Dnes si pripomíname dvadsiate šieste výročie vyčíňania zločineckej organizácie NATO v bývalej Juhoslávii. (24. marca 1999). Najväčšou hanbou medzinárodného spoločenstva a medzinárodných organizácií vrátane OSN, Medzinárodného trestného súdu (ICC) a Medzinárodného súdneho dvora je, že dodnes neboli schopní odsúdiť a potrestať vinníkov za spáchanie genocídy na bratskom srbskom národe. Úplným výsmechom je, že Medzinárodný trestný tribunál (ICTY) v roku 2017 ukončil svoju činnosť údajne z dôvodu, že už nieto koho súdiť. ICTY bol politický súd založený z vôle USA. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nemôže byť považovaný za objektívnu a legálnu inštitúciu z hľadiska medzinárodného práva. Ako vo svojom Memorande BR OSN, z 27. mája 1999 konštatovala aj uznávaná Medzinárodná organizácia pokroku (IPO) na čele s významným rakúskym filozofom, prof. Köchlerom, ICTY bol ustanovený rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN, ktorá nemá podľa Charty OSN právomoc v medzinárodných súdnych veciach. ICTY bol vytvorený rezolúciou nie medzinárodnou zmluvou!!! ICTY bol vykonštruovaný súdny nástroj, ktorého činnosť riadil USA!!!
Zločinci ako Bill Clinton, velenie USA, predstavitelia štátov NATO a iní, ktorí sa zúčastnili ako hlavní organizátori besnenia NATO v Juhoslávii neboli potrestaní a zrejme už len čakajú na boží súd, keďže svetský súd je na nich prikrátky.
Pred niekoľkými rokmi som napísal k týmto smutným udalostiam vyčerpávajúcu analýzu tu:
https://blog.hlavnespravy.sk/26247/pripominame-si-vyrocie-najvacsieho-zlocinu-nato-v-europe-i-cast/
https://blog.hlavnespravy.sk/26251/pripominame-si-vyrocie-najvacsieho-zlocinu-nato-v-europe-ii-cast/
NATO 24. marca 1999 naplno odhalilo svoju agresívnu a zločineckú podstatu. Spáchanie tohto zločinu bolo organizované USA a NATO, ktoré je USA podriadené a plní jeho úlohy všade po svete. USA tak za svoje zločiny urobilo spoluzodpovednými lokajské štáty organizované v NATO. Vojenská diktatúra USA je skrytá a má jasný cieľ. Pomôcť USA za pomoci podriadených štátov dobyť celý svet na spôsob Hitlerovho plánu ovládania sveta.
Agresia NATO proti Srbsku sa pripravovala dlhodobo a pomerne aktívne už dva roky pred zahájením bombardovanie Juhoslávie. Oficiálne bola dôvodom agresie situácia v Kosove a Metohiji, kde prebiehalo ozbrojené povstanie takzvanej UCK s početnými teroristickými činmi, ktorých obeťami boli členovia štátneho aparátu Srbska a tiež mierumilovní civilisti. Teroristická organizácia UCK mala do júla 1998 pod kontrolou asi 40 percent územia Kosova a Metohije. V tom čase mala UCK viac ako 20 000 členov. Úlohou UCK bolo vyprovokovať Srbsko k vojenskej odpovedi a následne vojenskou operáciou pod velením USA rozbiť vtedajšiu Juhosláviu a Srbsko zvlášť.
UCK ovládali vidiecke a odľahlé časti provincie. Bránili premávke, útočili na okoloidúcich a vozidlá a vykonávali početné únosy Srbov. Na severe Albánska na ilegálnej klinike im odoberali orgány a predávali do sveta. Potom Srbov povraždili. Priznala to aj Carla del Ponte, hlavná žalobkyňa ICTY vo svojej knihe The Hunt (Lov). Útoky na políciu, ktorá strážila dôležité objekty, dopravné cesty, kľúčové kontrolné stanovištia, mestá a hraničné pásmo, boli čoraz častejšie. V júni 1998 sa prvýkrát zapojila juhoslovanská armáda do potláčania teroristov z UCK Niekoľko obcí bolo oslobodených. UCK, ktorej sa obyvateľstvo bálo, povolalo Albáncov vo veku 18 až 55 rokov do zbrane, čo bola výzva na všeobecnú mobilizáciu a ozbrojenú rebéliu. Teror, vraždy vypaľovanie srbských domov a pravoslávnych kostolov bolo skoro na dennom poriadku. Teroristi z UCK boli podporovaní zo Západu finančne a tiež dodávkami zbraní. UCK angažovalo zahraničných žoldnierov a mudžahedínov.
Predstavitelia Juhoslávie poskytovali svetu pravdivé informácie o dianí v autonómnej oblasti Juhoslávie v Kosove. Napriek tomu, nasledovali tvrdé odsúdenia Srbska zo Západu. Dňa 8. júna 1998 Bezpečnostná rada OSN zakazuje akékoľvek investície do JZR. Lídri USA a EÚ obviňujú Srbsko z etnických čistiek, vojnových zločinov a humanitárnej katastrofy. EÚ tiež rozširuje sankcie proti JZR a opäť zakazuje komerčné lety leteckých spoločností z JZR.
Paralelne sa začína rozmiestňovanie jednotiek NATO v Albánsku a Macedónsku. Vojenskí ministri krajín NATO prijali 11. júna 1998 vyhlásenie o prípravách vojenskej intervencie v Kosove a Metohiji. Priamo na hraniciach Srbska prebiehali v polovici júna vojenské cvičenia NATO s názvom „Rozhodujúci orol“.
Kontaktná skupina požaduje stiahnutie srbských síl z Kosova a Metohije, čo Slobodan Milošević akceptoval, pod podmienkou ukončenia teroristických aktivít.
O skutočnej situácii klamali západní politickí lídri, svetové médiá ovládané americkým Deep State, diplomati a pod. Začala sa najväčšia luhárska akcia v dejinách sveta, ktorej cieľom bolo ospravedlniť pripravovaný vojenský útok na suverénnu Juhosláviu. Konanie celého Západu možno označiť za spiknutie proti Juhoslávii pod vedením USA. O bombardovaní Juhoslávie bolo rozhodnuté už rok dopredu. Hľadala sa len zámienka na spustenie operácie Milosrdný anjel. Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu Juhoslávia bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana na základe udalostí v Račaku. Sám Wesley Clark vo svojej knihe „Modern Warfare“ uviedol, že plánovanie agresie NATO proti JZR „do polovice júna 1998 bolo v plnom prúde“. O pár mesiacov neskôr bolo všetko pripravené.
Jeden z medzinárodných zločincov v úrade amerického prezidenta Bill Clinton dňa 19. marca 1999 svetu povedal: “Mali by sme si pripomenúť, čo sa udialo v dedine Račak… nevinných mužov, ženy a deti tu vyvliekli z ich domovov do úžľabiny, prinútili kľaknúť do prachu a postrieľali.” Fotografie s cieľom manipulácie svetovej verejnej mienky obiehali celým svetom. Luhár a zločinec Bill Clinton sa prezentoval ako človek bez cti a morálky.
Čo sa v Račaku stalo skutočne? Pravdivé svedectvo, ktoré priniesla sudkyňa Danica Marinković o tomto podvode som publikoval tu:
https://www.inenoviny.sk/danica-marinkovic-odhaluje-zlociny-usa-a-nato/
Dôkazom o tom sú tieto fakty: „Dňa 19. januára 1999 sa začala obdukcia telesných pozostatkov teroristov. Zúčastnili sa jej odborníci z Belehradu, Nového Sadu, Niša, Prištiny a tiež po dvoch predstaviteľoch z Bieloruska a OBSE. Fínsky tým odborníkov sa pripojil až 22. januára. Záver bol, že ide o ľudí, ktorí boli obeťami ozbrojeného boja, bez známok mučenia alebo streľby zblízka. Napriek tomu, že Helena Ranta, vedúca fínskeho vyšetrovacieho týmu vtedy súhlasila s výsledkami vyšetrovania, odmietla podpísať záverečný protokol. 17. marca 1999 sa vrátila do Prištiny, kde na konferencii uviedla, že ide o zločin proti ľudskosti. Negovala všetky srbské závery a medzinárodné vyšetrovania a tvrdila, že obete boli v civilnom oblečení. Až v roku 2008 Helena Ranta priznala, že správu o udalostiach písala pod nátlakom Wiliama Walkera a ministerstva zahraničných vecí Fínska. Uviedla, že už v zime 1999 Walker žiadal od nej, aby sa prípad predstavil ako srbský zločin. Walker to samozrejme poprel a fašisti z UCK mu za to postavili v Prištine pamätník“.
Predchádzajúce rokovania boli americkou stranou pripravené tak, aby ich Juhoslávia nemohla prijať. Napríklad bola stanovená podmienka o vstupe vojsk do Juhoslávie, čiže vojenská okupácia NATO. To Juhoslávia samozrejme neprijala. Všetko bolo nastavené tak, aby NATO mohlo na Juhosláviu vojensky zaútočiť a zničiť túto krajinu. Sám Bill Clinton, vtedajší prezident USA, neskôr povedal delegácii amerických Srbov, že by nepodpísal to, čo ponúkli Miloševićovi. Podobný názor neskôr vyjadril aj Henry Kissinger.
Počas bombardovania bolo z 1 150 lietadiel zločineckej aliancie NATO odpálených 420 000 rakiet s celkovou hmotnosťou 22 000 ton. Na územie Srbska bolo zhodených 1 300 riadených striel a 37 000 zakázaných kazetových bômb s muníciou obsahujúcou ochudobnený urán. Na následky postihnutia radiáciou dodnes umierajú ľudia. Výskyt rakoviny v Srbsku v niektorých oblastiach je cca 1 300 krát vyšší ako inde. Znečistené boli vodné toky, pôda, vzduch. Existujú stále územia s nevybuchnutou muníciou. Výborný súhrnný faktografický článok napísalo o udalostiach a ich plánovanom pozadí srbské médium Srbija Danas tu:
https://www.sd.rs/vesti/info/danas-se-navrsava-25-godina-od-pocetka-nato-agresije-2024-03-24
Bombardovanie Juhoslávie sa skončilo 10. júna 1999. Z Kosova sa stiahli vojaci Juhoslávie. Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 1244, ktorá sa mimochodom Západom vôbec nedodržiava a do provincie bolo vyslaných 37 200 vojakov KFOR z 36 krajín, ktorých úlohou bolo zabezpečiť mier pre všetky národné spoločenstvá v Kosmete.
Pod ich patronátom bolo z Kosova a Metohije vyhnaných 280 000 Srbov a iných nealbáncov. Do juhosrbskej provincie vtedy vstúpilo 800 000 Albáncov. Údaje ukazujú, že tretina z nich nikdy nežila v Kosmete. Teror proti Srbom pokračoval a pokračuje na Kosmete dodnes. Srbi boli beztrestne zabíjaní, vyháňaní, bolo im upierané právo na život. Stala sa z nich prenasledovaná „zver“. To všetko pod patronátom medzinárodného spoločenstva. Začalo sa rozkrádanie obrovského nerastného bohatstva a lúpenie Kosova. V Kosove už nič nebránilo tomu, aby si Američania a NATO na ukradnutom území vybudovali niekoľko vojenských základní. Najväčšou z nich je americká základňa Bondsteel.
V rozpore s medzinárodným právom, ale na základe rozhodnutia USA, Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť 17. februára 2008. V roku 2010 uznal Medzinárodný súdny dvor OSN na nátlak USA rozhodnutie kosovského parlamentu o vyhlásení nezávislosti z roku 2008 za legitímne. Medzinárodné právo bolo porušené, z medzinárodných inštitúcií sa stali americké slúžky, na celom svete sa začal rúcať poriadok založený na práve.
V roku 1999 Slovenská republika nebola súčasťou NATO. Zločinecká vláda Mikuláša Dzurindu poskytla NATO slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá, čím sa stala spoluzodpovednou za spáchanie vojnových zločinov formou spolupáchateľstva. Ani na Slovensku za tieto zločiny nikto odsúdený nebol.
