Prečo lipneme na „hodnotách“ Západu, ktoré Ukrajinu, Rusko a Európu vedú do záhuby ? Časť III.

Mimo plánov na oslabenie a zničenie RF, ktoré sú v úplnom rozpore s medzinárodným právom, je potrebné zohľadniť, aké politické a iné sily disponujú skutočnou mocou na Ukrajine a komu táto moc slúži. Z úst predstaviteľov vládnej moci a z relácií rôznych mediálnych skupín sa občania SR doteraz nič nedozvedeli. Z oficiálnych správ si občan má za povinnosť najskôr predstaviť, že na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 existuje demokratický a právny štát, ktorý slúži záujmom ukrajinského národa, ktorý bol napadnutý vojenskou silou imperiálnej mocnosti – Ruskou federáciou, hoci k tomu nemal žiadne praktické dôvody či provokácie zo strany Ukrajiny. Preto ak aj nie celý svet, tak jeho určitá časť – „demokratický“ Západ – má mať za povinnosť Ukrajine všemožne pomáhať, aby napokon dosiahla svoje víťazstvo a oslobodenie.

V samotnej Európe si túto dôležitú a vďačnú úlohu celkom iniciatívne zobrala na starosť EÚ, ktorá samozrejme celkom zámerne a v duchu jednotnej európskej politiky usmerňuje jej členské štáty, ako majú vytvoriť zo strany svojich vlád potrebné záruky pre fungovanie ukrajinského štátu a organizovanie oslobodzovacej misie ukrajinského národa. Toto je základná hypotéza, s ktorou sa pracuje a ktorá si zo strany politických predstaviteľov členských štátov EÚ nevyžaduje žiadne analýzy a žiadnu potrebu hľadania pravdy o samotnej štátnej moci na Ukrajine, o jej skutočnom charaktere a o vojne na jej území s Ruskou federáciou.

Vyzerá to tak, že zo strany politických elít Západu a západnej propagandy sa veľmi silno ignoruje otázka nositeľa štátnej moci na Ukrajine, ktorá je nepodstatná, nedôležitá. Toto ignorovanie nie je vôbec náhodné, napríklad na spôsob nedopatrenia či zabudnutia. Ignorovanie nositeľa štátnej moci na Ukrajine je zámerné, pretože je produktom Západu na čele s USA, NATO a EÚ. V prípade Ukrajiny od Majdanu v roku 2014 platí, že nositeľ štátnej moci na Ukrajine nebol sformovaný ukrajinským národom – jeho občanmi – riadnym demokratickým procesom, ale štátnym prevratom. Takže Ukrajinu ovládajú a spravujú dvaja nositelia štátnej moci.

Prvý nositeľ štátnej moci je vnútorným nositeľom a bol založený na už spomínanom štátnom prevrate. Druhý nositeľ štátnej moci je vonkajším nositeľom, má rozhodujúcu zásluhu na tom, aký charakter štátnej moci má vnútorný nositeľ na čele s prezidentom Ukrajiny. Druhý nositeľ je produktom západného kapitalizmu a rozhodujúcu úlohu predstavujú USA, NATO a EÚ. Druhý nositeľ predstavuje silu globálneho kapitálu, jeho volených, nevolených a dohodnutých predstaviteľov, ktorí nad územím Ukrajiny nastolili cez svojho vnútorného nositeľa – regenta – Koloniálnu správu. Druhému nositeľovi na čele s USA sa nepáčilo, že Ukrajina pod vedením prezidenta Viktora Janukovyča bola neutrálnym štátom a preto bolo potrebné túto pozíciu zrušiť.

Koloniálna správa má za úlohu udržiavať Ukrajinu v „horúcom režime“ – vždy proti Ruskej federácií a plniť predpísané úlohy v oblasti hospodárskej, vojenskej, sociálnej a mocenskej. Medzi nositeľmi štátnej moci na Ukrajine – prvým a druhým – panuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Pozícia nadriadenosti patrí druhému nositeľovi štátnej moci na Ukrajine – Koloniálnej správe na čele s USA. Táto pozícia nie je náhodná a ani vylosovaná., pretože je založená na smerovaní príkazov a nariadení z USA, NATO a EÚ do Kyjeva a na poskytovaní všestrannej pomoci – všestranného zabezpečenia – prvému nositeľovi štátnej moci – Kyjevu, aby ten zvládal plniť dané úlohy. Tých úloh pre vnútorného nositeľa štátnej moci je viacej: bohatstvo Ukrajiny sa má postupne dostať pod správu západného kapitálu, musí fungovať Kyjevská bezpečnostná dohoda, zástupnú vojnu na svojom území musí vyhrať Ukrajina, splniť podmienky prijatia do EÚ, územie Ukrajiny musí ostať územím pre NATO.

O vonkajšom nositeľovi štátnej moci na Ukrajine – „demokratickom“ Západe na čele s USA, NATO a EÚ – som sa už zmienil v predchádzajúcich častiach svojho príspevku. Tento nositeľ mal a má svoje plány, tak čo sa týka Ukrajiny ako aj Ruskej federácie. Tieto plány súvisia so zabezpečovaním fungovania kapitalizmu západného typu. Za čias A. Hitlera vystúpili do popredia s boľševizmom a existenciou ZSSR. V tejto dobe vystupuje do popredia v rámci fungovania západného kapitalizmu potreba zničiť a dobyť územie Ruskej federácie. O skutočných zámeroch vonkajšieho nositeľa štátnej moci na Ukrajine, aj keď je možné ich naštudovať, naši predstavitelia vládnej moci a západná propaganda oficiálne nič otvorene nehovoria, nekomentujú, neanalyzujú. To isté platí aj v prípade vnútorného nositeľa štátnej moci na Ukrajine – samotného Kyjeva. Nesmie sa otvorene písať a hovoriť o tom, aký politický režim bol nastolený štátnym prevratom v roku 2014 a akému režimu „demokratický“ Západ poskytuje všestrannú pomoc.

Práve o otázke charakteru štátnej moci na Ukrajine je potrebné otvorene hovoriť a písať. Kto takýmto spôsobom postupoval a postupuje, potom môže ľahšie pochopiť súvislosti týkajúce sa západného kapitalizmu a jeho vojenského ťaženia proti ZSSR, teraz proti Ruskej federácií. Už v tomto roku sa náš predseda vlády SR stretol s Viktorom Orbánom, predsedom vlády Maďarska. Po tomto stretnutí predseda vlády SR zopakoval, že vojnu na Ukrajine nemožno ukončiť vojenskými prostriedkami. Toto stanovisko je v zásadnom rozpore s tým, aké ciele špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine si stanovila RF. Tieto ciele sú dva: denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny ! Vojna na Ukrajine, ktorá trvá od roku 2014, sa nevedie kvôli vojne samotnej, len aby sa bojovalo.

Vojnu na Ukrajine do februára 2022 nebolo možné ukončiť mierovými prostriedkami, hoci minské dohody boli pripravené. Vojnu na Ukrajine do februára 2022 nebolo možné ukončiť ani vojenskými prostriedkami, pretože tie sa proti kyjevskému režimu z úrovne medzinárodného spoločenstva ani neuvažovalo použiť. Vojna na Ukrajine od februára 2022 sa vedie už za účasti ozbrojených síl Ruskej federácie a to už s jasne sformulovanými cieľmi špeciálnej vojenskej operácie. Tieto ciele nie sú namierené proti ukrajinskému národu ako takému, nech ho tvoria obyvatelia ukrajinskej, ruskej či inej národnosti. Proti komu sú teda namierené ciel špeciálnej vojenskej operácie ? Sú jednoznačne namierené proti tým silám, ktoré som vyššie opísal, že ide o vnútorného a vonkajšieho nositeľa štátnej moci na Ukrajine. Iba pripomeniem,že vnútorným nositeľom štátnej moci na Ukrajine je kyjevská moc. Vonkajší nositeľom štátnej moci na Ukrajine je „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ.

Ruská federácia sa rozhodla naplniť stanovené ciele vojenskými prostriedkami. Možno teda dosiahnuť stanovené ciele aj mierovými prostriedkami ? Je to možné ! Keď je to možné, tak by som mohol dať, už vopred, za pravdu nášmu predsedovi vlády SR. Lenže možnosť sa musí premeniť na skutočnosť. Od koho alebo od čoho potom bude závisieť, že vojna na Ukrajine bude ukončená dohodou, respektíve mierovým rokovaní ? Odpoveď na túto otázku existuje, ale musíme ju hľadať v nájdení odpovede – v analýze, akého charakteru je vnútorný nositeľ štátnej moci na Ukrajine – kyjevská moc ! Je to demokratický a právny štát, celkom spravodlivý, alebo na nelegitímnom základe – štátnom prevrate – sformovaná nová štátna moc v roku 2014, ktorá predstavuje akýsi politický hybrid, ktorý veľa pochytil z fašizmu a nacizmu už za existencie Adolfa Hitlera a potom počas svojej ďalšej prípravy v celom povojnovom období ?

Cieľ denacifikácie stanovený RF jasne ukazuje, v čom sa skrýva podstata kyjevskej moci a zároveň, že je potrebné sa navždy zbaviť tejto nebezpečnej podstaty štátnej moci na Ukrajine. Cieľ demilitarizácie ukazuje, že sa musia vytvoriť práve vojenskými prostriedkami na Ukrajine také podmienky, aby vonkajší nositeľ štátnej moci na Ukrajine ustúpil zo svojich inštalovaných politických, ekonomických a vojenských pozícií. Pre mňa osobne vnútorný nositeľ štátnej moci na Ukrajine – kyjevská moc – predstavuje jasnú kyjevskú diktatúru. Táto diktatúra v sebe obsahuje nacistické a fašistické praktiky a ideály, extrémny nacionalizmus, autoritárstvo, totalitné praktiky, extrémne prejavy nenávisti k ľuďom ruskej národnosti a ruskej kultúre či dokonca praktiky súvisiace so zločinmi. Je to politický režim, v rámci ktorého je celý ukrajinský národ podriadený vedomiu, že Ruská federácia je nepriateľom Ukrajiny a takéhoto nepriateľa je potrebné za každú cenu zlikvidovať.

Je to politický režim, ktorý celý chod spoločnosti, existenciu ukrajinského národa stotožnil s potrebou viesť zástupnú vojnu za „demokratický“ Západ s Ruskou federáciou. Kyjevská diktatúra je absolútne extrémna forma diktatúry, ktorá zbavila ukrajinský národ vlastného svedomia a z ukrajinského národa urobila iba sluhu pre Pánov západného kapitalizmu. Kyjevská diktatúra je neľudská diktatúra, ktorá sa nebojí likvidovať svojich oponentov, pretože nepripúšťa ani opozíciu. Ukrajina a ukrajinský národ predstavuje varovný príklad toho, čo znamená, keď sa národy strednej a východnej Európy snažia za každú cenu patriť k západu, pričom sú ochotní splniť pre uspokojenie vedomia politických predstaviteľov akékoľvek podmienky „prijatia“ do rodiny Západu.

Náš slovenský národ sa zásluhou svojich politických predstaviteľov rozhodol žiť so Západom v akomsi postavení služobníctva a teda za podmienky, že služobníctvu budú určovať zákony a nariadenia v prvom rade Páni západného kapitalizmu a ostatné pomery u nás doma ako v služobnej kuchyni si môžu sluhovia upraviť podľa svojich predstáv a určených povinnosti. Ukrajinský národ, aby v budúcnosti patril k Západu, dostal oveľa tvrdšiu podmienku, ako iné národy strednej a východnej Európy. Ukrajinský národ musí v záujme Západu na čele s USA, NATO a EÚ obetovať aj svoje životy, svoju čiernozem odovzdať do rúk globálneho kapitálu, rovnako ako sa zbaviť ekonomiky v prospech tohto kapitálu. Kyjevská diktatúra dovolila, aby sa Ukrajina stala jedným z veľmi dôležitých nástrojov oslabenia a zničenia Ruskej federácie.

Práve z týchto, vyššie uvedených dôvodov, je v záujme „demokratického“ Západu, aby v Kyjeve ostala vládnuť v roku 2014 nastolená kyjevská diktatúra, ktorá v postavení regenta bude náležite plniť úlohy v boji proti RF. Je treba dodať, že ukrajinský národ nedostal žiadnu možnosť demokratickým spôsobom rozhodovať o svojom osude či o svojej budúcnosti. Zorganizovanie štátneho prevratu vo februári 2014 bolo záležitosťou Západu na čele s USA. Aby to všetko vyzeralo v pohode, tak USA viedli svoje praktické kroky na Ukrajine pod hlavičkou enormného úsilia zachrániť pre Ukrajinu vraj európsku budúcnosť. USA doslova určovali, čo musí prezident Ukrajiny robiť vo vzťahu k EÚ a teda vôbec k Západu. Po tom, ako prezident Viktor Janukovyč z praktických dôvodov odmietol podpísať nevýhodnú Asociačnú dohodu s EÚ, dňa 26.11.2013 Nulandová z USA o. i. povedala toto:

…ešte je možné zachrániť európsku budúcnosť Ukrajiny. A chceme, aby prezident viedol svoju krajinu práve týmto smerom. Bola by veľká škoda vidieť zmarených päť rokov práce a príprav, pokiaľ dohoda nebude podpísaná v krátkom čase. Investovali sme viac ako päť miliárd dolárov, aby sme pomohli Ukrajine dosiahnuť tohto i iných cieľov, ktoré zaručia Ukrajinu bezpečnú, prosperujúcu a demokratickú“. O pár týždňov neskôr, už vo februári 2014, sa prechádza v Kyjeve pomedzi demonštrujúcimi, ponúka ich chlebom a o. i. povedala aj toto: „Spojené štáty americké sú na vašej strane, podporujú vás vo vašej snahe po spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu, pre európsku budúcnosť, ktorú ste si vybrali a ktorú si zaslúžite“. Tu je namieste otázka, podľa akého medzinárodného práva je možné miešať sa do vnútorných záležitosti iného štátu a nútiť predstaviteľa štátnej moci k tomu, aby sa usiloval o integráciu s EÚ a to za podmienok stanovených Bruselom či samotnými Američanmi.

Ak by sa Západ na čele s USA skutočne úprimne zaujímal o to, že Ukrajina má byť krajinou bezpečnou, prosperujúcou a demokratickou, potom k tomu nebolo potrebné pripraviť a zorganizovať štátny prevrat. Bolo potrebné, aby boli vytvorené podmienky k zabezpečeniu účasti občanov Ukrajiny na celospoločenskom posúdení otázky, ako vyriešiť problém návrhov Asociačnej dohody zo strany EÚ a MMF a zo strany vládnej moci Ukrajiny a k tomu prijať rozhodnutie v referende. Lenže k takému postupu nebolo potrebné, aby sa tým zaoberali najmenej päť rokov Američania a aby k tomu vynaložili minimálne päť miliárd dolárov. Lenže naznačený demokratický proces na Ukrajine, týkajúci sa Asociačnej dohody s EÚ, mal byť vnútornou záležitosťou Ukrajiny.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného stanoviska Nulandovej z novembra 2013, tak je to len o definitívnej príprave na štátny prevrat, ktorý sa verejne skrýval pod vzletlými slovami o potrebnej pomoci Ukrajine. Skrátka, Američania si na území Ukrajiny robili, čo len chceli. Existuje videozáznam prejavu ukrajinského poslanca Olega Carjeva z 20.11.2013 a prepis toho, čo hovorí. Je to dokument, ktorý dokladá účasť USA na príprave štátneho prevratu na Ukrajine. Poslanec upozornil na to, ako sa v rámci Ukrajiny realizuje americký projekt „TechCamp“. U nás na Slovensku si nikto zo zodpovedných politikov nevšimol obnovenie dedičstva banderovského besnenia už za prezidenta Juščenka, ktorý po svojom zvolení ( na druhý pokus ) v roku 2004 rehabilitoval Stepana Banderu a menoval ho národným hrdinom.

Už prvá farebná revolúcia bola financovaná v USA, veď Ukrajina od roku 2001 zastavala pozíciu neutrality a pre Západ takáto neutralita nebola dostatočným sebaurčením. Už samotný Juščenko bol produktom politiky USA. Nebolo to ťažké, keďže jeho manželka Katarína pracovala v Bielom dome už za prezidenta Regan. A koho si prezident Ukrajiny vybral za šéfku vlády ? Júliu Timošenkovú, pravicovú extrémistku, ktorá nenávidí Rusov. Citujem: „… musíme sa chopiť zbraní a ísť zabíjať tých zlorečených Moskovčanov a ich vodcov. Budem sa snažiť vyburcovať celý svet, aby z Ruska nezostalo ani spálené pole. Musíme ich zasiahnuť atómovými zbraňami“. A kto štval protestujúci dav proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi na Majdane ? Arsenij Jaceňuk z politickej strany Timošenkovej, Vitalij Kličko z nacionalistickej strany UDAR, Oleh Tjahnybok z neonacistickej strany Sloboda.

Tu sú slová Oleha Tjahnyboka: „Aby sme vytvorili skutočnú Ukrajinu, je treba fyzický a rýchlo zlikvidovať všetkých príslušníkov rusofónnej inteligencie a všetkých, ktorí nenávidia Ukrajinu…Je treba ich postrieľať bez vyšetrovania a bez súdneho procesu. Akýkoľvek člen Ukrajinskej únie slobody môže spísať zoznam rusofóbnych jedincov zo svojho okolia. Všetci členovia protiukrajinských politických strán a organizácií, nielen proruských, ale i prorumunských, promaďarských a protatarských musia byť zastrelení. Rusko jazyčná amorfná biomasa žijúcich žaludkov – je to stádo, ktorého počet musí byť znížený na 5 – 6miliónov indivíduí“. Práve O. Tjahnybok stal v čase Majdanu na tribúne, keď rečnil John McClaine, americký senátor.

Prinajmenej od roku 2004, keď do úradu prezidenta Ukrajiny nastúpil V. Juščenko, bolo „demokratickým“ Západom ignnorované nebezpečie oživenia neofašizmu a neonacizmu na Ukrajine, rovnako ako otvorená podpora rusofóbnych, neofašisických a teroristických strán. Môžu existovať pochybnosti o tom, že ukrajinská opozícia bola pred Majdanom dobre zorganizovaná a pripravená vo výcvikových táboroch NATO ? Viď napríklad „Ľudová sebaobranná podzemná oslobodzovacia armáda.”

Po štátnom prevrate v roku 2014 sa začal proces nacifikácie Ukrajiny, ktorý vôbec nemal nič spoločného s vyhlásením Nulandovej z USA, že Ukrajinci túžia po spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a bezpečnosti. Nekladiem si za úlohu o tomto procese sa vo veľkom rozpisovať, to bude úloha, verím, historikov. Bolo jasné, že uzákonená neutralita Ukrajiny padne a že veľké problémy čakajú občanov Ukrajiny s rusko jazyčnou orientáciou, rovnako bude platiť, že Ukrajina sa čo najskôr vymedzí proti Ruskej federácií. Kyjevskej diktatúre sa nepodarilo spustiť proces nacifikácie na Kryme. Malo to svoj veľký pozitívny význam. Odvaha obyvateľstva a pomoc zo strany RF prispeli k tomu, že Krym sa stal súčasťou RF na základe referenda 16.marca 2014. Krymská ústava z roku 1992 jasne hovorila o tom, že Krym môže prehodnotiť svoje ďalšie zotrvanie v štátnom zväzku s Ukrajinou.

A čo vyvolalo potrebu tohto prehodnotenia ? Nebola to politika Ruskej federácie, ale politika Američanov, ktorý sa cez prípravu štátneho prevratu v Kyjeve už vopred sa veľmi tešili, ako si Krym upravia podľa svojich projektov na svoju novú vojenskú základňu. Práve štátny prevrat na Ukrajine a následné spustenie procesu nacifikácie Ukrajiny k tomuto prehodnoteniu viedli. Ako je to s hodnotami na „demokratickom“ Západe, je možné si veľmi dobre všimnúť, keď si porovnáme dve udalosti, ktoré sa v roku 2014 na Ukrajine odohrali. Prvou udalosťou bol samotný Majdan s tragickými následkami a s ním spojený štátnym prevrat. Politickí predstavitelia Západu na čele s USA? NATO a EÚ túto udalosť v Kyjeve vyhodnotili ako uplatnenie legitímneho práva na sebaurčenie ukrajinského národa. Odtrhnutie Krymu od Ukrajiny na základe platného referenda bolo druhou dôležitou udalosťou, ktorú Západ neuznal, pritom samotné referendum bolo skutočným výkonom práva Krymu na sebaurčenie.

Zo strany Západu ide o obyčajné pokrytectvo, pretože dovoláva sa určitých hodnôt podľa toho, ako mu prinášajú určitý prospech. A takéto prospechárstvo podporujú aj predstavitelia vládnej moci na Slovensku. Z ich úst bolo možné počuť, že Slovensko podporuje Ukrajinu a jej nárok na celistvosť, pritom v prípade Krymu už boli pripravené plány na vojenskú základňu pre USA. Slovensko podporuje Ukrajinu a jej nárok na nezávislosť. Ale to je blud, pretože Ukrajina mala uzákonenú neutralitu a štátnym prevratom sa mali vytvoriť podmienky pre jej zrušenie, čo sa aj stalo. Slovensko podporuje Ukrajinu a jej nárok na svojbytnosť. V prípade štátu ide o individualitu, ktorá sa vzťahuje na celý národ a jeho život vo všetkých súvislostiach. Svojbytnosť je spätá so všetkými znakmi, ktoré charakterizovali Ukrajinu ako neutrálny štát, ktorý nepatril nikomu inému, ani Ruskej federácií a ani Západu na čele s USA, NATO a EÚ.

Štátnym prevratom boli vytvorené podmienky, aby Ukrajina stratila nielen svoju neutralitu, ale aj svoju svojbytnosť. Kyjevská diktatúra nastúpila kurz odstránenia svojbytnosti Ukrajiny, podľahla politickému, hospodárskemu a vojenskému vábeniu Západu o potrebe zachrániť európsku budúcnosť Ukrajiny, hoci v skutočnosti to bol iba propagandistický trik. Toto vábenie krajín z Európy do náručia západného kapitálu mi v skutočnosti pripadá ako nová forma neokolonializmu. Obyvateľstvo členských štátov má byť šťastné z toho, že žije v područí EÚ a takej vojenskej organizácie ako je NATO. A na takúto budúcnosť bolo lákané aj obyvateľstvo Ukrajiny. Lenže v prípade Ukrajiny ide o jednú zásadnú zvláštnosť oproti ostatným členským štátom strednej a východnej Európy. Ukrajinu bolo potrebné prinútiť k tomu, aby sa dostala do vojenského konfliktu s Ruskou federáciou, pretože veľké oslabenie a zničenie RF je veľkým snom a veľkou túžbou celého „demokratického“ Západu na čele s USA. A tento zámer bolo možné dosiahnuť iba štátnym prevratom a zorganizovaním takých politických, polovojenských, vojenských a mimovládnych síl, ktoré pomôžu ustanoviť nový – diktátorsky režim na Ukrajine.

Výrazná nacifikácia Ukrajiny Ukrajiny viedla k nastoleniu tvrdej kyjevskej diktatúry, ktorej charakter sa jasne prejavil napríklad veľkým masakrom ľudí v Odese už 2.mája 2014. Najväčším „úspechom“ kyjevskej diktatúry bolo založenie vnútroštátnej vojny na východe Ukrajiny – na Donbase – proti svojmu obyvateľstvu s následnou humanitárnou krízou a to práve od polovice apríla 2014. Ozaj, pripomínali naše „pravdovravné“ mediálne skupiny túto temnú stránku novodobej „slobodnej“ Ukrajiny ? Táto vojna od februára 2022 pokračuje ako vojnový konflikt Ukrajiny a Ruska. Kyjevská diktatúra aj s Jaceňukom a Porošenkom sa rozhodla postaviť rusko jazyčné obyvateľstvo Ukrajiny do pozície ľudskej masy, ktorú treba zlikvidovať. Aký bol program prezidenta Porošenka pre občanov Ukrajiny rusko jazyčných ? Citujem: „My budeme mať prácu a oni nie. My budeme mať dôchodky a oni nie. Nás budú ľudia, deti a dôchodcovia podporovať a ich nie. Naše deti budú chodiť do škôl a škôlok, zatiaľ čo ich deti sa budú musieť schovávať v sklepoch. Pretože oni nevedia robiť nič. Toto je spôsob, ako vyhrajeme túto vojnu.“

Napriek tomu, že bolo možné jasne rozpoznať charakteristické znaky kyjevskej diktatúry, tak predseda vlády SR sa stretáva s predsedom vlády Ukrajiny Jaceňukom či s prezidentom Porošenkom. A o niečo neskôr prezident SR A. Kiska sa osobne zúčastnil prvého výročia zorganizovania Majdanu v Kyjeve – úspešných osláv štátneho prevratu na Ukrajine. Ústavní činitelia SR sa tak aktívne podieľali na podpore „hodnôt“ „demokratického“ Západu, ktoré sa podarilo presadiť do novej nelegitímnej moci na Ukrajine. Zásluhou presadzovania „hodnôt“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ sa podarilo Ukrajinu rozvrátiť: padla jej celistvosť, suverenita spojená s neutralitou, skončili dobré susedské vzťahy s RF, padla bezpečnosť Ukrajiny nástupom vojenského velenia zo strany NATO, velenia neonacistov a banderovcov a založenia vnútroštátneho vojnového konfliktu s rusko jazyčnou časťou obyvateľstva. Kyjevská diktatúra si pod starostlivým vedením Západu mocenskými a vojenskými prostriedkami určila presadzovania práva na sebaurčenie nie v prospech národa, ale v prospech USA, NATO a EÚ, pričom samotný prospech bol predstaviteľmi USA definovaný ako záchrana európskej budúcnosti Ukrajiny, ktorá v sebe bude obsahovať záruky pre Ukrajinu: jej bezpečnosť, prosperitu a demokraciu.

Nič z cieľa pre Ukrajinu a z proklamovaných záruk sa doteraz nepodarilo naplniť. Bezpečnosť Ukrajiny v náručí vojenskej organizácie NATO je nezmysel, pretože NATO na čele s USA je namierené proti RF a z princípu mierové spolunažívanie nebude možné, pretože žiadne záruky USA a NATO neboli pre RF dané. Prosperita Ukrajiny sa nedá organizovať, ak kyjevská diktatúra zatiahla celý národ do vojenského konfliktu najskôr s časťou svojho obyvateľstva a potom aj s RF a ak sa bohatstva Ukrajiny a jej ekonomických možnosti zmocnil západný kapitál a z vojny a úslužnosti kyjevskej diktatúry len profituje a bohatne. Demokracia na Ukrajine predstavuje iba propagandistický sen, ktorý nikdy nebol realizovaný ani na „demokratickom“ Západe vrátane USA, ak sa poňatie demokracie chápe v tom pravom slová zmysle.

Pre kyjevskú diktatúru je od samého začiatku obdobia štátneho prevratu charakteristické, že postupne vykonáva právomoci svojho skutočného „panovníka“ – Američanov – a z tohto dôvodu bola inštalovaná do pozície regenta. Kyjevská diktatúra je správcom štátu, ktorý dokonca je všestranne podporovaný západným kapitálom vrátane financovania rôznych funkcií štátu a vrátane aj určitých personálnych funkcií či mnohých vojenských funkcií. Kyjevská diktatúra ako regent podlieha svojmu „panovníkovi“, ktorý nastolil nad ukrajinským národom a jeho štátnou mocou Koloniálnu správu. Funkcia regenta má svoje tri zvláštnosti. Prvou zvláštnosťou je povinnosť správcu viesť a organizovať vo vzťahu k RF nepriateľskú politiku vrátane vojenského konfliktu. Druhou zvláštnosťou je povinnosť ukrajinského národa zomierať za záujmy „demokratického“ Západu.

Za existencie kyjevskej diktatúry nebude možné dosiahnuť mier na Ukrajine. Dňa 8.2.2022, v deň, keď sa prezident Francúzska Macron na tlačovej konferencií so Zelenským vychvaľoval, že sa mu podarilo dosiahnuť záväzok prezidenta Putina a prezidenta Zelenského o implementácií minských dohôd, tak prezident Putin vyriekol tieto slová: „Uvedomujete si, že pokiaľ Ukrajina vstúpi do NATO a bude sa snažiť dobyť Krym vojenskou cestou, európske krajiny budú automatický zavlečené do vojnového konfliktu s Ruskom ? Nebude víťazov. Budete zatiahnutí do tejto vojny proti svojej vôli“. Čo z tohto citátu vyplýva ? Že kyjevská diktatúra ako správca Ukrajiny, a teda ako regent, má stále možnosť ohroziť celú Európu, pretože snaha o dobytie Krymu zatiahne celú Európu do vojny s Ruskou federáciou. Toto ohrozenie predstavuje tretiu zvláštnosť pre kyjevskú diktatúru ako regenta.

Ohrozenie Európy zo strany Ukrajiny nepominulo. Práve v tomto momente si môže čitateľ uvedomiť, aké bolo dôležité rozhodnutie obyvateľov Krymu už v marci 2014, keď v referende rozhodli o pripojení k RF. Som presvedčený, že ak by proces nacifikácie Ukrajiny prenikol na celé územia Krymu, tak by už vtedy bolo došlo k vojenskému konfliktu. Kyjevská diktatúra predstavuje hrozbu pre celú Európu a jej členské štáty a aj napriek tomu Brusel organizuje jej financovanie z rozpočtu EÚ. Aj dvaja ústavní činitelia SR potrebu financovania Ukrajiny v roku 2024 vo výške 50,-miliárd eur akosi zhodne v jednom termíne prerokovali so svojimi strategickými partnermi, tak na Ukrajine ako aj v Bruseli. Je to iba náhoda ? A je to ozaj v prospech ukrajinského národa alebo je to v prospech regenta – kyjevskej diktatúry – aby si mohol lepšie plniť svoje vyššie spomínané funkcie ? Na čo sa premení 50,- miliárd eur v reálnom prostredí Ukrajiny, ovládanej diktatúrou a Koloniálnou správou Západu ?

Mám poruke ďalšiu zaujímavú otázku. Čo bolo potrebné pripraviť a urobiť, aby sa „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ dostal na územie Ukrajiny v plnej sile a aby Ukrajina sa „slobodne“ mohla v nepriateľstve vymedziť proti RF ? Bolo potrebné pripraviť a vychovať ľudské zdroje takého zamerania, ktoré vo vhodnom čase a prostredí dokážu pretransformovať Ukrajinu na nacistickú, pretože proti RF bude chcieť bojovať iba nacistická Ukrajina. Preto bol pripravený a zrealizovaný Majdan, oficiálne za európsku budúcnosť Ukrajiny, a neoficiálne za zrealizovanie štátneho prevratu, aby sa na správne miesta dostali ľudské zdroje nasýtené extrémnym nacionalizmom a rusofóbiou, aby mohol byť spustený proces nacifikácie Ukrajiny. Prezident Juščenko bol prvý, kto z nacionalizmu a rusofóbie urobil ideológiu Ukrajiny na štátnej úrovni. V roku 2006 rehabilitoval nacionalistickú organizáciu UNUPA, ktorá za 2. svetovej vojny popravovala Poliakov a Židov. V roku 2010 udelil titul Hrdina Ukrajiny fašistickým kolaborantom S. Banderovi a R. Suchevičovi.

Teraz je vhodné niečo si pripomenúť zo Záverov Jaltskej ( Krymskej ) konferencie troch mocnosti z 11.2.1945. Prehlásenie urobili prezident USA, predseda Rady ľudových komisárov ZSSR a ministerský predseda Veľkej Británie o výsledkoch krymskej konferencie. Dovolím si voľne pripomenúť niečo z časti II. Okupácia a kontrola Nemecka. Najvyšší predstavitelia sa dohodli na tom, ako spoločne vynútia splnenie podmienok bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka, ktoré spoločne uložia nacistickému Nemecku, až bude nemecký ozbrojený odpor celkom zlomený. Je ich nezmeniteľným cieľom zničiť nemecký militarizmus a nacizmus a zaistiť, aby Nemecko už nikdy nebolo schopné rušiť svetový mier. Najvyšší predstavitelia sa spoločne dohodli na tom, že treba odzbrojiť a rozpustiť nemecké ozbrojené sily, rozbiť nemecký hlavný štáb, zničiť nemecké vojenské zariadenie, kontrolovať nemecký priemysel, ktorý by sa mohol použiť k vojenskej výrobe, potrestať vojnových zločincov a vymáhať vecné reparácie za to, čo Nemci zničili.

Ďalej sa v prehlásení uvádza, že je potrebné vyhladiť nacistickú stranu, nacistické zákony, organizácie a inštitúcie, vykynožiť z verejných úradov i z kultúrneho a hospodárskeho života všetok nacistický a militaristický vplyv a urobiť v Nemecku i iné opatrenia, pokiaľ budú nevyhnutné pre budúci mier a bezpečnosť sveta. Najvyšší predstavitelia jasne potvrdili, že nezamýšľajú zničiť nemecký národ, avšak až po vykorenení nacizmu a militarizmu budú mať Nemci nádej, že budú môcť žiť dôstojne a že budú mať dôstojné miesto v spoločenstve národov. Závery z Jaltskej ( Krymskej ) konferencie som neuviedol náhodne, ale z toho dôvodu, že sú pre nás všetkých poučné aj v súčasnej dobe, keďže na území Ukrajiny prebieha vojenský konflikt. Čo je dôležité si v tomto smere uvedomovať ?

Jednota troch mocnosti, reprezentovaná v prijatých Záveroch z konferencie, sa už dávno a veľmi rýchlo rozpadla. Takže ostala iba jedna mocnosť, ktorá ostala verná zásadám uvedeným v Záveroch z konferencie a ktoré sa dotýkali a dotýkajú nacizmu. Touto mocnosťou bol ZSSR, následne teraz Ruská federácia. Len pripomeniem, že tak USA ako aj členské štáty EÚ sa každý rok vyhýbajú súhlasiť s uznesením VZ OSN, týkajúceho sa glorifikácie nacizmu, ktoré pravidelne predkladá strana Ruskej federácie. A medzi tými národmi, ktoré sa vymedzujú proti návrhu uznesenia patrí aj Slovenská republika. To, čo si mocnosti v otázke nacizmu dohodli na svojej konferencií v roku 1945, má platiť aj v súčasnosti, lenže neplatí, pretože jednota sa akosi automatický rozpadla.

Nie je v tom žiadna náhoda, pretože za obdobie od ukončenia 2. svetovej vojny sa iba postupne pripravoval a obnovil nový pokus západného kapitálu zničiť ruskú civilizáciu, teraz ako Rusku federáciu. Vtedajšia jednota nebola založená na rovnakých záujmoch, pretože vtedy zo strany Západu bolo potrebné už len zabezpečiť, aby sa čo najviac zachránilo z územia kapitalizmu. Anglosaská strana s princípu nemohla ostať pri tom, čo v čase kapitulácie Nemecka a jeho ozbrojených síl dohodla so stranou ZSSR. Dá sa vysledovať, že anglosaská strana postupne prijímala všetky potrebné opatrenia k tomu, aby sa nacizmus a jeho zložky vôbec nevykorenil, ale aby žil svojim „podzemným hnutím“ a v pravý čas mohol byť znova použitý. Anglosaská strana pomohla aj ukrajinskému nacionalizmu a nacizmu a vo vhodnom čase sa jej podarilo nacizmus sformovať tak, aby sa mohol uplatniť – použiť pri vhodnej politickej situácií v prospech záujmov Západu. K vojne na Ukrajine už v roku 2014 by nedošlo, keby pevnou súčasťou kyjevskej diktatúry neboli aj nacistické formácie a zložky, ktoré boli v čase Majdanu aktivované.

Z tohto dôvodu, čo sa týka Ukrajiny, tak platí to, čo už bolo podpísané na Jaltskej konferencií v roku 1945. A v časti II. „Okupácia a kontrola Nemecka“ sa jasne uvádza, že je potrebné vyhladiť nacistickú stranu, nacistické zákony, organizácie a inštitúcie, vykynožiť z verejných úradov i z kultúrneho a hospodárskeho života všetok nacistický a militaristický vplyv a urobiť v Nemecku i iné opatrenia, pokiaľ budú nevyhnutné pre budúci mier a bezpečnosť sveta. Najvyšší predstavitelia jasne potvrdili, že nezamýšľajú zničiť nemecký národ, avšak až po vykorenení nacizmu a militarizmu budú mať Nemci nádej, že budú môcť žiť dôstojne a že budú mať dôstojné miesto v spoločenstve národov. To isté platí teraz aj pre samotnú Ukrajinu. Až po vykorenení nacizmu a militarizmu na Ukrajine, bude môcť Ukrajinský národ žiť dôstojne a bude mať dôstojné miesto v spoločenstve národov Európy a sveta. Dôraz kladiem na miesto Ukrajiny v spoločenstve národov Európy a sveta, nie ako miesto Ukrajine s jej európskou budúcnosťou pod vedením EÚ. Dôvod je celkom jednoduchý – Únia má svoje nacistické korene a tých sa nikdy nezbavila a nezbaví.

Kyjevská diktatúra predstavuje moc, ktorá bola sformovaná za výraznej pomoci „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Dôvod tohto sformovania je veľmi jednoduchý: proti Ruskej federácií je potrebné nasadiť ukrajinský národ a ten môže a bude poslušný len za podmienky, že mu bude vládnuť silná diktatúra, v rámci ktorej nezastupiteľné miesto bude mať nacizmus a fašizmus a teda personálne a polovojenské sily odchované na ukrajinskom nacionalizme a na ideológií banderovcov. Keď k tomu pridáme také „ingrediencie“ ako imperiálnu a zločineckú politiku USA a NATO a EÚ, sformovanú na nacistických koreňoch, tak môže vzniknúť iba politicko-vojenské spojenie, ktoré som nazval novým európskym fašizmom. Kto na Ukrajine reprezentuje kyjevskú diktatúru a je hlavným regentom Západu ? Je to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého mediálny svet západnej propagandy obdivuje a podporuje. Aby bolo možné pochopiť charakter kyjevskej diktatúry, je potrebné aspoň v základe si niečo pripomenúť práve na postave prezidenta Ukrajiny.

V zásade je to len nová kópia Adolfa Hitlera, „vymodelovanej postavy“ nacistu, ktorý nahnal ukrajinský národ do vojny proti Ruskej federácií. Nech sa čitateľ nedá mýliť pojmami a dojmami z mediálnej propagandy. Vstup či vpád ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny nie je tým hlavným dôvodom vojny, ale je skôr súčasťou procesov, ktoré viedli k rozhodnutiu nahnať ukrajinský národ do vojny proti Ruskej federácií. Toto rozhodnutie sa neprijalo a nepripravilo v Moskve, ale vo Washingtone ! Treba sa teda najskôr pozrieť na to, ako sa dostal Volodymyr Zelenskyj k moci a prečo koná tak, ako koná. Myslím si, že čitateľ sa môže dostať k veľmi zaujímavému dokumentu na stránke otevrisvoumysl.cz, kde si v archíve môže vyhľadať dokument o prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskom. V archíve si je potrebné vyhľadať dokument s názvom „Agent Zelenskyj – vyšetrovanie Scotta Rittera ( 1.časť )“ a „Agent Zelenskyj: plán na zničenie Ukrajiny ( 2.časť)“.

Dokumenty vznikli pod vedením Scotta Rittera, bývalého spravodajského dôstojníka námornej pechoty USA, ktorý sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a ozbrojenými konfliktmi. Podľa neho mali by sme niečo vedieť o človeku, ktorý za potlesku globálnej elity je pripravený bojovať proti Ruskej federácií do posledného Ukrajinca. Kto si pozrie obe časti uvedeného dokumentu, mal by prísť k zaujímavému záveru, ktorý si dovolím naznačiť. Na jednej strane západná propaganda vytvára z prezidenta Volodymyra Zelenského obraz odvážneho a geniálneho vodcu Ukrajiny a ukrajinského národa, ktorý bojuje za jeho záujmu a chráni celý Západ pred imperiálnym Ruskom. Takýto vodca si zaslúži našu úctu, naše požehnanie jeho politiky, našu nekonečnú podporu na všetkých možných úrovniach, vrátane politickej a predovšetkým finančnej a vojenskej podpory. Ukrajina si zaslúži, aby ju celý západný svet, celý západný kapitál doslova živil, udržiaval pri živote a v takom stave, aby bola schopná za každých okolnosti odolávať Ruskej federácií. Západný kapitalizmus v skutočnosti nepodporuje ukrajinský národ, ale podporuje kyjevskú diktatúru, ktorá si musí ( ! ) plniť stanovené úlohy vo vzťahu k Ruskej federácií a nie vo vzťahu k záujmom ukrajinského národa a Európskej únie zvlášť.

Oproti západnej propagande, organizovanej zo Západu na čele s USA, existuje celkom odlišná politika Západu na čele s USA, NATO a EÚ, ktorej podstata spočíva v Koloniálnej správe nad Ukrajinou a týka sa toho, že určila vrchnému veliteľovi kyjevskej diktatúry – prezidentovi Ukrajiny Volodymyru Zelenskému – úlohy na zničenie Ukrajiny. O tejto úlohe sa oficiálne nikde nehovorí a to ani v rámci našich vládnych politikov. Druhá časť uvedeného dokumentu je práve o tom, ako agent prezident Zelenskyj dostal desať úloh na zničenie Ukrajiny a práve tu sa skrýva dôvod všestrannej podpory nie Ukrajiny, ale kyjevskej diktatúry. Toto rozlíšenie treba jasne zdôrazniť, pretože sa zakladá na rovnakom princípe ako v prípade nemeckého národa a fašistickej a nacistickej štátnej moci. Pokladať prezidenta Zelenského za agenta britskej tajnej služby vôbec nie je prehnané, pretože v dokumente sa o tom celkom jasne tvrdí o jeho spojení s MI6. A akousi čerešničkou tejto tajnej spolupráce britskej tajnej služby a regenta je to, že regenta (Zelenského ) strážia Briti ako jeho ochranka. Poďme si pripomenúť, o čom je spomínaný dokument o agentovi Zelenskom.

V prvej časti dokumentu sa môžeme dozvedieť, že scenár, ako dostať Zelenskeho do prezidentského úradu, nebol vytvorený na Ukrajine a ani Ukrajinou. Scenár vznikol v USA, v Hollywoode. Ukrajinské obyvateľstvo sa stalo predmetom manipulácie. Súviselo to s vznikom televízneho seriálu Sluha národa. Tento seriál bol vnucovaním predstavy ľuďom, že by mohol byť potenciálnou hlavou štátu. Záverečná tretia séria seriálu Sluha národa vyšla niekoľko dní pred prvým kolom prezidentských volieb a učiteľ Goloborodko zvíťazil a premenil Ukrajinu v mocný a prosperujúci štát. Takýmto spôsobom zrealizovaná kampaň zafungovala, pretože Zelenskyj vo voľbách zvíťazil s počtov 73, 23 % hlasov nad Porošenkom. V celej kampani išlo o starostlivo pripravovanú operáciu spravodajských služieb USA. Bolo treba presadiť človeka, ktorý bude bezpodmienečne plniť príkazy Západu na čele s USA, bude teda regentom.

Na jeseň 2021 investigatívni novinári zverejnili takzvané Pandora Papers. Bolo odhalených okolo 12 miliónov dokumentov z finančných spoločnosti rôznych krajín a medzi nimi aj offshorové údaje o 35 svetových lídroch. Volodymyr Zelenskyj a jeho partneri z kartelu 95 Štúdio boli medzi nimi. Volodymyr Zelenskyj vlastní offshorové spoločnosti, medzi nim aj podiel v Maltex Multikapitál. Uvádza sa, že v rokoch 2012 až 2016 Kolomojskyj previedol 41 miliónov dolárov na spoločnosti Zelenskeho. Podľa offshorových dokumentov Zelenskyj je veľmi bohatým prezidentom. Vlastní rôzne nehnuteľnosti v rôznych krajinách sveta. V čase, keď v roku 2014 došlo k štátnemu prevratu, keď ukrajinskí nacionalisti v Odese v Dome odborov zaživa upálili veľa protestujúcich ľudí, keď bezprostredne po tomto čine bola kyjevskou mocou nasadená proti obyvateľstvu Donbasu armáda a začal vnútroštátna vojna s následnou humanitárnou krízou, herec Zelenskyj nijak nereagoval.

Podľa vyjadrenia V. Nulandovej Spojené štáty vynaložili 5,- miliárd dolárov na podporu snáh ukrajinského ľudu mať silnú demokratickú vládu, ktorá by zastupovala jeho záujmy. V skutočnosti nič takého nebolo v pláne Spojených štátov, pretože to všetko vyústilo do už spomínanej občianskej vojny, v rámci ktorej boli pod vedením USA a ďalších západných krajín realizované rozsiahle prípravy a podpora na ozbrojený konflikt s Ruskom. Prezident Zelenskyj mal možnosť vnútroštátnu vojnu s následnou humanitárnou krízou ako aj prípravy na ozbrojený konflikt s RF zastaviť, dosiahnuť definitívne mierové urovnanie. V dokumente o Zelenskom je pekne vidieť, ako sa prezident Zelenskyj pri prejave Putina uškŕňa. Je zrejme, že minské dohody ho už vôbec nezaujímali, keďže aj úplne zabudol, čo sľúbil pri svojej inaugurácií. Jeho prvou úlohou malo byť prímerie na Donbase. Sľúbil, že urobí všetko preto, aby „…naši hrdinovia už neumierali“. Samozrejme, myslel tým bojovníkom protiteroristickej operácie. Lenže odvtedy musia v skutočnosti umierať ďalší a ďalší bojovníci, až do posledného Ukrajinca, pretože prezident je ten, čo svojich nadriadených zo Západu na slovo počúva.

Existujú dôkazy, že Zelenského si naverbovala britská tajná služba MI6. Zelenskyj mal v sídle britskej tajnej služby osobné stretnutie s šéfom MI6 Richardom Moorom a podľa jeho vyjadrenia na schôdzke išlo o otázky suverenity Ukrajiny, takže nemohol prezradiť žiadne informácie. Toto stretnutie sa pokladá za veľmi neobvyklé. A ešte viacej, dohady vyvoláva určitá záhada, týkajúca sa návštevy prezidenta Zelenského vo Vatikáne. Tam sa síce Zelenskyj stretol s pápežom, ale hlavné rokovanie bolo mimo pápeža a jeho kancelárie, pretože mal dlhý rozhovor s ministrom zahraničných vecí Svätej stolice arcibiskupom Ghallagherom, rodeným Britom. A čo je najviac zaujímavé, na tomto stretnutí vo Vatikáne bral osobnú účasť zase šéf britskej tajnej služby MI6 Richard Moore. Takéto stretnutia, to už nie je žiadna náhoda, ale organizovaná politika, ktorej súčasťou bolo aj to, že vo Veľkej Británií vzali, ako záruku, za rukojemníkov jeho deti a manželku.

Zaujímavá je druhá časť dokumentu. V tejto časti je popísané, ako prezident Zelenskyj ako agent britskej tajnej služby za štyri roky splnil aspoň desať dôležitých úloh, z ktorých každá v rôznej miere prispela k zničeniu Ukrajiny. Ja sa o týchto úlohách pokúsim zmieniť veľmi stručne, pričom aj z tohto prehľadu bude možné pochopiť, že štátna moc v Kyjeve, to je obyčajná diktatúra aj s nacistickými a fašistickými koreňmi, bez ktorých by nebolo možné zámery spojené s Ukrajinou a Ruskom riešiť.

Úloha č. 1 – ruský jazyk.

Bezprostredne po Majdane sa sformovaný parlament rozhodol zrušiť zákon o zásadách štátnej jazykovej politiky, ktorý platil od roku 2012 a ktorý priznával ruskému jazyku práva v oblastiach, kde bol materinským jazykom aspoň pre 10 % obyvateľstva. Existuje video, v ktorom je zachytený postoj Zelenského ešte z roku 2014. Zelenskyj jasne zdôrazňuje, že pokiaľ ľudia chcú rozprávať ruský, treba ich nechať na pokoji, poskytnúť im možnosť hovoriť ruský na legálnom základe, pretože jazyk by nemal rozdeľovať vlasť. Všetko je však inak, pretože existuje zákon o ukrajinskom jazyku, ktorý potvrdil aj Ústavný súd a tak milióny ľudí sú trestaní za ich materinský jazyk. Zaujímavosťou je, že druhým povoleným jazykom je anglický jazyk. Treba zdôrazniť, že vnútroštátna vojna kyjevskej diktatúry proti obyvateľom Donbasu od roku 2014 je pokusom o etnické čistky , o genocídu celej časti národa.

Úloha č. 2 – rozdelenie v ukrajinskej pravoslávnej cirkví.

V pozadí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine prebieha likvidácia pravej kresťanskej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a jej nahradenie rozkolníckou, banderovskou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Možno tvrdiť, že na Ukrajine sa likviduje práva kresťanská cirkev a to na čele s prezidentom Zelenskym, ktorý pred voľbami sľuboval, že nikdy nebude zasahovať do cirkevných záležitosti. Pravoslávna cirkev Ukrajiny vznikla už s podporou prezidenta Porošenka a USA. Prečo to bolo potrebné, keď existovala Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchu ? V roku 2019 obdržala Pravoslávna cirkev Ukrajiny od konštantínopolského ekumenického patriarchu dekrét, ktorý im priznáva autokefáliu na Ruskej pravoslávnej cirkví. V skutočnosti o žiadnu nezávislosť nejde, pretože každý detail cirkevného života musí byť schválený patriarchom Bartalomejom.

Nový šéf Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Sergej Epifanius Domico začal prijímať rôznych dôležitých amerických hostí, ktoré zase majú záujem o to, aby nová pravoslávna cirkev na Ukrajine vôbec nepodliehala ruskému vplyvu. Medzi prijatými bol napríklad William Taylor, poverený záležitosťami na Ukrajine či bývalý riaditeľ CIA a minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo. Neskôr to bolo stretnutie s ministrom zahraničných vecí USA Blinkenom. Dá sa teda tvrdiť, že Američania využívajú Zelenského k dokončeniu rozdelenia ukrajinských pravoslávnych veriacich na tých dobrých a zlých veriacich. A s tým úsilím potom súvisí zaberanie chrámov kanonickej cirkvi a vyháňanie kňazov. Nakoniec to skončilo až pri Kyjevsko-pečerskej lávre, pravoslávnom monastierskom komplexe v Kyjeve, ktorá bola pod správou mníchov z kanonickej pravoslávnej cirkví moskovského patriarchátu. Ministerstvo kultúry Ukrajiny vypovedalo zmluvu o prenájme. Kanonickej pravoslávnej cirkví hrozí zákaz.

Úloha č. 3 – prepisovanie histórie.

Deň víťazstva 9.máj bol prezidentom Zelenskym nahradený Dňom Európy. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Západe a na Ukrajine zrušili všetko ruské.

Úloha č. 4 – zakázanie domácich televíznych kanálov.

Prezident Ukrajiny sa najprv prezentoval, že je veľkým zástancom slobody slová. Neskôr na svoje vyhlásenie celkom zabudol. Dňa 3.februára 2021 boli vypnuté tri televízne kanály: ZK, NewsOne a 112. Rozhodnutie prijala Rada národnej bezpečnosti a obrany na príkaz Zelenského.

Úloha č. 5 – zákaz opozície.

Dňa 20.marca 2022 Rada národnej bezpečnosti a obrany na príkaz Zelenského zakázala jedenásť opozičných strán. Tí, ktorí namietali, boli buď zabití, zatknutí alebo z krajiny zutekali.

Úloha č. 6 – vojenské biolaboratória.

Pod vedením prezidenta Zelenského Ukrajina sa stala testovacím územím a to tak pre zbrane ako aj pre pokusy na ľuďoch. V 2005 roku bola na Ukrajine zriadená Agentúra pre znižovanie obranných hrozieb – DTRA. Ide o projekt amerického ministerstva obrany a jednou z úloh tejto agentúry je študovať biologické hrozby, vrátane smrtiacich vírusov a baktérií. Agentúra po Majdane v roku 2014 rozšírila svoje operácie na Ukrajine pomocou ministerky zdravotníctva Ukrajiny, ktorou sa stala americká občianka Elena Supronová, dcéra ukrajinských emigrantov. Od tej doby sa začali masové experimenty na ukrajinských civilistoch a vojenskom personále. Boli odoberané genetické vzorky od niekoľko tisíc vojakov ukrajinskej armády, boli zaznamenané epidémie cholery, hepatitídy a botulizmu. Bol realizovaný výskum na účinnejší boj proti niektorým chorobám, ako napríklad je tularémia. Plány Pentagonu boli narušené ruskou špeciálnou operáciou. Rusi získali prístup k rôznym dokumentom a k biologickému materiálu.

Úloha č. 7 – verbovanie žoldnierov.

Už v roku 2015 bola zahájená orbitálna operácia – bol zahájený britský výcvikový program pre ozbrojené sily Ukrajiny podľa štandardov NATO. V roku 2016 Ukrajina a Spojené štáty podpísali na päť rokov koncepciu rozvoja partnerstva medzi ministerstvom obrany Ukrajiny a ministerstvom obrany USA. Na jeseň 2017 americkí inštruktori rokovali o logistike a spolupráci s práporom Azov. Neskôr prápor Azov navštívil kanadský vojenský personál. Je zaujímavé, že aj ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone najímalo za pomoci Američanov žoldnierov pre Ukrajinu.

Úloha č. 8 – budovanie nacistickej Ukrajiny.

Existuje dlhodobá spriaznenosť medzi USA a ukrajinskými nacionalistami, ktorá začala po druhej svetovej vojne. Vtedy Američania vzali pod svoje krídla komplicov Banderu. Dôstojník CIA spoločne s Banderom a Lebeďom dávali dohromady nábor a výcvik ukrajinských disidentov. Proti ZSSR Američania zahájili tajnú operáciu Aerodynamika. V New Yorku bola zorganizovaná spoločnosť s názvom Prolog, ktorá regrutovala disidentov, neonacistov a starých nacistov z Ukrajiny, aby organizovali rozhlasové vysielanie, tlačili noviny, časopisy a letáky. Odhaduje sa, že v roku 1957 mali okolo 1200 rozhlasového vysielania a okolo 100, – tisíc novín a časopisov, ktoré distribuovali v USA, v Kanade a na Ukrajine. Vie sa, že ukrajinskí nacionalisti aktívne pracovali aj v Kanade, pretože tu vytvorili veľkú organizáciu s názvom Ukrajinská konferencia Kanady.

Je zaujímavé, že potomkovia niektorých nacionalistov dnes formujú napríklad politiku v Kanade. Uvádza sa tu príklad s podpredsedničkou kanadskej vlády a ministerkou financií Christiou Freelandovou, ktorej dedo Mychajlo Chomiak bol šefredaktorom jedných nacistických novín v Poľsku. Samotná ministerka aktívne pracovala aj na zničení ZSSR. Spoločne s bývalým britským premiérom Borisom Johnsonom presvedčila západoeurópske krajiny, aby dodávali Ukrajine zbrane. A ako ministerka financií Kanady bola v tomto smere vzorom aj pre európske krajiny.

V dokumente je spomínaná mládežnícka organizácia ukrajinských nacionalistov PLAST, ktorá bola založená v roku 1911. Z PLASTU vyšli aj Stepan Bandera a Roman Šuchevyč. Členovia PLASTU boli prítomní aj počas Majdanu v roku 2014 a podieľali sa aj na antiteroristickej operácií na Donbase. Prezident Zelenskyj uznal hnutie PLAST prostredníctvom legislatívy za základnú vzdelávaciu štruktúru pre mladých Ukrajincov, ktorú financuje štát. Na Ukrajine sa fašistické a nacistické insígnie stali módnym trendom, dokonca ich používa aj sám prezident. Swastiky, symboly SS, lebka Totenkopf sa stali normou. Ideológiu Hitlera, zakotvenú v nenávisti voči celým národom, je dnes vidieť v ukrajinskej vláde a armáde.

Bolo potrebné za určitú dobu po Majdane vybudovať nacistickú Ukrajinu. A k tomu najlepšie vyhovoval Žid, pretože poskytoval kolosálnu zámienku. Ako môže so židovským prezidentom existovať nacizmus ? V skutočnosti Zelenskyj nie je proti nacistom a zverstvám páchaných práporom Azov, ktorý neskôr bol začlenený do armády Ukrajiny.

Úloha č. 9 – predaj pôdy.

Prezident Zelenskyj ešte v novembri 2019 uisťoval Ukrajincov, že cudzinci a spoločnosti so zahraničnými zakladateľmi budú môcť nakupovať ukrajinskú pôdu iba v prípade, že bude udelený súhlas ukrajinského ľudu prostredníctvom celoukrajinského referenda. Samozrejme, nikdy žiadne referendum neprebehlo. V júli 2021 bolo moratórium na predaj pôdy zrušené. Bolo vymyslené tak, že ukrajinské spoločnosti pod kontrolou západných spoločnosti majú právo nakupovať pôdu. Ukrajinská pôda je veľmi lacná a je skupovaná predovšetkým americkými spoločnosťami.

Tvrdí sa, že Ukrajina je pre Spojené štáty veľmi úspešným projektom. Nejde iba o poľnohospodárske korporácie. V roku 2022 ponúkla investičná spoločnosť BlackRock, že pomôže Ukrajine obnoviť ekonomiku. Prezident Zelenskyj v máji 2023 podpísal s BlackRock dohodu, ktorá v skutočnosti neinvestuje do oživenia ekonomiky, ale budujú závislosť a sféry vplyvu prostredníctvom obnovy.

Úloha č. 10 – výdaje USA a Veľkej Británie.

Najprv niekoľko údajov, uvedených v dokumente. V rokoch 2014 až 2021 Amerika vyčlenila pre Ukrajinu 2,5 miliárd dolárov. Od začiatku roka 2022 sú USA lídrom v pomoci Ukrajine. Kyjev od januára 2022 do januára 2023 obdržal od USA viac ako 46 miliárd dolárov na vojenské účely. Pre porovnanie, na vojnu v Afganistane USA za deväť rokov vydali 43,- miliárd dolárov.

V máji 2022 prezident USA podpísal zákon o pôžičke a Ukrajina začala dostavať zbrane a vybavenie na úver, rovnako ako ZSSR a Veľká Británia za druhej svetovej vojny. Prezident Zelenskyj s takýmto drancovaním Ukrajiny súhlasil. V dokumente je informácia, kedy ZSSR splatil svoj dlh vo vzťahu k USA. Bolo to až v roku 2006 ! Keďže Ukrajina dlhuje EÚ už viacej ako 130 miliárd dolárov, splácanie dlhov pre Ukrajinu bude priam nemožné. Ukrajina, samozrejme, zažíva rýchlu infláciu, porástli ceny potravín, miera chudoby vyskočila z 5,5 % na 24 %, Ukrajina svojou regentskou politikou stratila časť svojho územia a predovšetkým stovky tisíc mladých životov. Prezident zradil myšlienku mieru. Je udivujúce, ako sa podarilo nahnať množstvo obyčajných ukrajinských chlapcov do vojny, ktorú nemôžu vyhrať. A za tejto situácie Brusel stále organizuje, ako Zelenskému posúvať pre vedenie vojny ďalšie finančné zdroje, pretože podľa predstaviteľov – politických vodcov na Západe, aspoň jej veľkú väčšinu, poraziť Rusko vo vojne je nevyhnutné.

K tomu, čo bolo napísané o prezidentovi Ukrajiny, si teraz dovolím uviesť niektoré ďalšie, respektíve doplňujúce informácie z niekoľkých ďalších zaujímavých článkov.

1.

Tak napríklad dňa 16.12.2022 bol uverejnený článok s nadpisom „Zelenskyj a etnopolitka . Vraždy politických oponentov, zničenie 100 miliónov ruských kníh. Konfiškácia majetku odporcov a Rusov. Zákaz pravoslávnej cirkví.“ Článok napísal Thierry Meysssan. Autor článku v jeho úvode tvrdí, že Zelenskyj a Danilov, podpredseda Rady národnej bezpečnosti a obrany zaviedli na Ukrajine teror. Traja členovia rady boli odvolaní za činy vlastizrady: diplomat Ruslam Demčenko, prezidentov priateľ z detstva Ivan Bakanov a bývalá generálna prokurátorka Irina Venedigtová. V auguste 2022 Olexej Danilov v televízií NTA prezradil, že Rada bezpečnosti a obrany prijala v novembri 2021 Plán obrany krajiny. A ešte predtým, v decembri 2019, odmietol plán Minsk 3.

Sú organizované vraždy politických oponentov a to od roku 2014. Autor článku uviedol len niekoľko prípadov. V roku 2015 bol zavraždený poslanec Oleg Kalašnikov. V marci 2022 bol zabitý oficiálny vyjednávač Denis Kyrejev, pretože si dovolil zmieniť sa o historických väzbách medzi Kyjevom a Moskvou. Kyjevský starosta Vitalij Kličko poveril neonacistickú skupinu C-14, aby medzi Ukrajincami lovila a zabíjala sabotérov. SBU zatýka mnoho civilistov, ktorých obviňuje zo spolupráce s Rusmi.

O zákaze ruského jazyka už bola zmienka. Olexij Danilov v rozpore s tým, čo bolo predmetom dohody Minsk 2, v októbri 2022 vyhlásil: „Ruština by mala z nášho územia celkom zmiznúť ako prvok nepriateľskej propagandy a vymývania mozgov nášho obyvateľstva.“

Ukrajinský knižný inštitút, ktorý má za úlohu dohliadať na verejné knižnice, dostal v máji 2022 úlohu zničiť 100,- miliónov knih. Cieľom bolo zničiť knihy ruských autorov alebo knihy vytlačené v ruštine či v Rusku.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je konfiškácia majetku odporcov a Rusov. Od konca februára 2022 ukrajinská agentúra pre výskum a správu majetku zabavila majetok v hodnote 41,- miliónov dolárov. Vlastníci médií boli prinútení vydať svoj majetok, aby nemali mediálny vplyv na spoločnosť. Rada bezpečnosti a obrany rozhodla v novembri 2022 o znárodnení fabrík, patriacich oligarchom, vrátane napríklad Igora Kolomojského. Znárodnenie sa napríklad týkalo aj ukrajinského výrobcu leteckých motorov Motor Sič, ktorý bol v spore s čínskymi investormi u arbitrážneho sudu v Haagu. Rada bezpečnosti a obrany v októbri 2022 odstavila v krajine aj majetok 4000 ruských spoločnosti a jednotlivcov. Toto rozhodnutie sa dotklo aj ukrajinských osobnosti, ktoré sa pred vojnou usadili v Rusku.

Rada národnej bezpečnosti Ukrajiny začiatkom decembra 2022 rozhodla o zákaze pôsobenia náboženských organizácií spojených s centrami vplyvu Ruskej federácie na Ukrajine. Štátna služba pre etnopolitiku a slobodu svedomia bola poverená, aby sa zmocnila budov pravoslávnej cirkví v jurisdikcií moskovského patriarchátu. Začiatkom októbra 2022 prezident Zelenskyj podpísal dekrét, ktorý zakazuje akékoľvek rokovania s Ruskou federáciou. A 1.decembra 2022 Olexij Danilov vyzval k zničeniu Ruska. Svoje prehlásenie upresnil nasledovne: „Je proste potrebné ich zničiť, aby prestali existovať ako krajina v hraniciach, v ktorých teraz existujú… Sú to proste barbari. A keď hovoríte, že s týmito barbarmi musíme sedieť za jedným stolom a hovoriť s nimi, považujem to za nedôstojné nášho národa.“ Čitateľ si môže domyslieť, s akou radosťou a uspokojením takéto a podobné prehlásenia sú prijímané na Západe.

2.

Maurice Richards z USA, bývalý šéf policajného oddelenia Martinsburg v západnej Virgínii vydal 11.februára 2023 článok s nadpisom „Americký publicista vysvetlil, ako prebieha bielenie ukrajinského nacizmu zo strany Západu.“ V úvode sa zdôrazňuje, že Amerika je pripravená zatvárať oči pred všetkými zločinmi nacizmu na Ukrajine pre bláznivý nápad zničiť Rusko a znova získať svetovú hegemóniu. Doslova sa píše, že americkí politici, zjednotení v „monolitickej partií“ vojnových štváčov bielia ukrajinských nacistov, aby ospravedlnili svoje zločiny a oklamali svetové spoločenstvo. Z uvedeného článku dovolím si uviesť niekoľko časti.

1. januára svet oslavoval Nový rok – oslavu sebaobnovenia, sebaobnovy a nádeje. Ale na Ukrajine bol dôraz úplne iný. Tam sa 1. januára oslavujú narodeniny Stepana Banderu, nacistického národného hrdinu Ukrajiny. Bandera je zakladateľom ukrajinského nacizmu a jeho narodeniny sú štátnym sviatkom. Na Ukrajine je veľmi dôležité vzdať hold jej najslávnejšiemu antisemitovi a hlavnému nacistickému kolaborantovi druhej svetovej vojny.

Za prezidenta Volodymyra Zelenského bola úroveň nacistického vplyvu a kontroly na Ukrajine bezprecedentná. Zelenskyj postavil mimo zákon všetkých 11 nezávislých a opozičných politických strán, no strany a organizácie svojich nacistických partnerov a spojencov ponechal nedotknuté a pri moci. A tak neprekvapuje, že v deň Banderových narodenín sa Najvyššia rada, ukrajinský parlament (v ktorom nezostal nikto okrem nacistov), strhla do búrlivého potlesku. Neskôr hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj zverejnil fotografiu, na ktorej hrdo pózuje pred banderovskou podobizňou. Odkaz najvyšších zákonodarcov a generálneho ukrajinského šéfa bol jasný: „Nepochybujte, za koho a za čo naša vláda a armáda bojuje vo “vojne zástupných síl” medzi NATO a Ruskom.”

Bandera bol vodcom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) – ukrajinskí spolupáchatelia nacistov, ktorí snívali o rasovo čistej Ukrajine, bez Židov , etnických Rusov a Poliakov. Počas druhej svetovej vojny, predovšetkým na Volyni, OUN zmasakrovala najmenej 100 000 Poliakov. Aby OUN navodila dojem, že krvavá brutalita bola len spontánnym sedliackym povstaním (a z vlastného sadistického potešenia), svoje obete radšej zabíjala sekerami, kosami, nožmi, kladivami, oceľovými tyčami a vidlami. Stovky banderovcov napchali nešťastníkov do domov a kôlní a zaživa ich upaľovali. A tento spôsob stále preferujú ukrajinskí nacisti.

Jedna štvrtina židovských obetí holokaustu – 1,5 milióna – bola zabitá na Ukrajine. Nemci nevybudovali plynové komory na vyhladzovanie Židov na Ukrajine – nepotrebovali ich. Rozsah spolupráce medzi Ukrajinou a nacistami bol kolosálny. Viac ako 250 000 Ukrajincov sa dobrovoľne prihlásilo do Waffen SS a ďalších nemeckých nacistických vojenských útvarov. Tisícky ďalších slúžili ako dobrovoľní kati, ako pomocná polícia na Ukrajine, tak aj ako strážcovia tábora smrti v Poľsku.

Bol to holokaust guliek. Jeden a pol milióna Židov bolo zajatých a zastrelených na poliach, lesoch a roklinách. Hlavnú úlohu v tom zohral Bandera. Sily OUN otvorene fungovali na vlastnú päsť, integrovali sa do policajných jednotiek a slúžili ako vysoko motivované pomocné sily v „Einsatzgruppen“, nemeckých mobilných vražedných čatách.

Nemci napadli Sovietsky zväz 22. júna 1941, o týždeň dobyli ukrajinské mesto Ľvov. Bandera z OUN rozdával ukrajinskému obyvateľstvu letáky s pokynmi: “Neodhadzujte svoje zbrane. Hľadajte ich a vyzbrojte sa. Zničte nepriateľa… Moskovčania, Maďari, Židia. To všetko sú vaši nepriatelia. Zabite ich.” OUN tiež rozdávala ľvovským Židom letáky, na ktorých bolo napísané: „Skloníme vaše hlavy k Hitlerovým nohám“, čo aj urobili. Počas následného pogromu, ktorý inicioval Bandera, bolo za dva dni zabitých sedemtisíc Židov. Nasledovali ďalšie tisíce nevinných obetí. Masaker Židov vo Ľvove zdokumentovali samotní nacistickí kolaboranti. Fotografie z tých rokov sú jednoducho šokujúce. No dnes je vo Ľvove Banderov pamätník za 47 miliónov dolárov a je po ňom pomenovaná jedna z hlavných ulíc mesta.

Po celej Ukrajine bolo na počesť Banderu postavených viac ako 50 pamätníkov a sôch, bolo po ňom pomenovaných 500 ulíc. Zelenskyj vyhlásil že uctievanie Banderu je v poriadku, pretože bol jeden z tých, ktorí bránili slobodu. Zelenskyj ocenil veliteľa Pravého sektora medailou Hrdina Ukrajiny, menoval Dmitrija Jaroša ako poradcu hlavného veliteľa ozbrojených síl, vymenil šéfa Odeskej oblastnej správy za veliteľa nacistického prápora „Aidar“. Ani nám na Slovensku vôbec nevadí, že Ukrajina je dokonalá babka na boj a smrť proti Rusku. Jej politické strany a armáda sú riadené rasistickou, nacistickou ideológiou, postavenou na nenávisti k Rusku.

Zelenskyj je motivovaný spolupáchateľ

Už viac ako 70 rokov ukrajinskí nacisti a ich obhajcovia v krajine aj mimo nej vedú dezinformačnú kampaň s cieľom vybieliť Banderu a prepísať históriu. Ich hlavným cieľom je zmeniť nacistického Banderu na „bojovníka za slobodu“. Tieto snahy sa dramaticky zintenzívnili s urýchlením nacifikácie Ukrajiny za vlády Zelenského. A ako som už uviedol, po celej Ukrajine bolo na počesť Banderu postavených viac ako 50 pamätníkov a sôch, bolo po ňom pomenovaných 500 ulíc.

Ukrajinský židovský prezident je ochotným spolupáchateľom banderovskej frašky. Zelenskyj úplne ignoroval Banderov antisemitský nacistický odkaz a jeho spoluúčasť na vražde viac ako 1,6 milióna ukrajinských Židov, Poliakov a Rusov. Vyhlásil, že ak Ukrajinci uctievajú tohto nacistického vraha ako národného hrdinu, potom „to je v poriadku. To je v pohode.” To je super, pretože v Zelenského knihe bol Bandera „jedným z tých ľudí, ktorí bránili slobodu pre Ukrajinu“.

Zelenského predstavy o slobode sú odlišné od predstáv väčšiny Američanov. Okrem potláčania slobody tlače, postavenia všetkých nenacistických politických strán mimo zákon a zákazu Ruskej pravoslávnej cirkvi Zelenskyj riadi a kontroluje otravu nacizmom na všetkých úrovniach ukrajinskej vlády a armády. Medzi významné Zelenského povzbudenia nacistom patrí ocenenie veliteľa Pravého sektora medailou Hrdina Ukrajiny, menovanie spoluzakladateľa Pravého sektora – Dmitrija Jaroša ako poradcu hlavného veliteľa ozbrojených síl a výmena šéfa Odeskej oblastnej správy za veliteľa nacistického práporu „Aidar“.

Tu končia časti textu, ktoré som priamo prevzal z preloženého článku. Ďalej nasleduje časť článku, v ktorom autor popisuje otázku bielenia nacizmu na Ukrajine. V prvom rade pripomína, či je možné, aby ukrajinskí Židia podporovali nacistov. Oficiálne sa totiž bielenie nacizmu robí tak, že ak je prezident Zelenskyj Žid, tak Žid nemôže podporovať nacistov a preto nacizmus na Ukrajine neexistuje. Takýto spôsob popierania nacizmu na Ukrajine nakoniec dosvedčil aj sám prezident vo svojom vystúpení v izraelskom Knessete, kde vo svojom vystúpení popieral holocaust na Ukrajine, pretože odmietol uznať históriu banderovsko – nacistickej spolupráce. Zelenskyj však nie je jediným mocným a bohatým ukrajinským Židom, ktorý podporuje nacistov. Autor článku uviedol aj ďalšieho židovského miliardára Igora Kolomojského, ktorý bol podporovateľom bataliónov Azov a Ajdar.

K otázke bielenia nacizmu na Ukrajine si dovolím uviesť ďalšiu súvislú časť z článku autora.

Západné médiá vybielia nacistov

Ukrajina je prvým otvorene nacistickým štátom na svete od roku 1945. V priebehu minulého roka však západné médiá spustili propagandistickú kampaň zameranú na bielenie ukrajinských nacistov, ako keby nikdy neexistovali. Tento pokus o vymazanie a prepísanie histórie má dva dôvody.

Po prvé, je to potreba vojnových štváčov kontrolovať informácie a manipulovať s verejnou mienkou. Američania nenávidia nacistov. Bojovali sme vo svetovej vojne, aby sme porazili nemecký, taliansky a japonský národný socializmus a militarizmus, a 420 000 Američanov zomrelo pri dosiahnutí tohto tvrdého víťazstva. Vládnuce elity amerického vojensko-priemyselného komplexu a politického establishmentu vedia, že ak sa americký ľud dozvie pravdu o Zelenskom a jeho nacistickom režime, Ukrajina nedostane od Ameriky ani cent.

Druhým dôvodom je Vladimír Putin. Putin uviedol, že jednou z hlavných úloh ruskej špeciálnej vojenskej operácie je „denacifikácia“ Ukrajiny. Toto je veľký problém pre Joea Bidena, NATO a vojnových štváčov v Kongrese. Už 20 rokov vojensko-priemyselný komplex a mainstreamové médiá vykresľujú Vladimíra Putina ako stelesnené zlo. Pre vojnových štváčov by bolo strašne nevýhodné, keby po všetkej tej démonizácii Američania zistili, že Putin celý ten čas hovoril pravdu o nacistoch na Ukrajine.

Predtým, ako dostali príkaz vymazať históriu ukrajinského nacizmu, západné médiá povedali pravdu o nacistoch na Ukrajine. Tu je krátky zoznam ich materiálov pred najnovšími pokusmi o „vybielenie“ nacistov:

The Hill: „Realita neonacistov na Ukrajine sa nedá ani porovnať s kremeľskou propagandou“

Time: „Vo vnútri bielych rasistov na Ukrajine“

BBC Newsnight: „Neonacistická hrozba na novej Ukrajine“

Al-Džazíra, BBC: Ukrajina podceňuje úlohu krajnej pravice vo vojenskom konflikte

BBC: “Ukrajinský konflikt: Biely mocenský bojovník zo Švédska”

BBC Newsnight: “Ukrajina: Na hliadke s krajne pravicovými národnými milíciami”

Kongres pozná pravdu o azovských nacistoch

Národnosocialistické korene bataliónu Azov neboli pre Kongres USA nikdy tajomstvom. V roku 2015 poslanec John Conyers (D-Michigan) predstavil dodatok, ktorý zakazuje Spojeným štátom poskytovať ďalšiu vojenskú pomoc a výcvik azovským nacistom na Ukrajine. Novela bola schválená, ale pod tlakom Obamovho Pentagonu bola zrušená. V roku 2018 Kongres schválil zákon o výdavkoch, ktorý zakazuje Spojeným štátom poskytovať zbrane a výcvikovú pomoc „neonacistickému práporu Azov bojujúcemu na Ukrajine“.

V roku 2019 podpísalo 40 demokratov v Snemovni reprezentantov list, v ktorom sa pýtali ministerstva zahraničných vecí, prečo nezaradili ukrajinský prápor Azov na zoznam americkej „Organizácie zahraničných teroristov“ (FTO). Medzi signatármi boli Rep. Ro Hannah (D-CA) a Jamie Ruskin (D-Maryland). Demokrati našli spojenie medzi “azovskými” nacistami na Ukrajine a teroristickými útokmi bielej rasy po celom svete vrátane Christchurchu na Novom Zélande a El Pasa v Texase. Ale to bolo vtedy.

Dnes každý demokrat a korporátny republikán patrí do „jednej strany“ vojnových štváčov, ktorí sa zaviazali presadzovať záujmy vojensko-priemyselného komplexu politického establishmentu Kongresu prostredníctvom vedenia permanentnej vojny. Preto Kongres odhlasoval vyčlenenie 100 miliárd dolárov na podporu nacistického režimu na Ukrajine a na podporu práporu Azov, skupiny, o ktorej vedia, že ide o nacistickú teroristickú organizáciu bielej rasy. „Jednotná strana“ vojnových štváčov vybieli týchto nacistov, aby ospravedlnila ich zradu a oklamala verejnosť.

Vlani na jeseň delegáciu azovských nacistov vo vojenských uniformách privítali ako hrdinov v budove Kapitolu, kde ich prijalo 50 poslancov Snemovne reprezentantov a senátorov. Medzi špeciálnymi hosťami bol Adam Schiff (D-CA), vtedajší predseda Snemovne spravodajských služieb. Táto nacistická prehliadka pokračovala po celých Spojených štátoch so zastávkami v New Jersey, Detroite, Chicagu a na Stanfordskej univerzite. Azovskí búrliváci sa stretli s veľkým publikom vrátane detí, šírili dezinformácie a vyberali peniaze. Dražbou nacistických nášiviek a bojových farieb privítali Američanov v nacistickom klube: „Teraz ste všetci Azov.“

Národná hanba

Existuje niečo nečestnejšie ako americká podpora nacizmu? Bielenie a podpora ukrajinských nacistov americkými médiami a zákonodarcami je národnou hanbou. Joe Biden, vojensko-priemyselný komplex a kongresmani, neokonzervatívci z ministerstva zahraničných vecí a západné globalistické elity zatiahli Spojené štáty a NATO do „vojny zástupnej moci“ s Ruskom. Ukrajina je pre nich len bábkou na jedno použitie. Blaho Ukrajiny vojnových štváčov nezaujíma.

Zdá sa, že ich skutočným cieľom je zvrhnúť Putina a rozdeliť Rusko, a aby to dosiahli, sú pripravení vidieť smrť miliónov Ukrajincov.
Ukrajina je dokonalá bábka na boj a smrť proti Rusku. Jej politické strany a armáda sú už riadené rasistickou, nacistickou ideológiou postavenou na nenávisti k Rusom. A v osobe Zelenského majú ideálneho chránenca – skorumpovaný front globalistických elít, pripravený obetovať ukrajinský ľud a donekonečna naťahovať vojnu. Aj keby bola Zelenského Ukrajina úplne zničená.

Toľko z obsahu autora článku o tom, že nacizmus na Ukrajine existuje a že dochádza k bieleniu nacizmu, aby sa všetko mohlo zakryť pred zrakmi a vedomím občanov Západu. Pôvodne som neuvažoval, že uvediem citáty v takomto veľkom rozsahu, Lenže je tu niečo, čo ma k tomu prinútilo. Podobne, ako to autor vidí v Amerike, tak to vidíme aj v Európe či u nás na Slovensku. Žiadny politik, žiadne média či žiadna vládna moc nehovorí o nacizme na Ukrajine, nehovoria o tom, aký režim panuje na Ukrajine. A už vôbec sa neodvážia pripomenúť, aký režim viac či menej na Ukrajine podporujú. Samotné bielenie nacizmu na Ukrajine sa deje presne v réžií Američanov a v konečnom dôsledku je popieraním aj holocaustu, ktorý je dokonca predmetom trestného práva.

A najviac musí byť človek smutný z toho, že Národná rada SR sa stala miestom, kde prezidentovi Ukrajiny väčšina našich poslancov vyjadrovala plnú podporu, obdiv a porozumenie, pričom na všetko, čo súviselo a súvisí s podporou nacizmu na Ukrajine, sa vôbec neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že vybielenie nacizmu na Ukrajine je základom konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. Chápem to, bez nacistickej Ukrajiny by nebolo možné nenávisť šíriacu sa zo Západu k Ruskej federácie dostatočne „rozbaliť“.

3.

Na cz24news bol dňa 21.3.2023 uverejnený článok s nadpisom „Kyjev otvára brány Buchenwaldu pri Odese. Ukrajinci majú na výber: rýchla smrť na fronte alebo dlhá smrť v koncentračnom tábore“. Autorom článku je Dmitrij Rodionov. V článku sa uvádza, že Kyjev zriadil v Odeskej oblasti skutočný koncentračný tábor pre Ukrajincov, ktorí nechcú bojovať proti Rusku. O tom informoval vedúci administratívy Snigirevského okresu v Mykolajevskej oblasti Jurij Barbašov. Práve v Mykolajevskej, Odeskej a Chersonskej oblasti nabrala na obrátkach nútená mobilizácia. V takýchto táboroch sú zrejme umiestňovaní ľudia, ktorí ešte neboli obvinení z trestného činu.

Ďalej z článku citujem:

Na Ukrajine sa dnes nedodržiavajú žiadne občianske práva. Ľudia, ktorí skončia v táboroch, sú pred represívnou mašinériou absolútne bezbranní. Aj keď hovoríme len o politických väzňoch, v ukrajinských väzniciach sú pod vymyslenými zámienkami zadržiavané státisíce ľudí. Nemá teda zmysel spoliehať sa na odvolania na prokuratúru, súdy alebo ľudskoprávne organizácie“.

4.

Na cz24news bol dňa 10.10.2023 zverejnený článok od Jevgenija Norina s názvom „Kto a ako ovláda obyvateľstvo Ukrajiny ?“ Na akú problematiku sa autor článku zameral a čo chcel pripomenúť ? Odpoveď je možné nájsť v tomto citáte z článku: „Keď hovoríme o neonacistických hnutiach na Ukrajine, často nám uniká ich úloha v politickom systéme spoločnosti tejto krajiny. Ľudia, ktorí sú presvedčení, že Ukrajina je len obyčajný východoeurópsky štát, sa zvyčajne snažia vyhlásiť neonacistické skupiny za obyčajné zoskupenia marginalizovaných ľudí, ktorí nie sú schopní reálne ovplyvniť politickú scénu. V skutočnosti sú polovojenské skupiny účinnou silou, ktorá umožňuje veľmi prísnu kontrolu nad tým, čo je dovolené v ukrajinskom verejnom živote.“ A tu je ďalší dôležitý citát:

V roku 2014 počas Euromajdanu ozbrojené povstanie zvrhlo ukrajinskú vládu. Ozbrojené a zjednotené stovky skupín sebaobrany sa stali základom pre budúce militantné organizácie. Zoznam nespočetných dobrovoľníckych práporov a rôt, ktoré bojovali na fronte, začal čoskoro oslňovať. Zastúpenie polovojenských skupín vo vnútri Ukrajiny však bolo oveľa širšie. Ako pripomíname, povestný Pravý sektor mal v lete 2015 dva prápory na fronte a 16 (!) v tyle. Okrem toho „záložné prápory“ disponovali značným počtom nezapočítaných zbraní.

Od samého začiatku sa tieto skupiny – „záložné prápory“ SP, „Národný zbor“ pod vedením Azova*, S14* a ďalšie – zaoberali pouličnou silovou politikou. Zmyslom ich existencie nebolo víťazstvo vo voľbách alebo akákoľvek iná účasť na legálnej politike. Formátovali politické pole krajiny, vyvíjali neustály tlak na odporcov kyjevského režimu a fyzicky ich likvidovali. Bojové skupiny zároveň pôsobili v kontakte s ukrajinskými štátnymi službami. Napríklad jedna z najodpornejších nacionalistických skupín, neonacistická S14, pôsobila v priamom kontakte so Službou bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Bývalý zamestnanec špeciálnych služieb opísal úlohu radikálov v spojení s SBU takto:
Vyhľadávanie, identifikácia separatistov, ktorých SBU nemôže z určitých legislatívnych dôvodov zadržať. A ak pošlete verejnú organizáciu, môže rozbiť auto, spôsobiť ublíženie na zdraví.“

Z obsahu článku vyplýva, že násilie na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 je politický motivované, pretože umožňuje rôznym nacionalistickým skupinám dopúšťať sa ultrapatriotického teróru, ktorý je založený na neustálom vytváraní neznesiteľnej atmosféry pre politický nedostatočne lojálnych občanov prostredníctvom vyhrážok a rôznych drobných trestných činov proti „nepriateľom“. Nejde však iba o bežných ľudí. Nátlaky sa robia na politikov, predstaviteľov médií, na sudcov a podobne. Autor článku pripomenul, že vrchol militantnej činnosti bol v rokoch 2014 až 2016, keď prebiehali najaktívnejšie bojové akcie na Donbase. Podľa autora článku sa v tomto období odohrávali najpreukázateľnejšie, najmasovejšie a najbrutálnejšie násilné činy. Neskôr sa násilie znížilo, ale nikdy nevymizlo.

5.

Na cz24news bol dňa 19.októbra 2023 zverejnený článok s názvom „Rozsah zverstiev prinútil OSN všimnúť si právny chaos na Ukrajine“. Tu sú úvodné vety z uvedeného článku:

Zástupca vysokého komisára OSN pre ľudské práva priznal, že na Ukrajine prebiehajú masívne politické represie namierené proti ľuďom, ktorí sa nedopustili žiadnych zločinov. Na medzinárodnú úroveň sa dostali informácie o šiestich tisíckach trestných konaní začatých na úplne chabých dôvodoch, hoci v skutočnosti je ich oveľa viac. V každom prípade je pre kyjevský režim čoraz ťažšie skrývať právny chaos, ktorý spôsobil. Rada OSN pre ľudské práva prerokovala správu Úradu vysokého komisára pre ľudské práva o situácii na Ukrajine. Predstavitelia organizácie okrem iného dostali do pozornosti politické represie páchané kyjevským režimom“.

Ukrajina otvorila približne šesťtisíc trestných konaní na základe obvinení zo spolupráce s Ruskou federáciou a odsúdila ľudí, ktorí v podstate v súlade s medzinárodným právom neporušili žiadne zákony,“ uviedla zástupkyňa vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nada Al-Nashif.

Autor článku Svjatoslav Kňazev v svojom článku uvádza, že režim Alexandra Turčinova a Petra Porošenka, nastolený po euromajdane, bol krvavý. Práve on je zodpovedný za rozpútanie bratovražedného konfliktu na Donbase, za masaker v Odese z 2.mája a ďalšie zločiny. Porošenkovi ľudia mohli ľahko uniesť človeka, mučiť ho a potom aj zabiť, lenže zároveň sa báli robiť oficiálne súdne rozhodnutia, za ktoré by potom mohli niesť určitú zodpovednosť. Teraz sa na Ukrajine za Zelenského všetko zmenilo, nové trestné konania sú ohavné. Autor článku uvádza aj niekoľko rôznych príkladov. Dôležité je toto jeho konštatovanie: „Podľa správ z médií bolo od začiatku roku 2022 do polovice roku 2023 na Ukrajine začatých viac ako 150.000 trestných konaní s „vlasteneckým“ podtextom. Z toho asi 56.000 je proti civilistom a súvisí s ich politickými názormi. A toto je len začiatok.“

6.

Pozrime sa, celkom stručne, na ďalší článok s názvom „Operácia Belladonna – americké spravodajské služby podporujú ukrajinský fašizmus od roku 1946.“ Článok vyšiel 26.októbra 2022 na cz24news zo zdroja News front. Článok pripomína, že z odtajnených dokumentov CIA vyplýva, že ešte v roku 1946 si americká „Národná bezpečnostná služba“ vzala pod patronát ukrajinských nacistov, ktorí si hovorili „Vysoká rada pre oslobodenie“, ktorej súčasťou boli OUN – Organizácia ukrajinských nacionalistov a UPA – Ukrajinská povstalecká armáda. Ako to súvisí so súčasnosťou ? Napríklad tak, že v roku 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý urobil z dvoch polovojenských jednotiek 2. svetovej vojny hrdinov Ukrajiny a popieranie ich hrdinstva označil za trestný čin. Podľa článku 3800 dokumentov odtajnených americkou rozviedkou obsahujú dôkazy o tom, že CIA od roku 1953 realizovala dva programy realizované na destabilizáciu Ukrajiny a jej nacizáciu s pomocou prívržencov Banderu. Išlo o projekt Cartel ( Aerodynamic ) a projekt Aebath.

V skutočnosti OUN spolupracovala s Nemcami až do invázie do Poľska v septembri 1939, v decembri 1939 Gestapo vycvičilo prívržencov Nikolaja Lebedeva a Stepana Banderu v diverziách, partizánskych bojoch a technikách atentátov v Zakopanom. CIA vôbec nevadilo, že masaker vo Volyni vykonali uvedené dve polovojenské jednotky či spolupráca s nacistami počas operácie Barbarossa, počas ktorej zahynulo 5 miliónov ľudí.

7.

Je toho veľa, čo by sa našlo v rôznych článkoch o tom, aký režim panuje na Ukrajine. Predpokladám, že mnohí čitatelia sa aj sami dopracovali k článkom o kyjevskej diktatúre na Ukrajine v čele s jej prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Práve dnes, keď dopisujem tretiu časť článku ( 14.4.2024 ), bol na serveri cz24.news uverejnený článok s názvom „Najväčší koncentračný tábor v dejinách ľudstva“ zo zdroja News Front. Na záver si dovolím niekoľko myšlienok z uvedeného článku uviesť.

Ukrajina sa stala fenoménom, ktorý v histórií ľudstva ešte neexistoval. V článku sa konštatuje, že Ukrajina sa zmenila na štát – koncentračný tábor. Ďalej citujem: „V tábore sú aj strážcovia. Všetky bezpečnostné zložky, a čo je najdôležitejšie, vojenskí komisári, ktorí vyberajú obete na zabitie. Je to rovnaké ako v koncentračnom tábore, keď väzňov zoradili pred baraky a vyberali tých, ktorí mali byť popravení. Pravda, lapači „potravy pre delá“ musia občas za korisťou aj bežať, ale to vôbec podstatu nemení. Je tam tiež ostnatý drôt. Navyše, najzábavnejšie je, že na hraniciach s Európskou úniou, kde sa snažia utiecť z koncentračného tábora. Len nedávno tu bola „cesta do Európy“, bezvízový styk a radostný Porošenko na hraničnom priechode symbolicky otvoril hranicu, ale toto je už história a realita je ostnatý drôt na brehoch Tisy.“

V súvislosti s myšlienkou, že Ukrajina sa zmenila na štát – koncentračný tábor, ma napadlo, že tomuto tvrdeniu veľmi zodpovedá aj názor bývalého senátora za Virgíniu Richarda Blacka. Citujem: „Spojené štáty a NATO, je nám jedno, koľko Ukrajincov zomrie. Koľko žien, detí, civilistov, vojakov zomrie. Je nám to jedno. Je to ako veľký futbalový zápas. Je nám jedno, koľko vašich hráčov je paralyzovaných na ihrisku, pokiaľ vyhrávame. Posielame zbrane fantastickej kvality. Ukrajina nemôže urobiť rozhodnutie ohľadom mieru. Mierové rozhodnutie môže byť prijaté iba vo Washingtone, ale pokiaľ budeme chcieť pokračovať v tejto vojne, budeme bojovať až do smrti posledného Ukrajinca.“ Je to niečo strašné, neľudské a zverské, keď niekto – úplne cudzí národ USA – dokážu veľký národ – Ukrajinu – prinútiť k poslušnosti a dostať do stavu bezprávia ! K čomu je potrebné, aby štát pod vedením kyjevskej diktatúry bol organizovaný ako koncentračný tábor ? Je to potrebné k tomu, aby pod vedením kyjevskej diktatúry a jej represívnych zložiek bol ukrajinský národ „zreformovaný“ k plneniu spoločného, jednotného cieľa: viesť tvrdý boj proti rusko-jazyčnému obyvateľstvu na Ukrajine a výrazne prispieť k oslabeniu a zničeniu Ruskej federácie. Zjednotenie celej Európy aj s Ukrajinou proti Ruskej federácií, to je otvorený európsky fašizmus, ktorý sa presadil a ktorý sa chce aj naďalej presadzovať.

Mám tu ešte jeden citát: „…obyvateľstvo Ukrajiny úplne stratilo vôľu. Uskutočnil sa unikátny experiment, počas ktorého sa z ľudí nerobili ani otroci, pretože aj oni majú nejaké práva, ale niečo úplne jedinečné – akýsi ľudský materiál, s ktorým si môžete robiť, čo chcete.“ Čo to znamená, keď ľudia žijú v koncentračnom tábore ? Že bude potrebné, aby ich niekto oslobodil. A nebude to ani EÚ, ani NATO a ani Amerika. Ponúka sa tu hypotéza. Oslobodenie ukrajinského národa z koncentračného tábora bude možné len s víťazstvom ruských ozbrojených síl. Ruské víťazstvo bude znamenať pre ľudí z koncentračného tábora to, že budú môcť opäť slobodne dýchať svieži vzduch a bude sa s nimi opäť zaobchádzať ako s ľuďmi. Dobrým príkladom pre túto nádej sú už oslobodené územia, kde dnes mnohí bývalí „vlastenci“ spomínajú na svoj koncentračný tábor ako na nočnú moru a už si nevedia predstaviť svoj život bez Ruska. Toto je optimistický záver článku. Myšlienka, že Ukrajina predstavuje najväčší koncentračný tábor, je celkom produktívna, pretože koncentračný tábor je dielom „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ a dielom regenta – kyjevskej diktatúry.

Naša súčasná vládna moc pracuje spôsobom, že predstavitelia „demokratického“ Západu, tak na čele s USA, ako aj zo strany vedenia NATO a inštitúcií EÚ môžu byť úplne spokojní s tým, ako sa rozvíjajú susedské vzťahy s kyjevskou diktatúrou a ako sa spoločnými silami plánuje spoločná krajšia budúcnosť. Áno, aj my v Európe či v rámci Európskej únie, chceme mať krajšiu budúcnosť, rovnako aj predstavitelia kyjevskej diktatúry pre seba. Lenže vôbec neprihliadame k tomu, či je možné počítať s krajšou budúcnosťou, vrátane našej spoločnej mierovej existencie, pokiaľ sa nezbavíme v Európe európskeho fašizmu a pokiaľ sa nevyrieši s prispením ukrajinského národa, čo bude s kyjevskou diktatúrou. Plány do budúcnosti sa na úrovni slovenskej vlády a kyjevskej vládnej moci pripravujú takým istým spôsobom, akým sa pripravuje medzinárodná konferencia o mieri na Ukrajiny, ktorá sa má uskutočniť v Švajčiarsku. V oboch prípadoch sa ignoruje otázka podstatného vzťahu k Ruskej federácií a jej predstaviteľom, pretože bez RF sa otázka zachovania mieru v Európe a otázka budúcnosti Ukrajiny asi ťažko vyrieši.

Čo znamená, aby sa Európa zbavila európskeho fašizmu ? Znamená to, aby bolo definitívne zastavené vojenské ťaženie „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ na východ proti RF a aby sa predstavitelia Západu pod silným tlakom občianstva rozhodli pre mierový ústup z konfrontačnej politiky s RF. Toto by bola mierová cesta riešenia konfrontačnej politiky Západu s RF. Ukrajina pod vedením kyjevskej diktatúry vedie s RF zástupnú vojnu a v tomto prípade jej boj za hodnoty Európy sú úplne v súlade s hodnotami, ktoré sa skrývajú v nacistických koreňoch bruselskej EÚ. V rámci 2. svetovej vojny bolo potrebné o porážke fašistického Nemecka rozhodnúť vojenskými prostriedkami, ktoré viedli k bezpodmienečnej kapitulácií nemeckej brannej moci.

Túto cestu definitívneho zastavenia európskeho fašizmu je potrebné v záujme Európy a sveta úplne vylúčiť, pretože môže priniesť veľkú skazu a utrpenie najmä pre obyvateľstvo Európy. Spôsob, ako to urobiť, je veľmi jednoduchý a nenáročný: treba okamžite zastaviť všestrannú pomoc zo strany Západu kyjevskej diktatúre a ponechať ukončenie vojenského stretu vo výlučnej kompetencií strane Ukrajiny a Ruskej federácie. Skoré ukončenie vojny na Ukrajine potom bude predpokladom k tomu, aby bolo možné začať mierové rokovania o usporiadaní vzťahov na úrovni USA, NATO, EÚ a RF. Dá sa pomerne jasne tušiť, že ak „demokratický“ Západ nepristúpi k prijatiu rozhodnutia o mierovom ústupe z konfrontačnej politiky, potom to môže byť iba oveľa horšie, pretože RF si bude hľadať také riešenia, ktoré jej umožnia nadobro zlikvidovať a pochovať plán Barbarossa 2.

Západný kapitalizmus aj so svojou minoritnou triedou kapitalistov a s jej prisluhovačmi – politickými predstaviteľmi – je nepoučiteľný, pretože nechce sa z minulosti poučiť, keďže má iba plány, ako posilniť svoje postavenie vo svete na úkor iných častí sveta, počnúc oslabením a zničením ruskej civilizácie. Každý normálny človek, občan svojej vlasti, môže v súčasnosti jasne pochopiť, že ak by národy Európy neboli vtiahnuté do členstva v NATO a v EÚ, tak by sme na našom kontinente mali pokojný mierový život. A do budúcnosti môže mať priam tragické dôsledky pre život celej spoločnosti presvedčenie absolútnej väčšiny zástupcov občanov, že členstvo Slovenskej republiky v NATO a v EÚ je nespochybniteľné a iba na základe tohto presvedčenia treba robiť príslušné politické rozhodnutia. Toto členstvo nás postupne doviedlo k zahájeniu vojenského ťaženia „demokratického“ Západu na východ proti Ruskej federácií a až k prahu 3. svetovej vojny.

Kyjevská diktatúra nie je zárukou žiadneho mieru na Ukrajine a ani v Európe, rovnako nie je zárukou ani riadnych politických pomerov na Ukrajine. Kyjevská diktatúra je pre „demokratický“ Západ zárukou nenávisti a konfliktov proti Ruskej federácií a preto nacistická Ukrajina nikomu na Západe nevadí a je podporovaná. Zverstva kyjevského režimu, napríklad aj vyššie v článku spomenuté, nikomu nevadia a nevadí ani to, že nelegitímna štátna moc na Ukrajine, nastolená Majdanom v roku 2014, urobila všetky potrebné kroky k tomu, aby celú Ukrajinu priviedla do vojnového stavu a do riadneho vojenského konfliktu s RF. Za také hrdinstvo si kyjevská diktatúra na čele aj s prezidentom zasluhuje uznanie a rešpekt politických predstaviteľov Západu, a to všetko len preto, že si vzorne plní úlohy, ktoré jej vyplývajú z otrockého postavenia byť regentom Západu, z ktorého demokracia už dávno vycestovala, pretože v skutočnosti ani nebola nastolená.

V tomto článku som spomínal konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ. Do tejto konfrontačnej politiky úplne zapadá aj činnosť Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré dňa 17.apríla 2024 prijalo Rezolúciu s názvom „Smrť Alexeja Navaľného a potreba postaviť sa proti totalitnému režimu Vladimíra Putina a jeho vojne proti demokracií.“ Táto Rezolúcia je názorným a najnovším príkladom toho, o čo ide „demokratickému“ Západu v jeho konfrontačnej politike s RF. Konštatujem, že neexistujú ani náznaky k tomu, čo som v článku nazval mierovým ústupom Západu od konfrontačnej politiky. Práve naopak. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, v ktorej je zastúpených 46 európskych krajín, svojou Rezolúciou len podnecuje k ďalším konfrontačným krokom s RF.

Parlamentné zhromaždenie rady Európy odmietlo uznávať Vladimíra Putina za prezidenta Ruskej federácie a žiada členské štáty Rady Európy a EÚ, aby ukončili kontakty s hlavou ruského štátu. Krajiny EÚ majú pracovať na podpore politických väzňov a občianskej spoločnosti v Rusku. Je žiaduca dekolonizácia Ruska ako nevyhnutná podmienka nastolenia demokracie v Rusku ! Toto predstavuje už vrchol drzosti predstaviteľov západného kapitalizmu na zničenie Ruskej federácie, ktorý sa už nemôže dočkať už dávno vytúženej koristi. Zatiaľ tento kapitalizmus s radosťou ohlodáva Ukrajinu. Okrem toho Parlamentné zhromaždenie požaduje urýchlený prevod viac ako 300 miliárd dolárov zmrazených aktív Ruskej federácie do kompenzačného fondu pre obete ruskej agresie na Ukrajine a vytvorenie tribunálu, ktorý by súdil politické a vojenské vedenie Ruska. Nakoniec bolo oznámené, že sa vytvára kontaktná platforma pre dialóg s „demokratickými silami Ruska“, ktorá má mať svojho generálneho spravodajcu.

Záver je teda jasný. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, zastupujúce 46 európskych krajín, sa prihlásilo k príprave „demokratického“ štátneho prevratu v Rusku s následnou jeho dekolonizáciou. Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v tomto smere je plne v súlade so záujmami „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ.

Západná propaganda neustále pracuje s tým istým svojim scenárom. Na Ukrajine ide o nevyprovokovanú agresiu Ruskej federácie proti mierumilovnému štátu Ukrajina a preto mierumilovný Západ musí v tomto vojenskom strete všestranne podporovať Ukrajinu v jej spravodlivom boji. V skutočnosti na Ukrajine ide po dlhých rokoch od ukončenia 2. svetovej vojny o prvý vážny vojenský stret „demokratického“ Západu pod vedením USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií s použitím všetkých možných zdrojov samotnej Ukrajiny, za ktoré zodpovedá kyjevská diktatúra a s použitím všetkých možných zdrojov samotného Západu vrátane celej EÚ. A aby týchto zdrojov pre zabezpečenie víťazstva nad RF bolo dostatok, tak všetci vojnoví štváči si vymysleli, že je potrebné organizovať občianske zbierky Munícia pre Ukrajinu.

Túto iniciatívu s nadšením podporuje prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, pretože podľa nej „…je to správna vec. Naše príspevky sú vyjadrením solidarity a pomoci obetiam nevyprovokovanej agresie.“ Ďalším takýmto vojny chtivým nadšencom zneužívania občanov na hnusné vojnové ciele je predseda Progresívneho Slovenska. Ten je nadšený z toho, že „Už dva milióny eur vyzbierali Slováci na to, aby sa Ukrajina mohla brániť – lebo vedia, že bráni aj nás.“ Ale v tejto argumentácií sa skrýva určitý zmätok ! Ako to, že Ukrajinci bránia vo vojne práve nás ? Veď podľa zmluvných podmienok by nás malo brániť NATO, ak nás niekto napadne ! Pravda je taká, že „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ neurobil nič, aby na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 sa nemohol pripraviť a zahájiť žiadny vojnový konflikt, ale urobil všetky potrebné kroky, aby sa Ruská federácia musela do pripraveného vojnového konfliktu na Ukrajine zapojiť. Vojnoví štváči zo Západu totiž už z princípu vedeli, že ak sa to stane a RF vstúpi do vojnového konfliktu, nech to už bude na samotnej Ukrajine alebo napríklad na území Krymu, tak to bude „zlatým argumentom“ pre podporu konfrontačnej politiky Západu s RF, že to bude stále oficiálne ospravedlňovať všetky potrebné kroky zo strany kyjevskej diktatúry a západného kapitálu.

A aké je poučenie pre nás, občanov Slovenskej republiky ? V tomto vojenskom strete na Ukrajine ide o to, aby sa vytvorili všestranné podmienky pre ďalšie úsilie o oslabenie a zničenie Ruskej federácie. Západnému kapitálu na ukrajinskom národe v skutočnosti nezáleží, pretože tak Ukrajina ako aj Ruská federácia predstavujú iba Slovanov, ktorých treba skôr či neskôr zničiť. Ukrajinský národ nebojuje za seba, pretože v skutočnosti ukrajinský národ bol nahnaný do vojny bojovať za záujmy Západu a teraz sa všetko organizuje tak, aby kyjevská diktatúra nebola porazená, pretože práve táto diktatúra je zárukou do budúcich rokov, ktoré sa majú naplniť štvaním a útočením proti RF. Všelijaké štátne a súkromné zbierky pre vojenské účely sú len o tom, ako nacizmus na Ukrajine udržať pri moci a dopomôcť mu k víťazstvu. Lenže týmto spôsobom, som presvedčený, sa osud dejín momentálne nebude uberať.

Vrátim sa k našim oficiálnym predstaviteľom Slovenskej republiky. Prezidentka SR Zuzana Čaputová privítala občiansku iniciatívu Munícia pre Ukrajinu a pokladá finančnú zbierku za správnu vec. Jej názor beriem za slobodný názor občana SR, ktorý sa potreboval vyjadriť k určitej iniciatíve. Lenže Zuzana Čaputová je prezidentkou SR a jej povinnosťou bolo konať iným spôsobom. Zuzana Čaputová má za povinnosť byť informovaná o tom, že prezident Ukrajiny svojim rozhodnutím zakázal akékoľvek mierové rokovania s predstaviteľmi Ruskej federácie. Rovnako by mala vedieť, že podpísal tyranský zákon o vojenskej mobilizácií, ktorému nesmie na Ukrajine nikto uniknúť, čo je len pokračovanie v naháňaní ukrajinského národa do vojny v prospech Západu. Vyššie som v tejto časti svojho článku citoval bývalého senátora za Virgíniu Richarda Blacka, ktorý jasne pripomenul, že o mieri sa môže rozhodnúť len vo Washingtone a že pokiaľ budú USA chcieť, tak bude sa bojovať až do smrti posledného Ukrajinca.

Prezidentka SR sa mala rázne postaviť proti takýmto rozhodnutiam na strane kyjevskej moci aj na čele s prezidentom, rovnako ako sa mala postaviť za to, aby sa o nastolení mieru mohlo rokovať čo najskôr a to aj bez zasahovania USA. Prezidentka SR mohla vyvinúť iniciatívu, aby sa zišli prezidenti Bukureštskej deviatky a aby prijali stanovisko o tom, že žiadajú prezidenta Ukrajiny a vládu Ukrajiny, aby čo najskôr sa usilovali prispieť k obnove mierových rokovaní s RF. Nič také sme sa zo strany prezidentky SR nedočkali. Z toho je jasné, že prezidentka SR je v plnej miere zainteresovaná na realizácií konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s RF a ani do dnešných dní nezmenila svoj postoj. Pokiaľ ide o vládu SR, tak som sa akosi nedozvedel nič o tom, že by v Michalovciach bola ukrajinskej vláde predložená jasná požiadavka na začatie mierových rokovaní s RF. Bolo by to v súlade s tým, čo tvrdí predseda vlády SR, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ak „demokratický“ Západ spoločne aj s kyjevskou diktatúrou sa nerozhodnú pre mierový ústup z hegemonistických pozícií Západu, nastolenie mieru bude mať iba vojenské riešenie. Otázka spôsobu ukončenia vojny na Ukrajine je teda stále otvorená.

Koniec záverečnej časti.

Dušan Hirjak

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 235

Celkové hodnotenie: 15.41

Priemerná čítanosť: 927

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Vo vojenskom obvode Záhorie našiel okoloidúci občan šesť kusov munície

    0icon

    V lesnom poraste vo vojenskom obvode Záhorie našiel náhodný okoloidúci občan šesť kusov vojenskej munície. Policajný pyrotechnik potvrdil, že jedna munícia bola z druhej svetovej…

    Leclerc vyhral po takmer dvoch rokoch, prvýkrát doma v Monaku

    0icon

    Charles Leclerc vyhral domácu VC Monaka seriálu F1. Pilot Ferrari zvíťazil pred Austrálčanom Oscarom Piastrim (McLaren) a španielskym tímovým kolegom Carlosom Sainzom. Úradujúci majster sveta…

    RÚVZ: Baza má veľa prospešných látok, no niektoré jej časti môžu spôsobiť ťažkosti

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Baza čierna obsahuje množstvo živín a zdraviu prospešných látok. Niektoré jej časti však môžu spôsobiť ťažkosti. Poukázal na to…

    Horskí záchranári pomáhali pod Chlebom zranenému nemeckému turistovi

    0icon

    Terchová 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)   Horskí záchranári pomáhali v nedeľu v Malej Fatre 75-ročnému nemeckému turistovi, ktorý sa zranil pod vrcholom Chlebu. Informovala o…

    Vojnové štvanie môže priviesť k zapojeniu Európy do vojny

    0icon

    Varšava 26. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Czarek Sokolowski)   Ako uvádza britský denník The Guardian v článku Patricka Wintoura Poľsko podporilo právo Ukrajiny zasiahnuť ruské územie. Poľský…

    Hnutie Slovensko navrhuje nový trestný čin hanobenia symbolov SR a EÚ

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ navrhujú zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych…

    V Hermanovciach nad Topľou sa v nedostupnom teréne zranil 15-ročný cyklista

    0icon

    Hermanovce nad Topľou 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook)   V Hermanovciach nad Topľou príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) transportovali zraneného cyklistu z nedostupného terénu. Ako…

    Neliečená alergická nádcha môže prejsť do astmy či ďalších komplikácií

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Neliečená alebo neadekvátne liečená alergická nádcha môže prejsť do astmy či ďalších zdravotných komplikácií. Poukázal na to prezident Slovenskej…

    Zdravotný stav premiéra zodpovedá prognózam, v pondelok absolvuje kontroly

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Vývoj zdravotného stavu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v nedeľu zodpovedá prognózam nastaveným lekárskym konzíliom. V pondelok (27. 5.)…

    SaS aj Hlas-SD sú pripravené sadnúť si za okrúhly stôl strán

    0icon

    Bratislava 26. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook) Aktualizované 26. mája 2024 o 14:12 h. Lepším riešením bude, ak sa predsedom Národnej rady (NR) SR stane súčasný minister…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Milan Šupa

    Zdeno Drdol

    Juraj Tušš

    Peter Lipták

    Miroslav Iliaš

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA