Ľudia! Prestaňte veriť hlúpym fantáziám a začnite uctievať realitu!!!

Sedem zamyslení sa:

1. Fantázia je ako oheň. Vynikajúci pomocník, ale ešte horší pán. Fantázia odtrhnutá od reality (voľný radikál) nemilosrdne ubíja a ničí realitu, a teda aj človeka.

2. Fantázia je aj v pozadí dnešnej makroekonómie a jej boha zisku, beztoho, aby sa zisk opieral o realitu. Zisk, preto môže narastať a rozkladať ľudskú spoločnosť ako rakovina ľudské telo bez odporu, do jeho kolapsu.

3. Zisk je virtuálne perpetuum mobile, ktoré z ničoho produkuje tanky, lietadla a pečie chleby?! To nie ja, to hovoria makroekonómi medzi riadkami.

4. Pokiaľ sa systémová spravodlivosť – bez zisková ekonomika, uplatňovaná v podnikovej sfére nerozšíri na štát a odtiaľ na celosvetovú spoločnosť, spravodlivosť a mier na tejto zemi nebudú.

5. Vojny začínajú priznaním práva na zisk, bez jeho transparentnej kompenzácie stratou, ktorú spôsobil: Zisk bez straty, je spoločenská hlúposť, presahujúc nekonečný vesmír*!

6. U vyšších druhoch živočíchov, systémové okrádanie a zabíjanie súkmeňovcov, nie sú prirodzeným zjavom ide, teda o historický (vnesený) prvok. Takýto prvok je možné systémovo (revolučným spôsobom) odstrániť!!!

7. K hlúpej časti ľudskej fantázie, patrí aj predstava a stotožnenie sa s tým, že vo svete sa nedá nastoliť spravodlivosť a mier!

Nápovede

Nespravodlivosť a vojny začínajú vo chvíli, keď sa reálna hodnota produktu, pri-počtom zisku (prázdnej hodnoty) zmení na jablko sváru v spoločnosti (TOVAR). Tento, v mnohých prípadoch aj centový (nepatrný) pri-počet, systémovo narastá do miliónov a potom už je neskoro riešiť nahromadenú nespravodlivosť politický!!! Toto je entita, na ktorej sa formuje podhubie chaosu, nenávisti a vojnového šialenstva!

Všetky ostatné príčiny, ktoré sa s vojnami spájajú sú už len hybridné odnože a formy zisku, ktoré zahmlievajú túto základnú príčinu.

Zločiny sa budú reťaziť dovtedy pokiaľ im neodtneme aj tie najjemnejšie korienky!!! Teda ak nekompenzujeme zisk stratou (nákladom) už v komunite, v ktorej vznikol.

Je čas prestať sa naháňať za prázdnymi ziskami a začať uctievať reálne nadhodnoty. Inšpiráciu možno hľadať v takzvanej Stalinskej ekonomike (1935-60), ale aj v ČSR v 50-tých rokoch či ČSSR po 1968 roku. Pragmatický prístup k ekonomickej realite a nedodržiavanie dogmatickej, makroekonomickej úcty k zisku, makroekonómiu dokonale nahlodali, a tak je načase tento proces preštudovať, obnoviť a makroekonomické farizejstvo jednotlivo i celosvetovo doraziť!

Pre spravodlivosť a mier na tejto zemi, ľudstvo potrebuje, objektívne informácie o reálnej ekonomike a nie finančné falzifikáty, ktoré tieto hazardné fantazmagórie produkujú.

Fantázia by sa nikdy nemala stať voľným radikálom!!!

Andrej Sablič

*Spomienka

S pánom h. Prof. Dr. Ing. Ivanom Haluškom, DrSc., som mal približne osem hodinový rozhovor o mojich názoroch. V závere mi pán Profesor povedal aj pár viet o svojej pripravovanej knihe, z ktorých vyčnievala veta: „Zisk by mal dostať ten, kto sa oň zaslúžil – pracujúci“. Na diskusiu už neostal čas, a tak sa k nej dnes vrátim. Veta má dokonalú logiku, a preto ju objasním z pohľadu mikroekonómie.

„Zisk by vyvolal náklad (stratu) vo forme mzdy a spoločenských nákladov spojených s autorom a tvorbou spoločenských podmienok pre vznik zisku. Teda v čase a mieste svojho vzniku, by bol zisk transparentne anulovaný.“

Neviem či si pán Profesor uvedomil následky tejto vety, ale po tomto výklade aj laik by mal pochopiť, že makroekonómiu, aj s jej ziskom, treba poslať do horúcich pekiel a ustanoviť mikroekonómiu ako univerzálnu ekonomickú vedu, od strediska po OSN.

Potom by sa táto planéta z bojiska, zmenila na domov celého ľudstva.

Česť pamiatke pána h. Prof. Dr. Ing. Ivana Halušku, DrSc.

Andrej Sablič