Tu sú mená predstaviteľov a vinníkov tejto vlády:
Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Mária Machová, Pavol Kanis, Eduard Kukan, Ladislav Pittner, Milan Vtáčnik, Peter Magvaši, Brigita Schmӧgnerová, László Miklós, Milan Kňažko, Tibor Šagát, Gabriel Palacka, Ľubomír Fogaš, Pál Csáky, István Harna, Ľudovít Černák, Pavol Hamžík.
(Ján Čarnogurský a Pavel Koncoš nehlasovali a ako jediní si zachovali občiansku statočnosť.)
V Srbsku žije najväčšia slovenská menšina v zahraničí viac ako 62 000 tisíc ľudí. Ako to, že slovenská vláda nemá toľko cti a statočnosti, aby tento zločin americko-natovskej agresie odsúdila? Veď aj naši Slováci vo vojne strádali a prinášali obete. Smutné je, že za uplynulé roky až dodnes, žiadna slovenská vláda nebola schopná odsúdiť tieto zločiny. Aj dnes sa tvárime, ako keby NATO nás malo spasiť. Nespasí. Slovensko nemá miesto v zločineckej organizácii NATO a už dávno malo využiť článok 13. Zmluvy o NATO a z NATO vystúpiť. Slovensko bolo do NATO vmanipulované bez rozhodnutia vôle národa.
„Čo dodať na záver?
Hádam len toľko, že je načase vytvoriť širokú medzinárodnú koalíciu s cieľom zabrániť ďalšej americkej agresii vo svete. Je neprípustné, aby USA ako najväčší svetový agresor, ktorý vojenskú agresiu povýšil na štátnu politiku pripravoval vo svete o životy beztrestne stá tisíce ľudí, nivočil životné prostredie, devastoval iné krajiny a to všetko pre svoje nesplniteľné ambície – vládnuť svetu. USA si už dávno urobili z medzinárodných zmlúv trhací kalendár, z OSN len slepého trpiteľa ich zločinných skutkov, z NATO slúžku presadzovania ich vojenských a teritoriálnych ambícií a z EÚ ekonomickú slúžku na ovládanie štátov.
NATO aj USA v Juhoslávii vojnu prehralo. Prečo? Predovšetkým preto lebo sa naplno preukázali lži, ktoré viedli k vojne. Potom preto, lebo lož má krátke nohy a dnes celý svet vie, že nie tí, ktorí boli bombardovaní boli zločinci, ale tí čo bombardovali boli zločinci. Jestvuje na to množstvo dôkazov. Žiaľ medzinárodný súd je slabý, aby stíhal pohlavárov USA a NATO, pretože sila zatiaľ víťazí nad spravodlivosťou. Ani nacisti ako zločinci medzinárodné právo nerešpektovali. Podstatné je ale, že ľudia to vedia. Preto ani USA ani NATO nemajú žiadnu vážnosť, nie sú rešpektovaní, sú len trpení. A raz sa to celé zrúti. Vojnu prehrali aj preto, lebo si mysleli, že po troch dňoch sa vojna skončí. Skončila sa až po 78 dňoch bombardovania 10. júna 1999 keď začala v aliancii upadať morálka a dochádzalo k roztržkám vnútri NATO. Viacerí generáli a členovia generálneho štábu NATO hlavne z európskych krajín si uvedomili, že páchajú vojnové zločiny“.
Budúcnosť sveta je v mieri, vzájomnom rešpektovaní medzinárodného práva, vo vzájomne výhodnej obchodnej spolupráci a vytvorení takých vojenských štruktúr, ktoré budú mier chrániť a nie vyvolávať vojny vo svete. Mier je veľmi krehký…
Viac na:
https://blog.hlavnespravy.sk/26378/neofasisti-nato-pisali-na-bomby-v-roku-1999-happy-easter/
https://blog.hlavnespravy.sk/20231/hrdinstvo-letectva-srbska-pocas-nato-agresie/
https://vdocuments.mx/bela-knjiga-nato-zlocina-u-jugoslaviji-iipart2.html?page=12
Vyjadrujúc úctu obrancom svojej vlasti proti zločincom USA a NATO…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.jpg)
