Deň, keď bola na Slovensku pochovaná sloboda slova, spravodlivosť a právny štát

Tým dňom je 16 apríl 2018, keď samosudca Špecializovaného trestného súdu v B. Bystrici Igor Králik rozhodol v neprospech poslanca NR SR za ĽS Naše Slovensko Milana Mazureka, uznal ho vinným a uložil mu peňažný trest 5 000 eur s tým, že ak táto čiastka nebude uhradená, vstúpi do platnosti trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov. A to len preto, že M. Mazurek vo vysielaní rádia Frontinus dňa 2.10.2016 kriticky poukázal na mnohé negatíva, súvisiace so životným štýlom a aktivitami cigánskych asociálov, ktoré sú vo verejnosti všeobecne známe a dá sa povedať, že drvivou väčšinou nášho obyvateľstva aj akceptované. Výroky sa týkali problematiky nárastu a prejavov cigánskej kriminality na východnom Slovensku, neefektívnom využívaní finančných zdrojov určených na zlepšenie sociálnej a bytovej situácie zaostalých cigánskych komunít, kritickom hodnotení a spochybňovaní neefektívnej politiky pozitívnej diskriminácie, zneužívaní štedrého sociálneho systému časťou cigánskej populácie a pod. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť (ktorú, mimo iného, sudca odmietol vziať do úvahy), že vyjadrenia M. Mazureka sa týkali len neprispôsobivej a asociálne sa správajúcej časti cigánskeho etnika, nie cigánskeho obyvateľstva ako celku.

Odsúdenie Milana Mazureka nesie všetky znaky vykonštruovaného politického procesu, pretože cieľom súdneho pojednávania nebolo objektívne a nezaujato posúdiť vyjadrenia obžalovaného, vziať do úvahy vyjadrenia svedkov obhajoby a predložené dôkazy svedčiace o  jeho nevine. Práve naopak, celý zinscenovaný inkvizičný proces bol vedený s cieľom dopredu spochybniť každý predložený dôkaz a argument obhajoby. Inak povedané, proces sa ešte ani nezačal, ale jeho výsledok v podobe udeleného trestu už bol a priori určený. Takto vedené súdne procesy (typické pre totalitné a fašistické režimy) nemajú nič spoločné s demokratickým právnym systémom a fungujúcim právnym štátom.

Žiaden súdny človek nemôže pochybovať o tom, že celý proces proti M. Mazurekovi ako aj uložený trest boli výsledkom politickej objednávky terajších držiteľov moci v štáte, pretože poslanec M. Mazurek patrí k najaktívnejším a najnekompromisnejším kritikom dnešnej vládnej garnitúry. Udelenie trestu a prípadne jeho potvrdenie na Najvyššom súde SR by viedlo k strate jeho poslaneckého mandátu a tým aj k umlčaniu obávaného opozičného kritika. Nie nepodstatný je aj fakt, že potrestanie M. Mazureka má z pohľadu záujmov vládnej moci preventívny charakter, t.j. má slúžiť ako výstraha, varovanie a zastrašenie všetkých kriticky mysliacich subjektov, nevynímajúc predstaviteľov politickej opozície. A v záujme toho sú predstavitelia moci na Slovensku, vrátane im podriadených štátnych orgánov a inštitúcií ochotní flagrantným spôsobom porušovať Ústavu SR a základné princípy právneho štátu, ktorými sú:

Po prvé. Rovnosť všetkých subjektov pred zákonom, čo znamená, že na každého bez výnimky platia tie isté zákony, tie isté práva ale aj povinnosti. Zvlášť to platí pre práva občianske ale aj užšie koncipované práva politické, medzi ktoré zaraďujeme aj slobodu slova a slobodu vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. V prípade odsúdenia M. Mazureka bolo porušené ústavným zákonom garantované jeho právo slobodne vyjadrovať a prezentovať svoje názory. Tie názory a postoje, s ktorými sme sa mohli stretnúť aj vo vyjadreniach a vystúpeniach niektorých predstaviteľov štátnej moci. Za všetky spomeniem len vyjadrenie bývalého predsedu vlády SR R. Fica, ktorý na prešovskom sneme strany SMER-SD konanom 10.12.2016 vyhlásil, že „nebudeme tolerovať ľudí, ktorí svojim spôsobom života zneužívajú sociálny systém, ktorí obťažujú ľudí dodržiavajúcich zákon a narúšajú pokojný život v mestách a obciach. Dosť bolo tolerancie, predsa platia zákony. Musíme urobiť v rómskych osadách poriadky, lebo už to nechce akceptovať slovenská verejnosť“. Obsah citovaného prehlásenia je veľmi podobný s niektorými vyjadreniami M. Mazureka, za ktoré bol tento poslanec NR SR aj odsúdený, pričom nie je mi známe, že by bol R. Fico za svoje vyjadrenie stíhaný a následne aj potrestaný. Presvedčivá ukážka na slovenský spôsob realizovanej rovnosti všetkých subjektov pred zákonom a zároveň aj ukážka nefungujúceho právneho štátu v podmienkach toľko „ospevovaného“ demokratického systému.

Po druhé. Dôležitým princípom fungujúceho právneho štátu je nezávislosť a nestrannosť justičných  orgánov pri vedení súdnych procesov a vynášaní súdnych rozhodnutí. V prvom rade a predovšetkým ide o nezávislosť na politickej moci a záujmoch konkrétnych držiteľov moci v štáte. Jediným, v právnom štáte prípustným vzťahom závislosti súdnych orgánov a ich predstaviteľov je závislosť na dikcii zákona alebo inak povedané, striktné pridržiavanie sa platných právnych predpisov, nariadení a postupov, tvoriacich obsah nášho právneho systému. V opačnom prípade sa každý súdny proces (potvrdením čoho bol aj proces proti M. Mazurekovi) nevyhnutne stáva zinscenovanou fraškou a paródiou na právny štát. Na negatívne dôsledky politického ovplyvňovania súdnej moci už pred mnohými desaťročiami poukázal S.H. Vajanský vo svojej práci Politický proces, v ktorej uvádza: „Beda ľuďom, beda verejnému životu, beda mravnosti občianskej, beda štátu a krajine, kde justícia prinútená je robiť politiku. Ničím nekazí sa tak verejná mravnosť, ako používaním sudcovskej moci na rozmnoženie moci politickej“. Ako vidieť, pre držiteľov štátnej a vládnej moci bolo a ešte aj dnes je veľkým lákadlom ovládať a podriaďovať si súdnu moc aj cestou politicky motivovaného výberu jej čelných predstaviteľov, cestou politického nátlaku a politickej objednávky. Výsledkom je, na jednej strane strata, resp. oslabenie sudcovskej nezávislosti a na strane druhej ochota niektorých nositeľov sudcovského talára vyjsť v ústrety želaniam mocných a spreneveriť sa sľubu, podľa ktorého budú pri svojom rozhodovaní vždy a za každých okolností rešpektovať zákon, zákonnosť a ústavný poriadok v štáte.

Po tretie. Jedným z predpokladov a nevyhnutnou podmienkou  objektívne vedeného súdneho procesu, ktorý by bol v súlade s princípmi a zásadami demokratického súdnictva je nezaujatosť a nestrannosť sudcu plniaceho úlohu garanta spravodlivého súdneho rozhodnutia. V prípade sudcu Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o potrestaní M. Mazureka nemôžeme hovoriť o objektívne vedenom súdnom procese a spravodlivom treste, pretože daný sudca vystupoval voči obžalovanému ako zaujatá a do značnej miery svojimi subjektívnymi názormi a osobnou antipatiou ovplyvnená osoba. Potvrdením tejto skutočnosti je vyjadrenie sudcu I. Králika, ktorý v rozhovore s novinárom T. Nicholsonom uverejnenom v denníku SME prezentoval svoj kritický a odmietavý postoj k vstupu ĽS Naše Slovensko do NR SR, pričom nezabudol zdôrazniť, že sa teší na čas, keď sa začnú stíhať politickí zločinci. Koho tým mal na mysli, je už dnes jasné. Prvou obeťou jeho odmietavého a zaujatého postoja voči všetkému, čo nejakým spôsobom súvisí s ĽS Naše Slovensko je práve poslanec NR SR za túto parlamentnú stranu.

Rozsudok sudcu Špecializovaného trestného súdu je nielen v rozpore s princípmi právneho štátu ale aj s obsahom Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 26, ods. 2 občanom SR garantuje slobodu slova a slobodu vyjadrovania. Navyše, takéto politické práva sú zakotvene aj v celom rade medzinárodných dokumentov, ktoré sa naša republika svojim podpisom zaviazala rešpektovať a dodržiavať. Takýmto dokumentom je aj Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá na pôde VZ OSN, ktorá v čl. 18-21, teda v časti venovanej občianskym a politickým právam deklaruje právo na slobodu prejavu a presvedčenia. Ďalší dokument pod názvom Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach v čl. 19 garantuje „právo každého slobodne zastávať vlastné názory“, ako aj „právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu, či už ústne, písomne alebo tlačou…“. Právo slobodne vyjadrovať svoje názory deklaruje aj európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatý na pôde Rady Európy. Vychádzajúc zo znenia tohto dokumentu Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v jednom zo svojich rozhodnutí zo dňa 24.2.1997 uviedol, že „Právo na slobodu prejavu neplatí len pre „informácie“ alebo myšlienky“ prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné“.

Je pravdou, že M. Mazurekom prezentované názory v rádiu Frontinus nemusia byť v súlade s názormi a postojmi oficiálnych vládnych kruhov, s predstavami ľudskoprávnych aktivistov a časťou cigánskej populácie. Ako také, môžu mnohých iritovať, môžu byť pre niekoho neprijateľné, čo však nie je a vzhľadom na vyššie uvedené domáce a medzinárodné právne dokumenty ani nemôže byť dôvod nositeľov takýchto názorov a myšlienok kriminalizovať a trestne postihovať. A už vôbec nie v prostredí pluralitnej demokracie, podstatnou črtou ktorej je rešpektovanie názorovej a myšlienkovej rôznosti ako aj právo slobodne hlásať svoje postoje a vyjadrovať svoje predstavy ohľadne stavu, charakteru a smerovania nášho sociálnopolitického vývoja. Odsúdenie M. Mazureka za vyjadrenie svojich názorov nemôžeme chápať len ako porušenie jeho občianskeho a politického práva, aj keď sa ho uložený trest osobne dotýka. Jeho odsúdenie má však aj širšie súvislosti, pretože je prejavom arogancie vládnucej moci na Slovensku, je „útokom“ na základne princípy právneho štátu a prejavom právneho relativizmu. A to sa už dotýka všetkých slušných občanov tohto štátu.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice