Naše členstvo v EÚ nám malo zabezpečiť, respektíve sľubovali sme si od toho konvergenciu v ekonomike a životnej úrovni obyvateľov. Vtedy, začiatkom tisícročia, nik nevedel, netušil, ako bude Brusel pretláčať rôzne agendy – málo zlučiteľné s životným štýlom, svetonázorom väčšiny slovenskej populácie.
Čo sa od roku 2004 zmenilo, je, že sa s určitým, povedzme že miernym, zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov enormne zdvihol zahraničný dlh Slovenska. Zo 14 miliard € na dnešných 88 miliard €. Takže tá mierne zvýšená životná úroveň obyvateľstva je zrejme veľkou mierou naviazaná na požičané peniaze, ktoré bude treba vrátiť a samozrejme aj s úrokom. Zaplatia to deti a vnuci, ktorých je však čoraz menej. Naše zbližovanie sa so Západom prináša aj tento bonus v podobe moderných trendov, kde deti predstavujú pre mladých zbytočné starosti, obmedzovanie sa, znižovanie možnosti kariérneho rastu a podobne.
Medzitým sa nám z EÚ vykľulo jedno militantné zoskupenie, ktoré najviac zo všetkého ohrozuje Rusko. Preto tá inflácia v posledných rokoch, len potraviny nám zdraželi o 50% za ten čas. Je treba vynakladať 5% hdp na obranu, inak Rusko obsadí Európu a možno aj to Grónsko.
S veľkou pravdepodobnosťou bola západná Európa do 89.roku kolóniou USA, po 89.roku si USA rozšírilo svoje pôsobenie o celý bývalý východný blok okrem Ruska a Bieloruska. A o tieto krajiny teraz ide a my sa teraz na tom už spolupodieľame. Kiež by to nebola pravda.



















