Živorenie kvôli neschopnosti nadýchnuť sa Svetla

Tento text odhaľuje podstatu celkovej biedy ľudstva i jednotlivcov. Je ale zároveň návodom, ako sa tejto biedy zbaviť. Ako sa stať spoločenstvom skutočných, pravých a naozaj hodnotných ľudí, ktorí nášmu súčasnému svetu fatálne chýbajú.

My ľudia žijeme vo svete hmoty. Vo svete najhrubšej hmotnosti, alebo hrubohmotnosti. Podstatu a obmedzenie nášho hrubohmotného sveta najlepšie pochopíme na príklade.

Predstavme si, že hrubá hmotnosť je ako oceán a my, pozemskí ľudia, žijeme na jeho dne. Naše vonkajšie činy sú hrubohmotné, ale svojimi slovami sme schopní sa dostať do úrovne strednej hrubohmotnosti. A svojimi myšlienkami až do úrovne jemnej hrubohmotnosti, čiže tesne pod hladinu oceánu.

Ale pozor! My ľudia sme cicavce, podobne ako veľryby, ktoré dokážu veľmi dlho vydržať pod hladinou, ale raz začas sa predsa len musia vynoriť a nadýchnuť.

A rovnako je to aj s nami! Aj my sme ako ľudské duchovné bytosti stavaní tak, že musíme pravidelne vyplávať nad hladinu hrubohmotného oceánu a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, aby sme mohli ďalej normálne fungovať. Čerstvým vzduchom je úroveň Ducha, ktorej prúdenie môžeme zachytiť až nad hladinou oceánu hrubej hmotnosti. Čiže ešte vyššie, než dosahuje ľudský myšlienkový svet.

Tu však narážame na základný problém ľudstva, z ktorého pramení všetko jeho nešťastie a všetko zlo, nachádzajúce sa na zemi. Jeho príčinou je to, že sme stratili schopnosť vyplávať nad hladinu hrubej hmotnosti a pravidelne sa nadýchnuť čerstvého vzduchu prúdenia Ducha. Pozemská civilizácia sa adaptovala na hrubú hmotnosť, prestala sa nadychovať čerstvého vzduchu a žije v pridusenom stave. Žije v chorobnom stave, spôsobenom nedostatkom pravidelného prísunu občerstvujúcich síl Svetla, a v tomto stave produkujeme a vytvárame iba samé choré a zlé veci. Súčasná chorá vonkajšia realita vo svete i u nás doma, prejavujúca sa činmi, slovami a myšlienkami, je toho rukolapným dôkazom. Je to chorobný stav, smerujúci k sebazničeniu, ktorému nemôže zabrániť ani veda, ani technika, ani nič iného.

Môže tomu zabrániť len jediné. Musíme znovu vybudovať a udržiavať neustále priechodné spojenie so Svetlom, aby k nám mohlo prichádzať posilnenie a inšpirácia k tomu, akým spôsobom treba správne utvárať hrubú hmotnosť i vzájomné vzťahy medzi ľuďmi.

Sú k tomu potrebné tri veci. Prvou je snaha o dobro a čistotu v každodennom živote. Druhou je dôvera v Boha. A treťou je snaha o citové naladenie smerom nahor, k Svetlu.

Naše silné a vrúcne citové prežívanie je totiž to jediné, čím sme schopní vyšvihnúť sa nad hladinu oceánu hrubej hmotnosti a čerpať z občerstvujúcich a oblažujúcich energií Svetla. To nedokážu ani naše slová, ani naše myšlienky. To dokáže len naše cítenie, prekonávajúce myšlienkové nížiny hrubej hmotnosti. Tam, kde toto spojenie nie je hľadané a trvalo udržiavané, tam je svet ľudských myšlienkových foriem vrcholom všetkého. Tam je nepriechodná cesta nahor, uzatvárajúca naše vedomie iba v hrubej hmotnosti. Takýto stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame, zužuje a obmedzuje všetko duchovne čisté a dobré v človeku, čoho dôsledkom je život, ktorý momentálne žijeme.

Povzniesť sa nad myšlienkový svet hrubej hmotnosti a udržiavať trvalo priechodné spojenie so Svetlom Ducha je základná podmienka pre pravý vzostup človeka a ľudstva súčasnosti, pretože jedine toto je cesta k harmónii a šťastiu. Len takýmto spôsobom sa môže človek jednotlivec i celé ľudstvo správne vyvíjať a kráčať smerom nahor. Kto si to neuvedomuje, nesnaží sa o to a ignoruje to, tomu hrozí úplné uviaznutie iba v hrubej hmotnosti myšlienkového sveta dnešnej doby, smerujúceho našu civilizáciu ku skaze.

A teraz zásadná otázka. Ako je na tom každý z nás osobne?

Aby sme to poznali, urobme si sami pre seba malý test. Vezmime si vznešené pojmy, ako je Ježiš, Boh, Syn Človeka, Grál a podobne. Je obrovský rozdiel, keď ich vnímame iba povrchne a rozumovo, alebo keď ich vnímame prostredníctvom vrúcneho precítenia.

Keď sa v ich vnímaní pohybujeme iba v úrovni slov, alebo myšlienok, nedokážu nám tieto vznešené pojmy sprostredkovať dostatok sily k veľkému, potrebnému vzostupu, pretože myšlienkový svet, ako to najvyššie z hrubej hmotnosti, nám môže poskytnúť len ich slabý odlesk. Preto sa v pozemskom svete ľudí stali tieto pojmy neživé.

Ak ich ale chceme správne uchopiť, alebo lepšie vyjadrené, ak chceme uchopiť podstatu, ktorá sa za nimi skrýva, môžeme tak urobiť jedine skrze našu citovú vnímavosť. Jedine naše citové prežívanie nám môže sprostredkovať ich nádheru, silu a moc.

Každý z nás nech si vyskúša, čo v ňom tieto vysoké pojmy prebúdzajú a vyvolávajú. Či prejdú len našim rozumom a nič sa v nás nezachveje, alebo naopak, pocítime a prežijeme povznesenie, plné Svetla, ktorým sú tieto pojmy nabité.

Z tohto dôvodu je oveľa lepšie, radšej nepoužívať vysoké pojmy, ak v nás nie je vnútorné citové prepojenie s ich svetlou Podstatou. Je oveľa lepšie ich radšej nepoužívať, ako keby sa pre nás v ich povrchnom rozumovom uchopení, mali stať iba všednými slovami.

Vytvorenie a udržanie spojenia so Svetlom a Duchom!

Vedie k nemu jednak vážna snaha o vnútornú čistotu a dobro v každodennom živote, a jednak vnútorná práca s najvznešenejšími pojmami, ktorá má byť ich živým, vrúcnym citovým prežívaním.

Niet totiž iného spôsobu, ako zlepšiť život na zemi, než ten, že sa Svetlo začne šíriť skrze ľudí, ktorí majú silné a živé spojenie so Svetlom. Lebo pravá a skutočná zmena k lepšiemu nemôže prísť nikdy skrze vonkajšie spoločenské a politické dianie, ale nastane len prostredníctvom jednotlivcov, schopných nájsť vlastné spojenie so Svetlom a šíriť Svetlo a Svetlé hodnoty do svojho okolia. Každý z nás sa o to má snažiť kvôli vlastnej záchrane, ale i kvôli záchrane nášho sveta, ktorého obrodenie sa môže udiať jedine od človeka k človeku. Lebo vo vnútri každého z ľudí je schopnosť povzniesť sa vo svojom citovom prežívaní k Svetlu a odtiaľ čerpať posilu nie len pre seba, ale aj pre celý svet.