Nie sme zvieratá! Ale prečo tak myslíme, konáme a žijeme?

Človek je človek a zviera je zviera. To je každému jasné. Je však tragické, ak človek, ktorý by mal stáť vyššie, žije, tvorí, rozmýšľa, správa sa a funguje na základe princípu, prevzatého zo zvieracieho sveta. Je to princíp boja! Na základe neho vyhráva silnejší, rýchlejší a úspešnejší.

Tento princíp je užitočný vo svete zvierat a prírody, pretože zaručuje zdravý vývoj prírodného sveta v najhrubšej hmotnosti. Na základe neho sa vyvíjal život na zemi od najjednoduchších foriem až po tie najzložitejšie. Až po ľudoopov. Nimi dosiahol prírodný vývoj svojho vrcholu.

Cieleným usmerňovaním pripravili bytosti prírody, stojace za správou prírodného diania, alebo inak povedané – bytostní, všetko potrebné pre inkarnáciu ľudských duchov do fyzických tiel ľudoopov. Naše telo pochádza zo zvieracieho sveta, ale naše vnútorné jadro, ktoré sa doň vtelilo, je vyššej podstaty, pretože pochádza z ríše Ducha. Naša podstata je ľudsky duchovná a svojim vývojom v hmotnom tele začala pôvodne zvieracie telo postupne pretvárať a zušľachťovať na svoj vlastný, ľudsky duchovný obraz.

Je preto úplne logické, že v začiatočných fázach nášho vývoja sme prevzali od zvierat aj ich základný princíp existencie, ktorý je princípom boja. Tak ale, ako ľudský duch postupne kultivoval pôvodné zvieracie telo do ľudskej podoby a na ľudský obraz, rovnakým spôsobom sme mali kultivovať i prírodný princíp boja. Tento princíp mal byť v ľudskom spoločenstve len prechodným stavom, pretože plne zodpovedá zvieracej podstate, ale absolútne nezodpovedá našej duchovnej podstate.

Úlohou a hlavným princípom ľudského duchovného druhu je niečo úplne iné! Je to úsilie o čistotu a o pomoc slabším, pretože v snahe udržiavať svoje vnútro čisté a pomáhať všetkým, ktorí pomoc potrebujú, spočíva vzostup človeka do ríše Ducha.

Z ríše Ducha sme ako nevedomé duchovné zárodky zostúpili do zvieracích tiel, zušľachtili sme ich do ľudskej podoby a našou úlohou bolo vymaniť sa aj zo zvieracieho princípu boja. A to prostredníctvom príklonu k pomáhajúcemu princípu, podávajúcemu pomocnú ruku všetkým slabším. V pochopení a realizovaní tejto skutočnosti spočíva osvietenie jednotlivca i celého ľudského druhu, pretože iba toto môže priniesť porozumenie, pokoj a mier na zemi. Medzi ľuďmi i medzi národmi.

Syn Boží Ježiš Kristus svojim učením o láske k blížnemu, ako k sebe samému, postavil na zemi hraničný kameň, od ktorého malo ľudstvo začať s aktívnym a masívnym prechodom od princípu boja k princípu pomoci slabším. K princípu vzájomnej podpory na ceste k duchovnému vzostupu.

Ako sa však ľudstvo zachovalo? Do akej miery sa dokázalo pozdvihnúť k princípu podpory a pomoci všetkým slabším?

V tomto smere sme absolútne zlyhali. Zvierací princíp boja sme vôbec neprekonali a nezbavili sme sa ho. Aj napriek určitému pozitívnemu posunu dopredu je tento princíp stále činný a ľudia sa podľa neho stále riadia.

Jediné, čo sme s ním urobili je to, že sme ho pokrytecky natreli na ružovo. Zmenili sme jeho vonkajšie formy, ale podstata zostala rovnaká. Zvieraciu podstatu princípu boja sme skryli za pojmy, ako je súťaž, konkurencia, alebo úspech. Za úsilie byť najlepší, najšikovnejší a najúspešnejší. Za snahu za každú cenu vyniknúť nad ostatnými.

A nevyhli sa tomu dokonca ani náboženstvá, ktoré mali prinášať svetu vzájomnú ľudskú láskyplnosť a prostredníctvom nej mier na zemi. Namiesto toho sa aj medzi náboženstvami rozmohlo vzájomné súperenie a vzájomná nevraživosť.

Vývoj vo stvorení sa však nedá zastaviť a čas určený na to, aby sa ľudstvo definitívne zbavilo prírodného princípu boja sa začína krátiť. A pretože čas od doby Pána Ježiša Krista až do dneška nebol v tomto smere správne využitý, prichádza Veľká očista, ako ďalší hraničný kameň, uzatvárajúci veľké časové obdobie, určené na dobrovoľné oslobodenie sa od prírodného princípu boja. Lebo ak doteraz, od čias Krista išlo o niečo, čo bolo postavené na dobrovoľnej snahe jednotlivca, teraz nastáva v tomto smere nutnosť posunu celku.

Tento posun, alebo transformácia ľudstva, bude vynucovaný tlakom Svetla. Tlak Svetla spôsobí, že každé úsilie vyniknúť nad ostatnými, alebo mnohé iné druhý uplatnenia zvieracieho princípu boja, privodia dotyčnému človeku nie slávu a uctievanie ako doposiaľ, ale zrútenie. Ľudia budú tlakom Svetla a vlastným bolestným prežívaním donútení začať sa odkláňať od najrozličnejších, pokrytecky maskovaných foriem zvieracieho princípu boja. Budú donútení začať sa konečne prikláňať k tomu, čo je úlohou a poslaním ľudského duchovného druhu. A my sa to už konečne buď naučíme a prejdeme Veľkou očistou, alebo sa to nenaučíme a Veľká očista pred nami zatvorí bránu k možnosti nášho ďalšieho jestvovania vo stvorení

To staré definitívne končí! Je najvyšší čas zbaviť sa toho zvieracieho v nás. Nastal čas zbaviť sa prírodného princípu boja vo všetkých jeho podobách a formách. Je čas vradiť sa do harmónie stvorenia a do súladu s Vôľou Stvoriteľa takým spôsobom, aký je od človeka Svetlom očakávaný.

A Svetlom je očakávané pozdvihnutie ľudského rodu nad jeho doterajšie jednanie, opierajúce sa o princíp boja, na úroveň vzájomnej pomoci a podpory pri našom spoločnom duchovnom vzostupe ku Svetlu.

Človek má konečne pochopiť a zrealizovať to jediné, čo ho robí človekom. Je to čistá vôľa a ochota pomáhať. Je to pomáhanie slabším a menej zrelým v ich duchovnom vzostupe, ktoré prináša mieru plný a harmonický život na zemi.

Jedine takýmto spôsobom človek správne napĺňa zmysel vlastného bytia. Takýmto spôsobom slúži zároveň Svetlu i ľuďom. Človek má pôsobiť, ako podporovateľ všetkého, čo sa snaží o dobro, čistotu a túži po Svetle. Má pomáhať a podporovať všetko slabšie, čo sa nachádza vo vývoji nižšie, ako je on sám, pričom sa počíta úplne každá pomoc blížnemu, i keby to malo byť len podanie pohára vody, ako o tom hovoril Kristus.

Každého, kto sa rozhodne takto žiť, to bude výrazne posúvať nahor v jeho vlastnom duchovnom vývoji a dozrievaní, pretože na pomáhajúce pôsobenie potrebuje človek v sebe nájsť a rozvinúť oveľa viac duchovných a duševných síl, ako pri uplatňovaní princípu boja. Potrebuje napríklad obrovské množstvo trpezlivosti, pri prekonávaní ľudských slabostí a ľudskej nezrelosti. Musí byť schopný porozumenia voči iným a musí dokázať neustále odpúšťať v uvedomení si, že väčšina ľudí nekoná zlo zo zlého chcenia, ale z nezrelosti a nevedomosti.

Preorientovanie sa ľudí zo zvieracieho princípu boja na duchovný princíp pomoci slabším, by však pozitívne ovplyvnilo nie len ľudskú spoločnosť, ale i svet prírody, pretože vyžarovanie ľudsky duchovne pomáhajúceho by kultivovalo, zušľachťovalo a pozdvihovalo i pôvodný prírodný princíp boja. Povznášalo by ho na novú, oveľa vyššiu úroveň.

Takáto vízia budúcnosti bola symbolicky vyjadrená slovami starozákonného proroka, predpovedajúceho, že „raz príde čas, kedy sa baránkovia budú pokojne pásť v blízkosti leva a on im neublíži.“ To znamená, že i princíp boja v prírode sa zmení.

A dôjde k tomu vtedy, keď „ľudia prekujú svoje meče na pluhy.“ Ide opäť o symbolické vyjadrenie toho, že raz príde v ľudskej spoločnosti doba, kedy meč, ktorý je symbolom princípu boja, bude prekovaný na pluh, symbolizujúci mieruplnú prácu pre pozemský a duchovný prospech blížnych, čo sa rovná prechodu ľudstva na princíp pomoci slabším. A to následne pretvorí i princíp boja v prírode na oveľa vyššiu a ušľachtilejšiu úroveň.

Staňme sa už konečne skutočnými ľuďmi, ktorých ľudskosť sa prejavuje ochotou pomáhať všetkému slabšiemu a vzájomne si pomáhať na spoločnej ceste k Svetlu. Toto je nádherná vízia budúcnosti ľudstva, ktorej naplnenie sa nezadržateľne blíži. Zostáva iba na nás, či dokážeme v tomto zmysle pretvoriť vlastnú osobnosť, aby sme sa tejto budúcnosti stali hodní.