Kedy sa na Slovensku dočkáme verejného zdôvodnenia politiky strašenia Ruskom? Časť II.

Jedna z vecí, ktoré v tejto časti článku musím spomenúť, je snaha pochopiť súvislosť politiky a princípu. Z uhľa pohľadu bežného občana táto súvislosť sa nevšíma alebo sa úplne podceňuje. Politiku a princíp nemôžeme od seba úplne oddeliť, skôr platí, že sa navzájom ovplyvňujú. V konkrétnych prípadoch je dôležitá ich analýza, aby sme sa mohli lepšie vyznať v politických súvislostiach či odhaliť, kde sa skrývajú pravdivé informácie a poznatky. Teraz je dôležité zdôrazniť, že tak politiku ako aj princíp môžeme pokladať za určitú normu. V prípade politiky ide o normu, ktorou sa sleduje určitý politický cieľ. V prípade princípu ide o normu, ktorá si nedáva žiadne ciele niečo zlepšiť ( ako politika ), ale či pôjde o spravodlivé ( férové ) konanie. Na príklade ukrajinskej krízy, ktorá sa využíva ako dôvod strašenia Ruskom, môžeme súvislosť medzi politikou a princípom pochopiť najlepšie.

Využijem k tomu obsah rozhovoru redakcie týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko ), ktorého sa zúčastnil výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite Paul Christie. Článok vyšiel v júni 2014 a bol uverejnený na serveri  Nová republika dňa 22.10.2014 s nadpisom: O Ukrajinu vôbec nejde, ide o likvidáciu ekonomických vzťahov Európy s Ruskom a o záchranu US krachu Európou. Pokúsim sa o stručný výťah názorov výkonného riaditeľa na položené otázky.

Podľa profesora najprv je potrebné určiť hlavný svetový problém súčasnosti, ktorý sa musí neodkladne riešiť. Problémom sú finančné otázky, pretože štátny dlh USA vo výške 17 triliónov dolárov môže viesť ku globálnej kríze. Možnosť riešiť dlh USA bez pádu životnej úrovne obyvateľstva USA je realizovateľná len na cudzí účet. USA potrebujú nové trhy a preto je potrebné kompletne otvoriť európsky trh a preorientovať ekonomiku Európy k tesnej spolupráci s USA. V Európe je potrebné vytvoriť takú situáciu, aby sa Európania sami zriekli energetickej spolupráce s Ruskom. Hlavná úloha udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko, aby Európa preorientovala svoju ekonomiku na ekonomiku USA ( teda nie opačne – poznámka D.H. ).Riadený chaos na Ukrajine má ukončiť dodávky plynu a ropy z Ruska. Rusko sa má obviniť z agresívnosti a Európa sa preorientuje na dodávky energonosičov z USA. Udalosti na Ukrajine za každej situácie musia viesť k ukončeniu spolupráce Ruska a Európy s dovtedajším obratom 500,- miliárd dolárov.

Cieľom USA je zachovanie svetového finančného systému založeného na doláru a preto bola načatá kampaň po zničení spolupráce Ruska a Európy. Pre zničenie ekonomických väzieb Európy s Ruskom je potrebné Európanov silne vystrašiť ruským nebezpečenstvom, je potrebné od základu zmeniť európsku verejnú mienku, je potrebné neustále zdôrazňovať agresivitu Ruska, jeho eskalovanie konfliktu na Ukrajine. Nech sa Európania trasú možnou ruskou inváziou. Po postupnom prerušení  ekonomických vzťahov Európy a Ruska Európa bude nútená preorientovať svoju ekonomiku na USA.

Toľko z obsahu rozhovoru s profesorom Paulom Christie. Teraz nejde o otázku, či všetko, čo povedal, je realizovateľné.  Z obsahu rozhovoru jasne vyplývajú politické ciele, teda to, čo potrebujú USA dosiahnuť. Tieto ciele je možné dosiahnuť len za použitia určitých princípov – noriem správania sa aktérov politiky.  Ak je potrebné Európanov vystrašiť ruským nebezpečenstvom, tak si to vyžaduje použiť Ukrajinu ako nástroj, ktorým sa na jej území „odomkne“ skrinka udalosti, do ktorých je potrebné zatiahnuť aj Rusko. Rozdeliť Európu a Rusko sa nedá oficiálnou diplomatickou cestou či nebodaj konferenciou. Vyvolať nepriateľstvo k Rusku na úrovni politických štruktúr Ukrajiny, teda nepriateľstvo medzi dvoma národmi mohlo byť efektívne len za situácie, že sa pripraví a zorganizuje štátny prevrat, ktorým si USA dosadia do kresiel štátnej moci svojich ukrajinských, neskôr aj svojich vlastných figurantov. O tomto pozadí politiky USA a EÚ sa obyvateľom Ukrajiny nemohlo hovoriť. Bolo prijateľné pre verejnosť oháňať sa túžbou boja za to, aby sa Ukrajina stala súčasťou Európy a jej inštitúcií. Na bezohľadné politické ciele demokratického Západu nebolo možné použiť princípy priateľskej spolupráce či rešpektovať liberálne hodnoty ako – tak platné pre liberálny štát.

Použijem ešte jeden príklad. Zvyčajne pre nekritických demokratov je štátna administratíva USA nezvyčajne veľkým príkladom demokracie. V prípade Ukrajiny, ak by išlo o poskytnutie priateľskej pomoci jej štátnej moci v príprave určitých reforiem tak, aby sa dodržiavali demokratické procedúry, táto pomoc zo Západu by mala charakter podľa idey postupného sociálneho inžinierstva. Vo filozofií sa touto otázkou zaoberal v rámci svojej filozofie kritického racionalizmu významný filozof 20. storočia K. R. Popper. Postupný plán sociálnych zmien na Ukrajine by sa bol spoliehal na postupnosť ( krok za krokom ) prijatých opatrení a ich preskúšanie, overenie či testovanie.

Lenže pre Ukrajinu bol pripravený radikálny program sociálnej zmeny, ktorý sa na žiadnu postupnosť prijatých opatrení nespoliehal. Týmto spôsobom sa veľmi drastický narušila kontinuita spoločenského života. Ten ( USA a EÚ ), kto mal záujem pripraviť radikálny ( utopický ) plán sociálnej zmeny na Ukrajine, nepatril medzi tých, ktorí sa praktickými dôsledkami svojich „revolučných činov“  nezaoberajú.  V skutočnosti sa radikálny program pre Ukrajinu pripravoval tak, že sa plánovalo, aké dôsledky sa majú dosiahnuť. Preto nebralo sa na vedomie, že „utopický“ program prinesie pre Ukrajinu veľa ľudského utrpenia a nespravodlivosti. A o tomto prístupe k nečlenskej krajine EÚ celý Západ mlčí. To je jeden z negatívnych výsledkov integračného procesu podľa globálnej elity  v Európe.

Politici demokratického Západu združení v národných či nadnárodných inštitúciách moci jednoznačne a nekompromisne požadujú, aby verejnosť rešpektovala a riadila sa politikou strašenia Ruskom. Tak, ako to bolo povedané Martinovi Lutherovi, aj my, obyvateľstvo Európy, sme povinní iba veriť a nečakať na žiadne zmysluplné diskusie. Zachovanie svetového finančného systému z pohľadu USA nemá alternatívu ( ! ) a preto nie je možná k tomu žiadna otvorená diskusia. Veľmi dobre to môžeme pozorovať na problematike  prípravy dohôd o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve a o obchodných službách medzi USA  a EÚ, ktoré sú organizované v tajnom režime a o ktorých sa jasne tvrdí, ako veľmi pozitívne ovplyvnia život ľudí v Európe. Skupine politikov a expertov treba iba veriť a neorganizovať diskusie či verejné zdôvodnenia. U nás na Slovensku je pritom veľká pohoda, pretože vládna moc tieto dohody podporuje, verejnosť nemá žiadne pripomienky a zdá sa, že nie je o čom diskutovať. Lenže to je veľký omyl, do ktorého Slovensko zaťahuje vládna moc.

Ak sa nemajú viesť otvorené diskusie, ak sa nemá organizovať verejné zdôvodnenie politiky realizovanej  demokratickým Západom, čo potom je potrebné organizovať? Vzhľadom  na už spomínaný hlavný cieľ USA – zachovanie svetového finančného systému založeného na doláru, je potrebné podľa vyjadrenia výkonného riaditeľa  Inštitútu globálnych perspektív od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom. Táto zmena je možná len za predpokladu, že masmédia budú plniť im určené úlohy. A to sa presne v súčasnej dobe deje ! Články a komentáre zvyčajne majú takú štruktúru, aby pomáhali Európanov strašiť ruským nebezpečenstvom. Masmédia sa už ani nesnažia mať status rozumných inštitúcií a ich zamestnanci sa nesnažia pred verejnosťou o status rozumných bytosti. Pre masmédia občan    ( liberál – neliberál ) nie je dôležitý a nepočíta sa s tým, že v liberálnom štáte má mať aktívne občianstvo svoje významné postavenie.

V súvislosti s masmédiami je veľmi poučný dokumentárny film od Johna Pilgera „Vojna, ktorú nevidíte“. Ako zdôraznila jedna novinárka, média boli vládou USA oklamané v prípade invázie do Iraku, pretože hrozba zo strany Iraku bola nulová, čo sa vedelo už niekoľko rokov  pred rokom 2003. V skutočnosti sa masmédia vedia ľahko zaradiť  medzi vojnových štváčov a podporovať vojenské aktivity na cudzom území.  Masmédia majú veľkú zodpovednosť a preto sa musia učiť aj zodpovedne pracovať. To, čo bolo vytknuté na adresu BBC, je veľmi dôležité. Majú sa nielen vysielať správy o tom, čo robia politici, ale má sa požadovať a dozerať na zodpovednosť politikov. Povinnosťou je tiež podrobne skúmať, čo ľudia rozprávajú. A zaujímavá je najmä výčitka BBC, že nikdy nebolo uplatnené novinárske pochybovanie!

Aj na Slovensku plnia masmédia úlohu prispieť k zmene európskej verejnej mienky o spolupráci s Ruskom.  Aktívnym médiom je napríklad denník Pravda. Všimol som si, že už v tomto roku denník Pravda zverejnil tri články od svojho redaktora Andrej Matyšáka k problematike NATO. Dňa 11.2.2016 to bol článok pod názvom „NATO sa posilní na východnom krídle“,  dňa 3.3.2016 to bol článok pod názvom „Aké silné bude NATO na východe?“ a tretí článok vyšiel dňa 21.5.2016 pod už spomínaným názvom „NATO sa chce s Ruskom rozprávať. A odstrašiť ho.“  Články sú písané z môjho pohľadu tak, akoby išlo o bežnú činnosť pionierskej organizácie a len s tým rozdielom, že táto činnosť je reakciou na obsadenie Krymu a vojenskú agresiu na východe Ukrajiny. Redaktor denníka Pravda v sebe nenašiel žiadnu odvahu venovať sa téme strašenia Ruskom a posilňovaniu vojenskej prítomnosti NATO na východe trochu z iného pohľadu.

Dušan Hirjak

Koniec druhej časti