Grál! Čo je to? Akú má funkciu? A prečo to treba vedieť?

Ľudia musia ísť vo vývoji dopredu. Musia rozvíjať svoje poznanie, pretože inak by sme ešte stále žili v jaskyniach. To sa týka aj oblasti duchovnej. Aj tu je nutný nepretržitý vývoj. Ďalším nutným vývojovým krokom vpred je poznanie pojmu Grál a základných súvislostí s ním spojených.

Čo je to teda vlastne Grál, ktorý má zásadný vplyv na budúci osud každého z nás?

Je to srdce stvorenia! Je to miesto, nachádzajúce sa na jeho vrchole, z ktorého podobe ako krv, prúdi životodarná energia do celého stvorenia, aby mohlo jestvovať. Zastavenie toho procesu by znamenalo koniec stvorenia a všetkých živých bytostí v ňom podobne, ako prichádza smrť po zastavení srdca.

Toto je prvá vec, ktorú je treba vedieť a druhá vec je, že Grál je určitá transformačná stanica, kde dochádza k premene a k transformácii energie.

Pre pochopenie si to opäť priblížme na príklade. Predstavme si ropnú rafinériu. Do rafinérie prúdi ropa a z ropy sa vyrába nafta, alebo benzín. Pre pohon motorových vozidiel je surová ropa nepoužiteľná. Musí byť premenená a transformovaná do podoby nafty, alebo benzínu, čím sa stáva pohonnou látkou pre všetky automobily.

No a podobným spôsobom to prebieha aj na vrchole stvorenia, ale nám ľuďom až v nepredstaviteľne nádherných, ušľachtilých a vznešených formách.

Grál je v skutočnosti posvätná nádoba, nachádzajúca sa v sieni hradu Grálu. Do tejto nádoby prúdi od Stvoriteľa jeho Sila Života. Táto sila v jej božskej podstate je však pre stvorenie nestráviteľná. A práve preto prúdi do nádoby Grálu, kde dochádza k jej transformácii a premene do takej podoby, aby sa stala pohonnou látkou celého stvorenia. Aby z nej mohli v jej pozmenení čerpať všetky bytosti, pretože bez nej by nemohol život ďalej pokračovať.

Treba ale vedieť, že Sila Stvoriteľa sa v posvätnej nádobe nepremieňa sama. K jej premene dochádza požehnaním Kráľa stvorenia a vládcu Grálu. Je ním Syn Človeka!

Syn Človeka má viacero mien. Každé zodpovedá špecifickému druhu jeho pôsobenia. Syn Človeka je Parsifal, keď pôsobí ako Kráľ stvorenia. Syn Človeka je zároveň Duch Svätý, prebývajúci v najtesnejšej blízkosti Stvoriteľa, ako súčasť Božej Trojice. A Syn Človeka je tiež Imanuel, ktorý stráži hranice božskej ríše. Jeho žehnajúca ruka, žehnajúca ruka Syna Človeka, premieňa pôvodnú božskú Silu na silu duchovnú, aby sa potom, po tejto nevyhnutnej transformácii, mohla vyliať z posvätnej nádoby Grálu do celého stvorenia, vliať doňho Život z Boha a darovať mu ďalšie trvanie.

K tomuto zásadnému a rozhodujúcemu dianiu dochádza raz v roku, a to 30. mája. V tento deň sa nespočetné bilióny vedomých bytostí otvárajú v celom stvorení prílevu sily, prúdiacej z Grálu a vedome čerpajú jej požehnanie, využívajúc ho potom k svojmu ďalšiemu radostnému, čistému, tvorivému a pomáhajúcemu pôsobeniu.

Čo však treba zdôrazniť a trikrát podčiarknuť je skutočnosť, že ide o VEDOMÉ čerpanie! Vedomé bytosti sa vedome, s poznaním a chápaním týchto skutočností, v pokore a v čistote vnútorne otvárajú prílevu životodarnej sily, prúdiacej zo Srdca stvorenia. Ich vedomosť a z nej vyplývajúca správna vnútorná otvorenosť je totiž základným predpokladom možnosti prijatia sily, čo znamená, že nevedomosť a z nej vyplývajúca nepripravenosť naopak znemožňuje prijatie tejto sily.

A práve toto je nešťastný prípad pozemských ľudí! Ľudia sa počítajú medzi vedomé bytosti, čo značí, že majú schopnosť, ale aj povinnosť vedome kráčať svojim bytím. Máme povinnosť kráčať k čoraz väčšiemu seba zdokonaleniu a k čoraz väčšiemu uvedomovaniu si zásadných skutočností vo stvorení, v ktorom sa nachádzame. Kto tak nečiní, neplní si svoju základnú ľudskú povinnosť, a preto nemôže čerpať sily a energie, ktoré je možné čerpať a prijímať len vedomým spôsobom.

Až doteraz žilo ľudstvo, alebo lepšie povedané živorilo, práve takýmto spôsobom. Z bohato prestretého stola životodarných energií, prúdiacich našim stvorením, sa mu dostávali len odrobinky, a z tých odrobiniek prežívalo, pretože svojim zameraním iba na matériu a rozumové vnímanie sveta sa odtrhlo od všetkého duchovného vo stvorení.

Väčšina ľudí je trvalo uzavretá iba vo vlastnom myšlienkovom svete. Ten je pre nich všetkým. Nedokážu sa už prostredníctvom vrúcnosti svojho citu povzniesť nad myšlienkové úrovne, k úrovniam Ducha. Dokonca aj modlitby sa stali len slovami, alebo myšlienkami namiesto toho, aby sa ľudia v cite vďaky a lásky povznášali k Svetlu a z neho čerpali vnútornú silu, inšpirácie a usmernenia na svojej životnej ceste.

Namiesto ľudí citu, srdca, svedomia a ducha, smerujúcich k Stvoriteľovi, sme sa stali ľuďmi rozumu, pripútanými k matérii. A preto sme zo všetkého zásadného, pravého a zdravého vo stvorení mohli dostávať len odrobinky, postačujúce iba na základné prežívanie. Preto sme nemali nikdy možnosť načerpať plnú mieru životodarnej sily Ducha, na ktorej krídlach by sme mohli byť vysoko povznesení k Svetlu.

Takéto živorenie už však ďalej nebude tolerované, pretože stvorenie sa vo svojom vývoji posúva na vyšší stupeň, na ktorom už nebude možné žiadne vegetujúce živorenie tak, ako doposiaľ. Už nebude možné prežívať v rozumovom odtrhnutí od zvyšku stvorenia a od zásadných dejov, v ňom prebiehajúcich, pretože čas duchovnej bezprizornosti skončil.

Je na každom jednotlivcovi, aby sám hľadal a rozširoval si tu predostreté, základné informácie. Určité súvislosti je možné napríklad nájsť už v Novom Zákone.

Syn Boží Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní pripravoval učeníkov na prílev sily Ducha Svätého – na prílev sily z Grálu. V úvode „Skutkov apoštolských“ sa píše: „Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali povzbudenie Otcovo, o ktorom ste už z mojich úst počuli. Lebo Ján krstil vodou, vás však pokrstí Duch Svätý po nemnohých dňoch.“

A o trochu ďalej sa píše: „Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme a v celom Júdsku i Samárii a až po kraj sveta.“

A zase o trochu ďalej, v kapitole s názvom príchod Ducha Svätého, sa píše: „Keď nadišiel sviatok päťdesiateho dňa, všetci učeníci boli zhromaždení na tom mieste. Tu zrazu zaznel z neba hukot, akoby sa hnal prudký vietor a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa nad nimi ohnivé jazyky a rozdelili sa tak, že nad každým z nich sa postavil jeden. A všetkých naplnil Duch Svätý …“

Sila Ducha Svätého vtedy zostúpila k zemi tak, ako sa to deje každoročne 30. mája a všetci k tomu vnútorne otvorení ľudia z nej mohli čerpať. Takýmto ľuďmi však boli v tej dobe len Pánom Ježišom pripravení učeníci.

Aby ale mohli vedome prijímať obrovské požehnanie tejto sily naozaj všetci ľudia, prišiel na zem Vyslanec Svetla, Duch Pravdy, aby svojim Posolstvom Grálu všetkým ukázal cestu k vedomému čerpaniu sily Ducha Svätého. Duchovne živí jednotlivci môžu z tejto sily čerpať už dlhšiu dobu, avšak nastáva zlomový čas, kedy toho budú musieť byť schopní všetci ľudia.

A oni toho buď schopní budú, alebo nebudú. Ak toho schopní budú, bude môcť pokračovať aj ich bytie v Pánovom stvorení. Ak toho ale vlastnou vinou schopní nebudú, nebude môcť pokračovať ani ich ďalšie bytie.

Takéto je to vážne! Lebo vývoj vo stvorení pokročil do takej miery, že Otec nebeský vyžaduje od všetkých svojich vedomých tvorov plne vedomý život. Plne vedomý život v poznaní a napĺňaní Jeho Vôle a plne vedomé pochopenie a vnútorné otvorenie sa najvýznamnejšiemu momentu v celom stvorení, ktorým je každoročné vyliatie sily Ducha Svätého.

Zásadné informácie, poskytnuté v tomto texte, sú podávané v dostatočnom časovom predstihu na to, aby si ich ľudia sami rozšírili, a aby sa vo vedomom radostnom očakávaní zodpovedne pripravili na tento veľký deň.