Keď kôň skape

Keď skapíňajúci kôň skape, nastane v prvom rade pokoj. Ticho. Nebude už nebezpečný. Spomenieme si, že mal svoje obdobia. Nádejného detstva, mladosti. Koľko úspechov dosiahol, keď bol plný sily, mal dostatok kvalitnej stravy, vody. Bola to radosť pozerať, ako sa tak preháňal a svaly mu ihrali…

Toľko slávy, radosti, slasti. Mohol letieť sťaby do nebies. Akoby mal šťastie. Za každých okolností. Vždy sa v konečnom dôsledku všetko usporiadalo tak, že vyšiel z každej šlamastiky, akoby nezničiteľný. Vždy sa objavil niekto, kto mu pomohol. Ale všetko má svoj koniec. Nič netrvá večne.

Posledné zášklby a je koniec. A hľa, obďaleč sa prizerá krásne žriebätko. Vyzerá to na ďalšieho borca – šťastlivca.