Pripomíname si výročie najväčšieho zločinu NATO v Európe II. časť

Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamu je revolučný čin.

George Orwell

Srbská provincia Kosovo a Metohija je integrálnou súčasťou Srbskej republiky podľa Organizácie spojených národov a podľa medzinárodného, i srbského práva. Akékoľvek unilaterálne vyhlásenie nezávislosti kosovskými Albáncami je teda protiprávne a jeho uznanie nejakou inou krajinou sa rovná porušeniu medzinárodného práva a poriadku.

Podľa článku 2 (4)Charty OSN je územná integrita jedným z kľúčových princípov v súčasnosti platiacom medzinárodnom práve a vo vzťahoch medzi štátmi. A neporušiteľnosť hraníc, o ktorej sa hovorí v tomto dokumente a v mnohých, schválených iných predtým i potom, to je základný precedens, ktorý poznačil dejiny diplomatických vzťahov a podľa ktorého sa v nich postupuje. A pritom článok 2 (4) je len jednou z početných legálne záväzných klauzúl v Charte OSN, ktoré viacnásobne opakujú neporušiteľnosť existujúcich hraníc medzi jednotlivými krajinami.

Navyše, neporušiteľnosť hraníc je jeden z najstarších precedensov, starých niekoľko sto rokov. Historici pokladajú Westfálsky mier z roku 1648 za prvú zmluvu z celej série, kedy sa územná integrita stala normou v medzinárodných vzťahoch.

Charta OSN viacnásobne opakovane zdôrazňovala neporušiteľnosť súčasných hraníc, iné organizácie (OSA – Organizácia amerických štátov, OAU – Organizácia africkej jednoty, AU – Africká únia,CSCE – Konferencia pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe) ich v tomto nasledovali a pokladajú to za fundamentálny princíp, všeobecne vo svete rešpektovaný.

Helsinský Záverečný akt, podpísaný 33. európskymi krajinami, Spojenými štátmi a Kanadou v roku 1975, pokladá precedens suverenity, rešpektovanie (existujúcich) hraníc a medzinárodné právo za hlavné piliere, ktoré by mali zabezpečiť, že medzinárodná komunita bude žiť v mieri a už nikdy nebude viesť vojny kvôli hraniciam.

Sekcia III. helsinského Záverečného aktu jasne konštatuje, že účastnícke štáty pokladajú svoje súčasné hranice za nenarušiteľné, takisto hranice iných európskych krajín, preto sa v budúcnosti zdržia akýchkoľvek pokusov ich zmeniť a ani sa nebudú dožadovať alebo snažiť o obsadenie či uzurpáciu časti alebo celého územia krajiny, ktorá dokument podpísala.

Kanadský veľvyslanec James Bissett v kľúčovom prejave pre americký kongres 23. októbra 2007 povedal: “To, že Američania trvajú na udelení nezávislosti Albáncom a že unilaterálne odovzdali 15 % srbského územia zločineckým predstaviteľom Kosova, je jednoducho len ďalší príklad vôle Spojených štátov používať hrubú silu na dosiahnutie svojich vlastných politických cieľov.”

Medzinárodná komunita musí zakladať svoje činy na fundamentálnych precedensoch medzinárodného práva, pretože členské štáty zaväzuje rešpekt pre Chartu OSN. Nikde vo svete neexistuje zákon, podľa ktorého by kosovskí Albánci mali právo na akúkoľvek formu nezávislosti.

Na čele Kosova stojí zločinec

Desiateho júna 2007 v Tirane George Bush vyhlásil, že ak Bezpečnostná rada OSN nedospeje k dohode a Kosovo vydá jednostrannú deklaráciu o nezávislosti, Washington ju uzná. Hashima Thaciho ešte v roku 1998 registrovalo americké ministerstvo zahraničných vecí ako teroristu. Toho Hashima Thaciho, ktorý 26. apríla 1999 vo vysielaní albánskej televízie odsúdil ako vodca teroristickej organizácie UCK lídra demokratických kosovských Albáncov Ibrahima Rugovu na smrť ako zradcu. Jeden z Albáncov, ktorý svedčil v haagskom procese, vo svojej výpovedi uviedol nielen to, že Hashim Thaci osobne vraždil Srbov, nielen to, že chladnokrvne zabíjal Albáncov odmietajúcich režim kosovských teroristov, ale aj to, že svojim obetiam vyrýval nožom do hrude kresby.

Američania však v Kosove potrebujú strážneho psa svojej vojenskej základne BONDSTEEL. A na to sa skorumpovaný zločinec hodí veľmi dobre.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sídliaci v holandskom Haagu nemôže byť považovaný za objektívnu a legálnu inštitúciu z hľadiska medzinárodného práva. Ako vo svojom Memorande BR OSN, z 27. mája 1999 konštatovala aj uznávaná Medzinárodná organizácia pokroku (IPO) na čele s významným rakúskym filozofom, prof. Köchlerom, ICTY bol ustanovený rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN, ktorá nemá podľa Charty OSN právomoc v medzinárodných súdnych veciach.  ICTY bol vytvorený rezolúciou nie medzinárodnou zmluvou. Právomoc má len Medzinárodný súdny dvor, zriadený v roku 1945 Valným zhromaždením OSN, teda všetkými členskými štátmi. ICTY vznikol z iniciatívy krajín NATO a sídli v krajine NATO (Holandsku). Zo súčasných 16 sudcov je 9, t.j. viac než polovica z krajín NATO. Fakt, že medzi hlavných financovateľov celého súdu patria štáty NATO priznal aj hovorca NATO Jamie Shea. O „objektivite“ zase svedčí fakt, že  až 3/4 obvinených tvoria Srbi, pričom bosnianski Moslimovia len 6%! Súd nikdy nesúdil ani osoby zodpovedné za bombardovanie Juhoslávie.  Preto, ako sa konštatuje v Memorande, „Tribunál“ môže byť považovaný len za politické používanie súdnych postupov v rámci systému dvojakých štandardov, ktoré sú zložkou silovej politiky Nového svetového poriadku NATO.

Military Professional Resources Inc. je súkromná vojenská organizácia, ktorá začala pôsobiť na Balkáne už začiatkom 90-tych rokov 20.storočia. Jej cieľom bolo z poverenia vlády USA pripravovať rozvrat bývalej Juhoslávie. Dodávala zbrane, logistiku predovšetkým na územie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny za stovky miliónov dolárov. Okrem toho tam školila militatných predstaviteľov a polovojenské štruktúry na boj proti Srbsku. Peniaze na tento účel pochádzali hlavne z čiernych amerických fondov z predaja drog. Za uvedeným účelom pôsobili aj v Kosove a v Macedónsku.

Po skončení agresie voči Juhoslávii vojskami NATO v roku 1999 obvodná prokuratúra v Belehrade obvinila uvedených predstaviteľov štátov a paktu NATO a obvodný súd v Belehrade ich odsúdil rozsudkom pod číslom Kb.381/2000 dňa 21. septembra 2000.

Treba poznamenať, že vojnové zločiny sú nepremlčateľné podľa medzinárodného práva. Uverejňujeme výsledky súdu na pamiatku obetí a v nádeji, že sa na tieto zločiny nezabudne a budú raz spravodlivo potrestané.

 

Súd podľa článku 48 Trestného zákona Zväzovej republiky Juhoslávie (ďalej len ZRJ) stanovuje:

Obvinenému Williamovi JeffersonBillClintonovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenej Madeleine Albrightovej:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenému Wiliamovi Cohenovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenému Tony Blairovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenému Robinovi Cookovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenému George Robertsonovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Obvinenému Jacquesovi Chirakovi: 

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Hubertovi Vedrinovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Alainovi Richardovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Gerhardovi Schröderovi:  

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Josephovi Fischerovi: 

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Rudolfovi Scharpingovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Chavierovi Solanovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Obvinenému Wesley Clarkovi:

