Nehľadajme zachovanie mieru pre Európu a svet na ceste k zničeniu Ruska ( hľadanie pravdy o vojne na Ukrajine a ako zachovať mierový život )

Európa sa každým dňom blíži k Veľkej vojne.

Práve preto, že my, ľudia, žijeme v bubline, že je to problém dvoch bratských štátov.

A zatiaľ vojnoví štváči podkurujú pod kotol vojny so stratou zmyslu v bohabojné.

Mier požadujú vykúpiť smrťou Ukrajincov a dodávkami nových zbraní a granátov.

Pod zástavou ochrany Západu pred Ruskom si nacisti vybudovali vojenský ochranný val.

Ten ako náplasť lepia na hranice – na hruď ruskej zeme.

Aby pred imperiálnymi chúťkami Rusko silno odstrašoval.

Všetci máme za povinnosť ochraňovať „hodnotu“ Západu – Rusko z princípu nemilujeme.

Nenávisť k Rusku sa ako brečtan rozrástla po celom území Západu.

Z nej vojnoví štváči pod vedením liberálov urobili politickú a občiansku cnosť.

Nedeliteľná kolektívna bezpečnosť v Európe ostala v troskách, bez nápadu.

Rusko nikdy nebolo Západom prijaté ako jeho priateľ a hosť.

Vedomie západného kapitálu funguje na princípe, že Rusko je iba korisť a bohatstvo.

K budúcej obeti má teda taký vzťah ako k chovu zvierat pre porážku.

Preto sa pevne stráži pozícia, aby národy Európy nerozvíjali s Ruskom spoluprácu a bratstvo.

K znovuzrodeniu fašizmu a nacizmu v Európe si Západ vybral Ukrajinu na ukážku.

Nacistické korene Matky Únie vedú členské štáty do záhuby.

Obyvateľstvo štátov už dávno stratilo vplyv na výber schopných vodcov.

Vplyvom temných síl kapitálu sa z mnohých zvolených vodcov stávajú tlč huby.

Prisluhovaním temným silám sa politici menia na turistických sprievodcov.

Dlhoročná vojna na Ukrajine – od roku 2014 – je vojnou na európskom dvore.

Jej blízkosť nás netrápi, necítime pach krvi a ani pach spálenej zeme.

Oslavy vojny Západu proti Rusku sa organizujú v bruselskom chóre.

Západný kapitál sa napcháva tučnými ziskami z vojny a z vlastníctva ukrajinskej čiernozeme.

V mestách na Slovensku opozícia organizuje protesty občanov za štátny prevrat.

Za pokusy o reformu trestného práva vraj musí padnúť novo zvolená vláda.

A v skutočnosti architekti vojny chcú vytvoriť politické predpolie pre zásadný vojenský zvrat

vo vojne proti Rusku, a k tomu má slúžiť organizovaná revolučná nálada.

Matka Únia aj so svojimi poddanými živí svoj nový výtvor – kyjevskú diktatúru.

Tá v boji proti Rusku má byť Západom všestranne zaopatrená.

Z tohto dôvodu matka Únia má v svojej moci a stráži si profašistickú nomenklatúru,

ktorá vábi Európu do Veľkej vojny s Ruskom, ako bájna bytosť Siréna.

Predísť Veľkej vojne s Ruskom je právom a povinnosťou všetkých občanov Európy.

Tí sa preto zákonite nesmú vyhýbať tvrdej „vojne“ s vojnovými štváčmi.

Majú nemilosrdne odhaľovať ich skutočné plány a bláznivé politické trópy.

Z politických funkcií je treba vojnovú nomenklatúru zbavovať volebnými korbáčmi.

Západný kapitalizmus napadá všetky podstatné zložky mierového života ľudí.

Boj proti zdraviu, klíme, pôde, zdravým potravinám, proti mieru – to sú jeho globálne méty.

Nositeľov kapitálu nikdy vlastné svedomie z ich zvrátenosti nezobudí.

Preto treba občanmi uplatniť právo názoru a prejavu ako ostré „bajonety“.

Západný kapitál opätovne túži dostať do Európy Veľkú vojnu.

Svoju údernú silu vložil do vojenskej Aliancie, do Matky Únie, do nacistickej Ukrajiny.

Kvôli Rusku tie tri politické telesa nechcú nechať Európu mierovú a pokojnú.

Ich chorobné plány ovplyvňujú ilúzie, bludy a rôzne vidiny.

Vojenská a finančná podpora kyjevskej diktatúry nepredstavuje cestu k mieru.

Podľa božskej a svetskej spravodlivosti diktatúra nad národom musí padnúť.

Jej bezpodmienečná kapitulácia umožní, aby nová demokratická moc dostala premiéru

a všetky nacistické sily boli izolované, dostali možnosť do chládku si sadnúť.

Zásluhou velikášstva, predstáv o hodnotách a právu moralizovať Západ upadol do nevedomia.

Vôbec si nechce uvedomovať dôsledky svojich politických a vojenských činov.

Cez nástroj Matky Únie zbavil národné štáty vlastného sebavedomia.
Pri takejto strate sa ľahko rešpektuje fakt, že kyjevská diktatúra sa dopúšťa zločinov.

Podpora a financovanie Kyjeva je podporou zachovania militarizmu a nacizmu.

Je to základná podmienka, ako pri plnej sile štvať európske národy proti Rusom.

Amerika si podmanila Európu, ostala jej úloha zbaviť sa bipolarizmu.

Vojnové ťaženie na východ treba robiť tvrdo, bezohľadne a poklusom.

Prirodzeným stavom susedstva je nažívanie národov v porozumení a mieri.

Západ toto poslanie medzinárodného práva vedome poprel a zrušil.

Jeho zásluhou sa k moci na Ukrajine dostali nacistickí pohrobkovia a kanonieri,

pomocou ktorých na Rusko vojnovú pascu ušil.

Západný kapitál svoje plány na zničenie Ruska zakrýva politikou odstrašovania a obrany.

Preto aj v tomto roku ( 2024 ) Aliancia začína veľké vojenské cvičenie.

Prípravy na Veľkú vojnu jej generáli chápu ako najlepší spôsob záchrany,

ak ruská civilizácia po márnych bojoch prijme z rúk Západu svoje zotročenie.

Zjednotenie všetkých národov Európy proti Rusku – to je nový európsky fašizmus.

Politické podnebie Európy – to sú ťažké, chmúrne, olovnaté mraky.

Visia nad hlavami všetkého obyvateľstva a symbolizujú politický humus.

Už len k nemu na výlohy obchodov doplniť staré hitlerovské znaky.

Prisluhovači západného kapitálu horúčkovito hľadajú spôsoby, ako vojenský posilniť Ukrajinu.

Kyjevská diktatúra nesmie stratiť vieru a vôľu poraziť Rusa – votrelca,

ak chce naspäť získať celú svoju drahú domovinu.

Podľa mobilizačných plánov je preto treba z každého živého človeka spraviť delostrelca.

Je možná mierová dohoda s nositeľmi nového európskeho fašizmu ?, – tak znie otázka.

Iba bezpodmienečná kapitulácia nacistov a fašistov na základe víťazstva Rusov, tak znie odpoveď.

Hľadanie múdrej odpovede sa skrýva v rozhodnutí Západu, ako sa upresní politická zákazka.

Nevieme odhadnúť, akú rolu pre mier v Európe môže u zainteresovaných zohrať úprimná spoveď.

Certifikovaní politici a média udržiavajú občanov v réžií, že Veľká vojna nehrozí.

Stav silnej konfrontácie Západu s Ruskom je praxou odstrašovania ruskej moci.

V skutočnosti je to naopak, pretože Západ svoje vojenské prostriedky na Ukrajinu vozí.

Kyjevská diktatúra nezvládne regentské úlohy bez jeho pomoci.

Financovania kyjevskej diktatúry Západom je novým divom sveta.

Je to otvorená podpora európskeho fašizmu na ceste k Veľkej vojne.

Nebezpečenstvom pre Európu je tesné spojenie Matky Únie a prezidenta Kazisveta.

Ďalším divom sveta je, že občania európskych národov túto nepravosť znášajú pokojne.

Ak Boh dáva lásku, tak z jeho ohromného daru západný kapitál nechce profitovať.

Má k tomu národy a ľudí, ich pot, mozole, krv a utrpenia – to sú jeho tankovacie stanice.

Pre jeho majestátnosť všetko je len bezohľadný trh a pravidlo, že nikoho nesmie ľutovať.

Tam, kde vstúpi jeho vojenská čižma, zvyčajne nerastú kvety a ani slnečnice.

Do boja proti Rusku chce macher Macron Matke Únií poskytnúť jadrové zbrane.

Plánom britskej armády je vyslať expedičný zbor Aliancie na Ukrajinu.

Takéto iniciatívy sú výrazom zúfalstva politikov, sú na ostrej hrane.

Vo Veľkej vojne môžu zmeniť celú ukrajinskú zem, Európu a Ameriku na pustatinu.

Už teraz sa kvôli vojne na Ukrajine rodičom padlých vojakov slzy potokmi lejú,

hoci smrť nemá rovnakú hodnotu: jedni sa obetujú pre šťastie Západu, druhí za svoju drahú vlasť.

