Obsah článku naznačí, akého prezidenta potrebuje naša spoločnosť.

Ešte za čias prezidenta SR Andreja Kisku som napísal článok s názvom „Príhovor k prezidentovi Slovenskej republiky“. Svoj článok – príhovor som neuverejnil, ostal v mojom osobnom archíve. Po Andrejovi Kiskovi nastúpila do prezidentského úradu Zuzana Čaputová. A o niekoľko týždňov občania budú voliť novú hlavu štátu. Z ostatných dvoch funkčných období prezidentovania vyššie spomenutých osôb som osobne veľmi sklamaný. A obávam sa, že v rámci týchto volieb prezidenta SR to nebude lepší výber. Dôvodov je niekoľko a ja si teraz nekladiem za povinnosť uviesť všetky relevantné dôvody.

Obyčajne sa vie sledovať, či voľby boli demokratické. Ale zabúda sa pritom na veľmi dôležitú skutočnosť, či bola demokratická aj kampaň pred voľbami. Tu je už veľký problém, pretože všetko je v rukách súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej RTVS. Treba nájsť odpoveď, za akých podmienok má byť kampaň demokratická. Z môjho pohľadu kampaň je demokratická iba vtedy, ak v nej rozhodujúcu úlohu vo vzťahu ku kandidátom nehrajú média, ale občania – voliči. Média majú mať za povinnosť tento vzťah kandidátov a občanov v čase kampane pred voľbami iba sprostredkovať, ale vládna moc tento vzťah má určitým legislatívnym spôsobom aj uzákoniť. Doteraz organizované kampane pred voľbami boli nedemokratické, pretože samotné mediálne skupiny si scudzili právo potenciálnych voličov rozhodovať o tom, na čo všetko bude potrebné zo strany kandidátov reagovať. Takže ani v marci 2024 v kampani pred voľbami sa nedočkáme žiadnych pozitívnych zmien, ktoré pomôžu občanom zorientovať sa v otázke výberu kandidáta na prezidenta SR.

Keby som mal písať príhovor k Zuzane Čaputovej, terajšej prezidentke SR, tak obsah pôvodného príhovoru by som doplnil len o ďalšie fakty a poznatky, ktoré vyplynuli z ďalšieho volebného obdobia pre prezidenta SR. Oproti volebnému obdobiu, v ktorom prezidentský úrad zastával Andrej Kiska, sa v zásadných otázkach, ktoré som zdôraznil v príhovore, neudialo nič pozitívneho, nedošlo k žiadnym zmenám v prospech postavenia, schopnosti a posilnenia sebavedomia slovenského národa.  A na otázky súvisiace s mierom, tak medzi obyvateľstvom vo svete, ako aj s mierom medzi Západom a Ruskou federáciou, sa celkom pozabudlo. Minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi pripravila a začala realizovať globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov “pandémiou” koronavírusu, v ktorej plánuje pokračovať. Na území Ukrajiny sa Západu na čele s USA, NATO a EÚ podarilo otvoriť priamy vojenský konflikt – zástupnú vojnu s Ruskou federáciou. 

A za tejto situácie sa o zvolenie za prezidenta SR uchádzajú aj takí kandidáti, ktorí disponujú takými morálnymi a intelektuálnymi schopnostiami, ktoré sú plne v súlade s vojnovými štváčmi, tak v oblasti boja proti vymyslenej pandémií ako aj v rámci konrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou. Kampaň pred voľbami prezidenta SR sa začala tým, že práve takýchto kandidátov nám, občanom – voličom, média predkladajú ako kandidátov, ktorí majú najväčšiu šancu uchádzať sa o dôveru voličov.

A teraz už samotný článok s pôvodným obsahom o tom, akého prezidenta SR potrebuje, aký má mať morálny postoj a intelektuálne schopnosti.

Príhovor k prezidentovi Slovenskej republiky.

 

Vážený pán prezident !

Tento príhovor k Vám, prezidentovi SR, beriem ako určitú povinnosť občana pomáhať iným ľuďom, aj politikom, aby sa duchovne oslobodili a porozumeli kritickému postoju.

I.

Ani prezident Slovenskej republiky by si nemal z titulu svojej funkcie dovoliť žiadať o trvalú prítomnosť vojsk NATO na našom území bez súhlasu svojho ľudu. Vy ste to sebavedome urobil a mate zámer v tom pokračovať. Ako prezident Slovenskej republika mate z titulu svojej funkcie zabezpečiť, aby sa občania mohli otvorene a kritický baviť o tom, ako funguje EÚ, aké má byť postavenie členského štátu v EÚ, ako reformovať EÚ pre ďalšie obdobie a podobne. Nič v tomto smere nepodnikáte, iba sa sústreďujete na výzvy o jednote EÚ.

V tomto smere patríte medzi tých politikov, ktorí presadzujú mono diskurzívny typ spoločnosti. Ak uznáte, že naša spoločnosť je pluralistická, potom je potrebné presadzovať jej hodnoty. V tak závažnej záležitosti, ako je NATO, sa správate ako predstaviteľ kolektivistickej spoločnosti. Podobne to platí aj v záležitostiach členstva SR v EÚ a jej fungovania.

Naša demokratická spoločnosť, ak ju za takúto pokladáte, má o svojich problémoch či potrebách otvorene debatovať za účasti širokého spektra politikov a obyvateľov, avšak nie tak, ako sa to doteraz v médiách organizuje. Vašou úlohou ako prezidenta Slovenskej republiky je urobiť všetko pre to, aby sa o potrebe NATO na našom území otvorene a verejne diskutovalo a aby si obyvatelia Slovenska rozhodli, či súhlasia s trvalou základňou NATO na našom území. Vašou úlohou je, aby sa o EÚ otvorene a verejne diskutovala a aby sa spoločne s občanmi hľadali riešenia. Zároveň to znamená, že je potrebné otvorene a verejne s obyvateľmi Slovenska diskutovať o zahraničnej politike a európskych záležitostiach.

To sú dôvody, prečo som sa ako Váš volič rozhodol týmto spôsobom k Vám prihovoriť a to z pozície filozofie kritického racionalizmu. V duchu tejto filozofie mate možnosť – šancu prijať v oblasti zahraničnej politiky určitú zmenu morálneho postoja.

Vážený pán prezident !

V zásade platí, že „demokratický“ Západ verí v ľudský rozum ako výraz ľudského ducha. Moderná demokratická spoločnosť je hrdá na seba, verí si aj naďalej, pretože verí v ďalší pokrok spoločnosti. Tento pokrok podľa mnohých členov spoločnosti je založený na ľudských rozumových schopnostiach, na hodnote rozumu a na racionálnych argumentoch. Demokracia, sloboda, ľudské práva, spravodlivosť, trhové hospodárstvo – to všetko zlákalo aj Slovensko, aby sa začlenilo do západného sveta, jeho štruktúr, inštitúcií a organizácií.

Za čas od obdobia, keď Slovensko iba snívalo o západnej spoločnosti a keď v tejto spoločnosti reálne žije a pôsobí, sa odohralo veľa rôznych dôležitých udalosti, procesov a javov, ktoré v konečnom dôsledku z racionalizmu urobili fetiš a pretvorili ho na dogmatický racionalizmus. Prečo?

Proklamované hodnoty „demokratického“ Západu ostali ako nálepky zachované, ale reálna politika Západu sa uberá už dlhé roky nesprávnym smerom a na úkor oslabovania demokracie, na úkor obyvateľstva. Politika Západu a v nej najmä politika USA, NATO a EÚ sú vyňaté z kritiky a namiesto nej ako veľmi potrebnej sa radšej presadzuje lož, konfrontačná politika, ďalšie oslabovanie demokracie a národnej suverenity jednotlivých štátov Európy.

Ja som zástancom takého racionalizmu, ktorý bol sformovaný významným filozofom 20. storočia K. R. Popperom. Z jeho verzie racionalizmu, ktorý sa nazýva kritickým racionalizmom, vyplýva, že ten sa neviaže na nič vopred dané, čo by nebolo možné vystaviť racionálnej kritike. Žiaľ, v dnešnej dobe je nakopených veľa problémov, ktoré si vyžadujú mať k ním kritický postoj. Kritický postoj bez účasti verejnosti však nemá žiadny zmysel a význam, pretože intelektuáli v politickom prostredí, vrátane Vás, pán prezident, sú zameraní a zahľadení iba do seba, na svoje vnútorné prostredie, filozofický povedané, ich vlastný racionalizmus je založený na ich vlastnom seba potvrdzovaní. A to je veľmi málo !

Pociťujem zúfalstvo z toho, ako sa robí zahraničná politika Slovenska. Počnúc Vami, pán prezident, a ďalej cez vládu SR a NR SR končiac, všetci ste svorne našu zahraničnú politiku zdeformovali. Táto deformácia vychádza z jedného princípu zahraničnopolitickej orientácie Slovenska: s nezakrytým, jasným, oddaným, vrúcnym prístupom k podpore politiky USA, ktorá cez štruktúry NATO a EÚ a predstaviteľov členských krajín EÚ dospela do fázy konfrontačnej politiky s Ruskom. Tejto politike založenej na rôznych klamstvách verne slúžia média a neziskový sektor transatlantického charakteru, ktorý je vždy štedro financovaný z určitých kruhov Západu. Celá oblasť zahraničnej politiky Slovenska je personálne, organizačne, materiálne a finančne „uzavretá“ tak, že do nej nikto nemôže prenikať so svojim kritickým postojom založeným na racionálnych argumentoch.

Politická garnitúra Slovenska na čele s Vami vo vzťahu k verejnosti sa nespráva férovo, pretože túto verejnosť nepokladá za vhodného partnera pre kritické diskusie na aktuálne témy zahraničnej politiky. Vaša predstava je, že názory verejnosti by mali byť konformné s názormi napríklad NATO, ktoré však už dávno stratilo svoj obranný charakter. Podobne to platí aj pre prípad EÚ. A neférovosť demokratického štátu k svojmu obyvateľstvu existuje aj v tom, že pre prezentáciu svojich záujmov a postojov na svojej strane nemá žiadne organizácie a inštitúcie, o prácu ktorých sa môže smelo opierať. Preto sa nemôžem čudovať tomu, že proti zahraničnej politike Slovenska sa nezdvihla silná vlna protestov, aby celé vedenie Slovenska prinútila zbaviť sa poručníctva USA a vzťahy s ním založiť na rovnoprávnom základe. Nie je to však problém iba Slovenska, ale praktický všetkých členských štátov EÚ.

Dovolím si Vám pripomenúť, že racionalizmus, na ktorom je založený „demokratický“ Západ, má mať aj svoj ľudský rozmer, čo znamená, že múdrosť politikov a sila ich vedenia má vychádzať z múdrosti verejnosti, obyvateľstva, z jeho predstáv o dobrom a šťastnom živote. Zahraničná politika Slovenska sa má odvíjať od života jej obyvateľov, od tradícií slovenského národa, pre ktorého je jeho mierumilovnosť veľmi silnou devízou a nie od nadnárodných štruktúr, od ktorých preberáte pokyny, smernice, rozhodnutia. Filozofický povedané: poznanie spoločenských a politických pomerov musí byť poznaním bez autority ( napríklad nadnárodných štruktúr ) !!!

Vy, pán prezident, ste ako „otec“ národa. Musíte preto poznať svoju úlohu ako intelektuála. Mate povinnosť svojimi aktivitami pomáhať verejnosti, aby sa duchovne povzniesla a aby sama mohla vycítiť, že môže svojim kritickým postojom pomáhať politike a politikom vrátane tej zahraničnej.

Znepokojuje ma, že všetci politici Západu v rámci EÚ sa z rôznych dôvodov dali na odklon od racionalizmu a za charakteristickú črtu svojej politiky začali pokladať iracionalizmus. Touto zmenou filozofického konceptu plánujú čo najskôr a čo najlepšie „priblížiť“ sa k obyvateľstvu Európy v záujme dosiahnutia určitých cieľov. Kladú preto, vrátane Vás, iracionalistický akcent na emócie a vášne ako hlavný zdroj ľudského konania. Filozof K. R. Popper sa v istej súvislosti vyjadril v tom zmysle, že čo ostáva iracionalistovi, než apelovať na strach, nenávisť, závisť a nakoniec na násilie.

„Demokratický“ Západ na čele s USA pripravil a zrealizoval ukrajinskú krízu a musím zdôrazniť, že akcent na negatívne emócie a vášne bol perfektne využitý. Z politiky sa vytesnil rozum a dôraz na komunikáciu so všetkými potrebnými a emócie a vášne viedli až k emocionálnemu deleniu ľudí napríklad na dobrých Ukrajincov a zlých Rusov ( Moskaľov ), na dobrý Západ a na zle Rusko, na pokojný a mierový Západ a na agresora – Rusko. Na aké ciele sme teda potrebovali nalákať obyvateľstvo Európy?

Na túto otázku Vám nebudem odpovedať ja, ale uvediem niečo z toho, čo tvrdil v redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko ) v 2014 roku ( jún ) jeden z dôležitých Američanov, profesor Paul Christie, výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite. Z celého obsahu rozhovoru s profesorom uvediem len niekoľko základných myšlienok.

Podľa výkonného riaditeľa je potrebné veľmi naliehavo riešiť hlavný svetový problém súčasnosti, ktorým je štátny dlh USA. V USA sa prišlo na zaujímavé riešenie. Uhasiť dlh USA bez radikálneho pádu životnej úrovne je realizovateľný len na cudzí účet. Je nutné nájsť toho, z ktorého pomocou by Amerika svoje problémy riešila. A tak táto úloha pomoci bola prisúdená Európe, samozrejme, nie s jej vedomím a súhlasom. Profesor požaduje kompletne otvoriť európsky trh pre USA. A toto sa má dosiahnuť len tým spôsobom, že sa preorientuje ekonomika Európy k tesnejšej spolupráci s USA. Ako už viete, práve to sú dôvody, prečo sa napríklad intenzívne pracuje na príprave a schvaľovaní TTIP, o ktorej sa na Slovensku vôbec nič nehovorí, len existuje usmernenie, že je potrebné takúto zmluvu podporiť. Podobne ide o zmluvu CETA uzatvorenú medzi EÚ a Kanadou, na ktorej figuruje aj podpis predsedu vlády SR.

Lenže to nie je všetko, USA rozohrali svoje politické ciele dôslednejšie a k tomu potrebujú politikov z priestoru EÚ, aby im pomáhali. Kompletné otvorenie európskeho trhu pre USA si vyžaduje, aby sa Európa zriekla spolupráce s Ruskom, k čomu je potrebné vytvoriť vhodnú situáciu. Lenže rozdeliť Európu s Ruskom nie je tak ľahké a preto bolo potrebné pripraviť a zrealizovať ukrajinskú krízu. Preto profesor jasne zdôrazňuje, že hlavnou úlohou udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko, aby sa Európa naplno ( ! ) zriekla spolupráce s Ruskom. Ukrajina slúži pre USA iba ako prostriedok, ktorým sa riešia určité problémy a plní úlohu závalu. Ako zdôrazňuje profesor, na Ukrajine ide o riadený chaos. Keby sa Európa zriekla ruských dodávok, vraj by si tým zachovala tvar ochrankyne európskych hodnôt práv človeka a zároveň pomohla USA.

Profesor zdôrazňuje, že nech by sa čokoľvek dialo vo sfére politiky na Ukrajine, nesmie sa zmeniť jedno – ukončenie spolupráce Ruska a Európy. Čiže podľa neho, USA si priamo naplánovali rozdelenie Rusov a Európanov v mene zachovania vlastného cieľa: svetového finančného systému založeného na dolároch. Aby došlo k zničeniu ekonomických väzieb Európy s Ruskom, bola daná úloha Európanov silne vystrašiť ruským nebezpečenstvom. Preto USA spoločne s partnermi z EÚ sa dohodli na tom, že je potrebné od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom. Profesor doslova inštruuje, že je potrebné zdôrazňovať agresivitu a nepredvídateľnosť Ruska, ktorého provokujeme na eskalácií napätia na Ukrajine. Média majú za úlohu stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násiliu a brutalite, ktorú páchajú Rusi, aby tak Európa dozrela do pred výbušného stavu. USA ide o to, aby sa Európania triasli možnou ruskou agresiou. Tomu všetkému musí byť zasvätená práca masmédií. Podľa profesora práve na činnosti masmédií závisia nálady európskej spoločnosti a tiež úspech ukrajinskej kampane USA.

Uviedol som základnú schému toho, čo profesor Paul Christie, výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ porozprával v spomínanej redakcií v Nemecku. Z jeho strany to bolo o politike USA v Európe a vo svete povedané celkom natvrdo a otvorene. Z jeho pohľadu je dôležité, aby svetoví lídri mali jasnú predstavu o tom, čo vo svete prebieha. Lídri USA a lídri Ruska majú o tom jasnú predstavu. A keďže lídri Ruska majú o politike USA jasnú predstavu, na tejto jasnej predstave sa zakladá aj propaganda Ruska a jej úsilie, aby o tom vedelo aj obyvateľstvo Európy.

II.

Politici EÚ a politickí predstavitelia jej členských krajín vrátane Vás ako ústavného činiteľa, nemajú záujem na tom, aby sa obyvateľstvu EÚ otvorene a natvrdo o politike USA v Európe hovorilo. Sám uznáte, že ak USA určili médiám veľmi dôležitú úlohu prispieť k rozvratu vzťahov medzi Európou a Ruskom, potom základ západnej propagandy musí byť postavený na prekrúcaní a vymýšľaní faktov, na ich potlačovaní, na označovaní prezidenta Putina za zločinca, čiže na vyvolávaní nenávisti voči Rusku. V konečnom dôsledku takáto propaganda sa nezaobíde bez toho, aby sa nevyznačovalo vojnovou tematikou, konfrontačnou politikou.

Z uvedených súvislosti je možné pochopiť, prečo sa EÚ rozhodla bojovať proti propagande Ruska. Za každú cenu totiž je potrebné zatĺkať pravdu o politike USA do zeme, pretože osvietený človek, ktorý hľadá politické súvislosti svojho života, sa nedá len tak jednoducho zlákať na konfrontačnú politiku založenú na nenávisti k Rusku. Politici EÚ a politickí predstavitelia jej členských krajín držia jednotu v odpore proti propagande Ruska. Musia tak robiť a to vrátane Vás, pán prezident, pretože sa podieľajú už na samotnej realizácií politiky USA v podmienkach Európy.

Mne osobne je veľmi ľúto, že Vy, ako náš prezident, sa tvárite, že ste spoločne aj s ďalšími lídrami východnej Európy nepochopili, o čo v politike USA ide. Svojimi postojmi a politickými aktivitami ste sa stal celkom dobrovoľne iba verným služobníkom záujmov USA, ste „lokálnym“ prezidentom pod poručníctvom USA, ktorého úloha bola zredukovaná na úroveň pracovníka masmédií. A ako ste si mohol všimnúť, od masmédií závisia nálady európskej spoločnosti i úspech ukrajinskej kampane USA. Pomáhate USA v tom, že spolu s ďalšími kolegami prezidentmi strašíte obyvateľstvo ruským nebezpečenstvom, ktorému treba čeliť, odvážne sa postaviť a zastaviť toto nebezpečenstvo. Nehanbite sa, že ste si ako prezident dal úlohu systematický strašiť svoj ľud možnou ruskou agresiou a že ste tento svoj iracionalizmus povýšil na politický prostriedok k dosiahnutiu politických cieľov nie svojej krajiny, ale USA. Nehanbite sa dávať dokopy s predstaviteľmi kyjevskej chunty a ešte týchto „figurantov“ USA podporovať. A nehanbite sa do tváre svojho ľudu vykrikovať, že záchranou pred ruským nebezpečenstvom je NATO a trvalé obsadenie území východnej Európy jeho vojskami.

„Demokratický“ Západ tým, že pripravil a zrealizoval ukrajinský Majdan a ukrajinskú krízu, vytvoril vhodné podmienky pre konfrontačnú politiku Západu s Ruskom. Mierová politika sa totiž má robiť iným spôsobom a je priam hanbou pre Slovensko, ak hlava štátu túto mierovú politiku nemá záujem presadzovať. „Demokratický“ Západ v prípade prípravy a zrealizovania ukrajinskej krízy postupoval v duchu postoja ( vraj ) Bismarcka, podľa ktorého Ukrajinu treba odtrhnúť a postaviť proti Rusku, poštvať ich proti sebe a sledovať, ako bude brat zabíjať brata. K tomu ale Bismarck jasne zdôrazňuje, že je potrebné nájsť a vyškoliť zradcov v radoch národnej elity a s pomocou nej potom zmeniť uvedomelosť časti národa do takej miery, že ten bude nenávidieť všetko ruské. Bismarcka som Vám pripomenul preto, aby ste začal chápať, ako hlboko ste klesol v svojich morálnych postojoch, ktoré ste mal vložiť do služieb ľudu Slovenska a nie niekde inde.

Je mi veľmi ľúto, že Vy, pán prezident, ste sa vedome a iniciatívne pridal k takejto elite ukrajinského národa a že táto elita našla u Vás pochopenie a podporu. Ukrajinská kríza sa využila k tomu, že Rusko bolo oficiálne vyhlásené za nepriateľa „demokratického“ Západu vrátane Európy. Tento nepriateľ je vraj pre Európu veľmi nebezpečný. Je zaujímavé, že z nepriateľa sú v prvom rade vystrašení všetci politici EÚ politici jej členských krajín a, samozrejme, najmä administratíva USA. My, radoví občania, máme si z politikov brať príklad a prejavovať s nepriateľstvom spojené emócie a vášne.

Vaša osobná angažovanosť byť skvelým, oddaným pomocníkom USA, ktorý má vo všetko jasno, je obdivuhodná. Angažujete sa v záležitostiach politiky NATO s plných svojich síl a zodpovedne a preto mám tušenie, že ste už dávno prijal morálne rozhodnutie, že budete pomáhať USA za každú cenu a bez ohľadu k tomu, čo si o Vašich postojoch a činoch myslia obyvatelia Slovenska. Ja si myslím, že tato Vaša oddanosť byť pomocníkom USA škodí Slovensku, ale nie Vám. Rovnako si myslím, že veľká väčšina obyvateľov Slovenska nemá záujem, aby jej politickí predstavitelia boli oddanými pomocníkmi USA, ale aby v zmysle svojich funkčných povinnosti sa podieľali na budovaní mierovej politiky v Európe a vo svete.

Ukrajinskú krízu využíva NATO k tomu, aby sa aktivizovalo v strednej a východnej Európe. Pod vedením USA sa do tejto časti Európy presúva technika a vojenské sily, organizujú sa propagačné jazdy americkej armády na spôsob pojazdného divadla. Svoje pozície získava NATO aj v nečlenskej krajine – na Ukrajine, ktorá vraj má zámer s pomocou kontingentu NATO potlačiť opolčencov podľa chorvátskeho scenára, aby NATO získalo prístup k „priateľskej hranici“ s Ruskom.

Politikou strachu sa zdôvodňujú rôzne kroky či rozhodnutia NATO. Keďže východní členovia NATO sa obávajú veľmocenskej politiky Ruska, NATO sa ponúklo a rozhodlo vybudovať v Maďarsku a na Slovensku dve regionálne veliteľstva. Dozvedeli sme sa, že tieto veliteľské centra budú slúžiť ako plánovacie strediska pre manévre aliančných síl veľmi rýchleho nasadenia. Politikou vyvolávania nenávisti sa Slovensko zaradilo do „Klubu zákazníkov žiadajúcich o ochranu a zaistenie bezpečnosti“. Títo zákazníci na čele so svojimi prezidentmi našli spasenie v štruktúrach NATO, ktoré sa pustilo do ich aktívnej záchrany. Ústami generálneho tajomníka NATO sa obyvateľstvo východnej Európy mohlo dozvedieť, že NATO nás bude brániť, pretože je v strehu a je pripravené.

Vážený pán prezident! Prísľub NATO, že nás bude brániť, beriem ako politické farizejstvo, ktoré spoločne s USA, NATO a EÚ hráte s obyvateľstvom Európy a zvlášť jej strednej a východnej časti. Dezorientujete obyvateľstvo tým, že ak je Rusko agresor, tak potom NATO má ušľachtilý cieľ a proti jeho aktivitám nemôžu byť zásadné námietky. Za týchto okolnosti ostáva propagandou Západu dôsledne skrytá skutočná tvar USA a NATO a ich politika. Terajšej potrebe aktívnej ochrany našich obyvateľov NATO-m predchádzal veľmi dôležitý prvý krok: príprava a zrealizovanie ukrajinskej krízy, zásluhou ktorej sa podarilo nájsť ( oživiť ) nepriateľa Západu. Oficiálne západná propaganda nemá záujem priznať, že „demokratický“ Západ mal niečo spoločného s ukrajinskou krízou.

Príkladom toho je občianske združenie Európske hodnoty ( sídlo v ČR ), ktoré v spolupráci s partnermi na Slovensku vydalo v rámci boja proti propagande Kremľa a v súlade s politikou EÚ svoj „odborný podklad“ pod názvom „ Najčastejšie ruské mýty a klamstvá o ukrajinskej kríze“. Obsah rozhovoru s profesorom P. Christiem, výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“, ktorý uvádzam ako príklad, toto popieranie odhaľuje, pričom k tomuto odhaleniu vôbec nepotrebujem študovať propagandu Kremľa. Môžem jednoznačne tvrdiť, že na tej strane, ktorá zatĺka pravdu a nemá záujem o pravdivý popis politických súvislosti ukrajinskej krízy a politiky USA a EÚ, ste sa nie náhodou ocitol aj Vy, pán prezident.

Program strašenia Ruskom, ktorého ste aktívnym organizátorom, pokračoval ( jeseň 2015 ) ďalším dôležitým krokom. Zúčastnil ste sa stretnutia prezidentov tých republík, ktorí majú najväčší strach z Ruska: Poľska, Rumunska, Slovenska, Česka, Bulharska, Litvy, Lotyšská a Maďarska. Predpokladám, že námestník generálneho tajomníka NATO , ktorý bol prítomný na schôdzke v Bukurešti, musel byť z prezidentov východnej Európy nadšený. Vykonali ste kus dobrej práce v prospech USA a NATO a to posilňuje kádrový profil každého zúčastneného prezidenta. Povinnosťou prezidenta národného štátu nie je mať strach z Ruska, ale splniť si dôsledne svoju povinnosť: urobiť všetko pre svoj národ, aby s Ruskou federáciou boli dohodnuté a podpísané bilaterálne vzťahy, založené práve na zmluve o priateľstve a a vzájomne výhodnej spolupráci. Túto povinnosť ste si nesplnil, pretože v tomto smere ani ste neplánoval byť činorodým prezidentom.

Stretnutie prezidentov v Bukurešti pokladám za politické divadlo, v rámci ktorého skupina politických intelektuálov posilnená pozíciou svojho prezidentského úradu spoločne prezentovalo, ako hlboko a bezvýhradne dôveruje a je oddaná takej organizácií ako je NATO, ako hlboko a z celého srdca nenávidí svojho nepriateľa – Rusko, ako vážne , úpenlivo a v mene svojho ľudu žiada o ochranu svojich krajín a ako je životne dôležité pre terajšie a budúce generácie, aby vojenská prítomnosť na ich územiach bola „robustná, dôveryhodná a trvalá“. Stretnutie prezidentov v Bukurešti chápem ako divadelné predstavenie určené pre obyvateľstvo Európy, ale zároveň aj ako predstavenie, ktoré dokladá vernosť záujmom USA. Takého stretnutie k deklarovaniu vernosti ste v skutočnosti dostali za domácu úlohu ako jednu z hlavných aktivít potrebných k tomu, aby vrcholné stretnutie NATO v júli 2016 urobilo ďalšie dôležité rozhodnutia namierené proti Rusku a na upevnenie konfrontačnej politiky s ním.

Pýtam sa Vás, pán prezident, prečo do politiky neustále vnášate iracionalizmus v takej podobe, aby ste cez neho mohli pohŕdať ľudským rozumom, pretože jeho akceptáciou a skutočným múdrym užívaním by sa Vám mohli ukázať aj iné východiska Vašej politiky ako je východisko založené na nepriateľstve k Rusku a na budovaní stálych základní NATO.

Z môjho pohľadu ste Vy aj so svojimi kolegami stratili potrebu byť v svojich funkciách ako racionalisti, pretože racionalizmus je treba chápať tak, že nie je veľmi zlučiteľný s postavením prezidenta krajiny byť pod poručníctvom USA či globálnej elity. Stratili ste ( možno už dávnejšie ) vieru v pravdu a rozum, preto musíte v svojom prezidentskom živote „plaviť sa na kajaku iracionalizmu“. Tej Vašej strate rozumu ( v zmysle racionalizmu ) zodpovedá aj spoločné prehlásenie o spojeneckej solidarite a spoločnej zodpovednosti, ktorá sa nevyznačuje žiadnou rozumnou argumentáciou.

Emócie a vášne sú u každého človeka dôležité, pričom dôraz je treba položiť na tie pozitívne: úctu, lásku, oddanosť k svojmu ľudu, k svojej krajine. Preto aj iracionalizmus má svoje čaro a humanistický význam. Ak by ste zo svojho morálneho postoja chcel či vedel vhodne spojiť rozum a emócie, skôr by Vás napadla myšlienka, že stretnutie prezidentov v Bukurešti bolo ( je ) ponižujúcim stretnutím, ktoré má dokumentovať vernosť jednote v NATO a nič viac nie je prípustné. V tomto prípade, ak by ste bol slobodným prezidentom svojho úradu, skôr by ste si mohol domyslieť, že namiesto deklarovania vernosti, ste všetci mohli radšej odcestovať na stretnutie s prezidentom Putinom do Moskvy a tam si to všetko vyjasniť. Lenže takéto stretnutie v Moskve by Vám určité Američania a vedenie NATO neodsúhlasili. Ako prezident SR ste mal o svojich pochybnostiach vo vzťahu k politike Moskvy osobne s prezidentom Vladimírom Putinom hovoriť a hľadať spoločné riešenia.

S prezidentom Putinom je možné si vydiskutovať rôzne otázky vrátane Vašich obáv o zaistenie bezpečnosti jednotlivých krajín východnej časti Európy. Ak sa podľa Vás a Vašich kolegov bezpečnostná situácia v Európe zhoršila a v dohľadnej dobe sa nezmení, potom intelektuálne sa povzbudzovať či strachovať o svoj osud a o osud krajín len vo Vašom uzavretom kruhu ( medzi sebou ) je neefektívnym prístupom k problému, ktorý Vás trápi a je preto skutočným divadlom. Osobne som presvedčený, že je v schopnostiach všetkých zúčastnených prezidentov vrátane Vás, aby ste dokázali politickými prostriedkami riešiť zabezpečenie mierovej spolupráce krajín s Ruskom. Lenže o skutočnú mierovú spoluprácu s Ruskom Vám vôbec nejde, pretože Vaše praktické kroky, ako prezidenta SR, by vyznievali zásadne inak.

Žiadať o základne NATO na územiach svojich krajín, to malo byť ( ak už to inak nejde ) úplne posledným krokom Vašej politickej aktivity na úseku rozvoja medzinárodnej spolupráce s Ruskom. Vy ste však žiadne aktívne kroky k zabezpečeniu mierovej spolupráce s Ruskom neurobili, vynechali ste rôzne možnosti použitia politických prostriedkov k tomu, aby sa mohla skôr rozvíjať konfrontačná politika Západu s Ruskom ako mierová spolupráca. V tomto zmysle potom platí, že pre obyvateľov každej krajiny je najväčšou hrozbou politika a politik ( na čele s ústavným predstaviteľom ), ktorá sa nerobí v záujme posilňovania mieru a mierovej spolupráce medzi národmi, ale v záujme určitých mocenských záujmov, deklarovaných v politike USA či v rôznych nadnárodných štruktúrach.

Predpokladám, že ak žiadate NATO o vojenskú prítomnosť na našom území, ktorá musí byť „robustná, dôveryhodná a trvalá“, že je to stanovisko nielen Vaše, ale aj vlády SR a tiež stanovisko Národnej rady SR. Tým vzniká veľmi vážna situácia, pretože nie je mi známe, aby o potrebe trvalej vojenskej prítomnosti NATO na našom území naši najvyšší ústavní činitelia či politické strany sa radili s obyvateľmi Slovenska. Vašu osobnú iniciatívu, aby na Slovensku bola základňa NATO, pokladám za agendu, ktorá patrí do oblasti vojnovej propagandy, pretože sa v nej vyskytuje prekrúcanie a vymýšľanie faktov, vyvolávanie nepriateľstva k národu, snaha o prípravu na agresívnu vojnu. Ako využívate svoj rozum ako intelektuál a ako narábate so svojim morálnym postojom, keď napríklad vo vzťahu ku kyjevskej chunte nepoviete ani jedno krivé slovo a vo vzťahu k Rusku ste plný nenávisti?

Dôrazne protestujem proti Vašej politike oddanosti záujmom USA a NATO, v rámci ktorej žiadate, aby na Slovensku boli trvalé umiestnené jednotky NATO. Protestujem preto, lebo ste prezidentom SR a všetkých jej občanov. Na našom území môže byť umiestnená iba jedna vojenská jednotka – naša vlastná armáda. Pokiaľ mate veľký strach z možnej ruskej agresie, existujú pre Vás dve alternatívy. Prvá alternatíva je založená na tom, že môžete zmeniť svoj morálny postoj, pochopiť, v čom spočíva múdrosť politika a hlavne prezidenta a začať sa venovať politickým aktivitám, ktoré majú byť spojené s potrebou mierového riešenia vzťahov medzi národmi, založených na vzájomnej úcte, porozumení a spolupráci. Podotýkam, že sankcie do takého prostredia nepatria. Druhá alternatíva je veľmi jednoduchá a finančne nie je náročná. Ak mate strach, presťahujte sa do krajiny, ktorá si už na prítomnosť vojsk NATO či USA zvykla. V každom prípade s vyvolávaním strachu z Ruska je potrebné z Vašej strany ako prezidenta prestať, pretože je to pod ľudskú dôstojnosť prezidenta.

Som presvedčený, že na Slovensku veľká väčšina obyvateľstva si prítomnosť cudzích vojenských síl v rámci NATO neželá. Podľa stanoviska prezidentov východnej časti Európy NATO má posilniť trvalé svoju vojenskú prítomnosť na východnej hranici Európy a odradiť Rusko od prípadnej agresie. Kladiete dôraz dôsledne sa pripraviť na vonkajšieho nepriateľa, ktoré USA, NATO a EÚ sami spoločnými silami stvorili a oficiálne na nepriateľa aj pokrstili. Pred verejnosťou sa NATO spoločne aj s Vami osobne pasuje na mierotvorcu a ochrancu životov ľudí, pretože NATO predsa sa musí prispôsobovať hrozbám aj výzvam, ktoré prichádzajú z východu a juhu. Aké klamné posolstvo nášmu obyvateľstvu, ktoré z môjho pohľadu vôbec netrpí problémom strachu z Ruska! Ak budete hľadať skutočných mierotvorcov v Európe, tak Rusko je na túto úlohu pripravené. Amal by ste vedieť, že bývalý ZSSR bol pripravený na vytvorenie jednotného celoeurópskeho frontu proti Hitlerovi, lenže Západ sa k takejto iniciatíve nehlásil.

Vaša osobná angažovanosť ako prezidenta Slovenskej republiky nie je zameraná iba na to, aby sa NATO pripravilo na vonkajšieho nepriateľa – Rusko. Vaša osobná angažovanosť sa v podstatnej miere týka aj vnútorných pomerov v našej krajine. Svojmu ľudu totiž nemáte záujem prezradiť veľmi jednoduchú vec a to, že stála prítomnosť vojsk NATO na Slovensku, predpokladám prevažne amerických, veľmi ovplyvní vnútropolitické pomery a to nie v pozitívnom smere, ale v negatívnom smere. Politika NATO bude ovplyvňovať politické dianie na Slovensku, výber zástupcov voličov do zákonodarného zboru sa neposunie v prospech voliča, ale v prospech silných ekonomických a politických štruktúr z nadnárodnej úrovne.

 

III.

Zásluhou Bruselu a globálnej elity národné hranice sa stali prekážkou pre plnenie svetovládnych cieľov a z ústredných orgánov štátnej moci a správy na čele s Úradom vlády SR sa stanú „poštové úrady“ ako služobné jednotky, ktoré budú príjemcami pošty z Bruselu a zároveň aj odosielateľmi pošty do Bruselu. Neviem, ako dopadne utečenecká kríza v Európe, ktorá už v týchto mesiacoch dosiahla veľkých rozmerov a ďalej je organizovaná v zmysle „potrieb“ Európy a OSN. Ak finančník G. Soros vyhlásil, že ich ( koho ? ) cieľom je ochrana utečencov, potom to treba brať vážne a migrácia bude vo veľkom štýle pokračovať ďalej. Aktívna pomoc v oblasti migrácie môže byť začiatkom genocídy bieleho obyvateľstva.

Aj postoj prezidentov východnej časti Európy sa niesol v tom duchu, ako si to predstavuje finančník G. Soros, pretože na stretnutí v Bukurešti ste sa vôbec nezaoberali myšlienkou, aby vojska NATO pomáhali riešiť ochranu hraníc EÚ.

Politické prostredie v každej členskej krajine EÚ zákonite môže ovplyvniť dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, ktorá sa pripravovala na podpis s USA a proti prijatiu ktorej existuje v Európe značný odpor. Tento odpor už v súčasnosti sa neberie za aktivitu občanov, ktorej treba vyhovieť. Na Slovensku sa o tejto problematike vôbec nediskutovalo a vláda mala záujem TTIP podporiť. Medzitým ale bola podpísaná dohoda CETA, uzatvorená medzi EÚ a Kanadou. Túto dohodu podpísal aj náš predseda vlády SR Róbert Fico. Prijatím tejto dohody sa akosi automatický ďalšie právomoci presunu do Bruselu a ku korporačným záujmom. Dovolím si pripomenúť slová P. Christie, výkonného riaditeľa „Inštitútu globálnych perspektív“, ktorý vysvetľoval, ako treba riešiť hlavný svetový problém súčasnosti.

Keď hovoril o ekonomike USA a Európy, tak zdôraznil, že je potrebné „…spojiť obe hlavné ekonomiky zeme v jednu ekonomiku. A pre to je potrebné preorientovať ekonomiku Európy k tesnejšej spolupráci so Spojenými štátmi.“ Riaditeľ jasne zdôraznil, že treba preorientovať ekonomiku Európy, nie ekonomiku USA. V tomto duchu sa uvedené dohody pripravovali. K tomu si dovolím ešte dodať, že z histórie USA a NATO je možné si všimnúť, že použitie politických, ekonomických a vojenských prostriedkov ide ruka v ruke.

S prítomnosťou vojsk NATO na našom území mám obavy, že to bude veľmi vhodný prostriedok na ovládanie obyvateľov Slovenska. Budeme mať z našej krajiny „koncentrák“ bez ostnatých drôtov, v priestore ktorého bude možné kontrolovať všetok politický, personálny a fyzický pohyb. Od nás, občanov Slovenska, podľa Ústavy SR pochádza štátna moc. Mám obavy z toho, že táto štátna moc sa ďalej oslabí, pretože o toto oslabovanie štátnej moci sa uchádzajú USA, NATO, EÚ, korporácie a globálna elita. Narušil sa aj článok 1, ods. 1 tejto Ústavy, ktorá zdôrazňuje, že SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Nepokročíme ďalej v otázkach spravovania demokratického právneho štátu, pretože s pôsobením NATO sa nevytvoria lepšie podmienky pre účasť občanov na správe veci verejných.

Je najvyšší čas ukončiť práce na „Programe strašenia Ruskom“. Takáto aktivita Vám nevyplýva z právomoci, ktoré Vám ukladá Ústava SR. Akosi ste zabudol, že vzťahy medzi štátmi či krajinami sa zakladajú na platných medzinárodných zmluvách. Iba pripomeniem, že od roku 1995 bola v platnosti Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou o priateľských vzťahoch a spolupráci. Už v článku 1 tejto zmluvy sa jasne píše, ako budú zmluvné strany rozvíjať svoje vzťahy a podľa akých zásad sa budú riadiť. V zmluve je článok, ktorý pojednáva o tom, ako sa budú riešiť prípadné spory, ale v každom prípade toto riešenie má byť zabezpečené mierovými prostriedkami. V zmluve je veľmi dôležitý článok 3, ktorý pojednáva o tom, že ak vzniknú z niektorej strany obavy, že by mohli byť ohrozené jej bezpečnostné záujmy, neodkladne sa majú uskutočniť konzultácie.

V každom prípade mate z pozície svojho prezidentského úradu postarať sa o to, aby sa obsah zmluvy napĺňal a teda aby sa Slovenská republika k zmluve o priateľských vzťahoch a spolupráci s Ruskom aj vrátila. Strašenie Ruskom Vám v každom prípade z tejto zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci nevyplýva. Uvedomte si preto, že veľkým bezpečnostným rizikom pre krajinu môže byť politik, ktorý sa dá na cestu zastrašovania, na cestu iracionalizmu a všelijakých neprimeraných politických aktivít. Na svoju česť a svedomie sľúbil ste vernosť Slovenskej republike, nie USA. Sľúbil ste, že svoje povinnosti budete vykonávať v záujme občanov. Keď si porovnám obsah rozhovoru výkonného riaditeľa „Inštitútu globálnych perspektív“ o záujmoch a politike USA s Vašimi aktivitami, tak ste iniciatívnym vykonávateľom toho, čo USA si želajú, aby bolo zrealizované v ich prospech.

Už z obsahu sľubu prezidenta SR jasne vyplýva, že Vaše politické aktivity majú vychádzať zdola, od tých, ktorí sú občanmi SR a ktorí majú svoje predstavy o tom, o aké ich blaho sa mate usilovať. Svojich spoluobčanov – obyvateľov Slovenska je potrebné z Vašej strany pokladať za „ základnú inštitúciu s prirodzenou autoritou“, od ktorej sa má odvíjať legitimita Vašich politických aktivít. Podľa môjho názoru Vaše úsilie za každú cenu zabezpečiť pre Slovensko trvalú vojenskú prítomnosť NATO nemôže byť založené iba na názore, že legitimita Vašich krokov je vyriešená demokratickými voľbami. Rovnako však nemôže byť založená na Vašej osobnej predstave, že „medzinárodná organizácia – štruktúra“ má prioritu pred „základnou inštitúciou s prirodzenou autoritou“. Potom sa pýtam, či mate mať nad občanmi takú moc, aby ste o vojenskej prítomnosti vojsk NATO na našom území rozhodoval zo svojej pozície praktický samostatne, bez súhlasu vlády SR a najmä bez súhlasu voličov.

Z uvedených dôvodov si môžem dovoliť poznamenať, že stretnutie prezidentov krajín východnej časti Európy sa uskutočnilo na základe osobných ambícií, osobnej angažovanosti ( zapáčiť sa ), skôr na základe prijatých opatrení v NATO, ale bez legitimity získanej od „základnej inštitúcie s prirodzenou autoritou“. V prípade tak závažnej témy ako je prítomnosť cudzích vojsk na našom území je dôležité sa riadiť pravidlom, že aj vo veciach NATO je potrebné vychádzať nie z presvedčenia, že presadzujete záujmy ľudí, ale že riešite tie úlohy, ktoré prešli súhlasom ľudí ( ľudu ).

Namiesto „Programu strašenia Ruskom“ je z môjho pohľadu vhodné zorientovať sa v tom, ako stvoriť nový program, ktorým bude možné v politike vrátiť rozumu jeho dôstojné miesto. Netýka sa to iba Vás, ale je to program pre mnohých ľudí, aj vrátane mňa. Ja by som takémuto programu v zmysle filozofie kritického racionalizmu dal názov „Program intelektuálnej sebavýchovy ( sebazáchovy )“. V našej demokratickej ( západnej ) spoločnosti je potrebné za každú cenu oživiť racionalizmus, dať mu nové sily či impulzy a to pôjde iba vtedy, keď sa budeme usilovať oživiť najmä v intelektuálnom prostredí racionálnu kritiku a tiež cez určité organizačné formy dovoliť verejnosti „ľahko a s nadšením“ predkladať politikom a spoločnosti vôbec svoje kritické pripomienky a návrhy, organizovať občanov k spolurozhodovaniu najmä v zásadných otázkach, ktoré môžu na dlhé roky ovplyvniť vývoj spoločnosti.

Filozof K. R. Popper svoj racionalizmus spája s osvietenstvom. V tomto smere je mu príkladom I. Kant. Nový „Program intelektuálnej sebavýchovy ( sebazáchovy )“ má myšlienku osvietenstva obsahovať, aby sme sa ako ľudia či ako politici zobudili zo sladkého spánku , že pod poručníctvom USA sa nám žije čo najlepšie a že takto to ostane aj zachované na veky vekov. I. Kant píše jasne: „Osvietenstvo je vystúpenie človeka zo svojej nesvojprávnosti, ktorú si zavinil sám. Nesvojprávnosť je neschopnosť používať svoj vlastný um bez vedenia druhých. Táto nesvojprávnosť je zavinená samým sebou vtedy, keď jej príčinou nie je nedostatok umu, ale rozhodnosti a odvahy používať ho bez cudzieho vedenia….Maj odvahu používať svoj vlastný rozum!, – je teda heslo osvietenstva“.

Tieto slová o osvietenstve a o odvahe používať rozum Vás majú viesť k poznaniu, či mate v sebe silu zmeniť svoj morálny postoj tak, že Vás bude lákať vystúpiť z tieňa poručníctva a že budete sa snažiť robiť také aktivity, ktoré patria do mierového riešenia problémov. Je známe vyhlásenie predsedu vlády SR, že Slovensko nikdy nepôjde proti jednote medzinárodných organizácií ako je EÚ a NATO. Toto vyhlásenie je ukážkou nesvojprávnosti politika, je ukážkou nerozhodnosti a zbabelosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že jednota v NATO je založená na výlučnej dominancií USA, na bezvýhradnej podpore jeho záujmov a cieľov a v rámci takejto jednoty ústavní činitelia malých členských krajín sa iba prispôsobujú. Pod pláštikom jednoty dá sa ľahko súhlasiť s inváziou do Iraku, s bombardovaním Juhoslávie, s bombardovaním Líbye. Pod pláštikom jednoty aj Vy ako náš prezident robíte z Ruska nepriateľa Západu, agresora, kvôli ktorému treba život v našej spoločnosti viac militarizovať. Všetky Vaše aktivity v oblasti zahraničnej politiky smerovali k tomu, aby summit NATO v júli 2016 zase pred tvarou obyvateľstva Európy demonštroval svoju jednotu.

Z tohto pohľadu sa ukazuje, že nebude vo Vašich silách zmeniť svoj morálny postoj, že nebudete mať záujem venovať sa skutočne potrebnému „Programu intelektuálnej sebavýchovy ( sebazáchovy )“. Podľa Vás musíme reagovať na hrozby, ktoré prichádzajú z východu a juhu. Ale pripomeňme si slová výkonného riaditeľa „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite, že Európa a aj Rusko ( či celý svet ) majú pracovať na záchrane USA a jeho životnej úrovne !!! Pripomeňme si jeho slová aj o Ukrajine, kde kríza nebola zorganizovaná Ruskom, ale Západom na čele s USA.

IV.

Postavme si otázku: Ako v prípade ústavného činiteľa môžeme hovoriť o tom, že je pre neho charakteristická aj taká črta človeka ako ľudskosť? Postačujú k poňatiu ľudskosti také aktivity, ako bolo prijatie skupiny utečencov v prezidentskom paláci či reagovanie vlády SR na výzvu občianskeho združenia k ľudskosti v prípade utečencov? Z hľadiska filozofie kritického racionalizmu to nepostačuje. Ľudskosť ústavného činiteľa má teda skôr súvisieť s tým, že prijme za svoju úlohu myšlienky osvietenstva, že si uvedomí potrebnosť „Programu intelektuálnej sebavýchovy“ a teda nájde odvahu vyslobodiť sa z nesvojprávnosti a poručníctva. Môžete každý mesiac dávať svoj plat tým, čo to potrebujú. Je to ľudský prístup Vás ako človeka veľmi akceptovaný, ktorý patrí do individuálnej morálky, ale nemá nič spoločného s ľudskosťou v politike. A verejnosti má ísť o to, aby prezident ako ústavný činiteľ mal schopnosť byť ľudským v politike, lebo v nej je „hracie pole“ súvisiace s osudom miliónov ľudí.

Je veľká škoda, že ste doteraz nepostrehol, že bezpečnosť Vášho ľudu či ľudu Európy v prvom rade súvisí s tým, či politici robia politiku na základe ľudského prístupu. Ľudskosť v politike si vyžaduje odvahu postaviť sa proti takým praktikám či politickým rozhodnutiam, ktoré škodia iným ľuďom , kultúram, národom a podobne. Uvediem niekoľko príkladov.

  1. Podporovať a prijať sankcie proti Rusku nie je o múdrej a priateľskej politike, ale o politike založenej na vlastnom ( západnom ) velikášstve a na nepriateľstve k Rusku s úmyslom škodiť. Pýtam sa, kto prijal niekedy sankcie proti USA za jeho agresívnu politiku?

  1. Podporovať súčasnú kyjevskú moc mate v popise svojej práce a neberiete ani ohľad na to, že táto moc vedie riadnu vojnu proti svojmu obyvateľstvu, o ktorých pán Donald Tusk, prezident Európskej rady hovorí ako o teroristoch. Váš morálny postoj sa nezmení a preto sa nemôže zmeniť ani to, že Vám ľudskosť bude niečo našepkávať. Štátna moc, ktorá vedie proti svojmu obyvateľstvu vojnu, si nezaslúži zľutovanie. Obyvateľom v Európe ešte nedošlo, že na Ukrajine vznikol precedens: ak je potrebné, vláda môže viesť vojnu so svojim obyvateľstvom. Pýtam sa Vás, od koho potom pochádza štátna moc?

  1. Ešte v deväťdesiatich rokoch minulého storočia existovala blokáda Iraku vedená Veľkou Britániou a USA. V roku 1998 UNICEF informoval o smrti pol milióna deti mladších ako päť rokov ako priamy dôsledok sankcií, ktoré boli uvalené na Irak. Keď sa moderátorka televízie pýtala bývalej ministerky zahraničných vecí USA českého pôvodu pani Madeleine Albright, či to stalo za to, tak odpovedala, že áno, stalo to za to. Pán C. Ross, vedúci diplomat britskej delegácie pri OSN potvrdil, že sankcie spôsobili obrovské ľudské utrpenie. A kto sa vtedy zo slovenských politikov postavil proti blokáde Iraku a kritizoval takúto politickú prax Západu?

  1. Spomínal som už problematiku prípravy dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA a to, že v Európe existuje proti tejto dohode značný odpor verejnosti. Slovensko mlčí vrátane Vás. Lenže z hľadiska ľudskosti politika bolo potrebné urobiť opatrenia k tomu, aby sa o dohode verejne diskutovalo na rôznych fórach. Obchodná komisárka EÚ britskému novinárovi jasne zdôraznila, že v prípade TTIP jej mandát nie je od európskeho ľudu! Medzitým ale bola schválená iná – podobná dohoda CETA ( Komplexná hospodárska a obchodná dohoda ) uzatvorená medzi EÚ a Kanadou, ktorú dokonca podpísal aj náš predseda vlády SR.  Korporátny fašizmus za každú cenu chce presadiť svoju moc nad štátmi v Európe. Je zrejme, že Vám osobne nevadí, o čo ide v týchto zmluvách.

Demontáž demokracie nie je idea konšpiračných teórií, ale politika globálnych elít, ktoré sledujú v prvom rade získanie moci nadnárodnými korporáciami na úkor obyvateľov, ale aj na úkor jednotlivých štátov.

  1. Miliardár G. Soros v súvislosti s utečeneckou – migračnou krízou predložil svoj päťbodový plán riešenia migrácie. Veľmi jasné je jeho stanovisko: „Náš plán považuje za cieľ ochranu utečencov a národné hranice za prekážku“. Koho tým myslel „náš“? A kde je ochrana obyvateľstva Európy? To, že naša vládna moc je proti kvótam, vôbec neznamená, že je proti organizovaniu ilegálnej či zlegalizovanej migrácie do Európy prostredníctvom EÚ, OSN a neziskových organizácií. Nikto z vládnych politikov v rámci EÚ ( zrejme mimo Maďarska ) nemá záujem predložiť na rozhodnutie občanov, či súhlasia s tým, aby sa do Európy prisťahovali ( presídlili ) milióny migrantov a tu poberali bez akýchkoľvek problémov sociálne dávky. Čo zásadného ste v tomto smere ako prezident republiky podnikol ?

Až na niektoré drobnosti (stanovisko R. Fica proti kvótam či proti sankciám ) ľudskosť v politike veľmi absentuje a súvisí nielen s tým, čo sa robí, ale hlavne s tým, čo sa nerobí a kde je nutné použiť veľkú dávku odvahy a rozhodnosti. Ľudskosť v politike absentujúca v zásadných otázkach života spoločnosti sa nedá efektívne a rozumne nahradiť politikou „sociálnych balíčkov“, teda zvyškom tých ( zatiaľ ) malých právomoci, ktoré ešte štátu ostali. To je prvá rovina ľudskosti v politike.

Existuje aj druhá rovina ľudskosti politiky a ide v nej o to, či politici majú záujem otvorene sa baviť s verejnosťou o tom, čo sa robí na národnej či nadnárodnej politickej scéne. Úlohou ľudskosti v tomto prípade je zasvätenie ( zasväcovanie ) verejnosti do problémov, ktoré sú v Európe nastoľované na riešenie tak, aby neboli zatajované, aby demokratické prostredie umožňovalo jednotlivcom, kolektívom či národu byť dostatočne slobodnými a svojprávnymi.

Ak hovoríme o zahraničnej politike, tak jej tvorba a realizácia, vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete, už nie je možná iba v rámci parlamentnej demokracie, ale musí byť rozšírená na celé prostredie demokracie vôbec, čo znamená, že zasväcovanie obyvateľstva má byť jasnou povinnosťou všetkých politikov na čele s ústavnými činiteľmi. Lenže takto to u nás na Slovensku nefunguje ( a ani v Európe ), pretože doterajší systém práce na parlamentnej úrovni úplne zodpovedá politike prispôsobovania sa záujmov nadnárodných entít, čiže existovať a tvoriť vlastnú politiku pod poručníctvom nadnárodných štruktúr je to hlavné a postačujúce. Ľudskosť politiky, ktorá nerieši otázku zasväcovania obyvateľstva krajiny do problémov, ktoré má riešiť politika, nemôže byť preto naplnená a v tomto prípade absencia zasväcovania je nahradzovaná masívnou propagandou, ktorá udržiava verejnosť iba v povrchovom vedomí toho, ako máme príležitosť spravovať svoj život. Zároveň je nahradzovaná politikou boja proti extrémizmu, ktorá je z Vašej strany jednoznačne podporovaná.

Svoj príhovor k prezidentovi SR si dovoľujem predložiť z toho dôvodu, že nastal čas vyjadriť kritický postoj k tomu, ako sa na Slovensku robí zahraničná politika na čele s najvyššími ústavnými činiteľmi. Práve v oblasti zahraničnej politiky robíme rôzne zásadné rozhodnutia zväčša bez vedomia občanov, hľadáme tie najlepšie formy spolunažívania a zjednocovania v priestore Európy, začleňujeme sa do rôznych štruktúr na nadnárodnej úrovni. Sme presvedčení, že miesto Slovenska vo svete môže byť iba na strane „demokratického“ Západu, ktorého hodnoty pokladáme za najproduktívnejšie pre život, za pevné a nemenné. Predstava o neomylnosti „demokratického“ Západu nám vsiakla do krvi a vedomie sa nemôže zaobísť bez poznania, že nič lepšieho na svete neexistuje.

Z týchto pozitívnych prvkov sme si poskladali absolútnu vieru, že „demokratický“ Západ nemôžeme si dať demontovať otvorenou kritikou a sebakritikou. Preto pri každej možnej tragickej príležitosti svoju vieru v neomylnosť upevňujeme výkrikmi o tom, aby sme boli jednotní. Na svojej ceste životom „demokratický“ Západ sa dopúšťa rôznych omylov, prijíma aj nesprávne rozhodnutia  čo sa týka samotnej Európy, tak tento „demokratický“ priestor uviazol pod silným poručníctvom USA. Nevšímame si, že z USA už dávnejšie demokracia „vycestovala“, že s dovŕšením procesu integrácie krajín v Európe sa z úrovne EÚ začali diať divné veci a že sme sa zamotali do takej globalizácie sveta, ktorá je spojená s unipolarným videním sveta. Lenže existuje aj iné poňatie globalizácie, ktoré môže byť v súlade s už spomínanou ľudskosťou v politike.

Budúcnosť Európy a sveta je spojená s tým, ako o ňu budeme bojovať v Európe. V skutočnosti už o žiadne významné hodnoty nechceme bojovať, iba vykrikujeme, že si chceme chrániť slobodu a demokraciu. A čo spravodlivosť? Z môjho pohľadu hlavným bitevným poľom o lepšiu budúcnosť Slovenska a Európy je oblasť zahraničnej politiky. Šokujúce je to, že práve o tejto najdôležitejšej položke pre náš život sa naši politici nevedia baviť s občanmi, svojimi voličmi. Celá zahraničná politika ostala „zamknutá v revíre“ parlamentnej demokracie a víťaznej politickej strany, ktorý významne dopĺňa Váš prezidentský úrad. A v takomto prostredí sa veľmi darí prežívať téze o neomylnosti „demokratického“ Západu.

Transatlantický model „demokratického“ Západu založený na unipolárnom videní sveta a pod praktickým poručníctvom USA nám v Európe prináša rôzne problémy, ktoré nemusia vznikať a rôzne riešenia problémov, ktoré sú na pomery Európy nezmyselné, neefektívne či nespĺňajú žiadne morálne kritéria. Tento model výrazne ovplyvňuje činnosť EÚ v negatívnom slová zmysle, neumožňuje pri riešení problémov a hľadaní východísk zaujať kritický postoj či predkladať riešenia v duchu tohto kritického postoja. Kritický postoj, ak nejaký v súčasnosti existuje, sa nahrádza v tomto období princípom deradikalizácie.

Z transatlantického modelu vychádza neustály a jasný tlak na rešpektovanie doterajších ekonomických, politických a vojenských štruktúr, pričom hľadanie lepších možnosti je uzatvorené a samotné štruktúry sú rezistentné voči kritike. Naša sloboda a demokracia sú akceptované len do tej miery, pokiaľ sú v súlade s potrebou akceptácie unipolárneho videnia sveta založeného na dominancií USA, ktorej sa musí každý podriadiť. Iste ste napríklad počul prehlásenie prezidenta USA, že buď ste ( krajiny ochotných ) s nami proti terorizmu, alebo ste proti nám.

Také hodnoty ako sloboda, demokracia, spravodlivosť, právny štát sa už dávnejšie začali vyprázdňovať a do popredia sa podľa filozofa K. R. Poppera dostal sociologický relativizmus, podľa ktorého pravda sa vzťahuje len k určitým vyvoleným skupinám, čo v bežnom chápaní môže znamenať, že ide napríklad o globálnu elitu, nadnárodné korporácie, USA, EÚ či NATO. Tieto skupiny si svoje pravdy za každú cenu presadzujú na úkor väčšiny obyvateľstva či už v USA alebo v Európe, či na úkor iných národov vo svete. Dôsledkom sociologického relativizmu je vyprázdňovanie obsahu politiky na národnej úrovni, čo si politické strany buď vôbec nevšimli alebo sú s týmto stavom spokojní. Má to však aj ďalšie súvislosti a to, ako sa dá za takejto situácie posilňovať demokratický právny štát či opravovať jeho chyby.

Zdôrazňujem to preto, že Vy osobne patríte k tým intelektuálom a funkcionárom „demokratického“ Západu, ktorý pri každej príležitosti zdôrazňuje, aby ( filozofický – v zmysle sociologického relativizmu ) bola zachovaná jednota. Takáto jednota nemôže byť budovaná a upevňovaná v rozpore so záujmami všetkých skupín obyvateľstva krajiny a Európy. Na tom najvyššom „poschodí“ záujmov nemôžeme súhlasiť s tým, aby „demokratický“ Západ pri hľadaní lepšieho sveta vedome a plánovite ničil iné národy sveta, aby mohli hynúť ľudia, aby sa mohla rozvracať infraštruktúra dôležitá pre bežný život.

Nemôžeme súhlasiť s tým, aby štát a politický systém na národnej úrovni stratil svoje opodstatnenie, pretože z Bruselu nikto sa nebude starať o zabezpečenie obyvateľov krajiny na správe vecí verejných. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby verejné služby určené k prospechu obyvateľstva boli povinne privatizované. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby všetci politici Západu svorne a jednotne podporovali ideu boja proti medzinárodnému terorizmu a v zmysle tejto idey organizovali život svojim ľudským spoločenstvám. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa ekonomika Európy úplne podriadila ekonomike USA a bola ňou riadená. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby banky mali aj naďalej suverénnu moc nad životom ľudí a štát nemal v tomto smere dostatočný vplyv.

Zo stručného prehľadu ( nie taxatívne určeného ) o tom, s čím nemôžeme súhlasiť vyplýva, že obyvateľstvo nemôže mlčky akceptovať dotknuté štruktúry spoločnosti len z titulu ich autority, ale že je potrebné, aby sa každý „demokratický“ štát z vlastnej iniciatívy a svedomia otvoril potrebnej kritike rôznych problémov, predstáv, ideí, konceptov a aby táto kritika nebola potlačovaná skrytým alebo otvoreným spôsobom. Kritika politických aktivít rôznych štruktúr spoločnosti je z pohľadu obyvateľstva nutnou obranou pred rozhodnutiami, ktoré prinášajú obmedzenie slobody, demokracie, síl právneho štátu, zabezpečenie spravodlivosti. Názory politikov nevyhnutne musia byť konfrontované s názormi, predstavami, teóriami tých, čo majú schopnosť zastupovať stranu ľudu ( verejnosti, občanov ).

Filozof K. R. Popper radí, aby v rámci toho, čo treba konfrontovať pri našom hľadaní lepšieho sveta nechali sme hynúť teórie a nie ľudí. Keď si lepšie všimneme poslanie volieb a ich systém, tak vo voľbách nechávame „hynúť“ ľudí, pretože môžeme si vybrať iba číslo strany s menným zoznamom. Máme sa pričiniť o to, aby naše teórie zomreli namiesto nás. Keď si lepšie všimneme, tak v jednej politickej strane nemôžeme nájsť všetky správne a potrebné hodnoty či problémy k riešeniu. Iba na základe nášho chápania potreby otvorenosti kritiky, jej poslania a správania sa v rámci konfrontačného konania je možné prijať výzvy o potrebe toho, že máme byť jednotní. A táto jednota potom vedie k poznaniu, že nebudeme z rôznych dôvodov zneužívať politiku na obranu pred kritikou a kritickými postojmi a teda vedome vylučovať druhých z možnosti tvoriť návrhy na riešenie aktuálnych problémov a dať im možnosť spolurozhodovania. Mám na myslí nás, občanov SR, ktorých pokladám za „základnú inštitúciu s prirodzenou autoritou“.

Typickým príkladom porušenia tejto potrebnej jednoty je príprava dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA, ktorej aktéri nemajú záujem o jej prerokovanie na širokej verejnej platforme, pričom sa bytostne dotýka záujmov každého obyvateľa Európy či USA. Rovnakým príkladom je už schválená dohoda CETA. A typickým príkladom porušenia jednoty je najmä členstvo SR v EÚ a jej fungovanie, nakoľko sme sa dostali ako národný štát do takej pozície, že strácame svoju zvrchovanosť a suverenitu. Toto všetko sa nám deje preto, že naši politici a naša vládna moc nedovolia, aby o zásadných otázkach členstva SR v EÚ rozhodovali práve občania.

V.

Politickí predstavitelia EÚ a všetkých členských krajín si veľmi rýchlo osvojili ideu boja proti medzinárodnému terorizmu. Pod vedením USA táto idea bola za roky od svojho vzniku (9/2001) rozpracovaná politickými, ekonomickými a vojenskými aktivitami až tak, že nielen priniesla rozvrat a destabilizáciu politických pomerov v krajinách Blízkeho Východu a severnej Afriky, ale pomohla vzkriesiť teroristické hnutie na nových základoch, ktorého záujmom sú aj ciele v niektorých krajinách EÚ. Export militantného islamu do Európy zahájili také vyspelé „demokratické“ krajiny ako USA, Veľká Británia, Francúzsko, ale nikto im to nevyčíta a nehovorí sa o tom.

Plačeme nad obeťami teroristických útokov vo Francúzsku, ale vôbec si nevšimneme, že toto isté Francúzsko podľa určitých zdrojov každý rok inkasuje zo svojich 14 kolónií vraj 440 miliárd eur a nemôže sa zaobísť bez vydierania a vykorisťovania. Pred rozpútaním občianskej vojny Syria patrila medzi najväčších hostiteľov utečencov vo svete. Sýria spolu s Líbyou chránili Európu pred masami utečencov. Agresívnou politikou „demokratického“ Západu sa tento „štít“ stratil. A teraz sa môžeme dočítať, že EÚ uvoľnila pre Turecko na pomoc s utečencami 3,- miliardy eur, pričom to budú peniaze daňových poplatníkov vrátane obyvateľov Slovenska.

Ukazuje sa, že idea boja proti medzinárodnému terorizmu má svoje jasné ciele, ktoré majú slúžiť potrebám politiky USA a globálnej elite, pričom na straty bežných ľudí sa neprihliada. Táto idea je podriadená konečnému cieľu globalizácie a preto má už aj svoje výsledky. Začala sa a bude pokračovať veľká politická operácia globálneho Západu: ilegálna imigrácia, ktorá sa mení na úplne legálnu migráciu. Podľa T. Barnetta, bývalého poradcu ministra obrany USA, konečným cieľom globalizácie je homogenizácia všetkých štátov na zemeguli. Tejto homogenizácií sa má dosiahnuť zmiešaním rás s cieľom vzniku svetlej hnedej rasy v Európe. Je tu aj jeho upozornenie, že nepriateľov tejto globalizácie zničia a kritikov zabijú. Aj bývalý prezident Francúzska N. Sarkózy si myslí, že je potrebné prijať výzvu rasového miešania, pretože Európa nemôže konať inakšie.

Jedným z cieľov naplnenia idey boja proti medzinárodnému terorizmu je aj postupné obmedzovanie slobôd občanov a oslabovanie demokracie, na strane druhej posilňovanie postavenia represívnych zložiek. Tento cieľ za začal v praxi napĺňať a z územia USA vstúpil už aj na územie Európy. Nejde o cieľ Islamského štátu, ale o cieľ „demokratického“ Západu, v ktorom každý štát jednotlivo a v jednote s ostatnými prijíma antiteroristické zákony a vysvetľuje to potrebou ochrany života svojich občanov. Aby sa verilo tejto rozprávke, propaganda dostatočne jasne vyvoláva strach z terorizmu.

Represívne zložky štátu v týchto dňoch získavajú verejný priestor pre svoje nácviky organizované za účelom hľadania teroristov a postupne sa vyrieši aj otázka, ako sa bude ovládať súkromný priestor občanov. Príkladom pre celú Európu je Belgicko, ktoré uzatvorilo verejnú dopravu, poslalo do ulíc armádu, uzatvorilo školy, obmedzilo pohyb, slobodu prejavu, zapečatilo hranice, zaviedlo preventívne proti zločinecké opatrenia a obyvateľov naviedlo na „chlpatý boj za slobodu“ – aby na sociálnych sieťach neboli poskytované informácie o tom, čo tieto zložky v teréne robia, ale namiesto toho nech radšej umiestňujú fotografie svojich mačiek.

To, že „demokratický“ Západ na čele s USA potrebuje vojnu s terorizmom, to súvisí s jeho politickými zámermi, ktoré vôbec nie sú demokratické, pretože ani nie sú výrazom demokratického spravovania spoločnosti. Posilňovanie kontroly spoločnosti cez vyvolávanie strachu z terorizmu je absurdným výsledkom naplňovania idey boja proti medzinárodnému terorizmu. Psychologické účinky boja proti terorizmu sú v podstate dva: udržanie strachu z teroristov a zvykanie si obyvateľstva na represívne aktivity represívnych zložiek.

Moja poznámka zo súčasnosti: vtedy som ešte nemohol tušiť, že po boji proti terorizmu sa psychologické účinky neskôr uplatnili (od roku 2020) v rámci globálneho boja proti koronavírusu.

Spomínal som, že dôsledkom sociologického relativizmu je vyprázdňovanie obsahu politiky na národnej úrovni. V prípade boja proti terorizmu vyprázdňovanie absentuje a vlády majú voľnú ruku dôsledne nájsť efektívne spôsoby potlačovania terorizmu. potlačovaním sa zároveň posilňuje úloha represívnych zložiek v spoločnosti. „Demokratický“ Západ postupuje veľmi rafinovane, pretože celé politické vedenie postupuje jednotne: strach z Ruska má oprávňovať aktivizovať sily NATO a zabezpečiť ďalšie základne na čiare dotyku s Ruskom a strach z teroristov má zabezpečiť, aby občania sami pochopili potrebu obmedzovať ich slobodu. Takýto iracionalizmus, ktorého ste, pán prezident, prívržencom, Európe a jej obyvateľom škodí.

V súčasnosti už existuje dostatočné množstvo dôvodov k tomu, aby idea boja proti terorizmu bola vyňatá z režimu ochrany proti kritike a mohla byť z rôznych kritických pohľadov a nových konceptov konfrontovaná v záujme prijatia novej idey – idey na podporu mierových podmienok spolupráce medzi národmi. Táto idea už nebude založená na unipolárnom videní sveta, ale na multipolárnom videní sveta. A pri multipolárnom videní sveta sa ukáže jedna veľmi závažná okolnosť – nie je potrebné, aby Európa žila pod poručníctvom USA a mala strach z „agresívneho“ Ruska. Som znepokojený tým, ako politici Slovenska či EÚ spoločne s médiami vedú debaty a informačnú kampaň o terorizme, ktorými v konečnom dôsledku verejnosť iba zavadzajú, pretože zakrýva sa podstata problému. Dovolím si preto iba pripomenúť vtomto prípade názor ruského analytika pána Pjakina na medzinárodný terorizmus.

Podľa pána Pjakina medzinárodný terorizmus v podstate ani neexistuje. Dôležité je uvedomiť si, že je plodom konkrétnych tajných služieb konkrétneho štátu, čiže v mojom ponímaní, je plodom samotnej politiky štátu. Medzinárodný terorizmus je medzinárodným iba preto, že je používaný v systéme politiky a medzinárodných vzťahov. Je preto potrebné sa vzdať terorizmu ako prostriedku realizácie medzinárodných vzťahov. Ak sa to nevyrieši, tak medzinárodný terorizmus nevymizne. Ja s takýmto poňatím podstaty terorizmu súhlasím, pretože zodpovedá aj tomu, čo som už tvrdil, že ideu boja proti terorizmu je potrebné nahradiť ideou na podporu mierových podmienok spolupráce medzi národmi. Pán Pjakin sa v charakteristike určite nemýli, pretože tá vyplýva z toho, ako bol boj proti terorizmu zakomponovaný v USA do jeho vnútornej a zahraničnej politiky.

Môžem iba konštatovať , že boj jednotlivých krajín demokratického Západu a EÚ proti terorizmu je v skutočnosti iba hrou na nesprávnom ihrisku a nesprávnymi prostriedkami. To preto, aby sa boj proti terorizmu neskončil, čo znamená, že Západ nemá a nebude mať záujem vzdať sa terorizmu ako prostriedku realizácie medzinárodných vzťahov. Slovensko v tomto nekonečnom boji sa správa ako „hlúpy“ Jano. V politike Slovenska sa síce terorizmus nepoužíva ako prostriedok medzinárodných vzťahov, čo je chválitebné, ale na strane druhej sa vláda SR rozhodla tvrdo bojovať proti terorizmu. Vláda je presvedčená, že viacej policajtov v uliciach, viacej zbraňových systémov a viacej paragrafov pomôže zvládnuť boj proti terorizmu.

Predseda vlády SR je presvedčený, že nemáme ignorovať bezpečnostné rizika spojené s migračnou vlnou. Vraj treba chrániť životy ľudí, bezpečnosť Slovenska a celej Európskej únie. Etika ho v tomto prípade nezaujíma. V tomto prípade je potrebné v niečom predsedu vlády SR doplniť. Bezpečnostné rizika nevznikajú iba s migračnou vlnou, ale môžu byť alebo sú zakódované už v samotnej idey boja proti medzinárodnému terorizmu. Nie je tajomstvom, že tvorcom tejto idey je svetová veľmoc – USA. Každá krajina, ktorá prevzala tuto ideu do svojej politiky, môže počítať s určitým bezpečnostným rizikom. Hlúposť samotného Slovenska je iba v tom, že vedome podporujú takúto ideu. A idea boja proti medzinárodnému terorizmu je už zo svojho zámeru jasne konfrontačná a od roku 2001 dosiahla veľa tragických výsledkov. Pokiaľ ide o etiku, tak politická etika má veľmi prísne kritéria, podľa ktorých je možné posudzovať správanie sa politikov a hodnotenie toho, čo robia.

Spôsob, akým v EÚ a jednotlivých krajinách organizujeme boj proti terorizmu, je spôsobom neefektívnym, je spôsobom, ktorý odvádza pozornosť od podstaty problémy, odvádza pozornosť verejnosti od toho, aby si osvojila túto problematiku tak, že jej bude rozumieť. Politici Západu konajú v rozpore s tým, čo je potrebné zásadného v boji proti terorizmu riešiť. Tým zásadným je požiadavka vzdať sa medzinárodného terorizmu ako prostriedku riešenia medzinárodných vzťahov. Na túto požiadavku žiadny politik a žiadna vláda v krajinách EÚ nie je zameraná. Žiadna vláda nemá záujem otvorene o tom svojim občanom hovoriť, pretože nemá záujem, aby občania pochopili, že bojovať proti terorizmu, znamená v prvom rade bojovať za mier, za mierovú spoluprácu národov žijúcich na našej planéte.

Z hľadiska politickej etiky politici Západu nekonajú morálne správne, pretože nevstupujú v politike do konfliktov, v rámci ktorých sa má vyriešiť, prečo je potrebné ďalej a bez zamyslenia sa podporovať ideu boja proti medzinárodnému terorizmu, prečo je potrebné podporovať konfrontačnú politiku Západu s Ruskom a nie mierové spolunažívanie národov. Vyhýbanie sa konfliktom v rámci politických štruktúr EÚ a NATO je výsledkom toho, že Európa je pod poručníctvom USA, preto sa u politikov EÚ a členských krajín nemôžu rozvinúť také politické cnosti ako politická múdrosť, politická statočnosť, umiernenosť v užívaní moci, svedomie, spravodlivosť. Pre politické režimy založené na demokratickom právnom štáte je neprirodzené, ak sa kvôli poručníctvu vyhýbanie konfliktom medzi aktérmi politiky ( aj medzinárodnej ) berie ako pravidlo vzťahov potvrdzujúcich jednotu.

Náš premiér zdôraznil pravidlo absencie konfliktu v politike veľmi jasne: Slovensko nepôjde proti jednote takých organizácií ako je EÚ a NATO, čo chápem tak, že politická statočnosť ako schopnosť vstupovať do konfliktov, schopnosť presadiť sa či klásť v určitých medzných situáciách odpor, to nebude patriť do nutnej výbavy politika, ktorý zastupuje Slovensko v medzinárodných štruktúrach. Strata tejto cnosti sa potom prenáša ako reťazová reakcia do pracovných pozícií všetkých ďalších persón zúčastňujúcich sa na plnení úloh vládnej politiky.

Zvyčajne v argumentačnej rovine politikov Západu sa používa slovné spojenie, že sme za také hodnoty ako sú sloboda a demokracia. To je už zaužívaná mantra, pretože aj sloboda a demokracia sa začala demontovať nie teroristami, ale vlastnými elitami zo Západu, pričom aj samotná demontáž sa zdôvodňuje okrem iného aj potrebou boja proti terorizmu. Dovolím si trošku upraviť zaužívanú mantru Západu na takéto poňatie cieľových hodnôt politiky ako je: MIER, SLOBODA, SPRAVODLIVOSŤ. Neviem, či ste si všimol, pán prezident, ale v rámci „demokratického“ Západu vypadla z „hľadáčika“ vo vzťahu k vonkajšiemu svetu taká cieľová hodnota, ako je MIER.

Práve túto cieľovú hodnotu nahradila idea boja proti medzinárodnému terorizmu. Ak má byť mier udržateľný, musí byť spájaný so slobodou a spravodlivosťou, preto si nemôžeme dovoľovať zakladať rôzne konflikty, viesť vojny, zakladať a podporovať teroristov či udržiavať niektoré krajiny v režime vykorisťovania a drancovania. Ak cieľovú hodnotu politiky MIER zrušili svojou politikou USA, tak potom si zabezpečili, aby toto zrušenie bolo uznané aj v Európe v rámci EÚ a zároveň aj NATO. Zrušením cieľovej hodnoty politiky MIER sa zároveň rušia aj ďalšie cieľové hodnoty ako SLOBODA a SPRAVODLIVOSŤ, pretože vzájomne súvisia.

Z hľadiska politickej etiky zrušenie uvedenej cieľovej hodnoty súvisí s tým, že absentuje cnosť umiernenosti v politike. Existujú krajiny „demokratického“ Západu na čele s USA, ktoré výlučne sledujú v oblasti moci, svojho blahobytu a ďalšieho pokroku iba svoje záujmy a ciele, pričom vôbec dostatočne nedbajú na potrebnosť a povinnosť spravodlivej medzinárodnej spolupráce a solidarity v prospech všetkých národov sveta. Veľkou devízou Slovenska je to, že sa nikdy nepodieľalo na zrušení cieľovej hodnoty politiky MIER, že v jeho prípade neabsentuje cnosť umiernenosti z hľadiska vlastných cieľov, avšak o to horlivejšie podporuje v „praktickom boji proti mieru“ niektoré krajiny Západu na čele s USA. Určitý príklad tejto podpory je vidieť aj v tom, ako vláda SR rýchlo pripravila balíček protiteroristických opatrení ako priamu reakciu na tragické udalosti vo Francúzsku, hoci na Slovensku tento problém nevznikol. A príkladom je aj to, ako horlivo podporujete NATO a jeho politiku zakladania nových vojenských základní na východe Európy.

Vstúpiť v priestore „demokratického“ Západu do sporu, aby sa cieľová hodnota politiky MIER stala plne rešpektovanou hodnotou a aby na tejto hodnote bolo založené konanie politikov a všetkých dôležitých organizácií a inštitúcií, to je požiadavka a poslanie na politikov, z ktorej sa nemôžu vyvliecť a vyhovárať donekonečna. Byť pod poručníctvom USA si naliehavo vyžaduje riešenie a toto riešenie nie je možné bez toho, aby politici „demokratického“ Západu nevstúpili do politického konfliktu. Budú mať súčasní politici takýto záujem, keď ho doteraz nikdy neprejavili a nepraktizovali?

Môže byť, že každý z nich nemá s rozhodovaním sa žiadny problém, ak napríklad jeho individuálne svedomie je úplne zlučiteľné s tým, aby poručníctvo USA bolo zachované a ak do svojej funkcie bol „delegovaný“ administratívou USA, resp. globálnej elity. V každom prípade môže platiť, že pre súčasných politikov nie je vhodné, aby sa verejnosti nastoľoval problém cieľovej hodnoty politiky MIER vo vzťahu „demokratického“ Západu k vonkajšiemu svetu, aby sa verejnosť aktivizovala nie strachom z terorizmu, ale bojom za mier a mierovú spoluprácu medzi národmi.

V rámci boja proti terorizmu si všimnime, čo sa deje na úrovni štátu či v rámci spoločnosti. Posilňujú sa iba také inštitúcie a inštitúty, ktoré majú represívny charakter. Tento represívny charakter vedie k tomu, že verejnosť sa má zmieriť s určitými obmedzeniami, že verejnosť má niečo strpieť, že verejnosť má byť poslušná. Nie náhodou sa krátko po teroristickej akcií vo Francúzsku zrealizoval prieskum verejnej mienky, aby ešte „za horúca“ boli získané dobre výsledky od opýtaných. A výsledky boli dosiahnuté k veľkému uspokojeniu politikov. Vraj 91 % opýtaných schvaľovalo predlženie výnimočného stavu, 86 % súhlasí s vytvorením národnej gardy a 95 % je za zvýšenie početného stavu represívnych zložiek.

Dobrý politický poriadok spoločnosti sa tak v určitom smere môže začať narúšať práve v neprospech verejnosti. Keďže sa cieľová hodnota politiky MIER vytratila a náprava zatiaľ neprichádza a je v nedohľadne, znamená to, že sa verejnosť nemôže spoliehať na dobrú vôľu politikov, že budú dodržiavať pravidlá múdreho užívania moci. Demokratický právny štát by mal mať v svojej pôsobnosti aj také inštitúcie, ktoré budú pomáhať verejnosti kontrolovať štátnu moc, kritizovať túto moc, navrhovať, ako ju v prípade potreby obmedziť alebo rozdeliť. Verejnosť nič také na svojej strane nemá, ak len do toho nepočítame protestné zhromaždenia na verejnosti či internet.

VI.

Pán prezident, ak by ste sa rozhodol zmeniť svoj morálny postoj k tomu, o čom v liste píšem, budete mať pred sebou veľmi významné poslanie, nie ľahké a nie krátkodobé. Bude si to vyžadovať z Vašej strany v zmysle politickej etiky osvojiť si najmä politickú múdrosť, statočnosť, princípy múdreho užívania moci, otázky spravodlivosti. Bude si to vyžadovať, aby ste vôkol seba mal taký kolektív ľudí, ktorý bude mať záujem pod Vašim vedením pripraviť v postupných krokoch všetky potrebné aktivity a politické procesy a ktorý dokáže slobodne posudzovať rôzne politické súvislosti na národnej a medzinárodnej úrovni.

Do konfrontovania obidvoch videní sveta je možné z pozície prezidentského úradu zapojiť odborníkov z rôznych oblasti spoločenského a politického života, občianskych aktivistov a podobne, aby sa mohli pripraviť rôzne hypotézy, základné teoretické východiska pre obidva videnia sveta, štúdie, aby sa sústredili informácie o tom, ako je táto problematika rozpracovaná vo svete. Z môjho pohľadu transatlantický model „demokratického“ Západu založeného na unipolárnom videní sveta je potrebné aktualizovať na taký model „demokratického“ Západu, ktorý bude založený na multipolárnom videní sveta.

Príležitosť k tejto zmene má iba Európa, pretože USA sa z vlastnej iniciatívy nebudú hrnúť k tomu, aby podkopali svoje svetovládne ambície. A naša Európa bude mať šancu iba vtedy, ak požiadavka na zmenu bude vychádzať z úrovne národného štátu ako členskej krajiny EU. Ak sa konfrontovanie unipolárneho a multipolárneho videnia sveta pripraví a zrealizujú sa otvorené, rozumné a kritické verejné diskusie všetkých účastníkov konfrontácie, bude možné v základnej schéme určiť silné a slabé stránky každého z nich a bude možné to potom dať na celospoločenskú diskusiu.

Iba ak naša spoločnosť dokáže z rozumných dôvodov prijať model „demokratického“ Západu založeného na princípe multipolárneho videnia sveta bez poručníctva USA, potom sa nám postupne ukážu aj „horizonty“ toho, ako je potrebné reformovať napríklad EÚ, NATO, bankový systém, aká silná má byť zachovaná pozícia orgánov štátnej správy a samospráv, ako bude vyzerať zahraničná politika SR, ako sa môže reformovať OSN, ako sa bude organizovať spolupráca s USA, Ruskom a podobne.

Z pohľadu filozofa K. R. Poppera je teda potrebné vystaviť doterajšiu prax v oblasti zahraničnej politiky kritickej argumentácií a prehodnotiť rôzne Vaše ( či vládne ) autoritárske nápady a iracionálne postoje. Ako to vyplýva z potreby konfrontovania princípov videnia sveta, z Vašej strany je tu príležitosť rozvinúť intelektuálny styk a výkon s mnohými osobnosťami Slovenska. Dôležité bude uznať etické hľadisko kritického racionalizmu, v zmysle ktorého každý človek je hodnotou pre seba ako aj vo vzťahu k druhým, pretože je zdrojom možnosti kriticizmu. A na tom sa práve zakladá podľa K. R. Poppera racionálna jednota ľudstva. Iba cez rešpektovanie a uplatnenie takto naznačenej racionálnej jednoty ľudstva je možné zvládnuť mimoriadne ťažkú úlohu dostať sa spod jarma poručníctva USA a rozvinúť zahraničnú politiku Slovenska a Európy na princípe multipolárneho videnia sveta, v rámci ktorého práve Európa sa stane rovnoprávnym partnerom USA a rovnako aj Ruska a to všetko na mierových základoch.

Naznačil som Vám, že kritický racionalizmus môžete prijať za svoj postoj, ktorý môžete v svojom úrade presadzovať, pretože kritický racionalizmus je v skutočnosti životným postojom, stratégiou života, hľadaním lepšieho sveta a nie je bezobsažnou filozofiou. Zmena postoja bude iba Vašim morálnym rozhodnutím, ale bude potrebná čo najskôr, pretože od tejto zmeny sa začne odvíjať čas na zrealizovanie zásadných zmien v zahraničnej politike Slovenska a možno aj Európy. Mate pred sebou časť tohto a ešte celé druhé volebné obdobie, ale po zmene Vášho postoja ( na vnútornej úrovni ) bude potrebné robiť aj určité praktické kroky, ktoré vyplývajú z doteraz uplatňovaného a rozbehnutého transatlantického modelu „demokratického“ Západu založeného na unipolárnom videní sveta. Dovolím si uviesť niekoľko potrebných praktických krokov:

  1. Zastaviť úsilie zabezpečiť trvalú prítomnosť vojsk NATO na našom území a na východnom krídle NATO.

  2. Požadovať zrušenie sankcií voči Ruskej federácií.

  3. Požadovať od vlády SR, aby sa na Slovensku začalo otvorene a vecne hovoriť o pripravovanej dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, a aby sa celospoločenská diskusia vhodným spôsobom uzatvorila. Momentálne to platí pre dohodu CETA, uzatvorenú medzi EÚ a Kanadou.

  4. Požadovať od vlády SR, aby svoj boj proti kvótam na rozdelenie utečencov rozšírila o požiadavku na zastavenie masovej imigrácie utečencov do Európy k určitému termínu.

  5. Požadovať od vlády SR, aby inštitúciám a organizáciám EÚ predložila politickú rezolúciu, ktorá bude od predstaviteľov štátnej moci na Ukrajine požadovať jednostranné zastavenie všetkých vojenských operácií na východe Ukrajiny a stiahnutie všetkých vojenských síl a žoldnierov bojujúcich na strane štátnej moci do vojenských útvarov a mimo územia Ukrajiny.

  6. V rámci prezidentského úradu schváliť obsahovo-organizačné opatrenia, v zmysle ktorých bude možné pripraviť a zrealizovať konfrontovanie unipolárneho a multipolárneho videnia sveta a prijatie návrhov záverov, ktoré bude možné implementovať v oblasti zahraničnej politiky.

  7. Požadovať od vlády SR, aby v zmysle Ústavy SR bola zrušená politika boja proti extrémizmu a aby prijala všetky potrebné opatrenia k tomu, aby občania mali možnosť uplatniť svoje právo na účasť na správe veci verejných.

  8. Požadovať od vlády SR, aby v spoločnosti bola otvorená celonárodná diskusia k téme reformy EÚ a jej ďalšieho smerovania, rovnako ako aj k nášmu členstvu v NATO.

„Demokratický“ Západ skôr či neskôr potrebuje sa zobudiť zo svojho dogmatického spánku. Žijeme v dobe, v ktorej sa aj samotná kritika musela zároveň s vyprázdňovaním demokracie podriadiť cieľom globalizácie a globálnych elít. A to je to, čo sa v skutočnosti nemalo na „demokratickom“ Západe stať. Ak by som mal parafrázovať I. Kanta, tak dovolím si pripomenúť, že musí prísť doba, ktorá bude dobou ozajstnej kritiky, ktorej sa musí všetko podriadiť. To, čo sa bude chcieť vyhnúť kritike, si nemôže podľa I. Kanta nárokovať na úprimnú úctu zo strany rozumu. Dovolím si I. Kanta doplniť v tom, že si nemôže nárokovať ani právo na svoju ďalšiu existenciu za rovnakých podmienok, ak chce aj naďalej sa uchádzať o dôveru verejnosti pre svoje služby.

Aby nastala doba ozajstnej kritiky na „demokratickom“ Západe, musí sa spoločenský poriadok krajiny ako demokratický právny štát usilovať rešpektovať slobodu každej ľudskej bytosti a jej úsilie o odvahu, musí tento poriadok vytvárať podmienky pre interpersonálnu prácu medzi verejnosťou a v politickom prostredí. Dávam teraz do pozornosti slovné spojenie „vyhýbať sa kritike“. Takéto označenie je dokonca vlastné demokratickému Západu, pretože politici vedome kalkulujú s tým, čo nie je vhodné, aby bolo predmetom kritiky, respektíve ignorujú aj samotnú kritiku. Môžem uviesť čerstvý príklad, ktorý z môjho pohľadu je veľmi dôležitý.

Posledné dva teroristické útoky v Paríži sa svetovej verejnosti prezentujú ako nečakané tragické udalosti, ktoré zasiahli nevinných ľudí. Pozornosť verejnosti je sústreďovaná k vyjadreniam ľútosti a sústrasti zo smrti nevinných ľudí, na reportáže z hľadania či likvidácie teroristov, na posilňovanie represívnych zložiek štátu. Lenže vždy je tu niekto, kto sa vyhol kritike. A tým politickým subjektom, ktorý sa vyhol kritike, je vláda a prezident Francúzska. Štátna moc Francúzska robí zvyčajne takú politiku, ktorá núti teroristov zaoberať sa určitou „odplatou“ Francúzom. Na túto myšlienku média verejnosť neupozornia. Prijímajú sa iba represívne opatrenia: antiteroristický zákon, zákon o zbere informácií, vyhlásenie výnimočného stavu, predvádzanie sa represívnych zložiek štátu na verejnosti. Verejnosť si nemôže uvedomiť, že podstatné môže byť to, aby sa opatrenia k náprave prijímali vo vzťahu k tomu, kto sa kritike vyhýba – a to je štátna moc. Z tohto dôvodu sa verejná kritika mala obrátiť k predstaviteľom štátu, aby žiadala dosiahnuť určité zmeny v politike vlády.

Francúzsko si 27.11.2015 uctilo obete teroristických útokov z 13.novembra. Na pietnom akte v Paríži prezident F. Hollande sľúbil, že jeho krajina spraví všetko pre to, aby zničila armádu fanatikov zodpovedných za zločiny. V celej krajine vraj bolo cítiť prejavy solidarity a vlastenectva. Uznávam, že všetko v tento deň bolo v Paríži tak, ako to opisujú média. A ako predtým, ani teraz sa neudialo to, čo je podstatné pre riešenie problému eliminácie terorizmu v spoločnosti. Verejnosť vie prejaviť solidaritu a vlastenectvo, ak sa také niečo tragického v krajine stane. Verejnosť vie si vypočuť prísľub o náprave a to je všetko ! Produktívna sila verejnosti sa v takýchto momentoch , momentoch silnej piety iba napne ako tetiva a potom sa vráti do polohy pokoja. Nie je kto založiť šíp a vystreliť správnym smerom na cieľ. Nie je kto povedať na plné ústa verejnosti, že nech si polícia hľadá vykonávateľov teroru, ale verejnosti je potrebné sa zamerať na oblasť politiky a politikov, aby sa odhalilo, čo sa vskutočnosti sFrancúzskom deje.

 

A našlo by sa dostatok faktov o tom, prečo cez teror je potrebné Francúzsku dať odplatu. Politici Francúzska na čele s prezidentom sa vyhýbajú kritike súvisiacej s terorizmom, pretože práve u nich môže byť „genetický kód“, od ktorého sa terorizmus rozrastá a umierajú nevinní ľudia. Predstaviteľ Sýrie ( na veľvyslanectve ) v Prahe priznal, že niektorým vodcom západných štátov, ako napríklad Francúzska a Veľkej Británie, ide len o peniaze, ropu, lukratívne kontrakty a ovládnutie ekonomiky iných krajín. Objavila sa aj správa, že Sýria ponúkla Francúzsku mená tých teroristov, ktorí pricestovali do Sýrie bojovať na strane Islamského štátu a iných teroristických skupín, avšak bývalý francúzsky premiér ponuku Sýrie odmietol. Existujú aj rôzne a pomerne jasné indície o tom, že Francúzsko sa prepadlo do úlohy žoldnierskeho štátu nadnárodných korporácií, že Francúzsko je teroristickým štátom prinajmenšom už niekoľko rokov. Zaujímavé by bolo sledovať aktivity vlády niekoľko desiatok hodín pred teroristickým útokom, aby sme si všimli, či vláda niečo tušila.

Ale prečo verejnosť vyňala politiku a politikov z kritiky, keď má mať na svojej strane politické strany a zákonodarný zbor? Odpoveď na túto otázku je možné hľadať. Možno preto, že politické strany a zákonodarný zbor vytvorili taký systém práce parlamentnej demokracie, ktorý už nie je efektívny, pretože sa v tichosti a tajnosti podriaďuje záujmom globálnej elity, nadnárodným korporáciám ako taký nemá záujem, aby oblasť zahraničnej politiky sa stala predmetom otvorenej kritickej diskusie, teoretických analýz a rozborov a aby verejnosť mohla mať svoj vplyv na rozhodovanie politikov. Ak by to tak bolo, potom by išlo o zlyhanie parlamentnej demokracie vo Francúzsku, ktoré sa však nerieši. A ani nemôže, pretože vládni činitelia, ktorí môžu byť namočení v štátnom terorizme, presmerujú pozornosť verejnosti na boj proti terorizmu a nie na riešenie systémových nedostatkov parlamentnej demokracie.

Môže to byť na prvý pohľad veľmi jednoduché. Živnou pôdou, z ktorej vyrastá vo Francúzsku aktívny terorizmus, môže byť politika a otvorené či skryté aktivity najvyšších predstaviteľov krajiny. V tejto oblasti je potrebné sledovať, čo sa deje a práve možnosť sledovania môže byť problémom, ktorý si spoločnosť nevyriešila. Francúzsko tak môže byť príkladom, že v politike „demokratického“ Západu sa zahniezdilo absurdno. Vznikol nepomer medzi tým, čo sa v skutočnosti v politike deje v neprospech verejnosti a tým, aké prostriedky sa prijímajú na riešenie problému ( napríklad terorizmu ) vraj v prospech verejnosti. Pod vedením prezidenta krajiny sa absurdno ( nepomer ) konzervuje, ostáva, je to určitý dištanc, zásluhou ktorého verejnosť nebude vzdorovať ( aby sa zobudila spravodlivosť ), ale príjme z rúk tvorcov absurdna prísľub, že teror bude potrestaný, teda bude potrestaná tá časť terorizmu, ktorý je zastúpený jeho výkonnou zložkou.

Absurdno škodí verejnosti, škodí krajine a slobode jej jednotlivcov, pretože si žiada od každého jednotlivca, aby akceptoval vraj v jeho prospech ďalšie obmedzenia slobody v mene víťazstva nad terorizmom. A tak sa všetko deje ako v správnej rozprávke. Vyhlásenie výnimočného stavu je na určitú dobu, represívne zložky nemusia mať povolenie súdu k domovej prehliadke a bude sa porušovať aj Európska konvencia ľudských práv. Obmedzenie slobody na celý priestor krajiny znamená v určitom zmysle nastavenie kolektívnej viny za niečo, čo verejnosť nespáchala – nemá podiel na založení terorizmu a na jeho útokoch.

VII.

Dovolil som si Vám, pán prezident, pripomenúť filozofiu kritického racionalizmu. Toto pripomenutie som si zvolil preto, že sa v poslednom období v oblasti zahraničnej politiky nakopilo v Európe a u nás na Slovensku veľa problémov. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že sme stratili schopnosť orientovať sa v ľudskom svete a využívať k tejto orientácií rozum či racionálny postoj. Nakopenie problémov však nevieme v priestore Európy ľudský a pokojnou cestou riešiť, pretože mnohé z nich súvisia s politický nežiaducim javom pre priestor Európy – žijeme pod silným poručníctvom USA, oddali sme sa tomuto modernému „otroctvu“, prispôsobili sme sa poručníctvu a vykonávame všetky „rozkazy“, ktoré vychádzajú od administratívy USA či globálnej elity. Dali sme sa zotročiť ideou unipolárneho videnia sveta a ideou boja proti medzinárodnému terorizmu, uverili sme, že EÚ je ten najlepší projekt pre život obyvateľov SR a Bruselu postupne odovzdávame moc v presvedčení, že tam sa robí poctivá politika a tým sme sa stali neslobodnými a nesvojprávnymi. A z toho nám potom vyrástla neschopnosť a zbabelosť či strata odvahy uplatňovať v politike svoj vlastný rozum autonómne a slobodne.

Rad hovoríte o slobode a preto v prvom rade je dôležité, aby ste v rámci svojho programu intelektuálnej výchovy či sebazáchovy v záujme naplnenia svojho poslania prezidenta našiel vhodný spôsob, ako budete svoj rozum používať autonómne a slobodne. V tom spočíva aj význam Vášho sľubu ako prezidenta Slovenskej republiky. Pripomenul som Vám, že racionalistický postoj, typický pre „demokratický“ Západ, začal byť ohrozovaný takou politickou praxou politikov Západu vrátane Vás, ktorá nie je v záujme obyvateľstva Európy a ktorá podporuje, aby sa do popredia dostavali niektoré nežiaduce črty iracionalizmu.

Filozof K. R. Popper používal termín racionalizmus práve v tom zmysle, aby presne naznačil postoj, ktorým je možné riešiť problémy – apelom na rozum a skúsenosť než apelom na emócie a vášne. Podľa filozofa racionalizmus si osvojíme len s postojom, že sme pripravení načúvať kritickej argumentácií a učiť sa zo skúsenosti. Dopracovať sa k takémuto postoju, to Vám, pán prezident, zo srdca prajem. Ak sa to podarí, bude to mať nielen pre Vás osobne, ale aj pre celé Slovensko veľký význam. V duchu filozofie K. R. Poppera nech sa Vám podarí zbaviť sa iracionalizmu ako intelektuálnej nemoci, ktorá je nebezpečnou chorobou pre svoj vplyv v oblasti spoločenského a politického myslenia.

Namiesto ideí unipolárneho videnia sveta a boja proti medzinárodnému terorizmu dôsledne si osvojte ideu racionalizmu a osvietenstva, ktoré tvoria akýsi základ filozofie kritického racionalizmu. Nové ideí Vám pomôžu nájsť si v prezidentskom úrade tú správnu cestu. Z pozície osvietenstva máme mať dostatok rozhodnosti a odvahy používať vlastný rozum. A rozhodnosť a odvaha patria aj do oblasti politickej statočnosti, ktorou sa zaoberá politická etika. Rozhodnosť a odvaha sú však potrebné k zásadným zmenám aj pre oblasť zahraničnej politiky. Môj príhovor je vlastne výzvou k novým činom pod heslom osvietenstva: „Maj odvahu používať svoj vlastný rozum !

 

Dušan Hirjak

 

 

 

 

 

 

 

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 237

Celkové hodnotenie: 15.44

Priemerná čítanosť: 933

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Polícia v prípade nájdenej mŕtvej ženy obvinila muža z vraždy

    0icon

    Polícia v prípade nájdenej mŕtvej ženy vo Veľkom Mederi v okrese Dunajská Streda obvinila 44-ročného muža z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Trnavská krajská polícia o…

    V rámci Programu Slovensko zaevidoval úrad pre rómske komunity už 1000 žiadostí o platbu

    0icon

    Bratislava 24. júla 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR - Jakub Kotian)   Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) zaevidoval v súvislosti s dotačnými výzvami a schválenými…

    Francúzske Alpy podmienečne potvrdili ako dejisko ZOH v roku 2030

    0icon

    Francúzske Alpy by mali hostiť zimné olympijské hry v roku 2030. Delegáti 142. zasadnutia MOV ich v stredu potvrdili ako dejisko hier zatiaľ iba podmienečne,…

    Tragédia pri Starej Ľubovni: vodič neprežil náraz do stromu

    0icon

    Stará Ľubovňa 24. júla 2024 (TASR/HSP/Foto:Facebook/Polícia SR - Prešovský kraj)   Dopravná nehoda, ku ktorej došlo v utorok (23. 7.) večer v smere od obce…

    Odborníci varujú seniorov: pozor na prehriatie!

    0icon

    Prehriatie je pre seniorov rovnako nebezpečné ako infarkt. Skomplikovať môže ochorenia srdcovocievneho i pľúcneho systému, obozretní musia byť i pacienti s cukrovkou a neurologickými chorobami.…

    Vo vodnej nádrži Bukovec našli telo muža nezvestného od pondelka

    0icon

    Telo nezvestného 35-ročného muža bez známok života našli v utorok (23. 7.) vo vodnej nádrži Bukovec pri Košiciach. Po mužovi, ktorý sa mal vo vode…

    Polícia preveruje bombovú hrozbu na súdoch po celom Slovensku

    0icon

    Polícia aktuálne preveruje bombovú hrozbu na slovenských súdoch. V ranných hodinách v čase približne o 6.46 h na linku 112 anonym oznámil, že na súde…

    LGBTi agenda má na Slovensku ďalšiu obeť!

    0icon

    Bratislava 24. júla 2024 (HSP/Foto:TASR - Michal Svítok)   A je to tu! Ďalší slovenský politik – dokonca bývalý poslanec Európskeho parlamentu - znevažuje inštitút tradičnej…

    Harrisová už útočí na Trumpa

    0icon

    Washington 24. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Evan Vucci, J. Scott Applewhite)   Kamala Harrisová vyzerá, že bude viesť volebnú kampaň na báze „policajt vs. zločinec“ Na svojom…

    Liberálni novinári sa zase dávajú do pozície vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov

    0icon

    Bratislava 24. júla 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook video)   Liberálne médiá si nenechajú pravdou pokaziť žiadny dobrý protivládny príbeh: „V snahe poškodiť vládu…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Gustáv Murín

    Milan Šupa

    Ivan Štubňa

    René Pavlík

    Marián Tkáč

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA