Slovensko, raj politickej nezodpovednosti

Každý národ má charakteristické vlastnosťami ktorými sa odlišuje od ostatných národov. Severské národy sú iné ako stredomorské a podobne. Ten náš, slovenský, je okrem iných vlastností výnimočný aj tým, že vyniká vo varení žiab. Niekoľko príkladov:

Medvede. Nekonečná diskusia v parlamente sa vedie o medveďoch. Poslanci diskutujú o niečom, čo by vyriešil aj priemerne súdny človek za niekoľko minút. Šelma, ktorá nemá v prírode súpera ohrozuje obyvateľstvo. V minulosti sme tento problém nemali a celé generácie pred nami to riešili reguláciou. Máme organizácie presne na tento účel zriadené, tak nech si plnia svoje povinnosti a bude po probléme. Premnožená je raticová aj diviačia zver. Premnožené sú kormorány, lietajúce dravce, … . Máme odborné inštitúcie ktoré dlhodobo na problém upozorňujú ale najväčšia škodná sú slnkom osvietení politici.

Lekári. Raz sú to zubári, o niekoľko dní pediatri, kardiológovia a zrazu zistíme, že problém sa týka všetkých pracovníkov v tomto segmente. Čo hovorí história? Lekárov bolo dosť. Nie len v Bratislave, ale aj v Stropkove, na Myjave, dokonca aj v Brezovej pod Bradlom. Dosť bolo lekárov každého druhu, dosť bolo sestričiek ba aj školených upratovačiek. Bez plánovania je nemožné zabezpečiť fungovanie akejkoľvek organizácie. Kto je zodpovedný? Politici!

Nemocnice. Nemocnica na Rázsochách by si zaslúžila literárnu ságu. Viacej ako štyridsať ročná história by vydala na niekoľko kníh. Veľkolepé plány, veľkolepý projekt, nádejná hrubá stavba. Po zmene politickej moci na pozemku ostal stáť železobetónový pamätník. Trvalo celé roky, než zmizol a dnes na vyčistenom pozemku začínajú rásť náletové dreviny. Kto je za mŕtvolu s názvom Rázsochy zodpovedný? Politici.

Škôlky. V každom meste, pri každom sídlisku, v každej dedine, boli škôlky v ktorých sa pripravovali deti na školský život. Prišla nová doba privatizačná a škôlky sa vyparili. Kto je zodpovedný? Politici!

Vzdelanci. Bez vzdelanej mládeže je každý národ odsúdený na zánik. Kto pochoval fungujúci systém vzdelávania bez ktorého by nebolo možné projektovať, stavať vyrábať, pestovať, chovať, obchodovať, … ?

Cigáni. Viem, Rómovia. Národ nešťastníkov, ktorých si politici pestujú ako základňu svojich príjmov a keď treba aj voličov. To je jediné čo dokážu. Pritom samotní príslušníci tohto etnika žijú čoraz v horších podmienkach. Koľko „projektov“, koľko nápadov, koľko plánov už pseudoriešitelia predstavili, koľko finančných prostriedkov minuli a nedosiahli ani tú povestnú nulu. Platíme nezávislých vládnych splnomocnencov . ombudsmanov. Miesto nezávislých by bolo povedané presnejšie – bez zodpovednosti. Za celú dobu, bez akýchkoľvek dôsledkov za úbohý život týchto príslušníkov nášho štátu ani jeden ombudsman nenesie zodpovednosť. Určite by pracovali zodpovednejšie, keby ich bydlisko bolo zo zákona priamo medzi chránencami. Dokonca ani tisíce vyštudovaných sociálnych pracovníkov nič nezmenilo. Podotýkam, tiež za naše peniaze.

Kto za to môže? Kto riadi štát, kto je zodpovedný za obyvateľstvo, kto si robí nárok na umné riešenia a riadenie? Občania? Nie. Zakladatelia politických strán a ich nominanti. Sľubovali a beztrestne neplnili. Je to systém vlády prostredníctvom politickej moci. Koľko sme sa napočúvali skalopevných sľubov, že každý politik ktorý vstúpi do systému, bude preukazovať svoj majetok, že bude sledovať iba dobro štátu a prospech občanov, že bude usilovne obhajovať slovo dané svojim voličom. Za niekoľko dní vo funkcii, presnejšie, hneď po podpísaní pracovnej zmluvy stratili pamäť. Na prvom mieste nebol volič, ale jeho politická strana.

