Islamský štát, Európa, demokracia, ľudské práva a my

Poslednou ideovou a obsahovou revíziou myšlienky monoteizmu, teda, zoroastrizmu, judaizmu a kresťanstva, je historicky najmladšie náboženstvo islam. Ak judaisti veria v pozemský Izrael v zasľúbenej zemi, a čakajú svojho Mesiáša, lebo otrhaného Ježiša na somárovi odmietli a zabili, kresťania veria v nebeský Izrael pre všetkých, nielen židov, a riadia sa zásadou dvoch strán jednej mince, islam zlúčil pozemské, svetské s nadpozemským, božským a nebeským. Prináša ideológiu jediného pravého svetového náboženstva a ideológiu jednej svetovej vlády islamu.
Džihád vyplýva z prvého z piatich vyznaní islamskej viery a náboženstva, a je plne podriadený islamskej viere v Allaha. Delí sa na vnútorný (boj dobra so zlom: halal verzus haram vo vnútri islamských veriacich) a vonkajší. Obsahom vonkajšieho džihádu a povinnou náplňou každého pravého moslima je úloha obracani a islamizácie osôb nevercov, inovercov v okolí islamských veriacich, islamským učením schválenými metódami, prostriedkami a nástrojmi, aj prostredníctvom tzv. islamom povoleného islamského inštitútu, zvaného ako islamská lož.
Pre tých, ktorí zľahčujú povahu vnútorného a najmä vonkajšieho džihádu, ako prvého z piatich pilierov islamskej viery, je odmietanie expanzivity islamu pre samú povahu islamu naivné, ľahkomyselné a nezodpovedné…
Veľmi dobre to vedia aj takzvaní „umiernení“ moslimovia, a tí, ktorí sa z rôznych osobných pohnútok nezapájajú do džihádu, hoc niektorí z nich, možno aj znalí a vzdelaní v učení islamu, poznajú aj pojmy takía, tavría, kitnan a muruna, a vedia i to, že ak nebudú konať podľa islamu a Koránu, a nebudú pre nich vzorom správania a konania hadísy (skutky Mohameda), hrozí im, že môžu byť prehlásení za odpadlíkov od pravej islamskej viery, teda, za nevercov takfír aj so všetkými, hoc aj fatálnymi následkami.
A preto je úplne prirodzené od nich očakávať ich aktívny odboj proti extrémom islamu a islamskému radikalizmu, alebo, ak nie, títo, inak milí ľudia, sú svojím mlčaním a pasivitou tikajúcou časovanou bombou pre každé  sekulárne štátne zriadenie, v ktorom našli svoje nové usídlenie.
Islam nepozná žiadnu možnosť pre vystúpenie z viery. Pozná len jej prijatie. Nič medzi tým. Lebo, beztak, podľa učenia islamu sa každá ľudská bytosť rodí ako moslimská, bez ohľadu na to, či pôvodne židovská, kresťanská, alebo ateistická.
Každý moslim musí veriť, že kto nie je moslim, je neveriaci. Inak nie je moslim.
Každý moslim je povinný správať sa ako pravý moslim. A nie je na nikom, tu, doma, na Slovensku, na koaličných alebo opozičných politikoch, pro islamských aktivistoch (slniečkári), ľudsko-právnych mimovládkach, aby meditovali nad tým, či existuje taký alebo onaký islam, lebo islam je len jeden. Lebo Korán je len jeden. A to by si mali aspoň rámcovým vzdelaním overiť…
Nie je relevantné, či ide o sunnitský alebo šiitsky islam. To je len vnútorná vec islamu tak, ako schizma kresťanstva (katolíci verzus protestanti a pravoslávie). Relevantné je, že islam je eklektické náboženstvo, ktoré vzniklo zmiešaninou persón a myšlienok, iných, predošlých náboženstiev (pozri vyššie), ako kokteil, do ktorého bola „Allahom“ a Mohamedom pridaná hodnota islamskej ideológie svetovlády nad všetkými ostatnými náboženstvami, celým sekulárnym svetom a ateistami, aj s metodikami a nástrojmi politík, prostredníctvom ktorých sa má dosiahnuť konečný cieľ islamskej eschatológie.
Svetový kalifát Víziou islamského štátu je realizácia božieho zákona Allaha na zemi, formou a prostredníctvom štátneho zriadenia, známeho ako kalifát. Ten je čistou teokraciou (vláda Boha Allaha na Zemi) na čele s „jeho“ vybranými a v islame vzdelanými mužmi.
Výlučnou funkciou kalifátu je zaistenie bezpečnosti a poriadku, kde moslimovia môžu slobodne vykonávať náboženské a svetské povinnosti.
Toto teokratické autoritárske a totalitné štátne zriadenie riadi a ovláda najvyšší Kalíf, ako strážca viery a komunity, usmerňovaný a kontrolovaný zborom jeho najučenejších mužov, ktorí sú tvorcami zákonov, zjavených Allahom, nadiktovaných Mohamedovi…
Najvyšší Kalíf vymenúva sudcov, ktorí riešia všetky súdne spory, vždy len v súlade s islamským právom.
Šaría je jediným základom islamskej ústavy a zákonov kalifátu, pričom islam je jedinou a neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti a islamského štátu.
Islam nepripúšťa demokraciu, lebo, jedine Boh Allah je jediným a výlučným tvorcom zákonov, a nik iný nemá právo tvoriť zákony, ktoré nie sú z pohľadu Boha Allaha, prijateľné.
Podľa islamu sú Božie zákony vždy a všade nadradené pozemským zákonom.
Vo vzťahu k demokratickým inštitútom, v demokratických spoločnostiach, sú v islame diskutované hranice možnej interakcie islamu so štátom a možná pozícia islamu v štáte.
Každý moslim, nech sa nachádza kdekoľvek,  je povinný všade tam, kde žije, aktívne sa zapájať do verejného a politického života a usilovať o islamizáciu politík štátu, v ktorom žije. Toľko k prehláseniu, že moslimských utečencov by sme mali prijímať aj ako voličov. Uspokojenie, že na Slovensku žije „len“ asi päť tisíc moslimov je naivné. Postupne sa „nevinne“ infiltrujú do politických strán (SMER, SaS, KSS), lebo to je ich úloha v rámci džihádu. My to ale máme chápať (ako sa vyjadril Sulík z SaS) ako dôkaz „len“ ich úspešnej integrácie do štruktúr spoločnosti. Na druhej strane ale tvrdí, že islam je nezlučiteľný s európskou civilizáciou a kultúrou. Vo vzťahu k svojim islamským priateľom a spolustraníkom, sa šéf SaS zrejme domnieva, že vie, ako ich integrovať do spoločnosti. Najlepšie tak, že ich vtiahne do politiky a nechá za nich hlasovať.
Zo slovenských správ vieme, že vo vyšetrovaní je istý neznámy na Slovensku „dobre integrovaný“ moslim, ktorý mal údajne financovať islamský štát…
Korán o islamskom štáte: „…je najlepšou komunitou pre ľudstvo, ktorá nariaďuje právo, a zakazuje zlé…“ (3: 110) Ide aj o islamské halal a haram.
Poznámka Takzvaný (samozvaný) islamský štát Daeš je výlučný koncentrát najradikálnejšej sunitskej (wahábizmus, saláfizmus) ultra fundamentalistickej a nielen tej, vetvy rozdeleného islamu. Najmä tento islam je islamským štátom uznávaný ako jediný, pravý islam.
Jeho agresivita, vyberajúca zo šaríe len tie „najlepšie hrozienka“, zakladá odpor proti nej v Iraku a Sýrii, je ale podporovaná a zneužívaná ako nástroj západných mocností všade tam, kde sa má podľa ich vôle a vízií, nastoliť tzv. „prozápadný“ politický režim, zvaný „demokracia“…
Údajne islamistickí bojovníci Daeš v Iraku (Mosul) a v Sýrii (Aleppo a Raká) sa zbavujú svojho predpisového zovňajšku, brady a fúzy holia, strihajú sa a spolu s utečencami prichádzajú do Európy…
https://www.islamreligion.com/articles/224/basics-of-political-system-in-islam-part-1/
https://www.islamreligion.com/articles/223/basics-of-political-system-in-islam-part-2/
Európa sa v dôsledku miešania jej pôvodných kultúr a náboženstiev, dostáva v dôsledku imigrácie do vyostrujúceho sa ľudsko-právneho konfliktu s osobitnou islamskou civilizáciou, kultúrou a náboženstvom, a aj vlastnými osvieteneckými a liberálnymi hodnotami, najmä sekulárnou demokraciou, ktorú učenie islamu nepozná. EÚ, ak bude chcieť barana celého a vlka sýteho, to známe Merkelovej „Wir können es tun!“ znamená nájsť modus vivendi a modus operandi spôsobu pre mierové a pokojné spolužitie všetkých moslimov aj s nemoslimami tak, aby v EÚ nevznikali paralelné a od seba oddelené samosprávne enklávy, ako nám už známe modely No-Go-Zones  a „wir mussen!“ teda, musíme (!) docieliť a zaistiť bezodkladnú sociálnu inklúziu a integráciu moslimských veriacich do väčšinovej už dávno relatívne dobre integrovanej európskej spoločnosti. To je ale len teória, ktorá nemá podporu väčšiny arabistov a znalcov islamu, a ktorá má kvalifikované a preto dobré dôvody pre nedôveru, lebo viera nepustí a to, es tun, tat getan a „wir gemacht!“ nie je a ani nebude vôbec také jednoduché, a realizovateľné, do dôsledkov zvládnuteľné. Ak sa sem-tam, čiastkovo podarilo integrovať ktorýchsi prisťahovalcov do spoločnosti, boli to len tí, ktorí tak urobili dobrovoľne, vedome a aktívne tak, ako (neporovnateľné!) naši otcovia kedysi, keď odchádzali za prácou „za veľkú mláku“ a to nie je ani argument, aby sme my, toto „odplácali“ všetkým prisťahovalcom, ako ich „kresťanskí“ blížni…
Európska spoločnosť je liberálna a sekulárna, náboženstvá sú v nej chápané ako otázky výlučne individuálnej slobody a práv jednotlivcov. Potenciálnym, ale, postupne už aj reálnym bezpečnostným problémom, sú všeobecné individuálne postoje moslimov, práve k západnej sekulárnej a liberálnej demokracii.
Pre otázky bezpečnosti sú najzávažnejšie a vyžadujúce ostražitosť tie, ktoré môžeme označiť ako reálny islamský extrémizmus, založený na islamskom fundamentalizme, pričom ten ešte nemusí byť založený na verbálnom alebo fyzickom násilí, stačí, ak ide o tichý alebo verejný súhlas s konzervatívnymi hodnotami islamu, jeho učením a výkladom.
Think-thank európske hodnoty priebežne zverejňuje výsledky svojich ankiet a každoročných prieskumov medzi moslimami, naporúdzi je prieskum v šiestich krajinách EÚ, z roku 2015 a jeho výstupy: 1. Moslimovia by sa mali vrátiť ku koreňom islamu, odpovedalo (60%) moslimov; 2. Existuje jediná interpretácia islamu a je záväzná (75%); 3. Náboženské pravidlá moslimov sú nadradené svetským zákonom krajiny 65%;  4. So všetkými odpoveďami súhlasí 44 % opýtaných islamských veriacich.
Pre možnosť integrácie moslimov do európskej spoločnosti sú rozhodujúce ich postoje k európskej liberálnej spoločnosti a jej všeobecným demokratickým princípom, ústavným normám a hodnotám, prijatým formou zákonov.
Najzávažnejšou prekážkou ich integrácie je ich vlastný, aj už privezený islamský extrémizmus, názory a postoje, nezlučiteľné s liberálnou demokraciou. Ide o jednak doslovný výklad Koránu a predstava, presvedčenie, že existuje len jeho jediný správny výklad, a islamizmus s politickou dimenziou, teda, že islamom by sa malo riadiť politické vedenie spoločnosti, a konečne najzávažnejší je radikálny džihádizmus, ktorý v opore o islamské učenie, pripúšťa a súhlasne ospravedlňuje násilie. To sú najnebezpečnejšie fenomény a poznatky, ktoré je možné pozorovať najmä v segregovaných islamských komunitách.
Potenciál radikalizácie moslimov v severozápadnej EÚ je už veľmi vysoký, a stále rastie pribúdajúcimi počtami moslimov, prichádzajúcich do Európy. Téma utečenci už nie je prioritou, nie je ňou ani ochrana hraníc, prichádza viac utečencov, než ich je bez nároku na azyl vracaných späť do krajín pôvodu, kvóty sú „mŕtve“, no nie preto, že sú odmietané, ale aj preto, že alokácia a realokácia imigrantov je proti ich vôli v rozpore s ich právami, teda, princípmi ľudských práv, o čom by zrejme mali, ale asi nechcú vedieť „liberálno-demokratickí inžinieri“ kvótizmu Bruselu…
Islam sa do istej miery vyvíjal v mnohých moslimských krajinách k liberálnejším formám, Muhammad Rezá Šáh Pahlaví (Irán) sa snažil o liberálnejší pohľad na ľudské práva, hodnotu ženy, ale protesty a odpor šiitov, viedli koncom roka 1978 k rozsiahlym demonštráciám, a moc v dovtedy pomerne už sekulárnom Iráne, vo februári 1979, prevzal Veľký ajatolláh sajjid Chomejní, ako najvyššia duchovná a politická autorita v teokratickom Iráne, a stal sa symbolom islamistickej revolúcie, iránskej teokracie a islamského náboženského fanatizmu.
Rok 1979 je preto možné z pohľadu na islam označiť ako hororový. Regres sa ale odohral v oboch vetvách islamu súčasne; v novembri toho istého roku sa niečo podobné udialo aj v sunnitskej Saudskej Arábii: radikálna islamistická skupina na niekoľko dní obsadila mešitu v Mekke, a žiadala konzervatívny a radikálny náboženský kurz. Povstanie bolo potlačené, ale vláda sa priklonila k konzervatívnej línii islamu.
Od toho času sa začína všeobecný regres v islamských štátoch, ich návratom k veľmi konzervatívnym formám islamu a džihádizmus – násilný boj za šírenie islamskej viery dostal „zelenú“…
Porovnávací prieskum zistil, že pri 44 percentách moslimov je možné hovoriť o fundamentalizme, pričom ten istý prieskum (rovnaké otázky vyššie) zistil, že medzi kresťanmi sú len 4 percentá fundamentalistov.
Kresťania ale nepoznajú džihád, pretože vo svojej „pracovnej náplni“ nemajú a nepoznajú násilie, sú mu ale podrobovaní „zatiaľ“ len islamistickými fundamentalistami a džihádistami najmä na blízkom východe.
Rovnaký prieskum z roku 2012 na otázku: „Koľko moslimov súhlasí s názorom, že násilie je ospravedlniteľné, ak je použité na obranu viery?“ Vo Veľkej Británii je zaň 47,3 %, v Nemecku 29,8% a vo Francúzsku 18,5 % opýtaných moslimov… Je tu blížiaci sa záver roka 2016. Predstavu o číslach dnes, si môže utvoriť každý za seba, aj v tom, že s rastúcou mierou fundamentalizmu rastie aj miera súhlasu s násilím. A vieme i to, že džihád a násilie je použité aj pri nútenej konverzii na islam a to, alebo (aspoňže nie inak), výkupným života daňou islamskému štátu.
Ten istý prieskum z roku 2015: „Koľko tureckých a marockých moslimov v Európe sa prejavuje fundamentalistickým správaním?“ Máme tu odpovede na štyri otázky: 1. Homosexualitu odmieta 57%; 2. Židom nedôveruje 45%; 3. Západ vidí ako nepriateľa, ktorý chce zničiť islam 54%; 4. S predchádzajúcimi výrokmi súhlasí 26% opýtaných.
V krajinách islamu sú najväčšie nezhody v rovnosti pohlaví, teda, najmä medzi ženami a mužmi a v oblasti, ktorá je označovaná ako sexuálna a reprodukčná liberalizácia, teda, postoje k rozvodom, potratom, homosexualite, a pod.
V Európe sa dá zistiť aj, že moslimskí prisťahovalci v prvej a druhej generácii sa pozvoľna v hodnotách a postojoch posúvajú smerom k európskemu priemeru, ale v závislosti na náboženskom vedení: Tí, ktorí nemajú žiadne náboženské vedenie, majú sklon byť liberálnejší, tí, ktorí sú vedení imámami, v moslimských  európskych modlitebniach a mešitách, alebo zo zemí ich pôvodu, protredníctvom internetu, je miera radikalizmu a konzervativizmu približne rovnaká.
V Európe emancipovaný islam, odlišný od islamu islamských krajín, nevzniká. Iba pribúda a silnie.
Je úplne jedno, či integráciu nazveme asimiláciou alebo sociálnou inklúziou, všetky tri pojmy majú spoločného menovateľa.
Vznik paralelných „polis“ je len dôkaz, že imigráciu nezvládame. Vzájomne izolované „štáty“ v štátoch, sú cestou do pekla občianskej vojny vo vnútri EÚ a začiatok, alebo pokračovanie jej konca.
Európska únia „musí“ sebareflexívne prehodnotiť samú seba, a prijať aj novú legislatívu v oblasti európskeho práva a Charty práv. Aproximácia islamského práva šaría s európskym právom je nepredstaviteľná.
Ďalší prieskum sa pýta: „Koľko moslimov by zaviedlo právo šaría ako jediný a hlavný zdroj práva?“ Odpovede: Francúzsko 72%; Veľká Británia 69%; Nemecko 13%.
Pozoruhodné, ale prirodzené a logické je, že štáty stredovýchodnej EÚ (V4) tieto problémy nemajú. O život u nás, imigranti nemajú záujem. Ťahajú sa na ekonomicky bohatší Západ. To je aj nepriamy dôkaz, že zväčša nejde o utečencov, ale najmä o ekonomických migrantov, a tiež, dôkaz, že problémy s imigrantmi majú najmä tie „najmultikultúrnejšie“ štáty EÚ, pre ktoré ešte do nedávna platilo: „Welcome refugees!“. Ale, to tam už neplatí. Majú ich „dosť“. V Nemecku od 70-tych rokov prevládal dočasný model „gast arbeiter“ (Turci a ostatní sa mali neskôr vracať domov…). Model „fungoval“ bez potreby ich hodnotovej integrácie. Veľká Británia skúša „multikultúrny model“, ktorý ale priznávaním skupinových práv vytvára predpoklad na nežiaducu segregáciu odlišných skupín a skupinových identít do samostatných „polis“, ktoré sa vzájomne potvrdzujú vo svojich radikálnych hodnotách. Francúzi sa usilovali o integráciu a jeho výsledok? Najvyšší počet šarie chtivých moslimov…
K postupnej radikalizácii európskych moslimov dochádza nielen z dôvodov ich sociálnej vylúčenosti, ale, aj najmä v dôsledku nárastu ich počtov a politických ambícií, orientovaných na záujem o podiel na politickej moci a ich právo šaría.
Spracované aj v opore o (zdroj): https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/216452801400028/
Približný stav počtov moslimov v Európe a EÚ v roku 2010 bol: Francúzsko (7,5%), Holandsko (6,0%), Belgicko (5,9%),  Nemecko (5,8%),  Rakúsko (5,4%), Grécko (5,3%), Švajčiarsko (4,9%), Veľká Británia (4,8%) Švédsko (4,6%), Dánsko (4,1%)…
Najvyšší nárast počtov moslimov do roku 2050 sa očakáva vo Švédsku (12,4%), v Belgicku (11,8%), Vo Veľkej Británii (11,3%) vo Francúzsku (10,9%) a v Nemecku (10,0%).
Starší zdroj: https://www.postoj.sk/4311/islam-do-roku-2050-rychlo-porastie-najviac-krestanov-uz-nebude-v-europe
Výsledky výskumov boli čerpané (zdroj): https://www.evropskehodnoty.cz/
Prechádza Európa a európska liberálna demokracia stretom civilizácií, kultúr, náboženstiev, s totalitou, alebo ide o pre Európu ozdravný proces, ktorý má za cieľ pozvihnúť jej spôsob existencie na novú, vyššiu, všeobecnú kvalitu a úroveň? Podarí sa nám zvládnuť sociálne a ekonomické problémy a konflikty tak, aby sme sa sami nepripravili o právo na život na našej úžasnej planéte? Dve knihy, a to, Stret civilizácií Samuela P. Huntingtona, a Koniec dejín a posledný človek, Francisa Fukuyamu, majú, popri ďalších, novších, kontroverzné výstupy a kladú množstvo aktuálnych otázok.
Huntingtonova kniha varuje, Fukuyama ponúka protipól k Huntingtonovmu videniu sveta.
Po peripetiách, ktoré prežíva svet a Európa má, podľa Fukuyamu, a jeho dobrej viery, prísť k stabilizácii a upokojeniu spoločnosti, vyrovnaniu spoločenských, ekonomických, kultúrnych a náboženských rozdielov. Spoločnosť sa sama vykompenzuje.
Majú ľudské dejiny koniec?
Fukuyama predpovedá historické víťazstvo liberálnej demokracie. Ibaže všetko býva spravidla úplne inak. Chcime veriť, že výsledok si všetci, aj naše potomstvo užijeme v dobrom zdraví, pohode, pokoji a mieri, a budeme pokračovať v písaní a hodnotení dejín „nového sveta“.
Ak prežijeme 21. storočie.
Hmm…
Kladiem si skromnú a pokornú záverečnú otázku, či je možná homogenizácia heterogenity v spoločnosti?
Skromne, pokorne ale verejne si myslím, že vývoj západnej civilizácie a kultúry speje k umelo vytváranému systému, ktorý ako umelý, nemá šancu na prežitie, a taká, umelo kreovaná a udržiavaná multikultúrna, multi náboženská a multi rodová spoločnosť, nie je existenčne a existenciálne trvalo dobre udržateľnou spoločnosťou, civilizáciou a kultúrou, a nemá žiadnu dobrú šancu byť aj dobre riadenou a otvorenou, a preto zdravou, tobôž pozitívne, vo vnútornom pokoji, zmieri a mieri, slobodne a prirodzene sa rozvíjajúcou spoločnosťou.