Ako si zamestnanci kúpili oceliarne – príbeh Weirton Steel

Americká bájka menom Weirtonský ESOP

Dôsledky inflácie na konci 70. rokov a recesie na začiatku rokov 80. boli pre Weirton Steel Corporation drvivé: zatiaľ čo ešte v roku 1978 WSC vykázala zisk pred zdanením vo výške 16 miliónov dolárov, v roku 1982 to už bola strata 104 miliónov. Objednávky za tých 5 rokov spadli na polovicu (z 2,94 miliónov ton na 1,68). Z predávaných komodít takmer 50% tvorili pocínované oceľové pláty, galvanizovaná oceľ tvorila 20%, a po 10% to bola oceľ ťahaná za tepla a za studena.

V roku 1981 WSC prepustila 3 000 zamestnancov. V roku 1982 bola zatvorená koksáreň a na ulici sa ocitlo ďalších 275 ľudí. Ekonomika mesta bola ochromená a mládež začínala Weirtown opúšťať. V roku 1982 National Steel Corporation šokovala všetkých 24 000 obyvateľov mesta vyhlásením, že vykoná rozsiahlu uzávierku starnúceho hutného komplexu. Ponúkla však alternatívu: zamestnanci si môžu požičať peniaze a weirtonské huty si kúpiť za iba 200 miliónov dolárov …

Takúto možnosť poskytoval program zamestnaneckého akcionárstva ESOP (Employee stock ownership plan), s ktorým prišiel americký právnik a ekonóm Louis Kelso a ktorý upravil a legislativne presadil demokratický senátor Russel Long. Zamestnanci si vtedy mohli kúpiť akcie svojho podniku a štát im za to poskytol finančný benefit formou doplnkového dôchodkového poistenia.

V roku 1983 potom bola medzi Weirton Steel a National Steel uzavretá dohoda, podľa ktorej Weirton Steel odkúpila od National Steel jej weirtonskou divíziu, vlastnenú zamestnancami za 194.2 miliónov dolárov. Zamestnanci, výmenou za nadobudnutie podielov, museli pristúpiť na 20% zníženie platov, 6. ročné zmrazenie miezd a podnik musel byť riadený siedmimi riaditeľmi, veľkoryso dodanými národnej korporácií … bola to zvláštna veľkorysosť. Veď vedenie National Steel vedelo, že okamihom predaja sa weirtonskí stanú ich konkurentmi. Ale na druhej strane asi neverili, že by sa weirtonskí boli schopní zorganizovať.

Prvým prezidentom riaditeľstva sa stal Robert L. Loughead. Weirton Steel sa okamžite stala najväčším americkým podnikom vlastneným zamestnanci a čoskoro sa mala stať aj tým najúspešnejším.

Zatiaľ čo mnohé oceliarske firmy boli stratové, weirtonskí v priebehu prvých 9 mesiacov roku 1984 mali zisk 48.3 miliónov dolárov (pri obrate 845.5 miliónov); bohužiaľ boli nútení prepustiť ďalších 250 robotníkov. V roku 1985 sa predaj oproti minulému roku zvýšil o 9,1% a výnosy vzrástli asi o 1,5%. V nasledujúcom roku nárast objednávok viedol k spusteniu 3. vysokej pece a prijatiu 60 predtým prepustených pracovníkov. Weirton Steel v opcii výhodne nakúpila oceliareň uzatvorenú v roku 1981.

V rámci projektu ESOP zamestnanci dostávali aj podiel zo zisku. Zo zisku 80 miliónov dolárov v roku 1987 (v ​​roku 1986 bol zisk 20 miliónov) dostalo 8400 weirtonských oceliarov ako dividendy priemerne 4 500 dolárov, čo nedokázala žiadna iná oceliarska firma. Obrat stúpol za rok o 130 miliónov dolárov (z 1.17 miliardy na 1,3 miliardy), výroba stúpla z 2,8 miliónov ton na 3,3 milióny ton. Weirton Steel sa stala 7. najúspešnejším americkým výrobcom ocele a weirtonskí dokázal byť ziskoví celých 16 po sebe idúcich kvartálov.