Špecifikom slovenskej politickej scény je nekonečná pohodlnosť, nevzdelanosť, naivita a takmer nulová kreativita. Nevedia ani odkopírovať to, čo inde funguje. Dokonca aj to, čo fungovalo u nás, dokážu znehodnotiť často len kvôli tomu, že to nie je z ich kuchyne. Ak sa napriek všetkému časť politikov poučí a snaží sa o nápravu, druhá časť hľadá klady, aby im ich hádzala po nohy.

Najnovšie počúvame o akejsi bližšie nešpecifikovanej „Orbanizácii“ verejného priestoru. Hovorí to najmä tá časť politického spektra, ktorá stratila moc. Vyčítajú im, že uprednostňujú vlastných občanov pred cudzincami, klasickú rodinu pred hybridnou, vlastnú výrobu pred dovozom, vlastných podnikateľov, pred zahraničnými atď. Menej správny je nevyvážený stav ochrany našich rodákov v zahraničí, kým sused si hoc aj skryto, robí nárok na svojich krajanov aj s územím na ktorom žijú a naši politici to nevidia, nechcú vidieť, alebo sa boja hovoriť a riešiť. Vraj máme historicky najlepšie vzťahy. To hej, ale za akú cenu?

Maďarská história nepozná termín Slovensko. Takmer celé územie, ktoré obývame je felvidék a pred Uhorskom, ktoré tiež nepoznajú, lebo také slovo ani v slovníku nemajú, tu ľudia žili neorganizovane v Karpatskej kotline. Obávam sa, že naši nememorujúci politici si riziko dôsledkov neuvedomujú. Tak ako od údivu iba otvorili ústa po rozdelení spoločného štátu s Čechmi, tak iba vyvalia oči, ak si druhá strana bude nárokovať revíziu Trianonskej zmluvy. Veď aj žiaci s vyučovacím jazykom maďarským sa s pochopením našich ministerstiev učia, že to bol diktát a nie zmluva. Iba hlupák nevidí dôvody pre ktoré robí Orban vo vzťahu k Rusku a jeho priateľom vlastnú zmysluplnú politiku. Iba hlupák si neuvedomuje aké dôsledky to bude mať. Je o tom napísaných množstvo kníh (napr. Správa o náraste iredenty na juhu Slovenska), dokazuje to nespočetné množstvo dokumentov, a množstvo každodenných skúseností.

Privítal by som, keby namiesto osočovania a delenia spoločnosti, si celá naša politická scéna určila priority spravovania štátu tak, aby na prvom mieste bolo blaho občanov slovenskej republiky a za týmto cieľom išli spoločne. Rovnako dôležitá je aj starostlivosť o našich krajanov v zahraničí. Nech aj v tomto je nám vzorom Orban, ktorý sa aktívne a dôsledne stará o 15 miliónov Maďarov. Naši politici si musia uvedomiť, že každé odovzdanie právomocí, každé oslabenie práv, každé ich odkrojenie čoby koliesko salámy je v príkrom rozpore s týmto cieľom. Politik, ktorý nepozná históriu je potenciálny vlastizradca a nemá čo hľadať v správe štátu. Nie nadarmo je maďarský dejepis pre žiakov maďarskej národnosti aj na našom území maturitný predmet. Poslanec Magyar Országgyűlés, ktorý by nepoznal dátum vzniku svojho štátu by spravil harakiri na verejnom priestranstve v priamom prenose.

Naši zákonodarcovia svojim prístupom k životne dôležitým problémom sa správajú ako k tým povestným žabám v hrnci na variči. Tragická udalosť z 15. mája je toho dôkazom najstrašnejším. Až teraz zistili, že najvyšší štátni úradníci nemôžu bývať kde sa im zachce, že ochránci ich musia chrániť, že provokatérov je potrebné sledovať a včas eliminovať, že … . Schopnosť chrániť dôležité osoby bola v minulosti preverená doma a mnoho razy dokázaná aj v zahraničí. Nie len to. Naša OÚČ si získavala uznanie, rešpekt a chválu na medzinárodnej scéne. Na stole leží otázka: čo sa stalo že to už neplatí a kto je vinný.

Pripomínam, že občania s dôverou odovzdali správu štátu politikom a pravidelne sa zato na ich nemalú mzdu skladajú. Preto právom očakávajú, že prestanú variť žaby a začnú zodpovedne, najmä však skôr ako vzniknú nenahraditeľné škody, svoju prácu vykonávať. Je najvyšší čas prehodnotiť čo odovzdali a čo sme zato dostali, možno aj kto sa pod straty podpísal. Už dva razy sme stratili štátnosť. Že ju štvrtý krát získame je menej ako isté.