  • za trestný čin podnecovania na agresívnu vojnu podľa článku 152 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov;
  • za trestný čin narušenia teritoriálnej suverenity podľa článku 135 vo väzbe s článkom 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov;
  • za trestný čin pokusu o vraždu najvyšších predstaviteľov štátnych orgánov podľa článku 122 a vo väzbe na článok19 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin spáchania vojnového zločinu proti civilnému obyvateľstvu podľa článku 142, odstavec 1 a 2 vo väzbe na článok 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov;
  • za trestný čin použitia zakázaných prostriedkov boja podľa článku 148, odstavec 2 a vo väzbe s článkom 1 a 22 trestného zákona ZRJ trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Na základe uvedených článkov trestného zákona Zväzovej republiky Juhoslávie ich súd odsudzuje:

Williama JeffersonBillClintona

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Madeleine Albrightovú

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Wiliama Cohena

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Tonyho Blaira

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Robina Cooka

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

George Robertsona

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Jacquesa Chiraka

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Huberta Vedrina

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

 Alaina Richarda

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Gerharda Schrödera

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Josepha Fischera

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Rudolfa Scharpinga

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Chaviera Solanu

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Wesley Clarka

Na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Ivan Štubňa

O AUTOROVI

Vyštudovaný psychológ so skúsenosťami v oblasti podnikania, zahraničného obchodu, pôsobiaci niekoľko rokov v zahraničí a na ústredných orgánoch štátnej správy.
Záujmy: cyklistika,vysokohorská turistika, liečivé bylinky...a investigatívny blog

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 381

Celkové hodnotenie: 24.18

Priemerná čítanosť: 2411

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Podozrivým zo streľby v prešovskom pohostinstve je 50-ročný muž

    0icon

    Prešov 23. mája  2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)   Podozrivým zo streľby v jednom z prešovských pohostinstiev, ku ktorej došlo v utorok (21. 5.) večer, je 50-ročný muž.…

    Čo sa deje v pomyselnom "pohári" slovenskej spoločnosti? Kto ním trasie ?

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: TASR - Michal Svítok)   Bývalý poslanec Gyimesi vo svojom nedávnom príspevku obrazne prirovnáva našu spoločnosť k červeným…

    Základné chyby Roberta Fica v politike a vládnutí. A zdá sa, že jeho okolie zatiaľ nepochopilo

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Róbert Fico to nakoniec schytal tým najhorším spôsobom. Leží na ARE a bojuje o život K atentátu na Fica…

    Súdny proces s Ladislavom B. v kauze Bonaparte pokračuje výsluchom svedkov

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024  (TASR/HSP/Foto:TASR - Martin Baumann)   Pred senátom Mestského súdu Bratislava I pokračuje súdny proces s Ladislavom B. a ďalšími tromi spoluobžalovanými…

    SME o pravde nediskutuje, SME má pravdu vždy!

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/Foto:X @BalogovaBeata)   Prečítajte si obrannú reč Beaty Balogovej, šéfredaktorky denníka SME:   „Už dnes však vieme, že výsledok tejto sebareflexie…

    Uhrík vytiahol zásadnú informáciu: Riskuje SNS odchod kľúčových ministrov do Bruselu?

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook Video)   Kandidát do Európskeho parlamentu Milan Uhrík (Republika) vo svojom nedávnom príspevku  na Facebooku upozorňuje,…

    Na Slovensku chýba dostatok použitých sklenených fliaš na ich recykláciu

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Na Slovensku chýba dostatok použitých sklenených fliaš na recykláciu. Dôvodom je aj to, že sklo končí v komunálnom odpade.…

    Zásadná zmena: Eurovoľby by nevyhralo PS, ale Smer, ukazuje nový prieskum

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/Foto:TASR - Jakub Kotian)   Voľby do europarlamentu by vyhral Smer-SD, ktorý by so ziskom 24,4 percenta hlasov tesne predbehol Progresívne…

    Priama linka - Erik Kaliňák: Médiá sa snažia odpútať pozornosť od dôležitého faktu

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/PR článok /Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Pozvanie do relácie Hlavných Správ prijal poslanec NR SR, podpredseda strany SMER-SD, predseda Zboru poradcov predsedu…

    V oblasti právneho štátu má Brusel zjavne dvojaké štandardy

    0icon

    Bratislava 23. mája 2024 (HSP/The European Conservative/ Foto:TASR/AP-Omar Havana)   Na to, aby Európska komisia ukončila takzvaný postup podľa článku 7 uplatňovaný voči Poľsku pre…

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA