Žijeme v čudnom svete. Napriek tomu, že zásady žitia nám Kristus definoval pred viacej ako dve tisíc rokmi, dosiahli sme takmer dokonalý opak. Správu sveta prevzala akási samozvaná svetská centrála. Dokázala pravidlá desatora postupne a často nebadane obrátiť naruby tak, že takmer všetko zakázané je teraz nie len dovolené, ale ešte sa tým hrdíme.

1.       Boj proti Bohu a ceste k nemu začali cirkvi pokračovali vlády, politici a najnovšie „liberáli.

2.       Celou históriou sa ako červená niť vedú vojny v mene Božieho syna. Meno Boha má v nadávkach často rovnakú frekvenciu ako zahaľované orgány.

3.       Kvôli teplým rožkom a sociálnej biede zvádzame nekončiaci boj o nedeľu.

4.       Nakoľko úcta k rodičom je na výraznom zostupe, aj úcta ku starším ľuďom je mizivá. Z rodiča sa stáva animátor. Miesto definovania sociálnych hraníc výchovou, rodičia deťom zabezpečujú uspokojovanie jeho zážitkových a materiálnych želaní.

5.       Vraždenie blížnych má tisícero podôb a rastúci trend. Okrem brutality už nadobudlo takmer umelecko-medicínsku podobu.

6.       Manželstvo sa nedá narušiť, lebo ho v dnešných časoch pomaly žiaden pár neuzatvára a ak predsa, tak ho v krátkom čase (pred dospelosťou detí) zruší. Svadba už nie je posvätný zväzok, ale iba väčšia žúrka, ktorú bez problémov aktéri opakujú s iným partnerom aj niekoľkokrát za život.

7.       Za krádež je trestaný iba malozlodej, lebo veľké krádeže sa dejú verejne a na úrovni štátu takmer beztrestne a sofistikovane.

8.       Z krivého svedectva sa stal biznis a cudzí majetok je obľúbeným objektom záujmu rovnako ako zisk z prekrútenia pravdy.

9.       Deviate prikázanie je zbytočné nakoľko rešpekt pred manželským zväzkom sa vplyvom manipulovanej dekadencie spoločnosti blíži k nule.

10.   Túžba po majetku hmotnom či zážitkovom je súčasťou „modernej“ spoločnosti.

Ak na počiatku dobra bolo slovo, tak na počiatku zla je rozvrat rodiny. Rodina v podobe matka –otec-deti je nie len reliktom histórie, ale aj trvalým objektom znevažovania zo strany liberálnej obce. Deti poznajú cudzie kraje, cudzie jazyky, zábavu, ale nevedia čo je zodpovednosť, dochvíľnosť, prirodzená skromnosť. Z detí vyrastajú márnomyseľní egoisti závislí od mamahotelov. Ak narazia na prekážku, sú často odkázaní na psychológa. Ich bezradnosť, čo potvrdzujú štatistiky, často končí fatálne.

Kým v minulosti slovo malo významnú celospoločenskú hodnotu a spochybnenie autora aj hodnotu života, dnes dané slovo neznamená takmer nič. Nevážime si manželský zväzok, nevážime si svojich predkov, nevážime si svoj národ, znevažujeme našu históriu, nevážime si vlastný štát. Oproti tomu sa klaniame majetku, zážitkom a vlastnému prospechu.

Neuvedomujeme si, že ak stratíme štát, stratíme korene. Názor, že štát nepotrebujeme vyvráti prvá vážnejšia nepríjemnosť. Čím je štát slabší, tým je sila osobného imania dôležitejšia. Nakoľko je rozvrat a zánik národných štátov združených v Európskej únii cielený a rozdiel medzi bohatými a chudobnejúcimi stále väčší, obrana vlastného štátu je stále potrebnejšia. Veď koľko ľudí sa v prípade nespokojnosti so štátom môže odsťahovať na svoj ranč v Austrálii, alebo zaplatiť operáciu vo Švajčiarsku.

Po tomto neradostnom až pesimistickom úvode celkom prirodzene si vážim každý dobrý skutok, ktorý naša chorá spoločnosť dokáže vykonať. Uprednostnené musia byť hodnoty duchovné opreté o morálku, úctu, rešpekt a pokoru. Obávam sa, že základné predpoklady pre ich dosiahnutie sú pred našimi politikmi ukryté v bahne nevedomosti, neschopnosti, hmotnej zainteresovanosti, nezodpovednosti podporovanej nie len vedomím, ale aj mohutnou skúsenosťou beztrestnosti.

Všetko, vzduchom, školstvom, právom, potravinami počnúc a zákonom chránenými hodnotami končiac je v rukách politikov. Oni slabo podporujú rodinu, nevzdelávajú obyvateľstvo, rozpredávajú spoločný majetok, protežujú cudzích podnikateľov, nevidia plazivú iredentu. Im neprekáža stále slabšie ovládanie štátneho jazyka nie len obyvateľmi maďarskej a rómskej menšiny, ale už aj príslušníkmi štátotvorného národa v každom odvetví činnosti.

Skončím systémom socialistického realizmu teraz v šiestich krokoch:

1. Obnoviť úctu k duchovným hodnotám založeným na podpore kultúrnosti národa. 2.Ukončiť vyšetrovanie vyšetreného a okamžite exemplárne potrestať vlastizradcov. 3. Výrazne podporiť rodiny s osobitým zvýhodnením viacdetnosti. 4. Upraviť podmienky výberu kandidátov do NRS. 5. Modifikovať volebný systém. 6. Vytvoriť štátnu doktrínu platnú aspoň desať rokov.