Dôvody a podozrenia:
Po parlamentných voľbách na jeseň roku 2023, opozícia konštruktívne nespolupracuje. Jedna z hlavných úloh opozície je podieľať sa na tvorbe matérie, ktorá je predmetom práce parlamentu tak, aby výstupný materiál bol príslušnej kvalitatívnej úrovni a aby reprezentoval záujmy Slovenska a jeho občanov. Tento výstupný materiál má byť dosiahnutý konsenzom medzi koalíciou a opozíciou. Ak je tento prístup konštruktívny hovoríme o správnom demokratickom fungovaní parlamentu. Ak opozícia vystupuje úmyselne konfrontačne môže dôjsť k znefunkčneniu a neskôr k postupnej deštrukcii celého parlamentu.
Parlamentná opozícia od samého začiatku nového funkčného obdobia sabotuje prácu koalície, jej politika je konfrontačná a jej protinávrhy nemajú charakter vyššej kvality. Absentuje seriózny rozbor a konkrétne doplnky do matérie. Ich politika a kritika je v mnohých prípadoch legislatívne i obsahovo pochybná. Opozícia nemá záujem na kvalite konečných výstupov prerokovávaných materiálov, ale zato mediálne podniká kroky na osočovanie činnosti koalície, ktorá vzišla z výsledkov parlamentných volieb.
Existuje podozrenie, že opozícia vyvoláva vo verejnom priestore organizáciu protestov na vyjadrenie nespokojnosti s nahromadenými problémami, ktoré sú dedičstvom pasivity, neodbornosti a ignorácie problémov predstaviteľov súčasnej opozície, ktorá bola pri moci od roku 2020. Napríklad protesty poľnohospodárov, ktoré vznikli síce zo solidarity s inými štátmi Európy, ale bez dialógu s kompetentnými predstaviteľmi vlády. Dialóg, ktorý by priniesol riešenie bol odignorovaný. Podobne vzniká podozrenie pri protestoch pracovníkov železníc. Scenár je podozrivo podobný. Tiež bez konania zmysluplného dialógu medzi zamestnancami rezortu a kompetentnými predstaviteľmi štátu. A takých príkladov je viac.
Existujú opodstatnené podozrenia, že časť opozície je naviazaná na politické mimovládne organizácie platené zo západných zahraničných zdrojov. Svedčia o tom organizované nenávistné akcie na námestiach miest. Protesty sú právom občanov na vyjadrenie nespokojnosti, ak je na to dôvod. Napríklad konanie v rozpore s Ústavou SR, zákonmi SR a pod. Ak si však všimneme mediálne zdokumentované prejavy opozície na protestoch, zistíme, že obsahujú vyhlásenia smerujúce k zvrhnutiu vlády. Takéto konanie nie je prípustné lebo násilné snaženie opozície na zvrhnutie legálne zvolených zástupcov štátu nemá nič spoločné s demokraciou ani s domácim alebo medzinárodným právom. Organizácia farebných prevratov je trestná a OČTK by mali organizátorom venovať patričnú pozornosť.
Ďalším vážnym faktom konania, ktoré môžu naplniť skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady je podozrenie, že protislovenská činnosť je organizovaná aj zo zahraničia. Svedčia o tom vyjadrenia politikov napríklad v Česku, Poľsku, Bruseli a inde, ktorí napádajú suverénnu politiku Slovenska a ich charakter vyjadrení je obviňujúci, urážajúci a morálne nevhodný len preto, že predstavitelia Slovenska zaujímajú iné postoje ako predstavitelia týchto na slovenskú suverenitu „útočiacich“ zahraničných politikov.
Predstavitelia Progresívneho Slovenska a iní radikálni pravicoví europoslanci nepravdivými informáciami o Slovensku štvú predstaviteľov EÚ proti Slovensku. Výsledkom je, že európski predstavitelia, na základe týchto neoverených informácií prijímajú opatrenia, ktoré ohrozujú suverenitu Slovenska, hrozia pozastavením čerpania eurofondov a v konečnom dôsledku kazia vzájomné vzťahy.
Žiaľ podozrenie padá aj na prezidentku Čaputovú pretože napr. nevymenovala do funkcie riaditeľa SIS navrhovanú osobu Pavla Gašpara. Neuviedla žiadne argumenty, ktoré by jej bránili vymenovať navrhovanú osobu do funkcie. Argument, že nechá vymenovanie nového riaditeľa SIS na nového prezidenta je irelevantný a nežiaduci preto, lebo SIS je štátny orgán Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. SIS bez vrcholového riadenia nemôže plniť riadne svoje úlohy a váhanie s vymenovaním môže spôsobiť Slovensku značné škody.
Zo stránky SIS vyplýva, že: „SIS tiež získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky a informácie potrebné na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov.“
Podľa obsahu činností, ktoré SIS vykonáva je zrejmé, že citovaná úloha sa týka zahraničia. Aktivity smerujúce proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky sa dejú však aj vo vnútornom prostredí Slovenskej republiky. V tomto smere je činnosť SIS nedostatočná a alarmujúco zanedbaná.
Absolútnym dôkazom zvrátenosti politiky opozície je nedávne vyhlásenie predsedu progresívcov Michala Šimečku, ktorý v Plus jeden deň uviedol:
“Som v Bruseli na volebnom kongrese ALDE. Využijem ten čas a budem intenzívne zisťovať, čo sa deje a či je šanca stovky miliónov pre Slovensko ešte zachrániť“.
Čiže na jednej strane Šimečkova progresívna úderka europoslancov štve EÚ proti Slovensku, ktorému hrozí zastavenie eurofondov a na druhej strane Šimečka akože vybavuje v EÚ, aby k tomu nedošlo. Cieľ je ľahko priehľadný. Pripísať si body, že on je ten človek, ktorý má zásluhu na tom, že EÚ nakoniec SR „nepotrestá“ zastavením toku eurofondov. Šimečka týmto sleduje zvýšenie svojej popularity na domácej politickej scéne. Ľudským jazykom sa tomu hovorí podvod, manipulácia občanov a v neposlednom rade zrada záujmov SR.
Za výsledok protislovenských aktivít možno považovať napr. aj prácu Šimečkovej progresívnej úderky europoslancov, výsledkom ktorej bolo stanovisko Európskej komisie, ktorá vyjadrila poľutovanie nad zrušením špeciálnej prokuratúry. V liste sa okrem iného píše, že ak to bude potrebné, nebude váhať prijať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práva a ochrany finančných záujmov EÚ. Európska komisia v stanovisku pripomína, že komisár Didier Reynders zaslal 29. februára list ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, v ktorom žiadal pozastavenie rušenia špeciálnej prokuratúry.
Z uvedeného stanoviska jasne vyplýva, že ide o stanovisko na objednávku opozičných síl Slovenska. Európska komisia nemôže v takom krátkom čase bez odborných znalostí objektívne posúdiť kroky slovenskej vlády v tejto problematike. A navyše bez vyžiadania si oficiálneho stanoviska slovenskej vlády. Vyjadrenie, že … „nebude váhať prijať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práva a ochrany finančných záujmov EÚ“ „smrdí“ vyhrážaním sa vláde SR a zasahovaním do suverénnej politiky SR.
Predstavitelia Progresívneho Slovenska vedome napádajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku vždy, keď sa im niečo nepáči. Túto činnosť vyvíjajú bez odborných vedomostí, úmyselne s cieľom podkopania právneho systému v Slovenskej republike. Ich deštrukčná činnosť sa inak vysvetliť nedá. Opozícia útočí proti štátu aj preto, že si je pravdepodobne veľmi dobre vedomá svojich protiprávnych konaní v čase vládnutia. A má strach, že sa začnú nimi realizované nezákonnosti prešetrovať a vinníci trestať. Ako napríklad údajná pandémia Covid 19 a tisíce mŕtvych občanov, ktorí prišli o život vinou Matovičovej a Hegerovej vlády. Vysoko podozrivá je i násilná smrť Milana Lučanského. Existuje množstvo nevysvetlených otázok v prípade jeho úmrtia. A predchádzajúce vlády nemali záujem riadne vyšetriť tento prípad. Existuje dôvodné podozrenie, že vyšetrovanie bolo zmanipulované. Preto tento prípad je potrebné opäť otvoriť a dôsledne vyšetriť.
Ďalej odporúčam preveriť všetky obchodné zmluvy uzavreté za ministrovania J. Naďa pre dôvodné podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a ostatných súvisiacich trestných činov pri obstarávaní tovarov vojenskej povahy resp. ich predaja. (viď článok Ereportu).
Viac na:
https://dennikn.sk/minuta/3897590/?ref=mpm
Z mesta SNP Ivan Štubňa