Bol postup Martina Daňa vo vzťahu k výboru LGBTIQ(…) oprávnený?

Ministerstvo spravodlivosti SR si zjavne neplní svoje povinnosti voči verejnosti, ktorú má informovať o svojej činnosti na jednotlivých úsekoch, a o výsledkoch všetkých zasadnutí výboru pre práva LGBTIQ(…) osôb a skupín.
Povinnosti a práva výboru a Ministerstva spravodlivosti, vyplývajú z dikcie Štatútu Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, schváleného Radou vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť č. 51 zo dňa 17. októbra 2012
Na webe sa nachádzajú zápisnice zo skorších zasadnutí výboru, ostatná ale už len (až!) z 5. zasadnutia výboru, konaného 20. mája 2014, ďalšie a najnovšia, zo zasadnutia, ktoré vzbudilo rozruch a záujem aj webových novín Hlavné správy,  odmietnutím vpustenia občana na zasadnutie, hoc občan, vydávajúci sa za novinára, nemal znalosť o tom, že pre vstup do miestnosti, alebo, ako občan, hoc aj  novinár, potrebuje pozvanie a registráciu, s poukazom na štatút výboru. Rozruch vyvolal náhodne okoloidúci kontroverzný novinár Daňo, cestou k Jozefovi Harabinovi, u ktorého bol ohlásený (videozáznam), a ktorý sa o zasadnutí výboru dozvedel náhodou, idúc okolo, ako z nástenkového tendra…
Z videozáznamu (autor Martin Daňo) je zrejmé, že zasadnutie výboru sa konalo 23.9. 2016 o 13,00 hod.
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI%20osob/Uvod.aspx
Ľudské a občianske práva Martina Daňa: Rozruch Martina Daňa vo veci, bol zrejme nadsadený a neoprávnený. Pre jeho včasnú registráciu účasti na zasadnutí výboru, podľa dispozícií štatútu, stačilo uvedenie osobných údajov a preukaz totožnosti, ak výbor nerozhodne inak.
Štatút výboru a prístup verejnosti, Čl. 8 (3): Zasadnutia výboru sú spravidla verejné, ak výbor nerozhodne inak. Účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miestnosti, v ktorej výbor zasadá, na základe registrácie.
O výsledkoch zasadnutia výbor verejnosť informuje prostredníctvom tlačových správ a webového sídla rady.
Na zasadnutie výboru nebol pán “investigatívec” vpustený v súlade s citovaným Čl.8 odsek 3. Bodka.
Poznámka: Zasadnutia tohto typu výborov, ale spravidla bývajú neverejné, takže, klauzula o registrácii, ako jedinej podmienke pre účasť na zasadnutí výboru je len naoko, ako „povinná formalita“.
Bližšie a viac sa dozviete zo spravodajskej informácie webového denníka Hlavné správy, ktorá obsahuje vložený aj videozáznam s komentármi Martina Daňa:
https://www.hlavnespravy.sk/novinara-nevpustili-na-verejny-vybor-lgbti-co-taja-pred-slovenskou-verejnostou/837080
Ibaže, Daňo-neDaňo, investigatíva-neinvestigatíva, pohodlný-nepohodlný, žiaduci-nežiaduci, akreditácia-neakreditácia, preukaz-nepreukaz, občan-neobčan, pripomínajúci a vykazujúci znaky podobnosti s podobnou kontroverznou persónou Rudolfa Vaskeho, zasadnutie Výboru pre podporu a ochranu práv osôb a skupín LGBTIQ(…) bolo verejné… Ibaže, pán Martin Daňo sa vopred a včas, nezaregistroval tak, ako uvádza štatút. Bodka na druhú.
Zloženie výboru: Na videozázname vidno dámy Ing. Oľgu Pietruchovú, Mgr. Romanu Schlesinger (Queer Leaders Forum), nechvalne známu z incidentu so „sadomasochistom“ Ježišom“, bývalú členku SaS, ďalej, Martina Macka (Iniciatíva Inakosť-LGBTI Slovakia), z televízie známu a vždy pripravenú na osobnú prezentáciu, sociologičku PhDr. Silviu Porubänovú (Inštitút pre výskum práce a rodiny, aktivistku za rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí), Ing. Oľgu Pietruchovú (vzdelaním chemická inžinierka a odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien, teda, najlepšia slovenská genderologička medzi chemičkami, bývalá výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, riaditeľka Odboru rodových rovností MPSVaR, a neúspešná kandidátka na europoslankyňu za “zelených” v r. 2009) a niekoľko „mužov“, zjavne homosexuálov, zrejme zástupcov LGBTIQ(…) osôb, skupín a ich aktivistov (množstvo dúhových OZ a mimovládok), zrejme ostatných členov výboru (pohyblivá zložka) podľa zoznamu, queer nadácií, a rôznym spôsobom „otvorených spoločností“, pracovníkov Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Ústavu štátu a práva, Kancelárie VOP, MZV, Možnosť voľby, feministického Aspekt, Národného inšpektorátu práce, ministerstiev vnútra, kultúry, zdravotníctva, školstva a športu, organizátorov a organizátorky dúhových pochodov, atď.
V zozname členov výboru som ale (?) nenašiel “hviezdu” slovenského ľudsko-právneho aktivizmu, tiež mediálne známu persónu, riaditeľa Inštitútu ľudských práv, menom Peter Weisenbacher, militantný kresťanofób a vyhlasovateľ vojny kresťanom, kolegu pána Martina Macka z Iniciatívy Inakosť…
Zloženie výboru je v jeho jadre zrejme stále, priebežne sa mení výbor od výboru, podľa aktuálnych okolností…
Finančné zabezpečenie: Štát, prostriedky z našich daní, verejných zdrojov, eurofondy… zahraniční sponzori…  Hmm… (ale, to je vec občanov, aby chceli-nechceli, a či chcú-nechcú vedieť, kam sa strácajú ich peniaze)… a sťažujú si, a to úplne scestne (!), mávajúc nad hlavou údajnými 6-timi miliónmi eur na referendum Aliancie za rodinu…
Pôvodná podoba a agenda stratégie Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv mal túto pôvodnú podobu:
https://www.radavladylp.gov.sk/celostatna-strategia-ochrany-a-podpory-ludskych-prav-v-sr/
Z histórie agendy (súčasnosť) Stratégia mala otvoriť cestu k rozpracovaniu jej súčastí, a postupne prechádzať legislatívnym procesom a byť uvádzaná do života. Nik, snáď ani „Kristus“ nevie, v akom stave sa nachádza, lebo je tajná (detto výbor). Jej vyústením mal byť Program ochrany a podpory práv LGBTIQ(…) osôb a skupín na roky 2006-19, ktorý  vláda v jeho predloženej podobe en block odmietla, tiež v opore o prednostne naliehavejšiu agendu. Slovenská vláda neratifikovala Istanbulský dohovor a nehlási sa ani k Jogjakartským princípom. Ak bude chcieť, a bude musieť chcieť, s násilím na ženách, v rodine a na pracovisku sa bvysporiada v opore o vlastnú legislatívu, ktorú úplne stačí poctivo uvádzať do života…
Konanie prokuratúry, policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní, tomu nenasvedčuje ani v prípadoch otvorených podozrení zo znásilnení a pohlavného zneužívania maloletých v štátom chránených ústavoch, určených na ochranu a starostlivosť o mladistvých… tak, ako ministerstvo spravodlivosti, čo sa dá, aj vo veciach juvenilnej justície, zametajú pod koberec…
Poznámka: Slovensko nepozná prípad diskriminácie osoby s inou, než hetero sexuálnou orientáciou, ani rozsudok súdu v opore o antidiskriminačný zákon.
Agenda ľudsko-právnych mimovládok je umelý humbug, majúci predbežný a zatiaľ len čiastkový cieľ – manželstvá homosexuálov a adopcie detí…
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv má, dá sa uviesť, že  „strastiplnú histériu“ vinou diskrétnosti (eufemizmus) prípravy mimo svetlo verejnosti a mnohými pokusmi vyhnúť sa transparentnej, otvorenej verejnej a korektnej diskusii. Tým následne už preventívne vzbudila trvalé podozrenie a nedôveru.
Po jej opakovanom masívnom pripomienkovaní pro life mimovládkami, odbornou aj laickou verejnosťou, bola doslovne narýchlo, ako zmätočná a nevyvážená (prevažuje v nej agenda LGBTI), schválená už ihneď tri dni po „neúspešnom“ referende 2015, lebo do toho času vláda “takticky” čakala na výsledok referenda…
Referendum vlastne “potvrdilo” ústavnú klauzulu, že rodina, zložená manželstvom muža a ženy, je pre spoločnosť a štát prioritou a hodná ochrany a podpory… ibaže vládne politiky sa vo veci neposunuli vpred. Aj, vraj, lebo deflácia. Kto vie, o čom je reč. Hmm… Poznámka: Spomínam si aj na ministrovo financií, “z koľko eur by vyžil, keby mohol…” a jeho zhmotnenú a stelesnenú skromnosť.
Občianska verejnosť už týmto mimovládkam nedôveruje. V minulosti i dnes sklamali, nesprávajú sa korektne a čestne, kľučkujú, zavádzajú, chytračia, robia z nás hlupákov a idiotov, čo je nielen urážlivé ale aj kontraproduktívne. Majú ale trvalý priestor v ľavicovo-liberálnych médiách, napr. v denníku Pravda, ktorý je hovorcom ľudsko-právnych mimovládok s homosexuálnou agendou…
Pokračujú svojou osvedčenou salámovou metódou… a ak ich vyhodia dvermi, vracajú sa oknom.
Martin Daňo úplne správne objasňuje sémantiku lexikálnej jednotky buzerant, buzerácia, aj jej konotačné pozadie, v opore o slovník Sloveského jazyka…
Psychologické aspekty nedôvery Nedôvera voči nim rastie aj o poznatky o ich osobnostnej nestabilite. Zjavne majú problém zvládať problémové a konfliktné situácie, vykazujú sklon k hystérii, nekontrolovaným reakciám, ktoré môžu vyústiť do agresivity obomi smermi. Ich správanie vo „vyhrotených“ situáciách môže byť nepredvídateľné a nečitateľné. S pánom Dankom komunikovali prinajmenej dve persóny, s poruchami osobnosti na báze sexuality…
Súkromie patrí do súkromia domácnosti a spální. Verejné politiky nepatria do anonymity a súkromia „výborov“, ale na verejnosť. Vo verejnom záujme. Musia byť transparentné. Verejnosť má právo na ich kontrolu a právo, vyplývajúce z dikcie základných ľudských a občianskych práv, implementovaných do Ústavy SR a slovenských zákonov, verejnosť má právo poznať úmysly snovateľov slovenských verejných a štátnych politík, aj, či sú-nie sú v súlade s programovým vyhlásením vlády…
Pred verejnosťou a v zákulisí výborov dobre utajované koncepty a návrhy verejných politík, sa verejnosti dôvodne a oprávnenie javia ako nekalé úmysly…
Výbor pre ľudské práva LGBTIQ(…) osôb a skupín koná v utajení, mimo verejnosť a netransparentne.
Zverejnenie zápisnice a výstupov z rokovania ani tohto, nevedno ani, ktorého v poradí, výboru, na webe Ministerstva spravodlivosti SR sa očakávať nedá…
Od ministerstva spravodlivosti sa nedá očakávať korektné správanie, pokým si ho nevymôže občianska verejnosť… inak nie. Všetko je ale vždy v rukách a na vôli občana…
Vraj ale zverejnia tlačovú správu, a táto info je počuteľná z videozáznamu. Ibaže, samozrejme, v tej správe môže byť hoc čo… aj, že napr.: „Šťastný člen výboru, počas jeho zasadnutia, porodil úplne zdravého, homosexuálneho syna…, ktorý sa ihneď lačný, prisal k prsníku pani Romany Schlesinger…“
Netransparentné zasadnutia výboru, bez informačných výstupov, vzbudzujú oprávnené podozrenie, nedôveru spoločnosti, a následne jej radikalizáciu smerom k osobám a skupinám LGBTIQ(…) a spoločnosť, v zastúpení štátom, ktorá sa vydáva za demokratickú, má problém s nárastom homofóbie a extrémizmu. A hľadá vinníka všade, len nie u seba (…) trebárs cestou fašistickej ankety Homofób roka. A prokuratúra a OČTK sú nečinné. Hmm…
Pozdravujem odborníkov na extrémizmus MVSR, Ľuboša Blahu, zakladateľa parlamentného Výboru pre extrémizmus a pani ministerku spravodlivosti Žitňanskú, ktorá na „svojom“ ministerstve aktuálne zostavuje „krúžok znalcov“ z odboru extrémizmus.
Záver: Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého základnou funkciou a poslaním je starostlivosť o právo, spravodlivosť a dodržiavanie slovenskej zákonnosti, jej uvádzaním do života, samé porušuje zákony a Ústavu Slovenskej republiky, a svojím nezákonným konaním podporuje ďalšiu radikalizáciu spoločnosti a extrémizmus.
Tlačovú správu Ministerstva spravodlivosti o konaní zasadnutia výboru a jeho výstupoch, zo dňa 23. septembra 2016, som na webe ministerstva ani v tlači nezaznamenal…
Webová stránka ministerstva spravodlivosti (hore) je mŕtva. Nemá administrátora. A to je jeden z množstva znakov a signálov, že SYSTÉM sa postupne a pozvoľna samo rozpadáva. Vlastným úsilím…
Okrem toho, vláda sa zaoberá sama sebou a svojou mocou…
Ibaže to robí inak, než by mala…
A začne okolo seba sekať a rúbať.
Ako z učebnice politológie.
Možno mi čosi zasa „uniklo“. Nebol to moč. Lebo, čo je moč, to je veľa… 🙂