Povstanie ešte inak

   Tak sme sa dnes ráno prostredníctvom Slovenského rozhlasu dozvedeli, ako si riaditeľ Múzea SNP, Uhrín, váži obyčajných ľudí, ktorí podporili SNP, ale hneď to zhodil tvrdením, že mnohí ani nevedeli do čoho idú. No ale ak si tento pán tak váži účasť obyčajných ľudí v protinacistikom povstaní, ako je možné, že za celých 80 rokov nenapadlo jemu, ani iným slovenským historikom priniesť svedectvo o tomto takmer anonymnom hrdinstve a dokumentovať ho na príklade ich osobných príbehov.

   Tento dlh spláca nie historicky, ale literárne spracovaná trilógia „Povstanie – 60 dní národa“, ktorej tretí diel vyšiel práve na 80-te výročie SNP. Je to unikátna kronika osobných príbehov v rámci dramatických historických udalostí, ktoré v súčte vydávajú na epos o tom, ako sa v pôrodných bolestiach svetovej vojny a vlastnej krvi rodil moderný slovenský národ. Osobné príbehy sú tu zaznamenané a prerozprávané z autentických zdrojov citovaných z 25 kníh a 55 článkov. Kniha mapuje Povstanie po dňoch a na každý je tu jeden výnimočný príbeh, či ľudský osud. To všetko rámcované známymi historickými udalosťami k danému dňu. Prelína sa tu tak unikátnym spôsobom obecná história s osobnými dejinami.

   Tu je ukážka z I. dielu, výber zo 46 príbehov a scén prvého dňa Povstania:

   Golian vydal o 10:15 všetkým posádkam najprísnejšiu bojovú pohotovosť a okamžitú aktivizáciu ich obrany.

   Okolo 15:00 poobede dostalo povstalecké velenie v Banskej Bystrici prvé správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko a začalo organizovať otvorený odboj, čím sa vlastne začalo Povstanie.

   Velenie Povstania potrebovalo súrne vedieť, z ktorých smerov Nemci obsadzujú Slovensko. Preto zástavník-rotmajster let. František Cyprich vzlietol na školskom dvojplošníku He-72 na prieskum južného smeru. Zameral sa na Lučenec, kde obletel všetky príjazdové cesty a aj železničnú stanicu. Nezaznamenal podozrivý pohyb, keď ho vtom prekvapila protilietadlová paľba. Školské lietadlo nemalo pancierovanie a bolo ľahko zraniteľné. Preto sa rozhodol pre úskok. Stiahol plyn a pristál na lúke pri stanici. Protilietadloví delostrelci sa už potešili z úspešného poškodenia stroja a prestali strieľať. Cyprich sedel trpezlivo v mašine, ktorej vrtuľa sa pretáčala na prázdno. Ak by motor vysadil, doplatil by na to, ale zatiaľ išiel. Tak mal čas všimnúť si vojenský transport, ktorý stál na stanici – počet vagónov a vezenú bojovú techniku. To už z vagónov vyskákali nemeckí a maďarskí vojaci a hnali sa k nemu. Keď už boli blízko, Cyprich pridal plyn, hladko sa vzniesol a odletel priamo na Tri Duby hlásiť, čo zistil.

   Poobede prišli do Popradu z Ružomberka dve čaty partizánov pod velením komisára oddielu Jaroslava Šolca. Postupne pribudol oddiel dobrovoľníkov z Okoličného, ako aj z Bodíc, Važca a Svitu a vojaci železničného strážneho oddielu. Prečíslili tak miestnych Nemcov, ktorým nepomohla ani posila FS (polovojenský oddiel Karpatonemeckej strany) z Kežmarku. Poprad ovládli povstalci. Spomína partizán Tibor Donoval: „Prvý raz sme zažili naozajstnú akciu, keď sme pochodovali na Poprad. V jednej zo zákrut sa oproti nám z ničoho nič vyrútili dva nepriateľské pancieráky. Všetci okolo mňa sa rozutekali. Ako keď strelíš do vrabcov. Ostal som sám, skrytý za dvoma maličkými stromami pri ceste. V jednom momente som začal sám od seba páliť z guľometu… Pamätám si, že som sa snažil modliť, no nevedel som si spomenúť na celý Zdravas. Tak som si dookola opakoval iba „Svätá Mária, Svätá Mária…“. Mal som horúcu hlavu, vypálil som asi jedenásť zásobníkov. Vytrhol ma z toho až krik nadporučíka: “Donovale, přestaňte střílet!” Až vtedy som si uvedomil, že môj guľomet zahnal tie dva pancieráky. Pochopil som, že sa to dá, keď aspoň jeden človek nájde odvahu. Ak by boli všetci utiekli, tak nás tam do jedného pobijú.“

   Zo Žiliny vyslaná predsunutá rota nadporučíka Česlu s 30 dobrovoľníkmi z Čadce odzbrojila na železničnej stanici nemeckú strážnu jednotku a stanovište nemeckých poľných žandárov. Na poludnie už museli sami utekať pred blížiacimi sa okupačnými jednotkami. Prápor stot. Šlajcharta s počtom asi 400 mužov sa presunul do priestoru severne od obce Brodno, aby podchytili ustupujúcu jednotku roty npor. Česlu. Tá disponovala jednou húfnicou vz 30, avšak prišla o ňu skoro ráno 30. augusta v boji s prichádzajúcimi nemeckými vojskami.

   Smolenice obsadila čata vojakov z Trnavy, ktorí sa priviezli skonfiškovaným autobusom. Zatkli riaditeľa Slovenských škrobární v Boleráze a riaditeľa Chemickej továrne, J. Pálffyho. Tých previezli späť do Trnavy, kde boli krátko vypočúvaní a väznení.

   V Novej Bani učiteľ Ján Zeman zorganizoval miestnych chlapov tak účinne, že dokázali odzbrojiť údernú jednotku HG, rozdať ich zbrane a prebrať vojenskú moc v okrese. Jeho priateľ výtvarník Štefan Bednár vo svojich pamätiach s hrdosťou oznamuje, že pod jeho velenie sa prihlásila skutočne pestrá zmes dobrovoľníkov – červenoarmejci z roku 1917 (?), maďarskí komunardi (??) a aj španielski interbrigadisti (???). Vzhľadom k ich predpokladanému veku si možno prišli len zaspomínať na revolučnú mladosť…

   Ľudácky prezident Tiso v následnom rozhlasovom prejave povedal: „Vyhlasujem, že príchod nemeckých jednotiek na Slovensko má jediný cieľ, zlikvidovať partizánsku čeliadku na Slovensku. Nemecké vojsko neprichádza Slovensko obsadiť, ale vrátiť Slovensku charakter národa pokojného, štátu slovenskému známku štátu usporiadaného a slovenskému pokojamilovnému človeku vrátiť istotu života a majetku“. Odzbrojenie slovenskej armády, zatknutie generálov Čatloša, Malára a Jurecha (pričom posledných dvoch nacisti popravili a Čatloš unikol poprave len tým, že sa dostal do sovietskeho zajatia) a brutálne represálie voči civilnému obyvateľstvu od nemeckých okupantov odkazujú Tisov prejav do ríše rozprávok pre ohlúpnutie národa.

   V Trnave začali hliadky miestnej posádky zatýkať prominentných nacistov nemeckej národnosti a ľudákov. Do druhého dňa ich v kasárňach internovali stovku.

   O 19:30 v budove Hlavného veliteľstva vojaci zatýkajú nemeckú vojenskú misiu a príslušníkov Gestapa. Je to jedna z kurióznych situácií Povstania. Chodba k ich kanceláriám bola vždy zamknutá, ale v pravej chvíli je otvorená, takže sa Nemci nezmohli na žiadny odpor. Mreža bola odomknutá kvôli Kanákovi, ako prezradili sami Nemci (Dobrovodský): „Dostali sme telefonicky príkaz zachrániť pred partizánmi vysokého slovenského dôstojníka a bleskovo ho spojiť s nemeckým generálom v Bratislave.“ Viac ich však zaujal Čatlošov rozhlasový prejav z Bratislavy o príchode nemeckých vojsk, takže nezaregistrovali dramatické udalosti v budove a skončili v zajatí.

   Večer o 20:00 sa Vojenské ústredie Povstania konečne odhodlalo k heslu „Začnite s vysťahovaním“, čím mobilizovalo všetky posádky na Slovensku. V zálohe bolo aj heslo, ktoré malo byť šifrou v rozhlasovom vysielaní v znení: „Obchodný cestujúci Škrovina sa má ihneď vrátiť do Bratislavy, lebo mu zomrela manželka“. Niekto mal zmysel pre čierny humor. Toto heslo našťastie nikdy neodznelo…

Viac o trilógii:

   I. diel opisuje kto a čo viedlo k Slovenskému národnému povstaniu až po jeho prvé dni plné chaosu, nedorozumení, ale aj enormného nadšenia a nádejí…

   II. diel čitateľovi ukáže ako Slovenské národné povstanie nabralo na sile a došlo aj k miestnej porážke nacistov pri Telgárte. Začal unikátny letecký most, ktorým Sovietsky zväz dodával povstalcom všetko potrebné. SNP sa dostalo aj do histórie leteckých súbojov faktom, že ako jediné povstanie proti nacistom malo takú silnú jednotku stíhačov, že ovládli nebo nad Slovenskom. Bol to čas nádejí, aj krutých skúšok za cenu ľudských obetí.

  III. diel prináša príbehy vzdoru vojakov a partizánov i utrpenia civilných obetí. Sú tu zaznamenané hrdinské činy i osobné svedectvá zverstiev napáchaných SS-ákmi, medzi ktorými najbrutálnejší boli ukrajinskí príslušníci SS-divízie Galizien/Halič. Dozvieme sa tiež málo známe posledné okamihy povstaleckých generálov Viesta a Goliana pred zajatím. Veľmi silné sú aj príbehy žien vo víre vojnových udalostí.