Prezidentské voľby v USA, globalizácia a ľudské práva

Nad cyklickými krízami kapitalizmu, ktoré produkuje systém, sa vznáša potreba transformácie spoločnosti a systému. Nie globalizácia, nadnárodné korporácie a ich neprehľadné reťazce, ale prechod k prehľadným a transparentným lokálnym ekonomikám a protekcionistický, samým sebou a svojou etickou integritou (jednota ľudských práv zľava i sprava) chránený otvorený ekonomický systém slobodného, nie voľného obchodu.
Štvrtá priemyselná revolúcia má sama spontánne viesť k odstraňovaniu medzičlánkov a teda, k väčšiemu sústredeniu sa na lokálnu ekonomiku. Nie je treba žiadne sociálne inžinierstvo „zhora“ (M. Šichtařová) pretože sám vývoj k tomu smeruje.
Budúcnosť ekonomík je v ich obrátení sa do seba, a bude závisieť od toho, ako budú medzi sebou obchodovať. Každá rozumná krajina bude protekcionistická pre svojich ľudí a firmy.
Amerika od vojny prechádza ekonomickými cyklami, ktoré ale nie sú totožné s volebnými obdobiami. Ekonomika sa riadi teóriou systémov a riadenia. Ak sa tento systém naruší, prichádzajú krízy. Aj tento systém pozná mieru vecí a pojem homeostázy (rovnováhy). Rast rastu a zvyšovanie zvyšovania vedie k krízam a kolapsom ekonomík. A ekonomiky nie je možné globalizovať. Ani na nich páchať akékoľvek násilie. Systém je pred zmenou a pretvárnením do nového systému.
Príkladom Globálnym Prediktorom vynucovanej ekonomickej globalizácie sú dohody typu NAFTA (spája Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu), CETA spája Kanadu a štáty Európskej únie, a upravuje podmienky voľného obchodu a dodržiavania autorských práv. Znenie veľkej časti ustanovení týkajúcich sa autorského práva je zhodné s ustanoveniami, ktoré obsahovala Európskym parlamentom nedávno zamietnutá kontroverzná dohoda ACTA, čo vyvoláva obavy v radách zástancov slobody internetu a ľudských práv), TTIP (transatlantické investičné a obchodné partnerstvo, známe ako transatlantická zóna voľného obchodu TAFTA, je navrhovaná zmluva o voľnom obchode medzi EÚ a USA).
Slovenská sociálne orientovaná trhová ekonomika je hybridný mačkopes, ktorý brzdí slobodné podnikanie a slobodný (nie voľný!) obchod. Národné ekonomiky by mali nastúpiť cestu protekcionizmu smerom k sebe, k svojej minimálnej sebestačnosti. Nadnárodné korporácie ich o ňu postupne pripravujú, a svoju silu a prevahu posilňujú darebáckymi a násilníckymi zmluvami. EÚ prijala obchodnú zmluvu CETA.
Rokovania o TTIP vo všetkých otvorených kapitolách boli neúspešné, a výsledok amerických prezidentských volieb naznačuje, že obnovenie rokovaní je na neurčito ohrozené, ak nie mŕtve.
Rokovania o TTIP boli tajné, netransparentné, prístup k dokumentom mali len jedinci, bezmála „preverení na stupeň prísne tajné“ a jej súčasti nebolo možné „vynášať“. Úniky a indície naznačujú, že by mala byť minimálne rovnaká, ak nie ešte agresívnejšia. Zvláštnym „liberálnym“ spôsobom mala odstraňovať bariéry v oblastiach potravinovej bezpečnosti (uľahčenie príchodu GMO do Európy), prístupe k liekom, vzdelaniu, ale aj prístupu (!) k vode (čo ohrozí verejné zdravie), reguláciu „voľného“ obchodu pre veľké podniky, súkromie (elementy ACTA), zamestnanosť (viď účinok dohody NAFTA a stratu miliónov pracovných miest v priebehu 12 rokov), environmentálnu legislatívu (pesticídy, rastové hormóny), bankovú reguláciu (väčšia moc bánk), a čo je najzávažnejšie, obmedzenie autonómie demokracie a suverenity jednotlivých národných štátov.
Umožnila by spoločnostiam žalovať vlády v prípade opatrení, ktoré im spôsobia stratu zisku. Zavedenie riešenia sporov investor – štát (ISDS), by umožnilo nadnárodným spoločnostiam žalovať, vlády, ktoré by im svojimi opatreniami spôsobili stratu zisku.
Nikým nevolené nadnárodné korporácie by mohli diktovať ekonomické politiky demokraticky zvoleným vládam. Švédska energetická spoločnosť Vattenfall údajne už žalovala nemeckú vládu o miliardy dolárov ušlého zisku kvôli rozhodnutiu o vyradení jadrových elektrární (na základe katastrofy v japonskej Fukušime).
Či je Donald Trump šťastná voľba, v tejto chvíli ťažko súdiť. Jeho kontroverzné víťazstvo je však signálom zo strany radových Američanov, že ich čoraz menej verí globalizmu, neo liberálnej ideológii a nadnárodnému kapitálu. Nechcú nič, čo má spoločné s nadprávami korporátneho nadnárodného kapitalizmu, a čo zasahuje do ich prirodzených ľudských práv. Globálny Prediktor oslabuje. Trump túto nadnárodnú korporátno-fašistickú chobotnicu nechce (NAFTA, CETA, TTIP). Vie, že ničí strednú a nižšiu strednú zamestnaneckú a podnikateľskú (živnostníci) vrstvu a spôsobuje sociálne rozdiely v životnej úrovni väčšiny Američanov. Vie aj, že už uzatvorené zmluvy sú právne vôbec alebo takmer nezrušiteľné, sú poistené sankciami, ale chce sa pokúsiť od NAFTY odstúpiť alebo ju aspoň otvoriť, a nanovo vyrokovať. Sa uvidí…
Nový prezident vraj chce zaviesť 35 percentnú daň pre americké firmy, pôsobiace mimo USA. Dohoda USA/Kanada/Mexiko NAFTA je Američanmi už vnímaná negatívne, lebo ich pripravuje o prácu, nízkymi cenami spôsobuje zánik domácich firiem a fariem, a zaisťuje priestor pre tvorbu zisku nadnárodných korporácií…
USA sa pozviechali z krízy 2008 a hoc majú len 5% nezamestnanosť, chudobní a bohatí sú ale čoraz viac dva segregované svety, a „americký sen“ strednej a nižšej strednej triedy je v trvalej kríze. Nie je vôbec snom o voľnom trhu a globálnom kapitalizme, ale mýtus, že každý môže byť prezident, a každý môže dosiahnuť na akýkoľvek vysnívaný vrchol.
Ak jedno percento najbohatších Američanov zarába 24 percent zo všetkých príjmov, to isté jedno percento kontroluje aj majetok už v objeme 40 percent celkového bohatstva v krajine, a oba ukazovatele sa za od 70-tych rokov zdvoj až strojnásobili, tak ako je možné v takejto krajine hovoriť o rovnosti príležitostí?
V USA sa zjavne dostáva do konfliktu právo mať a vlastniť a slobodne nakladať s majetkom a kapitálom, s právom na systémom už len so zotrvačnosťou a naprázdno deklarovanou rovnosťou príležitostí. Konflikt ale nespôsobili bežní ľudia, ani stredná a nižšia stredná vrstva, ale systém, establishment „elít“, ktorý Američania odmietli v prezidentských voľbách…
Ďalším rozširovaním a prehlbovaním liberálnej demokracie v oblasti ľudských práv a slobôd sa nedá očakávať premena mnohotvárnej multikultúrnej spoločnosti, ktorá vrie ako v 60-tych rokoch predošlého storočia a vyvoláva spomienky na „I have a Dream“ á la Martin Luther King. Amerike, najmä liberálnymi demokratmi zľava vysnívaná premena spôoločnosti na sladkú a rozjasanú rajskú záhradu predbežne „nehrozí“.
Európski otcovia a zakladatelia EÚ (Rímske zmluvy, Kalergiho plán a Barnettova doktrína) majú v úmysle premiešať európske autochtónne národy Európy multikultúrnou cudzinou, a taká Európa má nastúpiť cestu „zjednotených“ USA.
Aj Donald Trump nastúpil cestu slova a floskulí ako „jednota, svornosť, národ“. USA nie je možné vnímať ako národ, a verejne vyzývať Američanov (Clintonová aj Trump) na ich národné zjednotenie, pretože Amerika je od svojho počiatku multikultúrnou spoločnosťou, tobôž rôzne rasy a etniká nie je možné definovať ako jednoliaty národ, teda, nemôže ísť o národné zjednotenie, lebo národ nie je definovaný multikultúrne. O národoch možno hovoriť trebárs v Európe, v rámci autochtónie národných štátov.
Trumpovo vyhlásenie, že chce byť prezidentom všetkých, malo byť aj verejným upozornením so vsuvkou: „integrovaných! cudzincov!“ bez rozdielu ich pôvodu, rasy, etnicity, pohlavia, rodu a náboženstva, s osobitným odkazom, najmä pre moslimov.
Takzvaná „kresťanská“ rétorika pápeža v oblasti ľudských práv je falošná, pápež a jeho vatikánske „krídlo“ prezentuje neomarxizmus ako vyšitý, samotný pápež pochádza z ľavicovej južnej Ameriky. Je na hrane, a vo vzťahu k „utečencom“ je predstaviteľom ľavicového, ešte aj ekumenického katolicizmu (ľavičiarsky pseudo kresťanský blud).
Kresťanstvo nepozná nacionalizmus, rasizmus, ani etnickú neznášanlivosť, ale tak, ako islam, má tiež doktrínu na ochranu viery (územnú, inštitucionálnu aj personálnu).
Vo svojom zrejme politickom „závete“ hovorila Hillary Clinton o Amerike ako o národe. Národ je ale definovaný inak. V prípade víťazstva Trumpa, sa nedá hovoriť o vzostupe nacionalizmu v USA, lebo Amerika je od svojich počiatkov multikultúrna a multinárodná, na rozdiel od Európy, konštituovanej len ako kontinent autochtónnych národných štátov.
Ameriku netvorí žiadny národ, ale multikultúrna spoločnosť, ktorú nie je možné definovať ako národ. V Amerike rastie medzi kultúrne, medzi náboženské, medzietnické a medzi rasové napätie. Rozdúchavajú ho neomarxisti. Práve neomarxisti a ich nová ľavica.
Vzostup silného nacionálneho aspektu sa dá očakávať v Európe, aj jeho odklon od doktríny európskeho multikulturalizmu. Francúzsky Hollande nemal čo vo svojom príhovore k výsledku volieb hovoriť o spoločných dejinách Európy a USA, lebo tie neexistujú. Clintonová, Obama, ale aj Trump, by mali zjednotiť nie americký „národ“ ale multikultúrnu americkú občiansku spoločnosť.
Pre multinárodné, multi rasové a multi etnické i multi náboženské spolužitie Američanov je treba nájsť modus vivendi a modus operandi, ktorému sa dobrovoľne podriadia všetci Američania a žiadatelia o zelenú kartu alebo americké občianstvo.
Voľbami sklamaní demokrati a liberáli, ktorí nadŕžali liberálnej demokratke, a po voľbách teraz protestujú v celých USA, by si mali uvedomiť, že americkú spoločnosť nemôžu deštruovať neprispôsobiví a neintegrovateľní asociáli, antisociáli a extrémisti zľava ani sprava.
USA disponujú ochrannými inštitútmi ESTA a zelenej karty, ktoré chce ako systém ETIAS zaviesť aj Európska únia, prirodzene aj s inštitútmi možnosti vyhostenia neprispôsobivých asociálov, ktorí môžu byť aj bezpečnostným rizikom.
Ponad ľudské práva v ich existenčnom a existenciálnom rozmere sa vznáša: „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom.“ Američania sa rozhodli pre opak: „Obchodné záujmy nesmú byť nadradené ľudským právam!“
Voliči zrejme prišli aj na to, že americkú liberálno-demokratickú spoločnosť neurobia šťastnou osobitné WC a sprchy pre neuveriteľné číslo odlišných 73 rodov (!) v “úžasnom” NY, ani celo úniové manželstvá každého s každým, ani slobodné potraty až do 9-teho mesiaca…
Doterajší liberálno-demokratický systém je úplne scestný a „svätý“ americký demokratický liberalizmus neprináša to, čo má vysnívané liberálnymi demokratmi sprava ani zľava.
Sklamaní, najmä mladí Američania protestujú. Namiesto protestov a rebélií by si mali svorne pripomenúť Kennedyho: „Nepýtajte sa, čo môže urobiť Amerika pre vás, ale, čo môžete pre Ameriku urobiť vy!“ A či to chcú alebo nechcú. Oni si ale tieto a podobné otázky nekladú…
V USA protestujú mladí “bieli” nostalgici za 60-70tymi rokmi minulého storočia, ktoré boli začiatkom expanzie ľavicového neomarxizmu. Zmysel, cieľ a úloha protestov (zadanie) je – protestovať. Neomarxistická revolúcia vo vaničke bez vody, mydla a dieťaťa. A bez politického programu.