Vzhľadom na vojenský konflikt na Ukrajine a neutíchajúcu konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, ktorá ohrozuje samotnú Európu národov, k čomu je potrebné vyzvať našich ústavných činiteľov ?
Aby sa konečne zobudili, rozhýbali a začali racionalne a pragmatický premýšľať, ako prestať ohybať chrbty pred bruselskými mandarínmi v NATO a v EÚ a začali v prospech zachovania mieru v Európe a vo svete a v záujme ukončenia konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou konať. Ústavní činitelia SR ako predstavitelia vládnej moci majú za povinnosť zorganizovať so svojimi občanmi spoločné mierové kroky, ktoré budú zamerané na tieto otázky:
a) vyzvať Európsku komisiu, Európsku radu, Európsky parlament a národné výkonné a zákonodárne orgány, aby odmietli prijatie Ukrajiny za členský štát EÚ,
b) vyzvať Európsku komisiu, Európsku radu, Európsky parlament, národné vlády, zákonodárne zbory členských štátov k zastaveniu všetkých aktivít, ktoré súvisia s militarizáciou Európy, s premenou Európskej únie na vojenský blok spojený s prioritnou úlohou ukrajinskej armády a kyjevskej diktatúry,
c) vyzvať Európsku komisiu a Európsku radu, aby sa zaviazali čo najskôr zrušiť všetky doteraz prijaté sankcie proti Ruskej federácií a tým vytvorili podmienky pre začatie konzultačných stretnutí s predstaviteľmi Ruskej federácie, ktoré v konečnom dôsledku majú smerovať k zrealizovaniu spoločného rokovania o prijatí Dohody o spoločných zárukách, potrebných k ukončeniu konfrontačnej politiky a k nastoleniu vzájomne výhodnej spolupráci a k obnoveniu bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi EÚ,
d) navrhnúť Severoatlantickej rade NATO a národným vládam členských štátov zorganizovať čo najskôr summit NATO k jednej jedinej otázke: k predloženým dokumentom zo strany Ruskej federácie: „Dohody o bezpečnostných opatreniach pre Ruskú federáciu a členské štáty Organizácia Severoatlantickej Zmluvy“ a o návrhu „Zmluvy nedzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“.
Občania SR sa z úst ústavných činiteľov napočuvali toho veľa o mieri, o boji proti fašizmu a nacizmu, o tom, že Európska únia je mierový projekt, ktorého slovenský národ má byť pevnou súčasťou a ktorý je zárukou našej šťastnej budúcnosti.
Občania SR sa najmä pred voľbami do NR SR či pred voľbami prezidenta SR mohli z úst ústavných činiteľov dozvedieť, že Slovensko, ktoré žije v mieri, sa nikdy nenechá zatiahnuť vojnovými štváčmi do konfliktov, v ktorých každý deň umierajú nevinní ľudia.
Plne súhlasím s tým, čo súčasný prezident SR ako kandidát prehlásil v jednom čísle jeho volebných novín v rámci kampane pred voľbami prezidenta SR: „Chcem byť prezidentom ľudí. Nie prezidentom elít, médií, mimovládok a zahraničia. Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo a suverénne obhajuje národnoštátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či Washingtone zatiahne Slovensko do vojny“. Týmto postojom tak vtedajší kandidát na prezidenta SR celkom jasne naznačil, odkiaľ prišla a usalašila sa túžba po vojne v Európe. Lenže to bolo pred voľbami a povedal to ako kandidát na prezidenta SR. Je na čitateľovi, aby posúdil, či vyjadrenie kandidáta na prezidenta ladí s politickou praxou samotného prezidenta.
Naši ústavní činitelia ponúkajú Slovensku pokoj, zmierenie rozdelenej spoločnosti a národnú súdržnosť. Na prvý pohľad sa zdá, že to úplne postačuje a občania ich ponúku môžu s dôverou akceptovať. V doterajšej modernej histórií slovenského národa sa však občania nikdy nemohli dočkať od svojich najvyšších zástupcov – politikov toho, čo bolo a je potrebné: aby vládna moc mala za svoju povinnosť zabezpečiť, aby občania – voliči boli dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení v súvislosti so všetkými otázkami, o ktorých sa bude rozhodovať v politických procesoch a ktorí sa budú môcť zúčastniť na ich riešení.
Najnázornejším príklad absentovania uvedenej úlohy vládnej moci je to, že občanom SR od začiatku roka 2014 až doteraz nebola žiadnym spôsobom zvestovaná pravda o tom, čo všetko sa odohráva na Ukrajine, prečo sa to odohráva tak, ako sa to odohráva, aký je zmysel ukrajinskej krízy, k čomu celý vývoj na Ukrajine smeruje, prečo bolo potrebné do extrému rozvinúť zo strany „demokratického” Západu na čele s USA, NATO a EÚ konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou, prečo sa Ukrajina musela stať ohniskom napätia a vojnového konfliktu.
Občania tak boli ponechaní iba vplyvom rôznych mediálnych skupín, z ktorých sa dozvedali a dozvedajú, že všetky udalosti odohrávajúce sa na Ukrajine sú dôsledkom imperialistického Ruska a jeho prezidenta Putina, a vplyvom rôznych vyhlásení indoktrinovaných skupín propagandou Západu, ako napríklad výzvou týchto dní „Smer Západ“. O konfrontačnej politike „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií nepadne ani slovo, rovnako ako to, prečo chce Západ na čele s USA, NATO a EÚ Ruskú federáciu zničiť. Z toho vyplýva, že predstavitelia vládnej moci zámerne alebo nechtiac (z nedostatku poznávacích schopnosti) zabudli svojich občanov pravdivo informovať a dobre argumentačne vyzbrojiť.
Je priam trestuhodné, že naša vládna moc pod vedením ústavných činiteľov sa rozhodla ponechať v tajnosti pred občanmi SR iniciatívne návrhy, ktoré boli predložené zo strany Ruskej federácie ešte koncom roka 2021 a ktoré sa nás všetkých bytostne dotýkajú. Išlo a ide o tieto dokumenty predložené RF: o návrh „Dohody o bezpečnostných opatreniach pre Ruskú federáciu a členské štáty Organizácie Severoatlantickej Zmluvy“ a o návrh „Zmluvy nedzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“. Práve o týchto dokumentoch bolo potrebné otvorene hovoriť, obsah návrhov dostať do povedomia občanov, tak cez predstaviteľov vládnej moci v rámci verejného zdôvodňovania ňou organizovanej politiky, ako aj v rámci práve mediálneho prostredia. Bolo teda potrebné občanov pravdivo informovať a argumentačne vyzbrojiť a hlavne, bolo potrebné sa uvedenými iniciatíva zo strany RF na úrovni výkonnej a zákonodarnej moci aj zaoberať. Takže ako je možné, že naši ústavní činitelia a celá vládna moc takéto dôležité návrhy prehliadli ? Viem, z ich strany by sa to dalo pochopiť tak, že vtedy sa zamerali na konfrontačnú politiku proti občanom slovenského národa: museli v podmienkach SR presadzovať globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov “pandémiou” koronavírusu.
Požiadavka na povinnosť vládnej moci občanov pravdivo informovať a argumentačne vyzbrojiť nie je náhodná a ani formálna, pretože ide o niečo mimoriadne dôležité, čo sa týka celej našej národnej spoločnosti a čo je jedným z hlavných znakov skutočnej demokracie. Na Ukrajine bol práve kvôli oslabeniu a zničeniu Ruskej federácie celkom plánovite v roku 2014 zorganizovaný štátny prevrat, aby Ukrajina bola preformatovaná na územie – obrovský kotol, ktorý bude „podkurovať“ Ruskej federácií a cez ktorú sa extrémna nenávisť k Ruskej federácií pretaví do zástupnej vojny Ukrajiny s Ruskou federáciou. Zásluhou politikov „demokratického“ Západu došlo k tomu, že ukrajinský národ bol cez nastolenú kyjevskú diktatúru využitý v prospech koristníckych záujmov Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Vidím a vnímam to tak, že celá extrémna konfrontačná politika Západu proti Ruskej federácií nabrala charakter zločinu proti ľudskosti, pretože bez akéhokoľvek svedomia a zábran sa rozhodol pre svoje záujmy obetovať ukrajinský národ.
Prečo potrebujú občania v súvislosti s Ukrajinou a tým aj s politikou celého Západu na čele s USA, NATO a EÚ byť dobré informovaní a argumentačne vyzbrojení ? Dôvod je celkom jasný a jednoduchý. Celej našej národnej spoločnosti sa otázky mieru a vojny doslova dotýkajú a občania aj so svojimi volenými zástupcami sa majú spoločne dohodnúť, ako budú zo svojej národnej úrovne spoločne bojovať za ochranu mieru v Európe a vo svete, za nastolenie definitívneho mieru a proti vojne na Ukrajine. Naše národné spoločenstvo, aj na čele so svojimi predstaviteľmi štátnej moci, má plné právo postaviť sa proti vojnovým štváčom a ich plánom na zničenie Ruskej federácie. Žiaľ, naša vládna moc aj na čele s našimi ústavnými činiteľmi práve potrebu naplnenia takéhoto práva zo strany národnej spoločnosti úplne ignoruje. Má naša vládna moc, aj na čele s našimi ústavnými činiteľmi, strach postaviť sa proti vojnovým štváčom zo Západu a proti zničeniu Ruskej fedederácie alebo svoju nečinnosť si morálne zdôvodňuje potrebou udržania si proklamovaného partnerstva a spojenectva ? Lebo podľa medzinárodného práva každý štát má právo na svoju existenciu a svoju vlastnú suverenitu.
Ústavní činitelia sa z času na čas vyjadrujú, že Slovensko, ktoré doteraz žije v mieri, sa nenechá zatiahnuť vojnovými štváčmi do konfliktov, v ktorých každý deň zomierajú nevinní ľudia. Ústavným činiteľom najväčší problém robí to, že nechcú alebo nevedia otvorene a celkom verejne označiť skutočných vojnových štváčov. Ak ich nechcú a nemôžu označiť, tak potom ako môžu zabezpečiť, že vojnovými štváčmi sa slovenský národ nezatiahne do vojnového konfliktu s Ruskou federáciou ? Je mi jasné, že náš slovenský národ je mierumilovným národom a že zo svojej podstaty ľudského bytia by nikdy nevymyslel a nenaplánoval, aby bolo potrebné oslabiť a zničiť Ruskú federáciu a tým aj jeho priateľstvo s ruským ľudom. Takže vyzerá to tak, že to, čo v skutočnosti chce slovenský národ a aké je jeho poslanie, sa diametrálne odlišuje od toho, čo chce celý „demokratický“ Západ a naši predstavitelia vládnej moci so svojou myšlienkou partnerstva a spojenectva.
Všimol som si, že v súvislosti s 81. výročím Karpatsko – duklianskej operácie sa v relácií STVR O 5 minút 12 aktuálne vyjadril aj jeden z najdôležitejších ústavných činiteľov – predseda vlády SR. Jeho prednesené názory sú plné rozporov a zavadzajú občanov tak, že nemôžu byť celkom pravdivo informovaní a argumentačne vyzbrojení ! Tak napríklad predseda vlády SR sa vyjadril, že samity EÚ sa bavia o tom, ako poraziť Ruskú federáciu, hovorí sa o tom, že treba zbrojiť a bojovať, čo je skutočne pravda. Predseda vlády SR jasne uviedol, že pokiaľ bude premierom on, tak nedovolí, aby Slovensko bolo zatiahnuté do akéhokoľvek vojnového dobrodružstva. Vojna na Ukrajine podľa predsedu vlády je regionálnym konfliktom, ktorý má svoje historické korene. Veľmi zaujímavá je jeho otázka, prečo by sa Slovensko malo teraz baviť o vojne ? Cieľom zahraničnej politiky SR nie je porážka Ruskej federácie. Podľa predsedu vlády SR použitie vojenskej sily Ruskom bolo porušením medzinárodného práva. Osobne vojnu odmieta a chce, aby sa vojna na Ukrajine čo najskôr skončila. Neexistujú žiadne historické, právne a ani morálne dôvody, prečo by sa Slovensko malo zatiahnuť do akéhokoľvek dobrodružstva proti Ruskej federácií. Čo je potrebné stručne k týmto postojom predsedu vlády dodať ?
Svojou politikou nespochybniteľnosti členstva SR v NATO a v EÚ a vrelou láskou k týmto nadnárodným mocenským výtvorom západných kapitalistov sa celkom vedome preklasifikoval do pozície dvojrečového politika. V Bruseli ako člen Európskej rady všetko podporuje a na Slovensku sa obhajuje, ako presadzuje národnú suverenitu. Ak sa na samitoch predstavitelia EÚ a členských štátov bavia o tom, ako poraziť Rusku federáciu, tak potom bolo potrebné, aby vláda SR a NR SR prijala jasné stanovisko, že spoločne odsudzujú konfrontačnú politiku Západu proti Ruskej federácií. Bolo potrebné jasne formulovať, že cieľ zničiť Ruskú federáciu, a ešte k tomu za pomoci Ukrajiny aj na čele s kyjevskou diktatúrou, nemá nič spoločného s medzinárodným právom, o ktorom sa tak rád zmieňuje, ak ide o stranu RF. Nič také sa nestalo, zatiaľ platia všetky uznesenia NR SR, ktoré boli prijaté proti Ruskej federácií ! A to by som rád vedel, či vláda SR na svojich spoločných rokovaniach s vládou Ukrajiny prehovára predstaviteľov Ukrajiny, aby čo najskôr ukončili zástupnú vojnu s Ruskou federáciou.
K dnešnej zástupnej vojne na Ukrajiny smeroval vývoj na Ukrajine od februára 2014, keď došlo k zorganizovaniu štátneho prevratu a tým k nastoleniu moci rôznych nacionalistických a banderovských síl v záujme úplnej zmeny politiky v prospech USA, NATO a EÚ. Predseda vlády SR nepostrehol, že práve zásluhou jeho vlád Slovenská republika ako člen NATO a EÚ bola postupne zatiahnutá do vojenského ťaženia Západu na Východ proti Ruskej federácií. Nepamätám sa, že by naša vládna moc sa ostro ohradila proti vnútroštátnej vojne kyjevského režimu proti obyvateľstvu Donbasu, že by protestovala proti tomu, aby Západ nepomáhal militarizovať územie Ukrajiny v rámci prípravy na vojnu s Ruskom, neviem o tom, že by vláda SR poskytla ľudu Donbasu humanitárnu pomoc. Pamätám sa, že Slovensko sa pridalo k tej Európe, ktorá pravidelne hlasuje proti rezolúcií RF o boji proti glorifikácií nacizmu, nepamätám si, že by predseda vlády správne vedel pomenovať, aký režim vládne na Ukrajine, s ktorým spolupracuje. Pamätám sa, ako vrelo sme prijímali rozšírovanie NATO na východ a posilňovanie východného krídla NATO na spôsob jeho militarizácie. Je potrebné doplniť, že z posilňovania východného krídla NATO je nadšený aj samotný prezident SR.
Neviem, na základe akých faktov mohol predseda vlády SR tvrdiť, že vojna na Ukrajine je regionálnym konfliktom, ktorý má svoje historické korene. Ani teraz sa predseda vlády SR nerozhodol povedať pravdu o vojne na Ukrajine, ktorú v skutočnosti zorganizoval západný kapitalizmus pod vedením USA, NATO a EÚ. Ak sa z jeho strany vyčíta predstaviteľom Ruskej federácie, že vstupom jej vojsk na územie Ukrajiny bolo porušené medzinárodné právo, tak v prvom rade si majú svoje svedomie spytovať predstavitelia „demokratického“ Západu, že v rozpore práve s medzinárodným právom robili všetky potrebné politické, hospodárske, vojenské, finančné, personálne a iné kroky k tomu, aby Ukrajina bola na zástupnú vojnu za Západ proti RF pripravená.
Je zbytočne tvrdiť, že cieľom zahraničnej politiky SR nie je porážka Ruskej federácie, keď všetky persóny zastupujúce SR v nadnárodných štruktúrach NATO a EÚ, pracujú v prospech koristníckeho a hrabivého západného kapitálu, plnia všetky potrebné úlohy a posväcujú všetky politické rozhodnutia proti Ruskej federácií. Politickým predstaviteľom Západu sa podarilo v Európe nastoliť na program ďalších rokov života obyvateľstva členských štátov nový fašizmus, pretože išlo a ide o zjednotenie prinajmenej celej Európy pre boj proti Ruskej federácií a naplnenie snov nacistov z Tretej ríše ešte v čase, keď ZSSR viedol proti hitlerovskému Nemecku Veľkú vlasteneckú vojnu.
Na „demokratickom“ Západe existuje veľmi silná privilegovaná minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi a zásluhou cieľavedomého politického pôsobenia rôznych jej oficiálnych či skrytých štruktúr a entit sa podarilo docieliť, že v dnešnej dobe národné vlády členských štátov NATO a EÚ robia iba takú politiku, na základe ktorej minoritná trieda kapitalistov je privilegovaná a ktorej táto pozícia je chránená. Na názore obyčajných ľudí vôbec pritom nezáleží, pretože bolo docielené to, že otázky vojny a mieru nesmú sa stať predmetom rozhodovania občanov. Tu niekde treba hľadať aj dôvod, prečo predseda vlády SR vo vyššie uvedenom rozhovore utrusil poznámku, prečo by sa Slovensko malo teraz baviť o vojne. Moja otázka: kedy sa máme baviť o vojne, keď už bude neskoro ? Práve kvôli takému postoju národného vodcu by mali občania cez rôzne svoje iniciatívne skupiny výzvať ústavných činiteľov, aby začali konať a spoločne so svojimi občanmi podnikať spoločné mierové iniciatívy. Prečo ?
Pretože zástupná vojna Západu na Ukrajine, rozpracovaná a vedená proti Ruskej federácií, sa slovenského národa bytostne dotýka, tak ako každého národa v rámci Európy. Žijeme v ekonomickom, politickom, sociálnom a idologickom systéme západného kapitalizmu a tak sa od našich národných politikov vyžaduje držať stranu (basu) s tými, čo sa rozhodli pre oslabenie a zničenie Ruskej federácie a pritom ničia aj samotnu Európu národov. Baviť sa o vojne na Ukrajine v skutočnosti znamená baviť sa o politike, ktorú organizuje „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ. Vládna moc každého národného štátu má mať za úlohu baviť sa so svojimi občanmi o každej politickej aktivite, ktorá škodí obybateľstvu národných štátov, ktorá škodí Európe, ktorá ohrozuje pokojný mierový život. Baviť sa o vojne s občanmi znamená baviť sa o tom, že je potrebné vypovedať poslúšnosť privilegovanej triede západných kapitalistov a ich prisluhovačom, nech pôsobia v akýchkoľvek otvorených či v skrytých inštitúciách. Ako to, že na „demokratickom“ Západe nie je možné trestne stíhať vojnových štváčov a teda priamo tých, čo vojny pripravujú a organizujú ? Zo strany štátnej moci nevieme či nechceme urobiť ani taký právne potrebný krok, aby donútila mediálne skupiny k poskytovaniu objektívnych informácií a k pluralite názorov na televíznych obrazovkach.
Slovenský národ zásluhou svojich politikov, ktorých pokladá za svojich skutočných zástupcov, sa dožil toho, že jeho mierumilovnosť sa podarilo cez víziu členstva v NATO a v EÚ spojiť s politickými, ekonomickými a vojenskými silami západného kapitalizmu, ktorý zásluhou svojich koristníckych záujmov a záujmov ovládať svet, je na míle vzdialený od priateľského a mierového spolunažívania s národmi vo svete. Naši ústavní činitelia neustále zdôrazňujú nášmu národnému spoločenstvu, že členstvo Slovenskej republiky v NATO a v EÚ je nespochybniteľné a nikto nemá právo túto pozíciu vychádzajúcu z princípu trasatlanticizmu nielen spochybňovať, ale ani občiansky a politický konať z dôvodov jej zrušenia. A práve toto potrebujeme, aby sa pod vedením ústavných činiteľov od rešpektovania princípu atlanticizmu zásadným spôsobom upustilo a aby sme všetci začali občiansky a politický konať ! Ak samotný princíp vychádza z chorého ekonomického systému kapitalizmu, potom je potrebné tento princíp prestať rešpektovať.
Existuje slovenské porekadlo, ktoré znie: „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť“. Musím konštatovať, že za celé tie roky nášho členstva v NATO a v EÚ naši ústavní činitelia pravidelne prijimali memoranda o tom, že sme spoľahlivými „partnermi“ v rámci NATO a v rámci EÚ a že zabezpečia, aby celá národná spoločnosť s nimi do nepríčetnosti „zavýjala“. A tak slovenský národ je zásluhou neunavného politického pôsobenia a konšpirácií vládnej moci nútený prispôsobovať sa pravidlám, záujmom, zvykom a kultúre „vlkov“. Tomuto prispôsobovaniu sa v politickom slovníku hovorí, že patríme (k) Západu. A keď s nimi máme za povinnosť „vyť“ či „zavýjať“, tak to znamená, že členstvo SR v nadnárodných štruktúrach NATO a EÚ si vyžaduje spoľahlivosť v správaní sa a teda povinnosť dodržiavať jednotu. A táto jednota v správaní sa „vlkov“ nás všetkých doviedla až k extremnej konfrontačnej politike s Ruskou federáciou a pred brány Veľkej vojny s Ruskou federáciou.
V dnešnej dobe akosi nechceme postrehnuť, že naše národné spoločenstvo v skutočnosti nepatrí k Západu, ale celá politika na nadnárodnej úrovni sa deje spôsobom, že patríme Západu ako jeho polo (kolónia), ako jeho majetok, jeho záujmová sféra. Preto sa slovenský národ pod vedením svojich ústavných činiteľov dokázal prispôsobiť potrebám všelijakých podnikavcov, špekulantov, zločincov a vojnových štváčov a v tichosti sa musel za dlhé roky prispôsobiť použitiu Ukrajiny ako významného nástroja, ktorý sa v záujme Západu použije proti Ruskej federácií. Z hľadiska politickej etiky je možné politické konanie našich politikov vôbec hodnotiť ako konanie bez politickej múdrosti, bez politického svedomia, bez politickej odvahy.
Nazdávam sa, že najvyšší predstavitelia štátu maju mať za úlohu práve na základe dobrého poznania všetkých potrebných súvislosti súvisiacich s odohrávajúcim sa vojenským konfliktom na Ukrajine a s politikami, ktoré presadzujú USA, NATO a EÚ, hovoriť o tom, čo sa deje a o čo ide na Ukrajine, čo sa deje v palácoch bruselských mandarínov aj za účasti národných vodcov, čo všetko sa plánuje z úrovne EÚ zrealizovať vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácií. Brusel razantne nastúpil cestu militarizácie Európy a ako si všimam, tak naša vládna moc sa tomu prispôsobuje. A pokračuje to všetko už aj tým, že vláda SR podporuje prijatie Ukrajiny za člena EÚ. V tomto smere by si ústavní činitelia mali zobrať príklad z predstaviteľov Maďarska, ktorí nechcú, aby Európska komisia peniaze európskych daňových poplatníkov posielala na Ukrajinu a financovala ukrajinský štát (kyjevskú diktatúru) a jeho armádu.
Podľa ministra obrany SR vláda SR vraj podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, lebo Ukrajina podľa neho potrebuje bezpečnostné záruky a jednou z nich by bol vstup Ukrajiny do EÚ. Týmto vyjadrením ministra obrany SR sa vlastne potvrdzuje určité pokrytectvo našich vládnych politikov. V čom toto pokrytectvo spočíva ? Pokrytectvo našich politikov, a vôbec politikov „demokratického“ Západu má viacero rovín. My vehementne požadujeme určité bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. A pritom ešte v roku 2021, teda pred vstupom ruských vojsk na územie Ukrajiny, Ruská federácia predložila svoje písomné návrhy „Dohody…“ a „Zmluvy…“ o potrebných bezpečnostných zárukách pre Rusku federáciu, ktorých presne znenie som vyššie uviedol v tomto článku. Návrhy dokumentov boli predložené Američanom, NATO a jeho členským štátom. A čuduj sa svete ! Nikto na Západe a ani u nás na Slovensku ani nekecol, že RF predložila návrhy a poďme otázku bezpečnostných záruk riešiť. Západ na čele s USA, NATO a EÚ dohnal samotnú Ukrajinu k vojne s Ruskou federáciou vediac pritom, že život ukrajinského národa bude zákonite rozvrátený po všetkých stránkach a teraz ten isý Západ, aj za asistencie našich politikov, vytrubuje do sveta, že Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky, ale iba zo strany Západu. V skutočnosti Ukrajinu bolo a je potrebné ochrániť pred Západom a to práve kvôli jeho plánom na oslabenie a zničenie Ruskej federácie.
Ďalšia rovina pokrytectva sa teda týka propagandy, že „demokratický“ Západ so svojou všestrannou podporou Ukrajiny je skutočnou silou, ktorá môže a má dať Ukrajine bezpečnostné záruky. Lenže „milosrdný“ Západ nefinancuje mierový život ukrajinského národa, ale financuje fungovanie kyjevskej diktatúry, aby tá mohla viesť v plnej sile zástupnú vojnu s Ruskou federáciou. Západ si v svojom záujme financuje zástupnú vojnu a pritom vrhá celý národ a štát do veľkých dlžob a zhŕňa jeho aktíva. Západ nie je stvorený na ozajstnú priateľsku pomoc národom vo svete, ale skôr na záškodníctvo a koristníctvo. Ak si Západ robí morálne právo na poskytovanie pomoci Ukrajine, ktorá vraj sa do súčasného stavu dostala len zásluhou Ruskej federácie, tak jeho politickí predstavitelia klamú.
Rozvrat pokojného a mierového života na Ukrajine spôsobil „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ, takže proklamovanému bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú len o tom, ako udržať kyjevskú diktatúru pri moci a ako udržať územie Ukrajiny a celý národ v režime nepriateľstva proti Ruskej federácií v záujme jej oslabenia a zničenia. A Ukrajina, ak sa stane členským štátom EÚ, tak bude pod priamym dohľadom západného kapitalizmu a jeho vojnových štváčov a budú robené ďalšie ďalekosiahle opatrenia, ako škodiť Ruskej federácií a ako vyvolať s ňou Veľkú vojnu. Naši politici si zásluhou svojho pokytectva vôbec neuvedomujú dôsledky prijatia Ukrajiny za člena EÚ.
Ako vieme, občania Maďarska v nedávnom referende vstup Ukrajiny do EÚ odmietli a to predstavuje veľmi dôležitý impulz aj pre konanie našich ústavných činiteľov. Na prvý pohľad sa zdá, že o nič nejde, keď Brusel potrebuje Ukrajinu za riadneho člena EÚ. Veď keď mohla Slovenská republika vstúpiť za člena EÚ, prečo by takúto možnosť nemohli dostať aj občania Ukrajiny. Lenže v súvislosti s potrebou vstupu Ukrajiny do EÚ sa v skutočnosti rozohrávajú plány vojnových štváčov zo Západu do budúcnosti. A tie plány súvisia aj s potrebou využiť nový sedemročný rozpočet EÚ, v rámci ktorého sa má financovať celá Ukrajina aj s jej armádou. O tomto navrhovanom rozpočte by nám naša vládna moc mala povedať niečo celkom konkétneho, pretože podľa predstaviteľov Maďarska sa navrhovaný rozpočet týka viac Ukrajiny ako celej Európskej únie, nakoľko ide o prostriedky vynakladané na vojnu, na vyzbrojovanie a prevádzku ukrajinskej armády.
Vyzerá to tak, že obrovská snaha o prijatie Ukrajiny do EÚ je motivovaná niečim, čo súvisí s militarizáciou Európy a teda aj s plánom na vznik Európskej armády, v ktorej má rozhodujúcu úlohu zohrať ukrajinská armáda a dokonca vraj pod velením ukrajinských generálov. Podľa ministra zahraničných vecí Maďarska sa Brusel pripravuje na vojnu a chce, aby za to Európania zaplatili a z tohto dôvodu sa navrhovaný rozpočet na nasledujúcich sedem rokov omnoho viac týka Ukrajiny ako EÚ. Existuje dostatok indícií a dôvodov k tomu, aby bolo možné začať uvažovať o tom, že je tu plán, aby EÚ sa premenila na vojenský blok, na vojenskú alanciu.
Ale akousi čerešníčkou na torte je to, že sformovaná európska armáda nemôže (nebude) existovať bez Ukrajiny a jej armády, ktorá by mala byť akýmsi jadrom celého vojenského bloku. Ukazuje sa, že ktorá národná vláda bude podporovať členstvo Ukrajiny v EÚ, tak tým vlastne bude podporovať aj vznik Európskej armády, v ktorej ukrajinská armáda bude tvoriť tu najdôležitejšiu vojenskú položku pre boj proti Ruskej federácií. Vzniká nám tu akási spojená nádoba: aby armáda EÚ mohla vzniknúť a fungovať, tak Ukrajina musí byť riadnym členom EÚ. Vznik Európskej armády pod vedením ukrajinských generálov povedie k plneniu jednej jedinej úlohy, ktorá bola ešte za čias druhej svetovej vojny nacistami určená budúcemu zjednoteniu Európy – k Veľkej vojne s Ruskou federáciou.
Pri takýchto politických hrách zo strany Európskej komisie už nebude potrebné, aby sa niekto zaoberal otázkou členstva Ukrajiny v NATO, pretože samotná náhrada za členstvo Ukrajiny v NATO sa dá zrealizovať aj cez samotnú EÚ. Výmena vlajok na stožiaroch inej inštitúcie vôbec nič nezmení na podstate konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií. Nový európsky fašizmus, sformovaný EÚ, tak vstupuje do svojej záverečnej etapy – za každú cenu udržať kyjevskú diktatúru pri moci, dať Ukrajine pod jej vedením členstvo v EÚ a zorganizovať samotnú Ukrajinu v prvom rade do ďalšej etapy vojny proti Ruskej federácií. Militarizácia Európy aj s vznikom Európskej armády si bude vyžadovať obrovské finančné náklady. A má to zaplatiť celá Európska únia a teda samotní občania členských štátov. Lenže na veľké počudovanie, nikto z národných politikov, s výnimkou Maďarska, sa na názory občanov na vznik európskeho vojenského bloku aj so samotnou Ukrajinou, nedotazuje a nevyžaduje si ich súhlas.
Z uvedeného vyplýva, že je najvyšší čas, aby naša vládna moc pod vedením ústavných činiteľov začala aktívne pracovať na všetkých potrebných riadiacich úrovniach s cieľom pokúsiť sa otvorene presviedčať predstaviteľov členských štátov EÚ o potrebe zastaviť militarizáciu Európy spojenú so založením Európskej armády, prijatím Ukrajiny za člena EÚ a využitia jej vojenských síl a vojenských prostriedkov v prospech Európskej armády a proti Ruskej federácií. Je čas začať konať v prospech zachovania mieru v Európe a vo svete, je čas prestať podporovať Ukrajinu a plánovať, ako sa Ukrajina stane trvalým priestorom pre potreby NATO, EÚ a rozkradania západným kapitálom. Je potrebné, aby „demokratický“ Západ pod vedením USA, NATO a EÚ sa rozhodol skoncovať so svojim plánmi zničiť Ruskú federáciu a nastúpiť mierovú cestu, spojenú s všestranne užitočnými priateľskými vzťahmi medzi národmi vo svete. Nikdy nesmieme dovoliť, aby Brusel nútil jednotlivé členské štáty EÚ k militarizácií Európy, k robustnej a nekonečnej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny a k príprave na Veľkú vojnu s Ruskou federáciou.
Už by sme si mali , a konečne, začať uvedomovať, čo znamená, ak moc a samotnú vôľu nad svojimi životmi a rozhodovaniami ako národ nemáme vo svojich rukách, ale sme ju odovzdali v prospech person, ktoré pracujú zase v prospech západného kapitálu a myslia si o sebe, rovnako ako mnohí z nás, že sú múdrejší, lepší, ľudskejší, schopnejší, tvorivejší, technický či morálne zdatnejší. V skutočnosti to bol a ostal iba zorganizovaný politický prelud, ktorý mal a má za úlohu vôľu národu, sformovanú vlastným zákonodarstvom, výrazne oslabiť a podriadiť ju nadnárodnej tvorbe vôle. A tu sa dostávame k momentu, keď si národní vodcovia vysvetľujú presadzovanie národných záujmov a záujmov občanov nie v rámci demokratický zvoleného zákonodarného zboru, ale predovšetkým ako vsúvanie určitých predstáv z hľadiska národnej politiky do nadnárodných a globálnych konceptov a plánov, potrebných k nastoleniu na realizáciu. Persony na nadnárodných pozíciach sa na rozdiel od národných person vyznačujú predovšetkým len tým, že si vynucujú podriadenosť iných, vyznačujú sa dravosťou, ľahostajnosťou k ľudovým masám, bezcitnosťou, koristníctvom, sú posadnutí kapitalistickou globalizáciou.
Pre našu vládnu moc na čele s ústavnými činiteľmi nastal čas, aby sa spojila s občanmi nášho národného spoločenstva a spoločne sa dohodli na stanoviskách a rozhodnutiach, ktoré budú predložené inštitúciám EÚ, vedeniu NATO, členským štátom EÚ a obyvateľstvu členských štátov, aby bolo prijaté rozhodnutie skončiť s politikou vojenského ťaženia Západu na Východ proti Ruskej federácií, čo znamená, že z úrovne Európskej komisie bude potrebné ukončiť politiku podpory kyjevského režimu – diktatúry. Podobne bude potrebné, aby sa vedenie Severoatlantickej aliancie rozhodlo pre ústup zo všetkých doteraz zorganizovaných pozícií na území Ukrajiny. Je potrebné žiadať politických predstaviteľov zo Západu, aby prestali s organizovaním politiky nenávisti proti Ruskej federácií. Ak Západ neustúpi zo svojej konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou, ostane už iba jedna možnosť – budeme musieť našu záchranu pred Veľkou vojnou spájať len s ukončení špeciálnej vojenskej operácie RF: bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry.
V otázkach vojny a mieru majú naši občania výsostné právo žiadať predstaviteľov vládnej moci o spoluúčasť na rozhodovacích procesoch, na ktorých sa doteraz pod vedením bruselských mandarínov – Európskej komisie – zúčastňuje iba 27 – členná skupina národných vodcov a popri nich sa konšpirácií proti obyvateľstvu bez politického svedomia zúčastňujú aj ďalší členovia národných vlád.
Čo potrebujú občania Slovenskej republiky požadovať od svojich ústavných činiteľov ?
Je potrebné našim ústavným činiteľom predložiť, napríklad, tieto požiadavky:
1. Pripraviť návrh „Výzvy pre Európsku komisiu, Európsku radu, Európsky parlament, národné vlády, zákonodárne zbory členských štátov k zastaveniu premeny Európskej únie na vojenský blok a militarizácie celej Európy a politiky nepriateľstva k Ruskej federácií“.
Návrh „Výzvy…“ schváliť na zasadnutí vlády SR a potom požiadať o podporu všetky zainteresované subjekty ekonomického, sociálneho, spoločenského a kultúrneho života celej našej spoločnosti.
Maximálnu pozornosť po obsahovej a organizačnej stránke zabezpečenia „Výzvy…“ venovať v rámci verejnoprávnej STVR. Samotný návrh „Výzvy…“ je potrebné predložiť mestám a obciam na prerokovanie s občanmi v rámci verejných zhromaždení občanov a ziskať od nich spätnu väzbu.
Samotnú „Výzvu…“ a výsledky jej podpory zo strany celej spoločnosti predložiť na rokovanie a schválenie NR SR.
Potom „Výzvu…“ oficiálne predložiť všetkým dotknutým orgánom na úrovni národných vlád a EÚ.
2. Vo vláde SR a Národnej rade SR prerokovať a schváliť návrh referenda k týmto otázkam:
Otázka A:
Súhlasíte, aby Ukrajina sa stala riadnym členským štátom Európskej únie ?
Áno – Nie
Otázka B:
Súhlasíte s návrhom, aby pod vedením Európskej komisie bola ustanovená Európska armáda aj za účasti ukrajinskej armády a Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa stali jej súčasťou ?
Áno – Nie
Otázka C:
Súhlasíte, aby Európska komisia a Európska rada zrušili všetky balíky sankcií, doteraz prijaté proti Ruskej federácií a tým ukončili ďalej uplatňovať politiku sankcií ?
Áno – Nie
Otázka D:
Súhlasíte, že Slovenská republika podporila zvýšenie výdavkov na obranu v rámci NATO na 5 percent HDP a aby ako člen NATO a EÚ sa povinne podieľala na financovaní vojenskej a civilnej pomoci Ukrajine ?
Áno – Nie
Otázka E:
Súhlasíte s návrhom „Dohody o bezpečnostných opatreniach pre Ruskú federáciu a členské štáty Organizácia Severoatlntickej Zmluvy“, ktorú predložila Ruská federácia a ktorú bude potrebné plniť aj zo strany vlády SR ?
Áno – Nie
Otázka F:
Súhlasíte, aby vláda SR a Národná rada SR čo najskôr prijali rozhodnutie o tom, že Slovenská republika použije článok 13 Severoatlantickej zmluvy a oznámi vláde Spojených štátov svoje odstupenie od Zmluvy ?
Schválený návrh referenda predložiť na vyhlásenie prezidentovi Slovenskej republiky.
Po oficiálnom vyhlásení referenda prezidentom SR na úrovni vlády SR prijať opatrenia k organizačnému a finančnému zabezpečeniu kampane pred referendom. Mimoriadne dôležitou súčasťou opatrení vlády SR má byť to, aby občania v súvislosti s otázkami, ktoré sa stanú predmetom referenda, boli dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení. Hlavné ťažisko kampane spojiť s prácou verejnoprávnej STVR a spoluprácou s územnou samosprávou.
3. Po prerokovaní a schváleni vo výkonnom a zákonodarnom orgáne SR navrhnúť Severoatlantickej rade NATO a národným vládam členských štátov zorganizovať čo najskôr summit NATO k jednej jedinej otázke: k predloženým dokumentom zo strany Ruskej federácie: „Dohody o bezpečnostných opatreniach pre Ruskú federáciu a členské štáty Organizácia Severoatlntickej Zmluvy“ a o návrh „Zmluvy nedzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných zárukách“.
Takže mám tu záverečnú otázku: Môžu sa ľudia dobrej vôle v terajšej situácie nadejať, že ústavní činitelia sa zabudia z naivného spánku o trvalej a nehýnucej podpore a pomoci Ukrajine v jej úlohe viesť zástupnú vojnu proti Ruskej federácií a rozhodnú sa pre spojenie svojich síl so silami strany občianstva, aby spoločne sa usilovali o záchranu mieru v Európe a vo svete cez politické aktivity vo vzťahu k Západu na čele s USA, NATO a EÚ, ktoré budú zamerané na ukončenie konfrontačnej politiky Západu proti RF ?
V tomto smere si sám odpovedám na položenú otázku, že to zrejme bude márna nádej. Najmä ak som si dnes (10.10.2025) prečítal, že prezident SR Peter Pellegrini počas samitu hláv štátov skupiny Arraiolos v estónskom Talline vyhlásil, že Slovensko musí byť súčasťou múru proti dronom a že žiadna krajina východného krídla nemôže byť z tohto projektu vynechaná. Náš prezident si myslí, že bude dobre, ak sa využijú poznatky a skúsenosti Ukrajiny, pretože by sme mohli využiť cenovo prístupne riešenie ukrajinských výrobcov týchto systémov. Keďže ide o neformálne politické forum prezidentov časti členských štátov EÚ, ktoré sa má, už od roku 2003, za úlohu zaoberať súčasnými a budúcimi problémami vývoja EÚ, tak je jasné, odkiaľ sa berú také nezmyselné a úsmevné nápady postaviť múr proti dronom na východnom krídle Európy. Ukázalo sa, že skupine prezidentskej „sešlosti“ v Talline nedošlo, že oveľa zodpovednejšie by bolo, ak by sa dokázali stretnuť s predstaviteľmi Ruskej federácie a spoločne si vydiskutovali problematiku o dronoch, ale najmä o rozvoji bilaterálnych vzťahov.
Žiaľ, náš prezident sa dal veľmi ľahko zapojiť do predstavy, že nad Európou lietajú „ruské“ drony a pridal sa k tým, ktorí si vymysleli rozprávku o nebezpečenstve „ruských“ špionažných dronov lietajúcich, napríklad, nad Nemeckom, Danskom či Poľskom, hoci v skutočnosti neboli identifikované, či o narušení estonského vzdušného priestoru ruskými stihačkami. Je veľmi nápadné, že v čase, keď sa skupina „nesvojprávnych“ prezidentov z časti členských štátov EÚ a NATO stretla v Talline, tak Európsky parlament prijal ďalší rusofóbny dokument – uznesenie o jednotnej reakcií na nedávne narušenia vzdušného priestoru a kritickej infraštruktúry členských štátov EÚ vraj zo strany Ruska. V uznesení EP sa priamo uvádza, že víta iniciatívu na vytvorenie európskeho „protidronového múru“ ako súčasti obranného štítu pozdĺž východného krídla EÚ a NATO. Ale najväčšia sila provokácie zo strany EP spočíva v tom, že uznesenie vyzýva na zostreľovanie ruských lietadiel vo vzdušnom priestore členských štátov EÚ !
Treba sa opýtať, komu prospeje zorganizované divadlo v EP s ďalším uznesením proti Ruskej federácií a stretnutím skupiny prezidentov, na ktorom sa všetci prisluhovačí vojnových štváčov zo Západu dohodli a celkom rázne požiadali, že žiadna krajina východného krídla nesmie byť z projektu európskeho „protidronového múru“ vynechaná ? Zrejme sa má posilniť vnímanie ruskej hrozby, ktorá sa podľa uznesenia EP z 9.10.2025 začala šíriť do Európy, pričom propagácia ruských hrozieb má slúžiť k aktivizácií verejnej mienky, prelomiť odpor obyvateľstva v členských štátoch voči zvýšeným výdavkom na obranu a zabezpečenie dôslednej militarizácie Európy a v konečnom dôsledku zaviazať sa k Veľkej vojne s Ruskou federáciou pod vedením USA. A na takýchto praktických politických krokoch v posilňovaní konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu sa aktívne zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky.
Pripomeňme si to, čo pán Peter Pellegrini ako kandidát na prezidenta v kampani pred voľbami prezidenta SR povedal: „Chcem byť prezidentom ľudí. Nie prezidentom elít, médií, mimovládok a zahraničia. Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo a suverénne obhajuje národnoštátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či Washingtone zatiahne Slovensko do vojny“. Tento sľub kandidáta už neplatí, pretože bol zvolený za prezidenta SR a v tomto postavení si už nechce dovoliť obhajovať národnoštátne záujmy SR, ale byť po vôli politickým elitám Západu, rôznym mediálnym skupinám, ktoré sú v rukách privilegovanej triedy kapitalistov, politickým mimovládkam a záujmom NATO a EÚ. A keď sa dobre pamätám, tak prezident SR vôbec nemal žiadny problém podporiť požiadavok USA o navýšenie rozpočtu NATO na 5% z HDP.
Konštatujem, že zo sebavedomého kandidáta sa Peter Pellegrini svojim morálnym rozhodnutí už vo funkcií prezidenta stal aj prisluhovačom vojnových štváčov. Ak by chcel terajší prezident SR obhajovať národnoštátne záujmy SR, musel by neustále posilňovanie východného krídla NATO, dnes už aj v rámci Ukrajiny, odmietnuť, pretože Ruská federácia nie je pre slovenský národ neprateľským štátom, mal by sa venovať otázkam rozvoja spolupráce s Ruskou federáciou, založenej na potrebe prijatia novej Zmluvy o spolupráci, vzájomnej pomoci a priateľstve medzi národmi SR a RF. Prezident SR by mal z titulu svojej funkcie vedieť, že konflikt na Ukrajine sa mohol ukončiť už v apríli 2022, ale vtedajší prezident Zelenskyj zradil svoj národ, pretože posluchol pritomných Američanov z ministerstva zahrančných vecí a Pentagonu, rovnako ako britského premiéra Johnsona a predloženú mierovú zmluvu, dohodnutú v Istambule s delegáciou RF, odmietol podpísať.
A je zaujímavé, že naši ústavní činitelia doteraz vôbec neprotestovali proti prijatému uzneseniu Európskeho parlamentu o „Jednotnej reakcií na nedávne narušenie vzdušného priestoru a kritickej infraštruktúry členských štátov EÚ zo strany Ruska“. A proti tomuto uzneseniu sa neohradila ani skupina prezidentov z členských štátov EÚ, ktorá sa na ďalší deň stretla v Talline a v ktorej bol aj prezident SR Peter Pellegrini. Ozaj, čo sa dá povedať, keď obyčajný rozumný človek zistí, že keď sa stretne deväť prezidentov a všetci jednotne konšpirujú proti Ruskej federácií a tým aj proti vlastným občanom: a) že sú nevedomí, pretože nevedia pochopiť dôsledky svojich politických krokov alebo za b) že bez mihnutia okom a za absencie politického svedomia celkom uvedomelo, hrdinský a s prehľadom plnia zadania, ktoré dostali od vojnových štváčov pre svoj prezidentský úrad. Ktorá odpoveď môže byť správna: za a) alebo za b) ? Možno najskôr obidve odpovede by mohli byť akceptovateľné.
Dušan Hirjak
.JPG)
