Napísal som blog o tom, že názvoslovná komisia Miestneho úradu v bratislavskej Petržalke odmietla návrh na premenovanie Tyršovho nábrežia na Nábrežie kardinála Jozefa Tomka. Navrhovateľ Claude Baláž ho zdôvodnil tým, že slovenské hlavné mesto na rozdiel od susedných metropol (Viedeň, Budapešť, Praha) má časti oboch nábreží Dunaja pomenované po osobnostiach, ktoré nemajú domáci pôvod. Ide o Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu, Dvořákovo nábrežie a Tyršovo nábrežie. Vieme, kto boli Česi Svoboda (generál a prezident) a Dvořák (hudobný skladateľ). Miroslav Tyrš (1832 – 1884) narodený ako Friedrich Emmanuel Tirsch založil v roku 1865 český telocvičný spolok, ktorému dal názov Sokol. K Bratislave nemal žiadny osobný vzťah a nikdy ju ani nenavštívil. Po vzniku Česko-Slovenska sa v Petržalke usádzali českí úradníci štátnej a verejnej správy, učitelia s rodinami, železniční a poštoví zamestnanci, podnikatelia, policajti ako aj príslušníci pohraničnej stráže (financi a colníci). Boli to najmä oni, ktorí sa snažili preniesť do bratislavského názvoslovia český prvok, osobitne aj priezvisko Tyrš. V roku 1937 odhalili Tyršovi bustu v Petržalskom parku a pomenovali ho Tyršovým parkom (dnes Sad Janka Kráľa). Tyršovo meno niesla v rokoch 1931 – 1943 aj ulica Odbojárov.
Vplyvný taliansky novinár a vatikanista Andrea Gagliarducci uviedol, že ak existuje miesto, odkiaľ sa môže začať obnova tradičnej katolíckej kultúry v Európe, je to Slovensko, a v tej súvislosti spomína kardinála Jozefa Tomka (1924 – 2022), slovenskú osobnosť celosvetového významu. Ten podľa Gagliarducciho vždy hľadel do budúcnosti a vyzýval, aby mladí ľudia popri silnom povedomí o minulosti mali pohľad rozhodne upriamený do budúcnosti. Návrh na pomenovanie priestoru v centre nášho hlavného mesta podľa po jednom zo siedmich slovenských kardinálov neprešiel. Dôvod? Od smrti kardinála Tomka ešte neuplynulo päť rokov, len tri. Takže si musíme – zrejme – dva roky počkať, kto však vie prečo a načo? A potom uvidíme. Lebo s pomenovaním priestorov či objektov v Bratislave s „proslovenským“ duchom to nie je vôbec jednoduché. V Bratislave nemáme nič po Jurajovi Turzovi, významnom slovenskom palatínovi, ani po Jánovi Sambukovi, autorovi básnickej zbierky Emblemata, ktorá poslúžila Shakespearovi ako inšpirácia pre jeho slávne divadelné hry, ani po zakladateľovi slovenskej historickej vedy Samuelovi Timonovi, ktorý študoval na gymnáziu v Bratislave na dnešnej Grösslingovej ulici. V roku 2012 neprešiel návrh na premenovanie Nábrežia L. Svobodu na Bernolákovo nábrežie. Keď som pri hľadaní pomenovania mosta (dnes Apollo) navrhol meno „Trianonský most“ – lebo spája dva brehy hraničnej rieky Dunaj, vtedajší vplyvný hlavnomešťan Štefan Holčík mi odpovedal, že návrh nemôže prejsť, lebo Trianon nie je mesto, ale len zámok…? A tak meno Trianon má doteraz len môj prístrešok v Jarovciach.
Ale v súvislosti s názvoslovím, ale aj pamiatkami na slovenské osobnosti, je to vôbec na Slovensku veľmi, veľmi zložité. Len nedávno sme boli svedkami útoku proti Tisovej ulici vo Varíne z kruhov Najvyššieho správneho súdu. Bolo rozhodnuté aj o odstránení Ďurčanského busty v Rajci (inak ministra Slovenského štátu, ktorý bol na Hitlerov nátlak odvolaný). Prokuratúra zasahuje proti Vojtaššákovmu námestiu v Dolnom Kubíne. Ale so Svobodovým nábrežím je všetko v poriadku? Išlo predsa o špičkového predstaviteľa komunistického režimu, ktorý napríklad vo februári 1948 oznámil Edvardovi Benešovi, že „armáda jde s lidem“. Vari už len máme čakať, kedy sa dostanú do názvov ulíc či nábreží v našich mestách napríklad mená totálnych odporcov slovenského „buržoázneho nacioanlizmu“ Karla Bacílka (narodeného v Česku), Eda Friša (narodeného ako Edmund Frisch), Viliama Širokého (za slobodna Vilmosa Szelesa), Milana Šimečku (narodeného v Bohumíne) či Viliama Šalgoviča?
5. 10. 2025.
.JPG)
.jpg)
