Ako sa nám klame o povstaní už 80 rokov- II.

            Ale aj v prípade, že vojaci i partizáni sa nevyhli povstaniu, to ešte neznamenalo, že aj všetci chceli bojovať. Naopak, mnohí z nich sa vyhýbali boju. Mnoho dôstojníkov, vojakov i ozbrojených civilistov sa zdržiavalo v zázemí, kým na bojiskách chýbali ľudia. Podľa A. Asmolova, sovietskeho poradcu v Hlavnom štábu partizánskych oddielov, z  56 000 príslušníkov povstaleckej armády bojovalo na fronte len 12 000- 15 000.

 

 

 

            Mnohí povstalci sa nielen sa vyhýbali bojovej línii, ale ak sa v nej ocitli, aj utekali z nej. Napr. 2. septembra pri Štrbe začali utekať bez výstrelu, len čo počuli, že „Nemci sa valia.“ 9. septembra po boji pri Partizánskom časť povstalcov utiekla až k Prievidzi, iní až k Žarnovici. 12. septembra po prestrelke pri Kraľovanoch sa rozutekala skupina kpt. Gondu a skupina kpt. Jobáka. Náčelník štábu 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, V. Chrapko, 21. septembra o bojoch v Turci hlásil: „Slovenskí vojaci pri nepatrnom tlaku zahadzujú zbrane, rozutekávajú sa…“ 6. októbra popredný povstalecký činiteľ a zároveň predseda Komunistickej strany Slovenska, K. Šmidke, hlásil svojmu komunistickému nadriadenému  G. Dimitrovovi do Moskvy, že slovenská armáda je úplne neschopná boja a rozutekáva sa pri prvom dotyku s nepriateľom. Podobne 22. októbra Asmolov a zástupca veliteľa Hlavného štábu partizánskych oddielov, R. Slánsky, o niektorých partizánskych jednotkách, ktoré  zo značnej miery pozostávali z dobrovoľníkov, sa vyjadrili: „Veľmi slabo pôsobia  brigády Voľanského a Bielika, pri nepatrnej zrážke sa rozutekávajú.“ Slabú bojovú morálku mnohých účastníkov povstania vo svojom poslednom rozkaze z 27. októbra označil za hlavnú príčinu porážky povstania aj druhý veliteľ povstaleckej armády, R. Viest.

 

 

 

            Túto morálku Viest, prvý povstalecký veliteľ J. Golian a náčelníkom štábu povstaleckej armády J. Nosko sa snažili pozdvihnúť častými rozkazmi o treste smrti pre vojakov a ich veliteľov v prípade ústupu, opustenia zbrane alebo zdráhania sa bojovať: 1. septembra, 2. septembra, 13. septembra, 20. septembra, 21. septembra, 24. septembra, 28. septembra, 8. októbra a 13. októbra. Aspoň 7 vojakov aj bolo zastrelených. Takéto nariadenia by nemali význam, ak povstanie by bolo národným. V takom prípade jeho účastníci by mali vysokú bojovú morálku a nebol by dôvod nútiť ich do boja vydávaním takýchto rozkazov.

 

 

 

            Podľa neskoršieho oficiálneho tvrdenia však príčinou porážky povstania nebola jeho nenárodná povaha, ale početná a najmä technická prevaha nemeckého vojska. Tá však nejestvovala: ani v počte, ani v technike. Po celý čas povstania povstalci mali početnú prevahu. Napr. 12. septembra na Slovensku sa nachádzalo 22 000 nemeckých vojakov, z ktorých proti povstaniu bolo nasadených 10 000, ďalších 6 000 zaisťovalo ich tyl a 6 000 na nachádzalo na východnom Slovensku. V tom čase povstalecká armáda mala mať okolo 47 000 vojakov. Partizánov na Slovensku bolo okolo 17 000. Z nich asi dve tretiny sa nachádzali na povstaleckom území. Početná prevaha povstalcov v tom čase bola teda takmer v pomere 4: 1. Najviac nemeckých vojakov nasadených priamo proti povstaniu bolo v druhej polovici októbra- do 25 000. V polovici októbra povstalecká armáda mohla mať do 60 000 vojakov, počet partizánov bol asi taký, ako v septembri.

 

 

 

         Čo sa týka techniky, najúčinnejšou zbraňou v tom čase bolo letectvo. Spočiatku v ňom mali prevahu nemecké letectvo, no od polovice septembra povstalecké letectvo. Celkove povstalecké letectvo uskutočnilo dvakrát viac bojových a operačných letov ako nemecké letectvo. Na začiatku októbra nemecké jednotky mali 33 diel, 9 protitankových diel, 24 mínometov, 48 tankov a samohybných diel. Počet povstaleckých diel a tankov v tom čase sa udáva s istými odchýlkami: 35- 41 delostreleckých batérií, 14- 18 tankov, 40 mínometov a 1- 2 pancierové vlaky, každý s 3- 4 delami. Batérie mali obvykle tri delá. V tankoch teda prevahu malo nemecké vojsko, v delostrelectve povstalci. No bol tu ešte jeden dôležitý činiteľ, ktorý výrazne obmedzoval útočníka, najmä v používaní tankov: hornaté a zalesnené územie stredného Slovenska. Podľa oficiálneho vyjadrenia Goliana tento terén dával povstalcom mnohonásobne väčšiu výhodu, než akú malo nemecké vojsko materiálnou prevahou (podľa jeho názoru).

 

 

 

 


Blogy

Gustáv Murín

Peter Bielik

Milan Šupa

Marek Brna

Dušan Hirjak

Miroslav Urban

.
.
.

Zábava

.
.

Magyar Alternatív

.