ktoré som zachytil vôbec po prvýkrát. Vidím, že spoločne to dáme. Nepochybujem o tom. Verejnosť objaví návod na revolúciu v ten správny moment. Tak je to aj s mojimi staršími článkami. Ľudia ich objavujú až teraz po niekoľkých rokoch, keď sa stali aktuálnymi.

Mnohí sú z mojich súčasných článkov určite rozčarovaní. Očakávali revolúciu, prevrat. Ich predstava revolúcie je však iná: S roxorovými tyčami vtrhneme na úrad vlády, zosadíme vládu a vymlátime všetky okná, potom zneutralizujeme ochranku parlamentu a s roxormi v ruke ponaháňame poslancov. Panie poslankyne budú pri tom pišťať ako dievčence na Veľkonočný pondelok. Ale čo potom??? … Nóó…, potom sa pohneme na prezidentský palác ako boľševici v Petrohrade. No, a potom nás pozatýkajú za výtržníctvo a hlavy nám vychladnú v cépezetke.

Wikipédia hovorí, že revolúcia je kvalitatívna zmena v živote spoločnosti. My chceme urobiť kvalitatívnu zmenu smerom nahor. Revolúcia je proces. Ako som už povedal, najskôr musíme urobiť prevrat myslenia a revolúciu zdravého rozumu. Tým môžeme zmeniť svoje okolie. Ostatných musíme nakaziť pozitívnymi myšlienkami, tí sa s nimi musia stotožniť a prijať ich. Potom môžeme vykonať zmenu. Zmeníme svojich najbližších, kolektív v práci a tí najodhodlanejší aj celú spoločnosť – štát. Spoločnosť zmeníme spoločne, keď nakazíme kritické množstvo občanov. Tomuto musí predchádzať naša vízia budúceho usporiadania, definovanie princípov fungovania a určenie prostriedkov k realizácii. Chvíľu to potrvá, buďme trpezlivý. Cieľ je však jasný. Slobodná občianska spoločnosť.

Súčasný režim žiadnu víziu nikdy nemal, preto po 27. rokoch vlády demokracie (anarchie) sa spoločnosť nachádza v polčase rozpadu. Obrazne: Naši politici po r.´89 vypílili košatý strom bývalého režimu, ale dodnes sa im nepodarilo nieže vypestovať, ale ani zasadiť strom nový, do tieňa ktorého by sa spoločnosť mohla ukryť. Zasaďme strom, ktorý prerastie ten súčasný pahýľ a ten v tieni toho nášho sám uhynie.

Politici vôbec netušia čo chcú dosiahnuť, nevedia ako by spoločnosť mala fungovať, preto nemôžu robiť vedomé kroky správnym smerom. Ich cesta je preto cestou pokusov a omylov, často ovplyvnená vonkajšími faktormi. Toto všetko zhoršujú ich osobné kvality. Osho hneď v úvode svojej knihy Moc, politika a zmena (Power, politics, and change) hovorí: „Moc je sama o sebe neutrálna. V rukách dobrého človeka je požehnaním, v rukách zlého, prekliatím. Osobná moc a moc nad druhými sú dve rôzne veci. Moc nad druhými je politický jav a ľudia, ktorí túžia ovládať druhých, trpia silným komplexom menejcennosti a mali by svoju psychiku liečiť.“ Ja pridám, že veci sa nedejú náhodne. Sú podriadené vyšším princípom zdokonaľovania sa. Preto práve v súčasnosti  zastávajú najvyššie verejné funkcie ľudia s najnižším morálnym kreditom. Ich pád bude hlboký a bolestivý. Presne taký potrebujú preto, aby sa vyrovnali so svojimi vážnymi nedokonalosťami. Pád z piedestálu moci by sme im mali dopriať. Lenže my tiež máme na čom pracovať a umožníme im nápravu až keď nadobudneme sebadôveru, sebaúctu, potlačíme rezignovanosť a pochopíme, že všetko záleží len od nás samotných. V ovládanom človeku je potlačená tvorivosť. Ak sa chceme mať lepšie, musíme pre to niečo urobiť – vytvoriť. Ak si niekto myslí, že politici to vyriešia za nás, je nielen naivný. Ľudia, ktorí by sa mali kajať z druhej strany mreží sa budú držať do posledného momentu a ich koniec môže byť úplne nevypočítateľný a pre niektorých aj prekvapujúci. Vytvorme spoločnosť postavenú na nových pravidlách a porazme systém.

Spoločnosť dozrela na zmenu a preto pristúpme k definovaniu východísk. Práve naše poznanie rôznych režimov a hĺbka útlaku našu spoločnosť priamo predurčuje k výraznému kvalitatívnemu posunu vpred a myslím, že Slovensko spĺňa všetky predpoklady stať sa jednou z najslobodnejších krajín v priľahlom vesmíre. Slovensko má perspektívu stať sa príťažlivou, životaschopnou krajinou. Musíme stanoviť, ako sa tejto úlohy zhostiť a zmeniť tak smerovanie zvyšku nášho sveta.