Rozprávky je koniec
V roku 1987 Robert Loughead odstúpil a nahradil ho Herbert Elisha. Za jeho vedenia Weirton Steel utrpela niekoľko nezdarov, ale v rozsiahlej modernizácii i vo výstavbe nových objektov sa pokračovalo. Aj napriek tomu, že produkcia roku 1989 klesla oproti roku 1987 o 300 tisíc ton na 2,9 milióna ton.

Zisk použitý v roku 1989 na výplaty spadol oproti predchádzajúcemu roku o 52 miliónov dolárov (na 21,9 miliónov dolárov); to znamenalo zníženie miezd a pokles kapitálu vyplácaného za akcie z 50 na 33%.

Pokles zisku bol dôsledkom investícií do inovácií. V snahe vyhnúť sa nutnosti nového nákupu akcií v rámci ESOP a súčasne si dovoliť päťročnú investíciu v hodnote 500 miliónov dolárov, sa Weirton Steel rozhodla vstúpiť v roku 1989 na akciový trh a 23% svojho akciového kapitálu v podobe 4 miliónov akcií dala na Newyorskú burzu. Cena za akciu 14,5 dolárov.

Na začiatku 90. rokov museli weirtonskí ohlásiť svoje prvé straty. V roku 1992 poklesol pôvodný obrat 1.07 miliardy dolárov o 32 miliónov dolárov. Rozhorčenie zamestnancov nad počínaním vedenia vyvrcholilo v apríli 1992, kedy skupina pracovníkov podala žalobu, v ktorej ako akcionári obvinili vedenie zo zlého hospodárenia v súvislosti s prekračovaním nákladov. Vedenie reagovalo tak, že získalo podporu – iba 51% akcionárov – pre úpravu zmluvy chrániacu riaditeľstvo pred podávaním podobných žalôb. Ďalšie pobúrenie zamestnancov vyvolalo v júli 1992 Elishovo oznámenie, že v priebehu 3-5 rokov zredukuje počet pracovníkov o 25%.

Program modernizácie zvýšil v roku 1993 dlhodobý dlh podniku na ťažko riešiteľnú 0,5 miliardu dolárov (495 miliónov). Vedenie to riešilo presunom ďalších weirtonských akcií v cene 60 miliónov dolárov na akciový trh. Zamestnanci sa pokúšali tento krok, ktorý by vážne oslabil váhu ich hlasov, zmariť. Nakoniec odsúhlasili upravenú verziu a na verejný trh dali akcie za 20 miliónov dolárov. S tým, že ako rezerva zostane 5 miliónov dolárov výhradne pre nákup zamestnancami. Táto akcia prebehla v októbri 1994 a zamestnanci už disponovali iba 49% akciami …

Taktika vedenia nadiktovaná zamestnancom bola jasná, takže v skratke: Weirton ďalej upadal, zanikli tisíce pracovných miest. Kým členovia vrcholového manažmentu závratne bohatli, zamestnanci-vlastníci pozerali, ako sa ich čistý zisk rok za rokom prepadá. V roku 2001 boli akcie zamestnancov, ktorí si pred 17 rokmi kvôli záchrane podniku znížili platy o 20%, už prakticky bezcenné. Bola podaná rada žalôb, avšak v roku 2003 vedenie vyhlásilo bankrot. Pozostatok niekdajšej slávnej oceliarne získal v roku 2005 cez niekoľko kupcov a za zvláštnych okolností Mittal Steel.

Tým čertovým kopýtkom, ktoré umožnilo, aby hŕstka ľudí vo vrcholových funkciách zničila sny tisícov zamestnancov, bola ich faktická neodvolateľnosť zamestnaneckými akcionármi. Táto skúsenosť je zásadná a viedla k tomu, že dnes u privátnych amerických spoločností s programom ESOP, majú full voting right čiže plné hlasovacie právo (vrátane voľby podnikového vedenia) akcionári v 17% týchto spoločností. Tam, kde majú akcionári majoritu, je plné hlasovacie právo zavedené už v 25% podnikov.

Plné hlasovacie právo, ktoré zamestnancom umožňuje demokraticky riadiť podnik a demokraticky participovať na zisku potom takýto podnik fakticky mení na zamestnanecké družstvo. Toto právo totiž patrí medzi najdôležitejšie princípy družstevnej identity.

Zdroj: https://www.fundinguniverse.com/company-histories/weirton-steel-corporation-history/
Viac podobných článkov nájdete na stránke https://ekonomickademokracia.blogspot.sk/