Mučeníctvo zjednocuje

Vodcovia národov bývajú rôznych kategórií. V minulosti hlavy pomazané, vyvolení a dediční vládcovia, uzurpátori aj nedobrovoľní nástupcovia trónu. Dnes jestvujú tyrani, otcovia a deti prevratov, či dokonca nikým nevolení zástupcovia. Alebo dosadené figúrky.

V demokracii a v „demokracii“ existujú politici zvolení buď na základe PR určitých záujmových skupín, alebo tí čo vyhrali (aj) vlastným pričinením a z vôle ľudu. No byť legálne zvoleným neznamená byť obľúbeným, a už vôbec to nezaručuje titul „otec národa“. Na to treba osobnosť s charizmou, neodškriepiteľné zásluhy a nasadenia za národ/štát.

Novodobé dejiny Slovenska nepoznajú takýto prípad. Bodaj by áno. Veď voľby sú zámerne každých niekoľko rokov, aby nik z politikov nemohol uchopiť moc v pojatí dynastie. Vtedy sa dedia vízie po mnoho generácií a spoločnosť vo forme štátu dlhodobo presadzuje jednu cestu. Samozrejme, výsledky potom zodpovedajú úmyslu.

Robert Fico pár rokov dozadu, v opojení mocou, a hlavne v tolerovaní zlatých baní a výpaľníctva všemožných politických pijavíc, sám spôsobil príchod tej najhoršej možnej Matovičovsko-Hegerovsko-Ódorovskej kliky, fungujúcej za požehnania a pod ochranným dáždnikom skládkovej kráľovnej. Boh tak chcel, pretože neexistuje nič lepšie na vytriezvenie národa a samopašných politikov, ako kopanec zahnojenou čižmou do zubov. Podľa možnosti opakovane. A to sa dialo vyše tri roky Slovákom neustále.

Lenže vytriezvenie prinieslo aj cielené rozdelenie, podporované neskutočnými technológiami sociálneho inžinierstva, jasne čitateľnými na zavakcínovanej časti obyvateľstva. Kto by nepoznal zo svojho okolia krotkých jedincov, zmeniacich sa na divých obhajcov Covidu a potom Ukrajiny? Metamorfóza bezkonfliktných pacifistov na dúhových fanatikov musela priniesť ovocie, tobôž v prípade 7-krát zaočkovaného a softvérovo premazaného strelca – atentátnika, podporovaného sfašizovanou ukrajinskou manželkou.

Akcia prináša reakciu a po chvíľkovom šoku na oboch stranách nastáva nový stav na barikádach. Na jednej strane libtarti nepochopili dôsledky vlastného atentátu na systém, reprezentovaný premiérom a idú ďalej svoj program. Na druhej strane koalícia sa otriasla a urýchlene bude riešiť práve tie kroky, pre ktoré bol atentát spáchaný.

Čo ťažko zabrzdení neomarxisti nedocenili a nepredpokladali vôbec, je sila osobnosti premiéra a jednota konzervatívnej väčšiny obyvateľstva. Jeho utrpenie vníma národ ako žertvu, ako formu svetsko-religiózneho mučeníctva. Predošlé hriechy predsedu vlády vyanulovalo obetovanie sa, predikované vo videu v apríli. A tak sa udialo nečakané: kresťania sa začali za ateistu Fica hromadne modliť, dokonca v rôznych denomináciách sa slúžili za jeho uzdravenie liturgie (minimálne v Pravoslávnej, Grékokatolíckej a Katolíckej).

Teda čo sa vlastne stalo? Nič, ibaže Robert Fico nie je odteraz premiér, ale PÁN PREMIÉR, zjednocujúci všetkých bez rozdielu vierovyznania, čiže o level vyšší kaliber!