Na bojiskách vojnového šialenstva už nie je čas na ohľad, že mnohé ročníky žien ovdovejú.

Kapitáni západného kapitálu a kyjevskej diktatúry prežívajú z vojny na Ukrajine mocenskú slasť.

Západný kapitál ovládajú noví barbari, krvilačné, dobyvačné a vládychtivé povahy.

K svojmu barbarstvu majú všetky podmienky: kapitál, prisluhovačov, neľudskosť, hrabivosť.

Reprezentujú sa na základe bezprávia, vykorisťovania a osobnej odvahy.

Majú povinnosti iba k seberovným, veľké masy ľudí z národov vystavujú na milosť a nemilosť.

Na Západe kvôli novým barbarom sa cnosť pravdivosti stala nebezpečným prepychom.

V záujme svojej večnej existencie nová aristokracia sa stala strašne priebojnou.

Na svojej strane mimo más ľudí má všetky štruktúry moci, preto si vystačí s dychom.

Svoju finančnú, ekonomickú a vládnu moc nad občanmi začala udržiavať permanentnou vojnou.

Veľký človek kapitálu začal vedome uplatňovať svoju vôľu na veľkých územiach – globálne.

Cez nástroje patogénov, uhlíkovej stopy, zbraní a strašenia Ruskom presadzuje svoj despotizmus.

Politikov národných štátov si sprivatizoval bez odporu – celkom análne.

Osobne sa k masám ľudí neprihovára, jeho hlasom a tvárou sú média a v tom je jeho hyenizmus.

Globálna aristokracia dáva ľudstvu na známosť, že jeho osud závisí iba od nej, lebo inak katastrofa.

Všetci sa máme pridať k svetovému poriadku bez Boha, iba sa napojiť na umelú inteligenciu.

V novom kapitalizme namiesto právneho štátu, založeného na voľbách, budeme mať grófa.

Ten určí svojim ľuďom namiesto veľkosti ducha „feudálne povinnosti“, tie oživia dekadenciu.

Pod vedením Matky Únie sa začala tvrdo presadzovať zákonodarná morálka.

Globálna aristokracia si tvorivo vymýšľa pre masy ľudí nové povinné morálne povinnosti.

Strach z „pandémie“, podpora vojny, genderizmus, emisný život, mizne doba – intelektuálka.

Jednotlivci sú zbavovaní spojenia s národom – vlasťou, môžu slobodne podliehať amorálnosti.

Už teraz sa v jednej kresťanskej pesničke spieva, že nemáme viniť nikdy nikoho.

Pre mnohé životné situácie je to múdra rada, ale pre prípravu a založenie vojny je to veľký zločin.

Hľadanie vinníkov – vojnových štváčov – a boj proti ním sa má organizovať stroho.

Záchrana pred vojnou sa dosiahne, iba ak pôjde o organizovaný občiansky počin.

Zastaviť prípravy na Veľkú vojnu s Ruskom nemožno otrockou morálkou pokory.

Vojnoví štváči za každú cenu chcú mať práva na základe záujmov svojej triedy.

Z tohto dôvodu občania miest a obcí majú mať prístup do verejnej politickej agory,

aby sa dali do pohybu, prinútili politikov vyjsť na svetlo pravdy z politickej biedy.

V našej dobe mudrcov, svätcov, filozofov a básnikov nahradili moderátori mediálnych spoločnosti.

Ich morálnym ideálom sa stalo popieranie pravdy a občianskej vôle.

Svoju slobodu pochopili v absolútnom zmysle – bez vecnej a verejnej zodpovednosti.

Občanov nevedú k politického myslenia, má existovať priestor iba k podpore globálnej zvole.

Pod heslom boja proti extrémizmu je bránené pestovaniu silných jedincov z občianstva.

Tí sa nesmú vyznačovať prebytkom záujmu o politiku, prebytkom vôle a cieľavedomosti.

Skôr nech ostanú majiteľmi úpadkových inštinktov a v zajatí straníckeho diletantstva.

Za takýchto podmienok prípravy na Veľkú vojnu sú v rukách globalistov a ich vojnových cnosti.

Ľudia svoje myšlienky proti vojne, za mier a spoluprácu všetkých národov Európy musia skrývať.

Matka Únia sprznila jednotu členských štátov na povinnosť všetkých podporovať Ukrajinu.

Koloniálna správa Západu vedie kyjevskú diktatúru ostať vo vojne s Ruskom a silno podrývať.

Ukrajinci za ochotu zomierať za záujmy Západu dostali záruku budovať si „európsku domovinu“.

Zástupná vojna Ukrajiny proti Rusku je zároveň vojnou za genocídu Slovanov.

O tomto pláne Západu sa úmyselne nehovorí, ale slovenská vláda ho nevedomky podporuje.

Aj finančná a humanitárna pomoc kyjevskému režimu slúži záujmom globálnych pánov.

Matka Únia tento proces pomoci členských štátov prísne dozoruje.

Pod vedením západného kapitálu sme v Európe dosiahli absolútny vrchol politického hnusu.

Aj slovanské národy sa podvolili potrebe začať financovať svoju postupnú likvidáciu.

Pri rozvrátenej Ukrajine a v prípade pádu Ruska sa náš národ dostane do existenčného mínusu.

Naši ústavní činitelia sa môžu dočkať, že Štvrtá ríša ich pozve na svoju inauguráciu.

Ponerizovaný prezident Ukrajiny mobilizuje svoj národ do ďalších bojov za získanie suverenity.

A vzápätí Ukrajinu rozpredáva západnému kapitálu cez štátne aktíva a predaj čiernozeme.

Plánuje sa, že z obnovy Ukrajiny budú profitovať západné komunity.

Nikto z diktatúry si nežiada od ukrajinského národa súhlas s otázkou „chceme“ či „nechceme“.

Západný trojzubec už dáva jasne najavo, že Veľká vojna s Ruskom je nevyhnutná, bude.

U Britov už zisťoval, či veria v použitie atómovej bomby.

Európania sa preto musia pripravovať na vojnu, nesmú ostať v kľude.

Vojnovým štváčom nevadí, že územia Západu sa môžu premeniť na otvorené katakomby.

Intelektuáli a politici sa nechcú dopátrať, že podstata vojen je skrytá v kapitalistickom systéme.

V tomto systéme je chránená ohromná moc minoritnej triedy kapitalistov.

Západný kapitál vopred určuje, ako sa záujmy a poznanie jeho nositeľov odzrkadlia v epistéme.

Ak všetko bude svedčiť v prospech kapitálu, potom nastupuje práca vojnových huslistov.

V použitie atómových zbraní vraj verí päťdesiat deväť percent opýtaných Britov.

Podľa analytikov verejného prieskumu až toľko veľa ľudí použitie jadrových zbraní schvaľuje.

Takýto výsledok prieskumu verejnej mienky by mal vyvolať potrebu dostatku atómových krytov.

Existuje základná poučka: ak je kapitál v obrovskej kríze, na život občanov v mieri zvysoka pľuje.

Prípravy na Veľkú vojnu s Ruskom ukazuje, že na Západe vláda ľudu vôbec neexistuje.

Demokratický a právny štát je iba pozlateným štítom, za ktorým kapitál vládne bez kontroly.

Ten má z veľkej časti v svojich rukách aj národných vodcov a preto odpor proti vojne absentuje.

Stav bez – vedomia občanov o vojne v každej jednej domácnosti udržiavajú mediálne patroly.

Aliancia NATO vraj priamu vojnu s Ruskom nechce, len sníva o dlhoročnej konfrontácií.

V jej mene sa musia výrazne navyšovať obranné kapacity Západu a vojenské dodávky na Ukrajinu.

Toto vojnové štvanie sa zakladá na potrebe, aby občania podliehali silnej dezorientácií.

Máme žiť v neustálom strachu z Ruska a preto iba zbrojiť, aby sme si uchránili svoju domovinu.

Vojenské ťaženie Západu na východ proti Rusku sa deje podľa vzoru fašistického Nemecka.

Podľa vodcov Aliancie sa tak má postupovať, aby sa Rusku zahatala cesta k zničeniu Západu.

Výhovorka o potrebe zastrašovania Ruska sa týka tých, čo si vojnou dobre mastia vrecka.

Jediné riešenie v prospech Ruska ako koristi a v prospech mieru bude dotlačiť Alianciu k rozpadu.

Rozpad NATO bude predstavovať sizyfovskú úlohu, ak členské štáty ostanú trčať v náručí Bruselu.

Pre potreby západného kapitálu politické a vojenské zjednotenie je existenčnou istotou.

Pre členské štáty je to pripútaním „Prometeusa k skale“, aby stratili budúcnosť šťastnú a veselú.

Napriek tomu mnohí politici sa tvária, akoby trpeli demenciou a slepotou.

Iba Rusko predstavuje bohatú korisť, Západ je stranou potenciálnych dobyvateľov.

Aj napriek tejto potvrdenej pravde Západ chce zastaviť Rusko na Ukrajine, aby neovládol Európu.

Strašenie obyvateľstva má jasnú príčinu: na Ukrajine si želá víťazstvo nacistických kárateľov.

Predstavy o potrebe ponechať v prospech USA a Aliancie Ukrajinu silno na srdcia politikov klopú.

Zákonodarcovia Západu sú silno znepokojení nebezpečenstvom ruského víťazstva.

Zo strachu z Ruska sa organizujú: na kolenách ponížene prosia Američanov o masívnu podporu.

Zákonodarcom by pomohlo pokorne počkať na výsledok vojny za asistencie modlitieb kňažstva.

A vo verejných diskusiách s občanmi, mimo médií, hľadať duchovnú oporu.

Bezpečnosť nášho kontinentu spočíva v politike porozumenia a spolupráce s Ruskou federáciou.

Súčasná garnitúra politikov – vojnových štváčov – musí odísť do zabudnutia.

Bola vybratá, vychovaná a vyškolená americkou Trilaterálnou organizáciou.

Práve preto boli otázky vojny a mieru nebadane privatizované v mene ľahšieho vládnutia.

Každá vládna moc členského štátu Únie straší svojich občanov z možnej ruskej invázie na Západ.

Lež je občanom dlžná odpovede, prečo sa nestará, aby s Ruskom mala dobré bilaterálne vzťahy.

Tie ako základ mierovej spolupráce boli zrušené a bola nastolená fiktívna jednota ako lepší nápad.

S fiktívnou jednotou národov, bez suverenity, si západný kapitál môže robiť koristnícke ťahy.

Politické elity Západu majú veľký strach z ruského víťazstva nad ukrajinským nacizmom.

Len o porážku diktatúry – nacizmu ide, pretože ukrajinský národ je v jeho područí.

Podporu kyjevského regenta elity Západu zdôvodňujú silným pragmatizmom.

Západným národom sa nenávisť k Rusku v budúcnosti vraj pozitívne zúročí.

Z ruského víťazstva na Ukrajine nebude národom Európy hroziť žiadne nebezpečenstvo.

Bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry bude Ukrajina oslobodená.

Ukrajinský národ bez účasti Západu dostane príležitosť postaviť si nové politické spoločenstvo,

pod vedením ktorého bude organizovaná obnova Ukrajiny a stará moc súdená.

Hypotéza o vývoji na Ukrajine po ruskom víťazstve má svoj racionálny základ.

Pre kapitalistický Západ sa musí skončiť doba, v ktorej využíval ukrajinský národ ako otrokov.

Členské štáty Únie sa môžu vrátiť k bilaterálnym vzťahom s Ruskom, nájdu svoj staronový poklad.

Strata nenávisti k Rusku a spoločná kolektívna bezpečnosť budú tvoriť prísľub do mierových rokov.

Je treba eliminovať ponerizovaných vojnových štváčov, ich vplyv a moc.

Ich moc sa zakladá na transatlantickom princípe a ten je pancierom, ktorý Západ spája.

Staré zorganizované štruktúry kapitálu, ako Aliancia a Únia, predstavujú pre Európu nemoc.

A napriek tomu každá národná vláda svojich občanov láskou k týmto politickým telesám opája.

Mier na Ukrajine bude, keď sa dosiahnu ciele denacifikácie, demilitarizácie a neutrality.

Je možné sa nádejať, že kyjevská diktatúra sa vzdá moci a NATO prestane Ukrajinu militarizovať ?

Ak nie, potom existuje iba vojenské riešenie mieru, ostatné návrhy sa zamietli, predstavujú banality.

Dá sa tušiť, že Rusko vedie na Ukrajine vojnu iba preto, aby donútilo kyjevskú moc kapitulovať.

Kapitulácia fašizmu a nacizmu bude úsilím o mierový program, ako za Hitlera a sovietskeho štátu.

Takúto agendu Ruska by mali zvyčajne podporovať mierumilovné národy Európy.

K podpore nemôže dôjsť, pretože národy Európy sú pod poručníctvom strýka Sama a jeho diktátu.

Majú sa zbavovať všetkého, čo sa spája s Ruskom a jeho bohatstvom, dokonca aj plynu a ropy.

Aj Slovensko sa dobrovoľne a iniciatívne podriadilo politike strýka Sama.

V zahraničnej politike vláda venuje pozornosť iba Ukrajine, vo vzťahu k Rusku nastala tíšina.

Vláde nevadí, že zásluhou strýka Sama sa na Ukrajine odohráva veľká bratská dráma.

Akoby z vedomia politikov sa odparili všetky morálne látky a svedomie a ostala iba sušina.

Vlády členských štátov Únie nechcú pochopiť, že nacizmus a fašizmus nesmú mať budúcnosť.

Prioritou pre Ukrajinu pred jej povojnovou obnovou bude otázka politického systému.

Persony kyjevskej diktatúry, ktoré priviedli svoju krajinu do rozvratu, nemôžu riešiť jej súcnosť.

Potreba nového inventára územia krajiny, vzťahu k Rusku, stop praxe so Západom ako k prežitému.

Podľa šéfa Vojenského výboru NATO naša mierová existencia nie je samozrejmosťou.

Na vojenský konflikt s Ruskom musíme byť všetci a dobre pripravení.

Do Európy opäť silno veje vojnový vietor z Ameriky a šepká nám, čo je našou povinnosťou.

A vlády členských štátov Únie sú tichúčko, zo skvelých Američanov sme omámení a podmanení.

Veľká vojna s Ruskom nie je v záujme prostých ľudí, len v záujme západného kapitálu.

Nie príprava na Veľký konflikt s Ruskom, ale tvorenie spoločnej mierovej koexistencie.

Národy Európy skôr majú mať za povinnosť dostať Američanov z chorobného piedestálu.

Spoločný politický odpor má ukázať strýkovi Samovi, kde končia jeho kompetencie.

V národných vládach Únie má západný kapitál veľa sympatizantov a prisluhovačov.

Tomuto trendu veľmi pomáhajú zdeformované volebné zákony.

Namiesto národného sa vyživujú v politike globálnych hráčov.

Do všetkých oblasti života spoločnosti pretláčajú kapitálom stvorené „sakrálne“ ikony.

Hrozba pre obyvateľstvo Európy neprichádza z východu od Ruska, ale od vlastníkov kapitálu.

Od nich pochádzajú mnohé zločinné a extrémne rozhodnutia, ako ovládať ľudí a národy.

Politiku z dôvodov utajenia nerobia pod značkou svojho portálu.

Svoje záujmy zvyčajne delegujú na rôzne štruktúry moci, aby sa upravili na demokratické prerody.

Kapitál pre svoje oživenie čas od času musí hľadať nové zdroje svojej moci a svojho bohatstva.

Vojnová príprava, vojna a zničená infraštruktúra priťahujú finančných a ekonomických dravcov.

Európa môže veľmi dobre poslúžiť ako „obilnica“ pre nové zdroje, načas musí končiť éra bratstva.

Najprv musí vzplanúť Veľká vojna s Ruskom, aby Európa ostala bez ľudí, železníc a výpravcov.

Plánom na opätovné zruinovanie Európy je treba bezpodmienečne zabrániť.

Je veľkou záhadou, prečo obyvateľstvo národných štátov nenapadá svoje vlády za prácu v NATO.

Aliancia iba naliehavým mierovým prístupom k Rusku môže Európu od vojny ochrániť.

Západ môže v mene mieru ustúpiť z pozície hegemóna, má prestať na Rusko štekať srdnato.

Dve alternatívy života: mierová koexistencia s Ruskom a organizovanie vojnového šialenstva.

V proklamovaných demokraciách majú o alternatíve pre život rozhodnúť občania národných štátov.

Vlády konšpirujú proti občanom, pretože dbajú iba na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva.

Záväzky nie sú predmetom verejnej politiky, robia sa v intímnom prostredí globálnych magnátov.

Kapitalisti nech pochopia, že po Veľkej vojne sa nemusí opakovať scenár obnovy Európy po vojne.

Američanom, vzhľadom na charakter vojny, už takáto možnosť nemusí byť daná.

Duch Najvyššieho môže národy osvietiť, že kapitalizmus sa má zreformovať, zásadne a pokojne.

Pre zaistenie večného mieru treba zrušiť moc kapitálu, v tom bude pre spoločnosť hodnota pridaná.

Vojenské ťaženie proti Rusku prichádza zo Západu, slnko pravdy vychádza z Východu.

Iba Rusko dokázalo a dokáže bojovať proti novému nacizmu a fašizmu.

Iba Západ z pocitu hegemóna má v krvi prijímať sankcie proti vzájomne výhodnému obchodu.

Oživením nacizmu a fašizmu sa v oblasti kolektívnej bezpečnosti Európy postaral o novú schizmu.

Kvôli novej zorganizovanej schizme máme povinnosť podporovať vojnové hospodárstvo.

Mier by mal byť pre západné demokracie samozrejmosťou, nie ich prípravy na Veľkú vojnu.

V bruselskom bunkri sa k vojne na Ukrajine prijímajú nové záväzky, prioritu dostane aj zvonárstvo.

Chceme masový výcvik ľudí alebo systém, v ktorom sa veľa deti rodí a budú potrebovať kojnú ?

Na svojom bilborde jeden kandidát na prezidenta tvrdí, že Slovensko potrebuje pokoj.

Z politického hľadiska sa najviac približuje heslu „Za slušné Slovensko !

V čase ozajstného ohrozenia mieru sa vianočná atmosféra nemôže pokladať za hlavný zdroj,

s ktorým občania môžu zastaviť vojnových štváčov, nedokáže to ani baskervillské psisko.

Zdá sa, že odvádzanie pozornosti občanov od príprav na smrteľnú vojnu s Ruskom je zámerné.

Pre Alianciu, pôsobiacu na Ukrajine, naša vláda chce byť dôveryhodným a solidárnym spojencom.

Vládna moc čaká, že z Bruselu prídu mierové plány, ktoré podporí, tie však môžu byť len zákerné.

V bruselských vojnových štáboch si myslia, že pre podporu Veľkej vojny je Slovensko nadšencom.

V otázkach vojny a mieru sa vláda a ani občania nemôžu hrať na dve solidárne strany.

Vláda bude zbytočne čakať, že Matka Únia a Aliancia túžia po mieri, keď organizujú Veľkú vojnu.

Už roky posielajú Kyjevu vojenských radcov a zbrane, aby Rusom rozdávali smrteľné rany.

Ani vládna moc a ani občania si nemôžu myslieť, že vojnoví štváči predstavujú triedu bohabojnú.

Na Ukrajine sa vedie zástupná vojna NATO proti Rusku a to je zrada na ukrajinskom národe,

pretože slovanský národ nikdy nebol a ani nebude v láske Anglosasov.

Za zmenu v povinnostiach Ukrajincov ručí kyjevská moc, nespočíva v prirodzenom prerode.

Pod vedením kyjevskej moci zmena nebola potrebná na základe sčítania demokratických hlasov.

Na rozdiel od Ukrajincov Rusko bude podľa Putina bojovať za svoje záujmy až do konca.

Ako nastane koniec bojov, to je skryté v rozhodnutí Západu, aby zastavil Kyjevu dodávky zbraní.

Aby západní vodcovia boli donútení nastúpiť na cestu mieru, občania majú prijať úlohu honca.

Nech sa všetky temné sily prestanú zlietať na územie Ukrajiny ako kŕdeľ havraní.

Chceme podporovať Veľkú vojnu s Ruskom alebo rozvinúť boj za mier v Európe a vo svete ?

Boj za skutočný mier medzi národmi nehľadajme na ceste k vojenskej porážke Ruska !

Rusko si svoju hrdosť, suverenitu, šťastný rozvoj a budúcnosť chce zachovať v mierovom výkvete.

Západní vodcovia nech si svoju nenávisť a zlosť vykašlávajú do reklamného obrúska.

Na nedávnej mníchovskej bezpečnostnej konferencií sa vôbec nehovorilo o mieri.

Západní vládcovia nemôžu stráviť fakt, že v zástupnej vojne Kyjev stratil iniciatívu.

Ich záujmom je, aby Ukrajinci s úspechmi pokračovali vo vojne, želajú si to západní rentieri.

Konferencia sa preto zmenila na poradu, ako nájsť pre boj s Ruskom účinnejšiu alternatívu.

Smrť Alexeja západných vládcov podnietila v zámere posilniť kyjevskú diktatúru.

Bez nej bude mať Západ možnosť iba s hanbou ustúpiť alebo nasadiť do bojov vlastné vojska.

Porada riešila, ako zvládnuť napísať pre ďalšie boje vojenskú partitúru.

Vyplýva z toho, že vojnový konflikt s Ruskom musí trvať dlhšie ako vojna trójska ?

Po smrti agenta Alexeja sa na Západe s novou intenzitou rozprúdilo farizejstvo.

V rukách jeho vodcov je farizejstvo prezentované ako kvet šťastia a dobra.

Dobro v svojej majestátnosti žiada nové sankcie proti Rusku za jeho, vraj smrteľné dejstvo.

Možno, že z Nemecka príde vyšetrovať smrť Alexeja, agenta Západu, aj policajná Kobra.

Smrť Alexeja je vraj zločinom Ruska, smrť sedemdesiat šiestich vojakov Ukrajiny sú iba straty.

V skutočnosti smrť vlastných vojakov z rúk kyjevskej diktatúry je vojnovým zločinom.

Nikto sa nezaujíma o predaj ukrajinských deti na Západ pedofilom a kto má v rukách opraty.

Farizejstvo z rúk západných vodcov je tak dramatickým kinom.

Holubice mieru už dávno mohli nad územím Ukrajiny slobodne a bezpečne lietať.

Chorobná túžba nového fašizmu zničiť Rusko zatiaľ vôbec neodkvitla.

Ukrajinský národ sa tak musí pod Koloniálnou správou Západu v silných kŕčoch zmietať.

Prajme si, aby nádej na mier a v lepšiu budúcnosť novej Ukrajiny čo najskôr svitla.

Na mníchovskej porade vyzval ukrajinský Kazisvet Západ, aby Rusko bolo úplne zničené.

Po vzoru ministra Goebbelsa je to výzva k totálnej vojne s jadrovou mocnosťou.

Ani naznak ľútosti z vedenia vojny s Ruskom, ani slovo o mieri, len ďalej dávať holuby pečené.

V tejto zvláštnej atmosfére západní vodcovia sa pozabudli zaoberať európskou bezpečnosťou.

Novinár Iščenko má pravdu, je načase, aby sa národy Európy zachránili pred vlastnými politikmi.

Tým už nikto nepomôže, stratili svoju tvar, rozum a inteligenciu podporou Kazisveta – žobráka,

ktorý neustále vyplakáva, hrozí, celý svet poučuje a vystatuje sa svojimi hereckými trikmi.

A v prezidentskej funkcií sa rýchlo zmenil z pozície sluha národa na kovaného nacistu – darebáka.

Matka Únia nezapiera svoje nacistické korene, pravidelne pripravuje Rusku balíčky nenávisti.

„Sociálne balíčky“ prijíma z cieľom, aby sa Rusko vzdalo svojich plánov na svoju obranu.

Nacizmus na Ukrajine treba v prospech Západu za každú cenu zachrániť, v tom si sú politici istí.

Pre plány na zničenie Ruska Ukrajina s nacizmom predstavuje ľudský potenciál a vstupnú bránu.

Pri druhom výročí vstupu ruských vojsk na územie Ukrajiny Západ má svoju hlavu v smútku.

Vyplakáva a kľaje na Rusov, že ničia Ukrajinu, ktorá túži žiť slobodne, v mieri a v blahobyte.

Lež politici a média schválne zabúdajú ľudstvu prezradiť, že vojnu zosnovali z vlastného pohnútku.

V skutočnosti na Ukrajine Západu nezáleží, má iba viesť zástupnú vojnu – otvorene a skryte.

Po vzore hrdinských predkov Rusko má opäť úlohu zastaviť vojenské ťaženie fašizmu na východ.

Územie pre stret zástupnej vojny na Ukrajine bolo pripravené dlhoročnou politikou kyjevskej moci.

Plán genocídy rusko jazyčného obyvateľstva a plán vojenského zabezpečenia na krymský pochod,

to sú dva veľké plány na zničenie územia a obyvateľstva, ktoré nemohlo prežiť bez ruskej pomoci.

Prezident Kazisvet najprv sľúbil ukončiť vojnu proti obyvateľstvu Donbasu.

Veď sám rád sa predvádzal, že je ruským človekom, ľudomilom.

Krátko po svojom zvolení v prostredí nacistov a západných agentov začal Západu držať basu.

Za prípravu vojny s Ruskom západná propaganda začala Kazisveta maľovať v obraze spanilom.

Média nám psychopatov a ponerizovaných ľudí ako hrdinov ukazujú na obrazovkách každý deň.

Tí všetci narušení sa uisťujú v presvedčení, že Ukrajina v zástupnej vojne nad Ruskom zvíťazí.

Myslia si, že svet má existovať podľa ich pravidiel a preto zapálili novú vojnovú pochodeň.

Na potrebu rokovať s Ruskom o mieri sa nemyslí, ďalšia vojenská pomoc Kyjevu Európu mrazí.

Nový fašizmus svoje vojenské ťaženie proti Rusku ospravedlňuje obranou proti jeho agresií.

Je tragikomické, keď ten, kto chce zničiť Rusko, sa vehementne dovoláva medzinárodného práva.

Aké medzinárodné právo dovoľuje využiť Ukrajinu na zástupnú vojnu a podpore represií ?

Pod vedením prezidenta Kazisveta Ukrajina pred očami sveta vyzerá naivná, chudobná a žobravá.

Vláda nevie odsúdiť plány Západu na zničenie Ruska, ale pritom podporuje Ukrajinu ako mierovú,

demokratickú, teritoriálne celistvú s perspektívou byť členom Európskej únie.

Minister zahraničia toto prehlásil asi v horúčke, obe tézy sa vylučujú a navodzujú scénu hororovú.

Veď prezident Kazisvet nesníva o mieri, len o posilňovaní svojej a západnej gigantománie.

Minister zahraničia sníva o mieri iba pre Ukrajinu, ten má byť spravodlivý, komplexný a trvalý.

O mieri a bezpečnostných zárukách pre Rusko sa zabudol zmieniť, zrejme to nie je dôležité.

Sen o polovičnom mieri bez Ruska a za existencie kyjevskej diktatúry je dôvodom pochvaly

partnerov zo Západu, iba takéto stanovisko súvisí s vojenským ťažením na východ, je náležité.

Pravda o politike Západu na Ukrajine a o vojne na jej území sa zatĺka ako kolík do zeme.

Ľudstvo má veriť rozprávke o demokratickej vláde na Ukrajine a o imperiálnej politike Ruska.

Patríme nerozlučne k Západu a preto napadnutej Ukrajine vždy s láskou a obetavo pomôžeme.

Treba odhaliť, že Ukrajina bola do vojny s Ruskom predurčená, aby Západu z tváre spadla maska.

Vojenské ťaženie Západu na východ proti Rusku treba ukončiť, je to podmienka pre mier v Európe.

Neviem, či k tomuto rozhodnutiu môžu politickí vodcovia Západu dospieť bez vplyvu nás, občanov.

Múdru odpoveď pre záchranu spoločného mieru nenájde človek ani v satirickej Entrope.

A už vôbec Európe nemôže pomôcť migračná politika, založená na dovoze Afričanov.

Tak ako v minulom storočí, denacifikáciu Ukrajiny zrejme môže zabezpečiť iba hrubá vojenská sila.

A najmä taká, ktorá má pred sebou povinnosť dosiahnuť ochranu vlasti – ruskej civilizácie.

Na rozdiel od Západu spravodlivý boj za suverenitu civilizácie morálna povinnosť národ vzkriesila.

Vojenskému ťaženiu proti Rusku nepomôže ani transatlantický princíp a jeho organizácie.

Prezident Kazisvet ohlásil, že Ukrajina pripravuje novú ofenzívu v rámci niekoľkých plánov.

Stále túži po vojenskom víťazstve nad Ruskom, len aby z tejto túžby vážne neochorel.

Ako regent spadajúci pod Koloniálnu správu Západu za každú cenu chce potešiť svojich pánov.

Nechce si uvedomiť, že vo Veľkej vojne s ruskou civilizáciou každý jeho nepriateľ pohorel.

Slovenský národ nesmie vládna moc postaviť na stranu kyjevskej diktatúry do vojnových zákopov.

Treba odmietnuť byť na strane európskeho fašizmu, ktorý obnovil svoj strategický cieľ.

Pod vplyvom západného kapitálu na celom Západe sa rozmohla choroba šialených ľudoopov.

Ich najväčším hrdinstvom je, keď môžu partajné tlačovky využívať ako na bohoslužbách kanceľ.

Kandidát Sor-Čok prská, že vláda pošliapava základný záujem Slovenska v zahraničnej politike.

Keď slovenský národ nepôjde pomáhať Ukrajincom, tak je proti záujmom Matky Únie a Aliancie.

Otvorene tak priznal, že sa nevyzná vo vzťahoch národného a globálneho – zásadnej problematike.

Máme sa báť, že naši nadriadení „spojenci“ nás budú trestať a nepošlú nám vytúžené financie.

Toľko hlúposti z úst kandidáta na prezidenta sa viackrát opakuje na televíznych obrazovkách.

Možno preto, aby si občania zapamätali jeho „sväté“ slová, ako nás všetkých živia naši spojenci.

Všetko je to naopak, zásluhou schopnosti nášho ľudu kapitál sa na Západ odváža v dodávkach.

Za socializmu celý národ žil bez západných spojencov, ľuďom sa nepripomínalo, že sú iba kojenci.

Slovenský národ nemá žiadnu povinnosť bojovať vo Veľkej vojne za záujmy západného kapitálu.

Matka Únia nech sama z administratívy, orgánov, agentúr a lobistov postaví dvestotisícovú armádu.

Kyjevskej diktatúre to však nepomôže, aj tak zákonite bude zhodená zo svojho piedestálu.

Osud dejín nebude národy držať s nacistami pokope, ani keď si elity budú do vlasov dávať pomádu.

Na Ukrajine Rusko bojuje aj za národy Európy, lenže ideológovia kapitálu nechcú o tom zvestovať.

Denacifikácia a demilitarizácia sú skutočné a všeľudské hodnoty, pretože všetkým prinášajú mier.

Občania národov sú preto povinní proti vojnovým štváčom a ich pomoci Kyjevu rázne protestovať.

Pre zabezpečenie ľudských podmienok života je obrana pred vojnou jednou zo základných dobier.

Západní lídri pod plášťom pomyslenej jednoty nemajú záujem prinútiť Kazisveta, aby kapituloval.

Pod zástavami nacizmu a fašizmu Ukrajinu žiadna svetlá a šťastná budúcnosť nemôže čakať.

Američania a matka Únia potrebujú regenta za dobrého sluhu, aby do Ruska šprtal, podkuroval.

Ak strážca ohňa vojny bude v pohybe, potom aj členské štáty pošlú svojich synov do vojny makať.

Nepriateľom Európanov nie je Rusko, lež tí, čo majú veľký kapitál a rukojemníkov štátnej moci.

Západom sa postupne rozšírila a zahniezdila do všetkých spárov spoločnosti politická besnota.

Jej klinické príznaky: vojna proti vlastnému obyvateľstvu a proti Rusku, nebude Západu pomoci.

Ak sa my, občania národov Európy, za Rusko postavíme, bude to pre trvalý mier pridaná hodnota.

Západ našiel v kyjevskej diktatúre ochotného pomocníka pre svoje vojnové dobrodružstva.

Kyjev sa bez problémov stotožnil s politikou USA a stal sa nástrojom amerického imperializmu.

Voči Rusku sa v obyvateľstve živí strach, nepriateľstvo a nadriadenosť, viacej ako z božstva.

Nacizmus berie Rusov ako neľudský druh, horší ako zvieratá a preto vyrastá z darvinizmu.

Po Mníchove ani porada v Paríži pod vedením prezidenta ani slovkom nebola o ukončení vojny.

Bola to bojová porada, akým spôsobom bude treba hľadať pre potreby frontu nových vojakov.

Najväčšie rezervy majú štáty Matky Únie, v nich treba mobilizovať zálohy pre stret dôstojný.

V mene zachovania mieru v Európe nedajme si radiť od vojnových štváčov – podliakov.

Západnému kapitálu sa nepodarilo zlomiť Rusko intrigami opozície, tak použil Ukrajinu.

Pre potreby zmeny Ukrajiny na nacistickú päsť vychoval a vycvičil dostatok banderovcov.

Po Majdane kyjevská diktatúra určila, že Rusi a Ukrajinci nesmú mať spoločnú domovinu.

Ukrajinskú armádu a žoldnierov ako čarovným prútikom zmenila na anti-teroristických lovcov.

Podľa vládnej moci Slovensko od začiatku stojí na strane Ukrajiny a teda za štát bez bratov Rusov.

Veľmi jasne to vyplýva z toho, že vládna moc sa nikdy nevymedzila proti kyjevskej diktatúre.

Priateľské a srdečné spoločné stretnutia nikdy neriešili otázku rasistických a genocídnych pokusov

proti rusko jazyčnému obyvateľstvu a preto diplomacia skôr poslúži fašistickej nomenklatúre.

Kyjevská diktatúra nemá nič spoločného so záujmami Ruska, Rusov a ukrajinského národa.

Naša vládna moc sa od označenia a pochopenia záujmov uvedených subjektov dištancovala.

Napriek tomu verí svojmu nezmyslu, že s kyjevskou diktatúrou nastane nová slovanská obroda.

V úzadí však bliká zásadná túžba: aby Kyjev špeciálna vojenská operácia Ruska neprevalcovala.

Je potrebné čo najskôr sa zastaviť pred prahom Veľkej vojny s Ruskom a dať pokyn na spätný chod.

Ak USA a NATO nemajú záujem o rokovania s Ruskom, potom existuje iba vojenské riešenie.

Bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry sa musí zastaviť vojenské ťaženie na Východ.

Východ Európy je potrebné demilitarizovať, aby sa v blízkosti Ruska zastavilo vojenské harašenie.

Stále je proklamovaná láska k politike USA, vojenskej Aliancií a Bruselu bez konca – kraja.

Bez kritického postoja k Trojzubcu globálnej moci nemožno odhaliť podstatu vojenského stretu.

Ukrajina vo vojenskom konflikte plní zástupnú úlohu, za ktorú sa chce dostať do európskeho raja.

Slovenskej vláde to ešte nedošlo, podporuje plány na víťazstvo, ohlásené z kyjevského minaretu.

Podpora Ukrajiny Slovenskom je podporou kyjevskej diktatúry, návratom k podpore fašizmu,

ktorý sa kvôli Rusku zahniezdil do štruktúr západného kapitalizmu v mene jeho plánov.

Nástup do Veľkej vojny s Ruskom má silnú podporu západného žurnalizmu.

Rusko je korisť a namiesto Putina a jeho kliky je potrebné dosadiť nových demokratických pánov.

Povinnosť víťazstva Ukrajiny nad Ruskom je založená na zdieľaní ideálov Ameriky.

Ukrajinský národ svojimi životmi, územím, pracovnou silou prináša Západu reálny úžitok.

Trojzubec má bojovú úlohu zachovať vojenskú schopnosť Ukrajiny podľa západnej geopolitiky,

aby si uchoval a upevnil kontrolu pri ruskom území pre svoj vlastný koristnícky pôžitok.

Na Ukrajine bol realizovaný plán „amerického mieru“ ako posilnenia hegemónie USA vo svete.

Do tohto plánu Brusel zapojil všetkých národných vodcov, aby Kyjev dostaval silnú podporu.

Iba v spojenectve kyjevskej diktatúry a Západu sa berie, že Ukrajina bude žiť v šťastnom rozlete.

Je to propaganda, pretože záujmy nacistov a ukrajinského národa sa zákonite dostanú do rozporu.

Demokratický a právny štát má mať základnú povinnosť ustrážiť kapitál podľa zákona miery.

Aby triedna či globálna skupina miliardárov si nemohla uzurpovať moc nad právom občanov.

V západných štátoch má byť zakotvené, že v otázkach vojny a mieru sa koná podľa ústavnej litery,

aby sa včas mohli odhaľovať plány a brať na zodpovednosť ponerizovaných vojnových šamanov.

Podpora členských štátov Únie je podporou zahniezdenia sa Ameriky na východe Európy.

Tá silno prahne po Rusku a preto bola Majdanom založená nová oblasť napätia.

Po vzore Izraela privilegované postavenie v politike Ameriky dostal Kyjev a jeho ľudoopy.

Politika priateľskej spolupráce národov Európy sa zadrhla, do jej súkolia sa dostalo veľa smetia.

Z úst našich politikov a médií sa nedozvieme, prečo Rusko zahájilo špeciálnu vojenskú operáciu.

Tento krok Ruska máme chápať iba ako akt nevyprovokovanej agresie a zvole.

Vo vojne s Ruskom si Ukrajina vraj bráni iba svoju štátnosť, suverenitu a demokraciu

a za takúto odvahu ukrajinský národ musí prežívať strašné bôle.

Ukrajine bola prisúdená úloha nástupného priestoru pre agresívne akcie západného kapitalizmu,

ktorého záujmy má strážiť silné spojenectvo s kyjevskou diktatúrou na dlhé roky.

Z tohto dôvodu národy Európy a Ukrajina zažívajú silnú kataklizmu.

Napriek tomu sa pre ukončenie vojny na Ukrajine zo strany Trojzubca nepodnikajú žiadne kroky.

Národy Európy a Ukrajina si neberú poučenie z nepretržitej krízy na Blízkom východe.

Tá bola v mene dlhodobej imperialistickej kontroly USA vyvolaná jednostrannou podporou Izraela.

Západné krajiny úmyselne nechcú byť s mierovým plánom Ruska v zhode.

Politická a intelektuálna elita Západu k takémuto potrebnému osvieteniu ešte nedozrela.

Absencia osvietenia na Západe dáva tušiť, že ukončenie vojny sa udeje iba vojenskou silou.

Západ sa k možnej prehre Kyjeva bráni výzvami na ďalšie dodávky peňazí, zbraní a vojska.

Existuje historické pravidlo: fašizmus a nacizmus sa má ukončiť bezpodmienečnou kapituláciou.

Zrejme k tomu smeruje špeciálna vojenská operácia Ruska, rázna a svojská.

V záujme zachovania mieru práve teraz národy Európy majú odmietnuť vstup do Veľkej vojny.

Týmto nezodpovedným krokom sa môžu otvoriť brány atómového pekla.

Iba bezpodmienečná kapitulácia Kyjeva umožní na Ukrajine robiť politiku pre život pokojný.

Nesmieme dovoliť, aby sa kvôli západnému kapitálu celá generácia ľudstva na škvarky upiekla.

Záverečná otázka: v čom spočíva význam špeciálnej vojenskej operácie ako mierového plánu ?

Definitívne ukončiť spojenectvo západného Trojzubca a kyjevskej diktatúry na večné časy !!!

Aby konfrontačná politika Západu s Ruskom utrpela smrteľnú ranu.

Aby vojnoví štváči sa vypratali z Ukrajiny a ostala im iba možnosť zo zúfalstva si trhať vlasy.

Podmienka zachovania mieru v Európe: Ukrajina nesmie ostať kópiou Izraela a Blízkeho Východu !

Pod vedením Trojzubca sa robí politika, aby Ukrajina takouto kópiou bola.

Za tejto situácie Západ bude mať vždy dôvod, ako sa proti Rusku nestrániť vojenského pochodu.

Preto sa deje to, že občiansku verejnosť pre podporu Veľkej vojny vychováva liberálna škola.

Determinizmus silného nutkania západného kapitálu do Veľkej vojny s Ruskom je zákonitý.

Vyplýva to z ekonomického systému kapitalizmu a voľného trhu.

Predchádzajúcim stupňom záchrany kapitálu bolo zničenie socializmu a jeho kolektivity.

Že život ľudí bude lepší v slobode a demokracií, to sa udialo na základe mediálneho podvrhu.

Dôsledky politiky imperialistickej globalizácie sú pre ľudstvo katastrofálne.

Zavádzanie liberálnych modelov v Rusku pod tlakom USA vyústilo v genocídu ruského ľudu.

Totalitný liberalizmus ovládol všetky sféry života ľudstva a správa sa teatrálne.

Predvádza sa neobmedzenou mocou nad ľuďmi a nad štátmi, aby sa zaradili do globálneho prúdu.

Robíme suverénnu zahraničnú politiku, pretože vieme pomenovať veci správnymi slovami.

Takéto tvrdenie je ďaleko od hľadania pravdy o vojne na Ukrajine,

pretože reč našich vládnych politikov je založená na hraní sa s naučenými formulkami.

V NATO nikto nebojuje proti americkej agresívnej politike, bez rozmyslu tvrdíme o ruskej vine.

Hľadanie pravdy o vojne na Ukrajine sa nezaobíde bez osobnej odvahy politikov.

Stále chceme bojovať proti ruskej agresií na Ukrajine s tými, čo vojnu zosnovali – Američanmi.

Takýto duchovný výpotok môže vyprodukovať len skupina analfabetných analytikov,

aby sa mohla hrať nová hra na pravdu s dôverčivými občanmi.

Povinnosť hľadania pravdy o všeličom je právom ľudí a každého národa bez merítka veľkosti.

Ani malý národ nemá byť iba škrupinou medzi dvomi veľkými mlynmi.

Sila politikov sa v pravde zhmotňuje ako ich odvaha a sila občianstva bez pocitov malosti.

Za pravdu o zločinných praktikách vojnovej politiky sa platí draho – mŕtvymi synmi.

Ukrajina proti Rusku vedie zástupnú vojnu za západný kapitál, čo má byť pre každého tabu.

Naši vládcovia pripomínajú, že Rusko má rešpektovať celistvosť a suverenitu štátu.

V skutočnosti celistvosť a suverenitu narušil Majdan a kyjevská diktatúra – ide o hru na slepú babu.

Byť iba v pozícií regenta a pod Koloniálnou správou Západu, to boli kroky k zrušeniu majestátu.

Tvrdí sa, že zahraničná politika Slovenska je vyvážená a suverénna.

Takou by mala byť, lež členstvo v NATO a v Únií nás oberá o slobodné rozhodnutia.

Pod vedením Trojzubca sa k členským štátom uplatňuje politika karanténna.

Výsledkom je jednosmerná konfrontačná politika proti Rusku a nepriateľské pnutia.

Bez komunikácie sa nenájde diplomatické riešenie a bez diplomacie sa žiadne vojny nekončia.

Aj táto poučka našej vlády má silné medzery, ktorou občanov iba zavádza.

Bez komunikácie a diplomacie sa vojna môže začať, ak zodpovední politici nekonajú a mlčia.

A najmä, ak sa pripraví štátny prevrat, ktorým sa v prospech cudzích záujmov vlastný národ zrádza.

Rusko Američanom a NATO preložilo písomné návrhy zmlúv o bezpečnostných zárukách.

Oba subjekty Západu odmietli iniciatívu Ruska a naša vládna moc to bezstarostne ignorovala.

Kyjevská diktatúra dlhé roky viedla proti Donbasu vojnu, jeho obyvateľstvo žilo v mukách.

A naša vládna moc ťažko skúšanému rusko jazyčnému obyvateľstvu pomoc neposkytovala.

To, čo sa stalo na Ukrajine, sa nikdy nemalo stať,- takto mudroval náš vládny predstaviteľ.

Má pravdu, lenže o tom, čo sa v skutočnosti stalo, sa pravda občanom nesmie zvestovať.

Podstatu ukrajinskej krízy nám nedokázala vysvetliť žiadna vláda, ba ani žiadny mediálny mysliteľ.

Taká je reálna politika: na Rusko môžeme kydať všetku špinu, k Západu si máme dôveru pestovať.

Pri fakte vedenia zástupnej vojny za Západ vzniká morálne právo na odboj ukrajinského vojska.

Zbrane v rukách potenciálne mŕtvych je potrebné otočiť proti všetkým vojnovým štváčom.

Vytúžený mier tak môžu dosiahnuť prostí bojovníci, ak sa uplatní ich stratégia svojská.

Pod novým vojenským vedením sa zástupná vojna zakončí mierom a Západ sa môže dusiť plačom.

Za doby Jeľcina, pod „múdrym“ dohľadom Američanov, sa ruský ľud dožil veľkej skazy.

Potom sa „múdri“ Američania postarali o Majdan a štátny prevrat a celý národ sa ocitol v otroctve,

aby sa postavil proti naštvaným Rusom a zažil hrôzy palestínskej Gazy.

Teraz sa ukazuje, že iba spojenectvo s Ruskom umožní susedom žiť v mierovom proroctve.

Medzi vojnových štváčov za Veľkú vojnu s Ruskom sa iniciatívne zaradili mediálne skupiny.

Deti svojich obyčajných rodičov sa dali do služieb za dominantné postavenie západného kapitálu

vo svete a za skoré zničenie Ruskej federácie až tak vehementne, že im z úst tečú jedovaté sliny.

Veria svojim chorým predstavám, že Ukrajina musí zvíťaziť, hoci sa premení na územie hospitalu.

V otázkach mieru a vojny sú občania kompetentní pre svoj názor, nepotrebujú zavádzanie médií.

Priame otázky pre referendum, či chceme vojnu Západu s Ruskom, vláda sa bojí predložiť.

Iba výsledok referenda môže byť absolútnou autoritou pre činy politikov, ostatné je iba o komédií.

Pokiaľ nechceme vojnu, všetky ďalšie kroky spojené s podporou vojny vláda musí bokom odložiť.

Ak občania v otázkach vojny a mieru nerozhodujú, potom voľnú ruku majú vojnoví štváči.

Záujmy minoritnej triedy západných kapitalistov presadzujú ako obchod na voľnom trhu.

Finta kapitalistov pred zrakom verejnosti spočíva v tom, že v inštitúciach pôsobia ich hráči.

Tí majú za úlohu dosiahnuť primeraný výsledok z každého politického podvrhu.

Je to náhoda, že v tomto roku už začalo najväčšie vojenské cvičenie vojsk NATO ?

V plánoch Američanov nemožno vylúčiť, že proti Rusku chcú do vojny poslať iba Európu.

Dôvody pre potrebu takéhoto plánu sú jasné z čias Hitlera, nech sa v Európe bojuje srdnato.

USA sa potom vyhlásia za záchrancov, v ich záujmoch hľadajme príčiny vojny – hlavnú stopu.

Na Ukrajine už majú neonacistický plán, ako mobilizovať ženy a deti.

Medzi iniciátorov tohto plánu patria západní vojenskí poradcovia s USA a Nemecka.

Prezident Kazisvet bohatne, všetkých ženie do zákopov, lež varovná kontrolka mu nesvieti.

Zatiaľ čo mnohí zomreli či žijú v biede a smútku, mnohí velikáni vojny si ďalej chcú mastiť vrecká.

Po rokoch skúsenosti je už celkom jasné: Ukrajina nesmie ostať v pazúroch západných dravcov,

pretože celý národ budú večne štvať proti Rusku, aby dosiahli svoj konečný plán.

Ukrajinský národ má možnosť, ak už má bojovať, zmeniť sa na schopných, odvážnych psohlavcov,

aby pod ich náporom padla kyjevská diktatúra a západný politický klan.

Nikto nedokázal ublížiť ukrajinskému ľudu viac ako vlastní a západní krvilační kapitalisti.

V prezidentovi Kazisvetovi našli svojho verného sluhu – skutočného prozápadného agenta.

Pod dohľadom Koloniálnej správy Západu sa z členov kyjevského zboru stali politickí štylisti.

Tí sú veľmi dôležití pre západnú propagandu a skvelé plnenie úloh Kazisveta – regenta.

Poraziť Rusko je nevyhnutné a na dosiahnutie tohto cieľa treba urobiť všetko možné !

Macron sa nezbláznil, len za vodcov Európy vysoko nad hlavu zdvihol vojnovú zástavu.

Európa nesmie pripustiť strategickú, vojenskú a politickú porážku, ciele s Kyjevom sú totožné.

Prezident tak otvorene potvrdil plány západného kapitálu, nie občiansku predstavu.

Proti vojnovým štváčom za zničenia Ruska nemôžu občania bojovať prieskumami verejnej mienky.

Občania národných štátov sú povinní bojovať za svoje právo vysloviť svoje názory v referende.

Závery referenda majú pre predstaviteľov vládnej moci určiť záväzné politické podmienky

s povinnosťou dať absolútnu prioritu spoločnej mierovej agende.

Strategická, vojenská, politická a morálna porážka znamená, že Západ nedosiahne svoje plány.

V skutočnosti sa to týka iba záujmov minoritnej triedy kapitalistov.

Ľudí práce zo Západu to nebude trápiť, keďže z bohatstva Ruska nebudú ťažiť kapitálové klany.

Budú sa môcť viacej venovať mierovému životu a koncertom renomovaných huslistov.

Zbaviť sa, konečne, nadvlády Západu na čele s USA, je túžbou veľkej časti sveta.

Rusko vojenskou obranou svojej suverenity vytvára podmienky pre národno-oslobodzovací boj.

Práve na Ukrajine je dôležité poraziť vojska prezidenta Kazisveta,

aby sa po Európe prestal šíriť nový fašizmus ako včelí roj.

Spojenie nacistov a farma Kartelu pomohlo k vzniku Matky Únie.

Tá si do svojej bruselskej rodiny privábila národné štáty ako opustené siroty.

Národným vodcom dala možnosť konšpirovať proti svojim občanom podľa pravidiel harmónie.

Jej celá veľká administratíva kuchárov ponúka Európanom samé chutné životné dobroty.

Z ruskej agresie Matka Únia stratila mlieko, zo sirotského financuje vojenskú podporu Ukrajiny.

Nemilosrdná Matka je presvedčená, že jej nevlastné deti musia bojovať so zbraňou v ruke.

Vôbec jej nevadí, že stále viacej rozstrieľaných tiel sa mieša do krvou postriekanej hliny.

Bojovať za Američanov, to je svätá povinnosť slaboduchých, zapísaná v Aliančnej mravouke.

V predstave a úsilí o úplnú porážku Ruska sa potvrdzuje fašistický cieľ z minulého storočia.

Rozdiel je len v tom, že teraz organizátori fašizmu vojnu ospravedlňujú v mene mieru.

Sú presvedčení, že svoje vklady do kyjevskej diktatúry a vedenia vojny po čase dôkladne zúročia

a kapitalizmus podľa pravidiel Západu bude mať na území Ruska novú premiéru.

Ochrana mieru na Západe je založená na logike, že Rusko je potrebné úplne poraziť.

Nikto nechce kalkulovať s predstavou, že porážka Ruska vyvolá použitie jadrových zbraní.

Vtedy sa Veľká vojna zmení na ozajstné peklo, v ktorom sa nič živé nebude môcť ani plaziť.

Nielen Rusko, ale ani celý Západ sa od svojho zničenia neubráni.

Matka Únia chce silou-mocou zabrániť víťazstvu Ruska na Ukrajine, to sa nesmie stať.

Preto jej Komisia predložila novú stratégiu obranného priemyslu.

Pre Ukrajinu sa má vytvoriť obrovský obranný fond, aby Rusko bolo možné tvrdo trestať.

Matka Únia neprekvapila, plní si svoje poslanie, hoci sa zdá, že má myseľ zbavenú zmyslu.

Po vzore fašistického Nemecka teraz Matka Únia pracuje s výkrikom „Ukrajina nadovšetko !“

Projektom „Anti-Rusko“ bola Ukrajina zmenená na nacistický polygon.

Ten bol dômyselne postavený tvarou k Rusku pre spoločné vojenské stretko

na život a na smrť, pretože pre mierové turnaje bojových umení by postačoval Oktagon.

Po získaní práva na samostatnosť si Ukrajina mala udržať právo spravovať svoju krajinu.

Zásluhou USA, ich spojencov a vlastných zradcov sa Majdanom zrušila štátna suverenita.

Ukrajinský národ už nesmel žiť v mieri a v pokojnom susedstve s Ruskom pre západnú vidinu,

z ktorej sa zrodila úloha poštvať proti sebe bratské národy: bola to politika prízemná a bahnitá.

Západ neodsúdil a nezastavil kyjevskú diktatúru v jej vojne proti vlastným občanom.

Veď vo vojnovej psychóze mohli vyrastať silné korene vzájomnej nenávisti.

Najmä živenie nenávisti k Rusku dávalo veľkú nádej globálnym pánom,

že sa konečne dočkajú rozhodnutia vstúpiť do vojny od svojej strategickej koristi.

Strýčko Sam v svojom vystúpení O stave Únie odkázal Putinovi: Neodídeme, neskloníme sa !

Aj toto silácke prehlásenie ukazuje na fakt, že ukrajinskú krízu založili Američania.

Tento strohý postoj neveští nič dobrého pre Európu, skôr by upokojila výzva: Umúdrime sa !

Západ nechce ustúpiť z konfrontačnej politiky, pre neho nedozrel čas zbaviť sa vojenského rinčania.

Záujmom Západu pod vedením USA je udržať Ukrajinu ako príručný nástroj politiky – baranidlo.

Z tohto dôvodu ciele Západu a ciele špeciálnej vojenskej operácie Ruska sú v absolútnom rozpore.

Pre skoré ukončenie vojny na Ukrajine je potrebné splniť podmienku – nájsť spoločné bidlo.

Pre spoločné rokovania sa nenašlo porozumenie ani v USA, ani v NATO, ani na Európskom dvore.

Ukrajina potrebuje skutočný mier, lež „demokratický“ Západ ju podporuje pre boj s Ruskom.

Záujmy národa neladia so záujmami kyjevskej diktatúry, ktorá hľadá oporu v koalícií ochotných.

Personál kyjevskej diktatúry sa nedá prevychovať voňavým popraškom.

Na hluchých a nevšímavých treba použiť hrubú silu, aby počuli zúfalé volanie od vojsk pechotných.

Národy Európy, vrátane ukrajinského národa, potrebujú žiť s Ruskom v skutočnom mieri.

Toto je základná hodnota a potreba, ktorú je potrebné spoločnými silami občanov chrániť.

Túto hodnotu ochránia len bezpečnostné záruky pre Rusko, ktorú musia potvrdiť vojnoví kanonieri,

ktorých treba donútiť sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a začať ich verejne haniť.

Existujú štruktúry globálnej a národnej moci, ktoré je potrebné v záujme mieru zrušiť.

Koloniálna správa Západu a kyjevské regentstvo, ktoré ak sa nezrušia, neprinesú Európe pokoj.

Západný kapitál chce túžby ľudí po mieri vojnovými bubnami prehlušiť.

Je posadnutý túžbou po koristi – Rusku a moci nad ním, preto ho zmieta kŕčovitý nepokoj.

Zrušenie štruktúr globálnej a národnej moci je v silách len jedného štátu – Ruskej federácie.

Už pred šiestimi rokmi Putin vyzval Európanov, aby sa postarali v mene mieru o občiansky vzdor.

Spoločnými silami sa mohla ukončiť občianska vojna a mohli sa začať stávať základy demokracie.

Namiesto toho sa prioritou na Ukrajine stala militarizácia, s ktorou vyrástol silný vojenský koridor.

Príležitosťou pre naplnenie občianskeho vzdoru za skutočný mier budú júnové euro voľby.

V každom štáte Únie treba uplatniť prioritu: tomu, kto je za mier s Ruskom, treba dať volebný hlas.

Aby sa v Európskom parlamente mohla začať meniť politická klíma a zastavili sa všetky paľby

iba na stranu Ruska, pretože Veľká vojna nie je v záujme ľudových más.

Západná globalizácie ako perspektíva ľudstva je všeobecným zákonom vôle, väčšej ako je Božia.

Politici v našich mini stranách globalizáciu pokladajú za vlastníctvo kapitálu, preto sa boja.

Bez účinného odporu štátov sa z Globálu útoky v rôznych formách na ľudstvo množia.

Aj vojna na Ukrajine je globálnym bojiskom a preto kyjevskú diktatúru do víťazstva ženú a zbroja.

Naratívom víťazstva Ukrajiny sa nepodarí dosiahnuť mier s Ruskom ako najvyššiu hodnotu.

Toto víťazstvo by západný kapitál podnietilo k ďalším vojnovým plánom proti Veľkej koristi.

S víťazstvom Ukrajiny však nie je možné počítať, lebo nastane atómové peklo a otvorí prázdnotu.

Snaha o víťazstvo Ukrajiny povedie iba k Veľkej vojne, katastrofám a nesmiernej bolesti.

Naratívom víťazstva Ruska bude dosiahnuť skorú bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej moci.

Tým budú splnené ciele špeciálnej vojenskej operácie a vytvoria sa podmienky k nastoleniu mieru.

Západ bude musieť ustúpiť, aby sa bratské národy dohodli na spolupráci a vzájomnej pomoci.

V záujme spravodlivosti nový Tribunál na Ukrajine k súdeniu kriminálnikov dostane premiéru.

Tí, čo z duše nenávidia Rusko, sú v slaboduchosti zaslepení túžbou po jeho porážke.

Chcú atómovú veľmoc prinútiť, aby ich počúvala, ako národy Európy, na povel a slovo.

Nezmyselná túžba Američanov po svetovej hegemónií môže zhorieť aj s ľuďmi v kozmickej zrážke.

Takáto bezohľadná politika v záujme minoritnej triedy kapitalistov sa nesmie robiť sólovo.

To, čo sa pripravilo a deje na Ukrajine, patrí k násilnej kapitalistickej globalizácií západného typu.

Tá vnáša do medzinárodných vzťahov upevňovanie bohatstva a moci triedy kapitalistov.

Nezdravý jav vo vzťahoch národov podporujú USA, NATO a EÚ, spoločne do všetkého rýpu.

Politika Západu absentuje s podporou globálnej spravodlivosti pod vedením internacionalistov.

Skúsenosť z globálnych inštitúcií vo svete je taká, že ich treba nahradiť inými a s iným poslaním.

Lenže politici na Západe preferujú , aby sa medzinárodné vzťahy opierali o silné nadnárodné entity,

hoci v skutočnosti sa majú opierať o demokratické inštitúcie zdola – teda s opačným smerovaním.

Dva rozdielne prístupy umožňujú rôzne konanie: buď k vojne alebo k mieri – dve rozdielne kvality.

Západ zodpovedá za rozhodnutie Ruska vstúpiť do vojny za obranu vlasti a proti genocíde Rusov.

Podľa Západu v prípade Ruska ide o nezákonnú, neospravedlniteľnú a nevyprovokovanú inváziu.

Jeho farizejstvo nemá kon-kraja, presne zapadá do mnohých konfrontačných pokusov

nastoliť v Rusku prozápadnú vládu a ďalej kuť plány ako ovládnuť celú Euroáziu.

Naša vláda vraj horúčkovito hľadá mierové riešenie vojny.

Pomoc kyjevskej diktatúre šikovne rozdelila na dve kompaktné zložky: vojenskú a nevojenskú.

K takémuto „účtovníctvu“ v politike kvôli zmeteniu občanov používa spôsob podvojný.

Nič sa v politike k potrebe mieru na Ukrajine nezmenilo, až na výhovorku chuligánsku.

Dve tézy dominujú vo vyjadreniach politikov: Rusko nesmie zvíťaziť, mier nemá vojenské riešenie.

Keď si želajú víťazstvo Ukrajiny, potom je to vojenské riešenie a také je treba aj Rusku prisúdiť.

Za tézami sa neskrýva žiadna potreba skutočného mieru, len ďalšie vojenské harašenie.

Potom nádej na zachovanie mieru v Európe bez účasti Ruska nie je možné u občanov vzbudiť.

Vláda Slovenskej republiky podporí mierové iniciatívy na pôde Bruselu.

Také iniciatívy Matka Únia nechystá, Kyjev potrebuje peniaze na vojnu, a v hre sú aj ruské aktíva.

V rámci NATO sa politici medzi sebou bavia, ako a kedy vyslať na Ukrajinu vojenskú kapelu.

Hrozba vypuknutia svetovej vojny v Európe rastie, pre vojnových štváčov je to hlavná perspektíva.

Za vojny, v štyridsiatom druhom roku, bol veľký zraz českého ľudu pre sľub vernosti Tretej ríši.

Aj teraz si myslíme, že podporou Kyjeva a vernosťou k Únií národ vstúpi do nového zajtrajška.

Ukrajinský vojak a západné vojsko spoločne porazia Rusko a túžba po jeho zničení sa načas utíši.

Obnovou Ukrajiny porastú súčasné možnosti slovenského národa oproti včerajška.

Žiadna vláda v Európe nemá žiadnu dôveru k zdravému rozumu svojho národa.

Politici a mandaríni si prisvojili absolútnu moc v otázkach vojny a mieru, bez moci občanov.

Pekný zajtrajšok chcú budovať s nacistami a porážkou Ruska, zničí sa potrebná mierová obroda.

Potrebou vojnových štváčov pre realizáciu ich plánov je v masovom merítku namnožiť ovčanov.

Nehľadajme zachovanie mieru pre Európu a svet na ceste k zničeniu Ruska.

Neexistujú o tom žiadne večné a globálne pravdy, nie je to aspektom medzinárodného práva.

Ruská civilizácia je významným mierovým projektom, buďme priateľmi Zeme – čarovného kúska.

Prinúťme západných kapitalistov k mierovým projektom, s nimi ich bude čakať svetová sláva.

Dušan Hirjak