Problematika medveďov – veľa kriku, málo činov

V časoch socializmu bola populácia medveďov pravidelne kontrolovaná a ich činnosť monitorovaná. Ľudia žili v súlade s prírodou a málokedy sa stalo, že by došlo k nebezpečným stretom medzi medveďom a človekom. V prípadoch ich premnoženia sa problém riešil tak, že sa vydali povolenky na odstrel a väčšinou bola daná ponuka do zahraničia pre poľovníkov. Zo Západu chodili na Slovensko poľovníci radi. Zúčastnili sa exkluzívnej poľovačky, ktorá bola pre nich pripravená a zaplatili za jediný odstrel za medveďa štátu veľmi slušné peniaze. Medvedia trofej sa len tak ľahko inde získať nedala.

V dnešných časoch by sa predpokladalo, že banálny problém premnoženia medveďov sa vyrieši rýchlo tak, aby predovšetkým neboli ohrozované životy a zdravie ľudí. Chcem poukázať na niekoľko faktov, ktoré ovplyvnili dnešný stav. Napríklad v roku 2004 došlo k obrovskej kalamite zapríčinenej víchricou. Len vo Vysokých Tatrách sa odhaduje, že zasiahla okolo 13 000 hektárov lesa. Mnoho hektárov zasiahla tiež v Nízkych Tatrách a Fatrách. Stromy sa lámali ako zápalky. Táto prírodná tragédia niesla zo sebou sprievodný masový výskyt podkôrneho hmyzu, ktorý zapríčinil ďalšie vysychanie zdravých jedincov lesa. Padli ďalšie stovky hektárov lesa. Škody sa dodnes nepodarilo odstrániť a potrvá ešte najmenej ďalších 30 rokov, kým sa podarí obnoviť les. Stromy majú tiež za úlohu plniť kondičnú funkciu lesa a jeho odolnosť je pre slovenskú flóru a faunu veľmi dôležitá.

Na prírodnú katastrofu mal veľký vplyv ďalší faktor. Pri ťažbe dreva sa nehľadelo na odbornosť pri výbere miesta ťažby dreva. Ťažilo sa tam, kde nebolo treba a kde boli stromy zdravé. Zisky boli prednejšie ako zdravý rozum. Určite ste videli v horách výruby pásov dlhé aj niekoľko sto metrov. Pri ťažbe sa nebral do úvahy prírodný katastrofický scenár podobný tomu z roku 2004. Nič také sa totiž v histórii Slovenska dovtedy nestalo. Odborníci však s tým už mohli počítať v súvislosti s narastajúcim poškodením klímy Zeme, poškodením ozónovej vrstvy, prírodných katastrof v iných častiach sveta a Európy a iných signálov alebo varovaní Zeme. Pri takej víchrici alebo orkáne vzdušné prúdy letia ponad les. Kopírujú ho podľa výšky stromov. Akonáhle sa však objavia diery v lese, v našom prípade výruby, vzdušné prúdy „spadnú“ do týchto výrubov a potom už zotrvačnosťou lámu a ničia všetko, čo im je v ceste.

Svoj vplyv na životné prostredie, na spomenutú kondičnú funkciu a vitalitu lesa má aj rozmáhajúci sa cestovný ruch a z neho vyplývajúca zvýšená prítomnosť ľudí v prírode. Tu musí byť zachovaná proporcionalita životného prostredia ľudí, flóry a fauny. Slovensko ako malá krajina s obrovským potenciálom rozvoja cestovného ruchu musí veľmi citlivo riešiť súlad vzájomného spolužitia. Niektoré regióny sú presýtené cestovným ruchom a ich pôvodné čaro je stratené. Vďaka niektorým bezohľadným developerom a ich kamarátom na postoch štátnych tajomníkov a ministrov, ktorí im nevhodné, ale finančne atraktívne projekty odsúhlasili. Na Slovensku chýba citlivá diverzifikácia pohybu ľudí v prírode. To všetko samozrejme vplýva na život v prírode vrátane života medveďov.

Medvede sú známe tým, že potrebujú pre svoj život pomerne veľký priestor. Ich rodiny po výchove mláďat sa rozpadnú a nové mladé jedince si hľadajú pre život nový vlastný priestor. O mnoho hektárov tohto priestoru prišli už spomínanou kalamitou.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim život medveďov je hospodárenie človeka. Medveď sa pohybuje tam, kde má podmienky pre prežitie a stravu. Zvýšením pestovania kukurice alebo iných medvedích „pochúťok“ sme vlastne naučili medvede chodiť do lokalít v blízkosti ľudských obydlí. Medvede si radi pochutia aj na bioodpade zo záhrad, ktorý nezodpovední jedinci vyvážajú do lesov alebo priekop za dedinou. A následne potom „objavujú“ potravu priamo v záhradách. Mohli by sme spomenúť ešte viac prípadov nezodpovedného správania človeka, ktorým vlastne prilákajú medvede do blízkosti obydlí. Známa je problematika kontajnerových medveďov. Opäť je na vine človek.

V čase vlády dvojzáprahu Matoviča a Hegera v júli 2023 bola spracovaná štúdia k premnoženiu medveďa hnedého na Univerzite Karlovej v Prahe, ktorá konštatovala, že medvede na Slovensku nie sú premnožené. Výsledky za 220 000 eur sú vysoko podozrivé a „smrdia“ nielen neodbornosťou, ale aj nehospodárnym využitím finančných prostriedkov.

Na Slovensku máme skutočných odborníkov na Fakulte lesníctva Technickej univerzite vo Zvolene, na ktorej sa priamo študuje problematika lesníctva. Výnimočná škola nasledovníkov výnimočného človeka svetového významu Jozefa Dekreta Matejovie, na ktorého môže byť Slovensko právom hrdé. Tiež skúsených a objektívnych praktikov, či už poľovníkov, ochranárov alebo iných odborníkov s mnohoročnými skúsenosťami. Neboli prizvaní k spolupráci. Vyzerá to tak, akoby celý projekt zadaný Univerzite Karlovej v Prahe mal priniesť záver, že medvede nie sú premnožené a že vlastne všetko je O. K. Národné lesnícke centrum (NLC) dospelo k úplne iným záverom ako „odborníci“ v Prahe a Štátna ochrana prírody. (ŠOP). Kým Praha spolu so ŠOP odhadli počet jedincov niečo viac ako 1200 tak NLC odhaduje a logicky odôvodňuje počet viac ako 3000 jedincov.

Treba si uvedomiť, že na základe poľnohospodárskej činnosti človeka sa pôvodné horské teritóriá medveďa rozšírili aj do pahorkatín a nížin. Dôležité je tiež vnímať skutočnosť, že natalita medveďa stúpa, ak majú dobré podmienky pre život a dostupnú potravu. Ak mali niekedy medvede priemerne maximálne dvoch potomkov, tak dnes je bežné, keď majú aj troch alebo štyroch potomkov.

Stav okolo 1000 jedincov bol na konci minulého storočia. Dnes je realistický odhad na úrovni okolo 3500 jedincov. Jednoznačne medvede premnožené sú. Patrím k ľuďom, ktorí majú lásku k prírode geneticky zakódovanú. Nie som za ich zabíjanie ak neohrozujú ľudí. Neraz som v prírode stretol medveďa a nejavil o mňa záujem. Ono sa treba vedieť v prírode aj správať. Keď idete po lese, je vhodné zlomiť vetvičku, zakašľať, hlasno sa rozprávať a dať takto vedieť o vašej prítomnosti. Medveď má dobrý sluch, ale zlý zrak. Počuje vás aj na tri kilometre. Väčšinou sa človeku vyhne. Nebezpečné sú náhle strety, kedy je medveď spanikárený vašou prítomnosťou, keď má mladé a ak ste blízko, považuje to za svoje ohrozenie. Medveď je od prírody plachý. Plachosť má zakódovanú vo svojich génoch. Stráca ju vtedy, keď je narušená intimita jeho lokality života. A zvlášť vtedy, keď je vo svojom prostredí vyrušovaný natoľko, že si musí hľadať novú vhodnú lokalitu pre svoj život. Zvonček pri pohybe v prírode nie je veľmi vhodné riešenie, lebo pre medveďa je to atypický zvuk a zo zvedavosti sa môže prísť pozrieť čo to je.

Synatropné medvede doteraz neexistovali. Ich pohyb v blízkosti obydlí človeka je výsledkom činnosti človeka a dlhoročného neriešenia regulácie jeho populácie. Ako by sme teda mali citlivo riešiť situáciu, ak sme sa už dostali do štádia, že ohrozujú životy ľudí?

Po prvé. Určite by som nebral do úvahy nejaké obmedzenia zo strany EÚ. Diktátorské obmedzenia EÚ neuznávam. Je potrebné začať monitoring správania medveďov v oblastiach s jeho vysokým výskytom. Na základe zistených aktivít treba začať ihneď s kontrolovaným odstrelom, ak sa v blízkosti obydlí zistil ich stály výskyt.

Po druhé. Treba začať s ich odchytom. Existuje mnoho krajín v Európe, v ktorých medveď pôvodne žil. Napríklad v Rumunsku žije tiež dosť medveďov a predpokladám, že tam tiež prebieha monitoring ich správania. Zatiaľ neboli hlásené nejaké väčšie problémy. Zato v Španielsku, Francúzsku alebo Taliansku medvede „domorodci“ vyzabíjali. Rakúsko alebo Nemecko je tiež na medvede chudobné. Preto by bolo vhodné využiť EÚ na to, aby v rámci obnovy flóry a fauny a rovnováhy ekosystému uvedených krajín by mohlo Slovensko do týchto krajín vyviezť povedzme okolo 500 jedincov. Slovensko by si svoj problém vyriešilo a krajiny vývozu by sa stali atraktívnejšie z pohľadu cestovného ruchu. Každý by bol spokojný. Vrátane medveďov.

Á propos. Do Česka napríklad na Šumavu by som poslal povedzme okolo 50 kvalitných jedincov medveďa hnedého ako poďakovanie za ich podiel na nepodarenom výskume. Mali by tak možnosť pri ich štúdiu dospieť k tým správnym záverom a urobiť reparát.

PS: Po bombardovaní bývalej Juhoslávie zločincami NATO, Srbsko prišlo aj o časť populácie medveďa hnedého. Počas môjho pôsobenia v Belehrade som mal okrem iného slušné kontakty na obchodné komory alebo ministerstvo hospodárstva. Prichádzal som s nimi často do styku pri riešení vzájomných obchodných vzťahov. Veľmi dobré pracovné vzťahy som mal s vtedajšou námestníčkou Ministerstva hospodárstva Srbska. Raz ma prekvapila s otázkou, či by bolo možné do Srbska vyviesť slovenské medvede kvôli obnove ich populácie. Hneď som oslovil príslušné slovenské inštitúcie a súhlasné stanovisko sme oznámili srbskej strane. Začal sa kolotoč výmeny informácií o našej a ich populácii medveďa. Keď to už vyzeralo na „spadnutie“, tak celý projekt zlyhal na jednej veci. Srbskí genetici povedali, že naše medvede nie sú vhodné pre ich populáciu. Keď mi to námestníčka povedala, bol som celkom sklamaný. Povedal som jej, že teda vyvezieme len malý počet medveďov, povedzme zo desať a budeme monitorovať ako sa budú so srbskými medveďmi „bratať“. Povedal som, že si budú určite rozumieť, keďže sú to slovanské medvede. Smiala sa. Keby sa bol projekt podaril, bol by dostal obrovskú mediálnu podporu. Následok by bol v otváraní „dverí“ a príležitostí pre ďalšie obchody so Srbskom.

Na záver len konštatujem, že ohrození ľudia, ktorí žijú v lokalitách častého výskytu medveďa sa budú oprávnene brániť svojimi vlastnými prostriedkami, ak spoločnosť tento problém nedokáže včas vyriešiť. Už včera bolo neskoro.

„Zachovať lesy potomstvu, lebo ony sú predpokladom udržania života na Zemi“.

Jozef Dekret Matejovie

Z mesta SNP Ivan Štubňa