Najdôležitejšia občianska povinnosť našej doby – zabrániť chystanej vojne s Rusko. Ako na to ? Zorganizujme si v každom meste a obcí na území SR referendum o dvoch otázkach na spôsob prieskumu verejnej mienky. Mimoriadne poslanie pre komunálnych politikov a združenie miest a obcí.

I.

Dostal sa mi k rukám text dokumentu, ktorý pokladám za veľmi dôležitý pre život obyvateľov v súčasnej Európe a vo svete. Tento dokument má jednoduchý názov „Výzva za mier“ a jeho autorom nie je nikto povolanejší ako Vladimír Vladimírovič Putin, prezident Ruskej federácie.

Výzvu za mier Vladimír Putin adresuje Európanom, európskym spoluobčanom, pretože si v plnej miere uvedomuje, že demokratický Západ veľmi aktívne sa pripravuje na vojnu s Ruskom so zámerom podrobiť si Rusko v svoj prospech. A nie iba to. Ruský prezident si zrejme uvedomuje, že európski spoluobčania sa otázkami vojny a mieru vôbec nezaoberajú a že pod vedením svojich zradných politikov pokojne a pokorne kráčajú k prijatiu blízkej budúcnosti, v ktorej v možnom vojnovom požiari budú zničení. A preto si Vladimír Putin dovolil položiť túto otázku: „Európania, skutočne chceme 3. svetovú vojnu ?“

Občania Európy sú ticho. Na položenú otázku či na celý obsah Výzvy za mier nikto nereaguje, mlčanie dáva tušiť, že obyvateľstvo Európy už nemá žiadnu guráž, je ideovo odzbrojené, zmierené s myšlienkami a činmi Falošnej Európy, ktorú analyzovali signatári výzvy, ktorá je úzkemu okruhu intelektuálov známa pod názvom Parížska výzva. Nie nadarmo The Saker, autor článku „Čo sa stalo s tým Západom, kde som sa kedysi narodil?“ okrem iného uviedol či pýta sa „…prečo nikto neprotestuje proti jadrovej vojne?“

Od vzniku ukrajinskej krízy v roku 2014, ktorú zasnoval demokratický Západ na čele s USA, uplynuli už štyri roky. A za ten čas sa EÚ, NATO a USA v jednotnom šiku predvádzajú pred obyvateľmi Európy a sveta v obviňovaní Ruska z rôznych hrôzostrašných činov. Z môjho pohľadu „vojnoví demokrati“ rozpútali konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom a nám, obyvateľstvu Európy tvrdia, že nás chcú brániť pred agresívnym Ruskom. EÚ, NATO a USA majú v Európe vraj iba tento jeden vznešený cieľ – ochranu našich životov. Tejto propagande, ktorá má zakryť skutočné ciele konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom, máme veriť. Vládna moc na Slovensku opätovne v týchto dňoch potvrdila vernosť tejto politike a preto sa my, občania, nesmieme dať upokojiť aj vyhláseniami niektorých našich „umiernených vojnových demokratov“, že pre nás sú dôležité aj vzťahy s Ruskom.

Ukazuje sa, že konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom prechádza určitým vývojom, pričom začína gradovať až do „nepríčetnosti“ západných politikov. Generálny tajomník NATO Stoltenberg sa nechal počuť, že NATO kvôli otrave plukovníka Sergeja Skripala musí zmeniť spôsob jednania s Ruskom, ktoré je vraj stále arogantnejšie. A to si od členských štátov NATO vyžaduje jasnú odpoveď – budú musieť zvýšiť svoju obranyschopnosť.

Politika odstrašovania , ktorú si naša vládna moc zvolila, je veľmi úsmevným príkladom poručníctva Slovenskej republiky pod EÚ, NATO a USA. Britský minister obrany G. Willamson nedávno povedal, že svet už začína s ruským prezidentom Putinom strácať trpezlivosť. A za „nepríčetných“ politikov môžeme zo Slovenska okrem už známeho Andreja Kisku, prezidenta SR, spomenúť liberála Martina Klusa, ktorý si myslí, že SR nemôže stať bokom, má sa pridať ku koordinovanej akcií v rámci EÚ a tak sa jednotne postaviť za Britániu.

Čo tvrdí Vladimír Putin na „nepríčetnosť“ západných politikov ? V svojej výzve tvrdí európskym spoluobčanom , že ich ( naši ) politici chcú dokázať, ako sú užitoční pre EÚ, NATO a USA, že sú zaslepení svojou vlastnou nekontrolovateľnou mocou a vidinou jej ďalšieho rastu, pretože počítajú s tým, že Rusko na poslednú chvíľu ustúpi tlaku NATO a k vojne nedôjde. Správanie politikov demokratického Západu vedie jednoznačne k vojne, pretože Ruskú federáciu odmietajú akceptovať ako dôležitého partnera na medzinárodnej scéne i ako krajinu či štát, ktorý je potrebné rešpektovať, uznávať a primeraným spôsobom ctiť.

Rusko je pre demokratický Západ na čele s USA iba korisť, ktorej je potrebné sa zmocniť za každých okolnosti a podeliť sa o túto korisť medzi sebou, aby kapitalizmus mohol víťazoslávne jasať a predĺžil si tak svoju agóniu. Harwardský projekt zničenia Ruska je známy a prezident Vladimír Putin vie, o čo ide. Preto mohol v svojej výzve zdôrazniť, že pravým cieľom tých, ktorí chcú vyvolať vojnu, je bohatstvo Ruska. Má sa Rusko vzdať bohatstva, aby sa vyhlo vojne ? Nikdy sa to nestane – taká je odpoveď prezidenta Ruskej federácie, čo znamená, že je neprijateľné, aby sa RF stala vazalským štátom demokratického Západu.

Nedá sa teda očakávať, že politici demokratického Západu zmenia svoje postoje k prezidentovi Vladimírovi Putinovi a k Rusku vôbec a budú maž záujem rozvíjať priateľské vzťahy. Občania Európy budú ďalej svojimi politikmi, médiami a mimovládnymi organizáciami pripravovaní na vojnu s Ruskom. Myslí si to aj Američan P. C. Róberts, ktorý v svojom článku „Na pokraji nukleárnej vojny“ tvrdí o. i. toto: „Ak ruská vláda uvažuje realistický, bude teraz očakávať úder nukleárnych medzikontinentálnych rakiet na svojom území. Nemôže totiž existovať akýkoľvek iný dôvod pre predlhú sériu falošných obvinení Ruska, ako je duševná príprava ľudí západných krajín na vojnu.“

Naivným ľuďom demokratického Západu, absolútne neznepokojujúcich sa dôsledkami posledných udalosti, ako o nich tvrdí P.C. Róberts, či neustálym posilňovaním konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom Vladimír Putin jasne pripomenul, že svetový vojnový konflikt reálne hrozí. Hlavným cieľom je Rusko, čo však znamená, že v tomto prípade vojna zachváti celú Európu ako 3. svetová vojna za možného použitia atómových zbraní.

Znamená to, že v prípade vojny Slovenská republika ako členský štát NATO bude jednoznačne cieľom odvetných úderov vojsk Ruska. A je mi do plaču z toho, keď si uvedomím, že aj obyvateľstvo žije v naivnej viere, že keď sme v NATO a v EÚ, tak sme chránení a nemusíme sa znepokojovať. Problém nevieme si uvedomiť a preto ani riešiť. Rusko nie je agresor a nechystá sa zničiť Európu. Vladimír Putin zdôraznil celkom jasne, že Rusko nie je nepriateľ Západu. Skutočným nepriateľom obyvateľstva Západu sú politici a všetci tí, ktorí dychtia po ešte väčšej moci, po bohatstve, sú to predovšetkým tí, ktorí pôsobia v nadnárodných štruktúrach demokratického Západu a potrebujú Rusko ako korisť.

Nedávno som mal možnosť vidieť video o tom, ako český národ prisahá vernosť Nemecku – Tretej ríši. Veľmi výrečný je dátum tejto prísahy – 3.júl 1942. Podľa videa uverejneného na zvedavec. org. išlo o najmohutnejší zraz českého ľudu, aby zložil sľub vernosti za prítomnosti prezidenta a členov vlády. Od ministra ľudovej osvety sa dozvedáme, že bol zrušený výnimočný stav pre Čechy a Moravu, že vláda sa zaručila Hitlerovi v zdravý rozum národa ( ! ). Zaznieva výzva zbaviť sa nielen všetkých zradcov, ale tiež ľudí, ktorí spomínajú minulosť. Treba pomáhať Veľkonemeckej ríši v jej veľkom boji za Nemcov, Čechov a ostatnú Európu. Do nového zajtrajška, ktorý je českému národu zaručený jedine vernosťou ríši, môžeme podľa ministra vstupovať plní dôvery. Nemecký vojak víťazí na všetkých bojiskách a každým dňom, ktorý prináša nepriateľovi ( zrejme Červenej armáde ) porážku, rastú súčasné možnosti nášmu ( českému ) národu. Zajtrajšok je náš, zajtrajšok patrí novej Európe!

Takúto reč počúvalo či muselo počúvať vraj 200,- tisíc ľudí, čo bol vraj dôkaz o vernosti ľudu vtedajšej vláde. V skutočnosti táto ukážka prísahy vernosti Nemecku ukazuje, že na naivite ľudí, na ich ohlúpovani ( debilizácií ) sa v porovnaní s rokom 1942 v dnešnej dobe nič nezmenilo. Naša vernosť EÚ, NATO a USA sa pokladá za niečo, z čoho rastú súčasné možnosti nášmu národu a môžeme dúfať v svetlý zajtrajšok. Sme jednotní proti nášmu spoločnému nepriateľovi – Ruskej federácií a preto do nového zajtrajška môžeme vstupovať plní dôvery. Naša mládež vyrazila k štartu za novú Európu. Namiesto zradcov ( kto bol vtedy zradca ? ) musíme sa podľa vládnej moci zbavovať extrémistov a aj teraz sa majú ľudia vystrihať podozrivých ľudí šíriacich konšpiračné teórie.

Čo je zarážajúce na tejto prísahe vernosti Nemecku z roku 1942 ? Že ani samotná vojna, ani skúsenosti z Protektorátu Čiech a Moravy, ani Mníchovská dohoda či samotné obsadenie Česka nemeckými okupantmi nedokázali pomôcť tomu, aby sa ľud ( národ ) dokázal zbaviť naivity, zradcovských politikov a ich snahy pokračovať v zavádzaní verejnosti. Politika sa otočila naruby. Z agresora – Nemecka – sa stala krajina, ktorej treba pomáhať v dosiahnutí jej cieľov a z krajiny ( ZSSR ), ktorá chcela poskytnúť pomoc proti rozbitiu ČSR, sa stal nepriateľ, od porážky ktorého sa očakávalo, že porastú nové možnosti aj pre český národ.

Keď politika demokratického Západu je v určitých smeroch pokračovaním politiky Tretej ríše, nedá sa predpokladať, že súčasné obyvateľstvo Európy vykĺzne z „objatia“ naivných predstáv a že nedovolí, aby politici sa usilovali o debilizáciu občanov – voličov. Rozhodujúcu úlohu v príprave na vojnu s Ruskom zohrávajú USA. Zrejme aj z tohto dôvodu Vladimír Putin zdôrazňuje, aký význam môže ( bude ) mať vojna pre USA z hľadiska určitých záujmov. Vojnová výroba má pre USA zaistiť väčší zisk, bude riešená dlhová kríza, budú zlikvidovaní hlavní konkurenti USA – EÚ a Rusko, povojnové pôžičky môžu rozšíriť sféru vplyvu USA vo svete.

V stručnom výpočte pozitívneho vplyvu možnej vojny na USA sa Vladimír Putin nedotkol toho, čo bude so samotnou ľudskou stránkou vojny, koľko utrpenia a bolesti vojna prinesie aj samotným obyvateľom USA. Ak tak ruský prezident neurobil, tak nezabudol na ľudskú stránku vojny, iba jednoducho nemal záujem to špeciálne pripomínať, pretože vojnových štváčov najmä z USA takéto záležitosti nezaujímajú.

Ak je možná vojna s použitím atómových zbraní, potom v tejto vojne nebude víťaza a žiadne pozitívne ciele sa nedajú dosiahnuť. Vladimír Putin sa pýta: v mene čoho má zhorieť tento svet, v mene čoho má prestať existovať všetko, čo poznáme, v mene čoho má zahynúť rodina, v mene čoho majú umierať naše deti na východnom fronte ? Má toto všetko sa udiať v mene demokracie ? Ale ako dať do súvislosti jeho otázku po demokracií s jeho prehlásením, že cieľom vyvolania vojny je bohatstvo Ruska ?

V skutočnosti demokratický Západ vo vzťahu k vonkajšiemu svetu nikdy nehovorí o svojej politike ako o koristníckej. Vojensko – priemyselný komplex aj s vládnou mocou balia svoj produkt do „zástavy demokracie“, respektíve pred verejnosťou predstierajú svoj strach z Iraku na čele s Husajnom, strach z Líbye na čele s M. Kaddáfim. Teraz je to strach z Ruska a preto treba brániť bezpečnosť Európanov. A Európania veria tomu, že NATO a USA zvlášť majú za úlohu obyvateľstvo Európy ochrániť, pričom si vôbec nevšímajú, že sa začína presadzovať varianta priameho vojenského stretu medzi demokratickým Západom a Ruskom. NATO na čele s USA či ďalšími štátmi sa nepripravuje na obranu Európy pred Ruskom, ale k napadnutiu Ruska vo vhodnom okamihu a v rámci zinscenovaného armádneho stretu.

Vladimír Putin pripustil, že to bude 3. svetová vojna za možného použitia jadrových zbraní. Ak sa Rusko bude musieť brániť atómovými zbraňami, potom samotná Európa bude spálenou zemou za niekoľko minút. Celá vojnová mašinéria NATO sa presúva čo najbližšie k ruským hraniciam, budujú sa odpaľovacie základne okolo celého územia Ruska, neustále sú organizované vojenské cvičenia a propaganda stále hudie iba to svoje naučené: Rusko je agresor, Rusko je potenciálna hrozba ! Musíme sa pripraviť na obranu pred Ruskom ! Z prostredia demokratického Západu nikto nerokuje o mierových vzťahoch s Ruskom. Rusko je sankciované, ignorované, vysmievané, potierané, ponižované, obviňované.

Vladimír Putin svojou Výzvou za mier hľadá spojencov pre realizáciu mierovej politiky v Európe a vo svete, pretože v radoch politikov demokratického Západu skutočných spojencov nenašiel. Ako človek stojací mimo USA a štruktúr EÚ a NATO jasne Európanom pripomenul, že Rusko nie je ich nepriateľom. Nepriateľom každého občana Európy sú nenásytní politici, ktorí sa kvôli moci a peniazom chystajú zničiť všetko, čo je všetkým obyvateľom Európy drahé. Kto teda ostal v pozícií byť potenciálnym spojencom Ruska v úsilí zabrániť chystanej vojne ?

Potenciálnymi spojencami v boji proti chystanej vojne môžu byť iba obyčajní ľudia, obyvateľstvo Európy ! Podľa Vladimíra Putina môžu obyčajní ľudia zabrániť chystanej vojne tým, že ako hlavný prostriedok svojho politického boja použijú bojkot. Podľa prezidenta RF treba bojkotovať všetkých politikov, ktorí volajú po sankciách a zásahu proti Rusku, bojkotovať na všetkých úrovniach a vo všetkých voľbách, bojkotovať vstup Ukrajiny do NATO, bojkotovať média, ktoré vojnu pokladajú za jediné možné riešenie.

Pre obyvateľov Európy je teda dôležité zjednotiť sa na jednej jedinej požiadavke: zastaviť prípravy na vojnu s Ruskom a to za veľmi nepriaznivej politickej situácie, keď členské štáty NATO strednej a východnej Európy deklarujú vernosť princípu byť proeurópsky a proatlantický, teda deklaruje sa ochota byť pod poručníctvom USA. Obyčajní ľudia nemajú v súčasnosti na svojej strane vládnucich politikov a teda ani samotné politické strany ( ĽS – NS ako výnimka ), nemajú na svojej strane ani oficiálne média, dokonca na svojej strane nemajú ani samotného prezidenta a tak organizovať bojkot na spôsob izolovania sa od niekoho či niečoho nedáva žiadny zmysel. Vplyv obyčajných ľudí na politickú moc či vládnuce triedy je možný len ako bojkot – nátlakový prostriedok v politickom boji za presadenie určitého požiadavku.

II.

Zachráňme Európu a svet pred treťou ( 3. ) svetovou vojnou !!!

Toto je najdôležitejšia politická úloha pre obyčajných ľudí – obyvateľov Európy ! Kvôli tejto úlohy je potrebné, aby sa obyčajní ľudia angažovali za svoje životy a životy svojich rodín a žiadali neodkladne svoje vlády a parlamenty, aby ráznym spôsobom zmenili svoju politiku v prospech mierovej spolupráce s Ruskom. Slovenská republika týchto dní je názorným príkladom toho, ako sú občania úmyselne navádzaní na iné, zástupné problémy, ktoré majú požadovať riešiť, len aby sa NATO mohlo nerušene pripravovať na svoje poslanie. Vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky či odvolanie prezidenta PZ SR Gašpara vôbec nemôžu byť tie najaktuálnejšie témy pre politické spravovanie spoločnosti v tomto roku či v ďalších rokoch. S heslom „Za slušné Slovensko!“ skončíme tragický, ak sa nedokážeme nie na pár námestiach, ale v celej krajine a v Európe zjednotiť na boji proti vojne a za zachovanie mieru.

Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou znamená pre obyvateľstvo Európy a teda každého národného štátu, aby z jeho strany sa mohol viesť aktívny bojkot. Pasívne čakať, že od politikov a súčasnej politickej moci príde k nám, do priestoru spoločnosti nejaký nový a svieži demokratický prvok, ktorý budeme môcť využiť, bude iba márnym čakaním na to, ako sa bude vyvíjať náš ľudský osud. Používať aktívny, nenásilný vplyv ( tlak ) verejnosti na spravovanie života spoločnosti znamená okrem iného vynachádzať aktívne prvky vlastnej angažovanosti, ktorú nám, občanom, nemôže nikto zakázať a ani za ich použitie prenasledovať. Samozrejme, za takýto aktívny prvok angažovanosti občanov vôbec nepokladám organizovanie takých stretnutí na verejnosti ako boli podujatia „Za slušné Slovensko“.

Je veľkým omylom, ak čakáme, že životu v spoločnosti úplne postačí, ak sa niekto pokúsi demokratizovať štát, štátnu moc ako jej vrchol. Základom aktívneho bojkotu má byť občan, obyčajný človek a jeho nenásilné nátlakové prostriedky, ktoré môže využívať v prospech presadenia záujmov občanov. Čakať, že nám, občanom, politici a média odhalia, ako máme vplývať na politikov, politické strany a samotnú štátnu moc, sa neoplatí, lebo také niečo ako seriózny prístup k verejnosti morálka politikov a médií zrejme nepozná.

Základom pre aktívny bojkot a základom pre demokratický život spoločnosti v rozvinutej podobe majú byť na území každého demokratického štátu mestá a obce a ich obyvateľstvo. Tvrdím, že štruktúra pre aktívny odpor ( boj ) zvlášť či pre aktívnu demokraciu v spoločnosti je vybudovaná, len sa vôbec ( a zámerne ) nevyužíva. O akú štruktúru ide ? Na úrovni miest a obcí máme volených predstaviteľov miest a obcí: primátorov, starostov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Táto štruktúra pre aktívnu demokraciu má plniť veľmi dôležitú úlohu: nie uchádzať sa o politickú moc v štáte, ale o zásadné posilňovanie vplyvu občanov na politickú a štátnu moc.

Je na škodu samotnej spoločnosti a jej obyvateľov, že táto štruktúra pre aktívnu demokraciu sa vôbec nevyužíva. Je to politický zámer, nad ktorým treba zvíťaziť. Štruktúra pre aktívnu demokraciu je najprirodzenejším základom pre organizovanie účasti občanov na správe vecí verejných a to tak na osi horizontálnej ako aj vertikálnej. Politici a vládna moc sa o takúto štruktúru nezaujímajú, pretože sa jej v skutočnosti boja, pretože ju nemôžu ovládať. Aj z tohto dôvodu bolo nájdené náhradné riešenie. Štruktúru pre aktívnu demokraciu na úrovni miest a obcí vynechať a namiesto toho vytvoriť podmienky pre ustanovenie rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sú financované kombinovaným spôsobom: zahraničné zdroje plus zdroje štátneho rozpočtu, pričom vôbec nie sú viazané na aktivity obyvateľstva.

Otázky vojny a mieru nie sú v popredí pozornosti politických strán a to napriek tomu, že vládna moc vždy bez vplyvu verejnosti deklaruje svoju vernosť princípu atlanticizmu a teda aj NATO na čele s USA. Hrozba vojny nevychádza z Ruska, ale z prostredia demokratického Západu. Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou – to si vyžaduje aktívne protesty obyvateľstva jednotlivých štátov EÚ a NATO, pretože politikom a vojnovým štváčom nemôže byť ponechaný voľný priestor pre ich rozhodovanie. Máme bojovať o svoj právo ma dôstojný život a toto právo je základom pre komunálnu sféru, z ktorej sa tvorí základ štátnej moci.

Pre ďalšie zotrvanie na tom, či vládna moc sa bude riadiť princípom atlanticizmu, je potrebné rozhodnutie v referende ( referendách ). Občania nemajú moc ovplyvniť politiku NATO, pretože vládna moc vernosť politike atlanticizmu pokladá za podmienku šťastného členstva v NATO. Ak referendum k otázkam NATO ( vojny a mieru ) nemajú záujem presadiť politické strany či nemá záujem o jeho konaní rozhodnúť vládna moc, prečo návrh na referendum by nemohla zorganizovať samospráva cez svoju štruktúru pre aktívnu demokraciu a to aj mimo zákonných úprav ?

To je vlastne nájdenie odpovede na to, čo môžu ( a musia ) urobiť obyčajní ľudia, každý v svojom mene a v mene svojej rodiny. Prísť na mestský či obecný úrad a podpísať sa na petičný hárok, či vyplniť hlasovací lístok s otázkami pr referendum, či prísť na verejné zhromaždenie a požadovať, aby názor občanov ako príslušnej občianskej komunity bol zaslaný na príslušné miesta či úrady štátnej moci. Uviedol som, že na úrovni miest a obcí máme štruktúru pre aktívnu demokraciu, tak potom sa žiada doplniť, že významnú úlohu musí zohrať ZMOS, ktoré si má osvojiť úlohu byť akýmsi centrom, ktoré výsledky aktívnej demokracie za celé územie SR sústredí, vyhodnotí a predloží zákonodarnému zboru a vládnej moci.

K otázkam vojny a mieru za využitia štruktúry pre aktívnu demokraciu vôbec nie sú potrebné protesty občanov na námestiach a iných verejných priestranstvách. Bežní ľudia, tak ako denne žijú, pracujú, radujú sa zo života, sa môžu pokojne v svojej dedine či meste celkom aktívne prejaviť a poveriť orgány samosprávy, aby v zmysle dohodnutých záverov a stanovísk plnili ďalšie úlohy.

Štruktúra pre aktívnu demokraciu na úrovni komunálnej politiky má ohromný význam pre život spoločnosti ak by sa podarilo oživiť skutočného ducha demokracie a ak by si konečne volení funkcionári samosprávnych orgánov uvedomili význam bojkotu proti politike vládnej moci a politikom, ktorí konajú so zreteľom na svoje vlastné záujmy, zájmy svojich blízkych a záujmy nadnárodných štruktúr.

Spôsob organizovania ľudí proti vojne a za mier cez štruktúr aktívnej demokracie na komunálnej úrovni, to je jedna zo základných možnosti, ako pohnúť niečim takým na otvorenú verejnú a kritickú celonárodnú diskusiu ako je princíp atlanticizmu. Presne to zodpovedá tomu, čo v svojej Výzve za mier zdôraznil Vladimír Putin. Citujem: „Čo môžu robiť obyčajní ľudia ?…Keď všetci malí a slabí robia to isté, zmenia všetko. Ide o to zmeniť, pretože je to nutnosť!“

Všetci obyčajní ľudia, nech sa im hovorí, že sú malí a slabí, majú svoju prirodzenú štruktúru pre aktívnu demokraciu v obciach a mestách. Zmobilizovať ľudí, aby sa starali aj o politiku, ktorá bude chrániť ich život a život na planéte, to je najprirodzenejšia úloha každého človeka a voleného funkcionára zvlášť. Občania každého mesta a každej obce majú právo požadovať od svojich predstaviteľov, aby v rámci svojej pôsobnosti mali možnosť spoločne vyjadriť svoje názory, postoje a návrhy k bytostne najdôležitejším otázkam, ktoré sa dotýkajú ich každodenného života a života ich vnúčat v budúcnosti.

Ak to nejde, aby v našom záujme konali politici v parlamente a vo vláde, potom je potrebné prestať veriť v zázrak, že sa z ich strany niečo v našom záujme podnikne aj v otázkach vojny a mieru. Našich zástupcov v parlamente a vo vláde jednoducho nenechajme v kľude, ale je potrebné sa usilovať využiť tu najzákladnejšiu úroveň štátnej organizácie v spoločnosti – komunálnu sféru s jej ústavne určenou štruktúrou pre aktívnu demokraciu. Táto najzákladnejšia úroveň štátnej organizácie spoločnosti ( ako územná samospráva ) pokrýva celú Slovensku republiku. Vieme si predstaviť tú silu, toho ducha, ktorý bude sformovaný , ak každé mesto a každá obec sa jasne vyjadrí, že je proti vojne s Ruskom, proti sankciám vyhlasovaných Rusku, že je proti prípravám Európy na vojnu s Ruskom a je za mierovú spoluprácu ?

V inom svojom článku som sa zmienil, že SR momentálne potrebuje referendum o dvoch otázkach. Referendum môže byť zorganizované v zmysle zákona a referendum môže byť zorganizované na spôsob prieskumu verejnej mienky v každom meste a obcí na území SR. Práve štruktúra pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni je k tomu veľmi vhodná a volení predstavitelia môžu v tomto smere zohrať veľmi významnú úlohu. Pre referendum v prvom alebo druhom význame sú dôležité z môjho pohľadu tieto dve otázky:

A. Chcete, aby SR sa v rámci NATO aktívne pripravovala na vojnu s Ruskom ?

B. Chcete, aby SR v rámci svojej zahraničnej politiky aktívne presadzovala politiku mierovej spolupráce s Ruskom ?

Každý občan SR má dostať príležitosť vyjadriť sa k tomu, aké smerovanie svojej krajiny podporí. Nečakajme teda na zákonodarný zbor a vládnu moc. My, občania SR, môžeme konať samostatne v otázkach vojny a mieru. Stačí, aby sme v každom meste a v každej obcí požiadali svojich volených predstaviteľov ( orgány mesta, orgány obce ), aby v rámci svojej pôsobnosti zorganizovali referendum – prieskum verejnej mienky napríklad o dvoch otázkach týkajúcich sa problematiky vojny a mieru. Je totiž potrebné spoločne sa dopracovať k výsledku, aké skutočné smerovanie SR si občania želajú a či dosiahnutý výsledok je v súlade s vládnou politikou podpory princípu atlanticizmu alebo nie. Nech sa v referende ako v prieskume verejnej mienky zistí, či občania podporujú konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom a teda dajú podporu členstvu SR v NATO alebo sa ukáže, že občania si želajú mierovú spoluprácu s Ruskom a k tomu si bude musieť vládna moc upraviť podmienky členstva SR v NATO, resp. túto organizáciu opustiť.

Je teda jasné, že aby obyčajní ľudia, malí či slabí, dokázali zabrániť chystanej vojne s Ruskom, musia sa spojiť v svojom bydlisku, či už v meste alebo obcí a priamo žiadať samosprávne orgány, aby spoločnými silami si pripravili a zrealizovali referendum ako prieskum verejnej mienky k otázkam vojny a mieru. Obyčajní ľudia k tomu nepotrebujú žiadnych svojich zástupcov z vyšších stupňov riadenia, iba starostu, resp. primátora a svojich poslancov a, samozrejme, budú potrebovať organizačnú pomoc na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré bude dočasne plniť úlohu centrálneho pracoviska ( útvaru ) pre prieskum verejnej mienky v otázkach vojny a mieru a zabezpečí sumarizáciu výsledkov miestnych prieskumov na úrovni miest a obcí, verejnú informovanosť na území SR a odovzdá výsledky prieskumu verejnej mienky NR SR a vláde SR.

Organizovanie referenda o dvoch otázkach cez štruktúry pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni pokladám za veľmi jednoduchý, efektívny, organizovaný spôsob zainteresovania občanov na riešení úlohy, ako zabrániť chystanej vojne s Ruskom a zároveň prinútiť vládnu moc, aby svoj politický program bol v otázkach vojny a mieru prispôsobený záujmom občanov a nie záujmom všelijakých nadnárodných vojensko – priemyselných a politických štruktúr.

Tento systém organizovanie občanov za mier a proti vojne s Ruskom je možné použiť v každej členskej krajine EÚ či NATO. Takže dočasne môže platiť heslo: „Občania štátov Európy, spojte sa za mier a proti vojne s Ruskom!“

Dušan Hirjak