Mýtus o starých Slovákoch

Niekde v tatranských údoliach tisícročia pôsobí tajné bratstvo, ktorého úlohou je chrániť  Slovenskú zem a slovenskú identitu. Väčšinou pôsobí duchovne tak, že inšpiruje významné osobnosti slovenského národa.  Členovia tohto bratstva netúžia po sláve a publicite, a preto nevystupujú priamo na verejnosti. Teraz však robia výnimku, lebo usúdili, že Slovensko stojí pred zásadnou križovatkou svojich dejín.  Mojím prostredníctvom sa rozhodli zverejniť prastarý mýtus o Starých Slovákoch, ktorý obsahuje aj dôležité proroctvo bohyne o našej dobe.

Mohli by ste sa opýtať: Ak ide o tak dôležité posolstvo, prečo sa to deje na nejakom zastrčenom blogu a nie v slovenskej televízii alebo rozhlase? Je to možno preto, že slovenská televízia a rozhlas nie sú až také slovenské, ako by sa podľa mena mohli zdať, a preto by takéto posolstvo ani neprijali. Nič to, veď veľké veci sa môžu zrodiť aj v navonok skromnom prostredí. Nezabúdajme, že ani Ježiš sa nenarodil v paláci, ale v maštali.   

Kto má oči, nech vidí. Kto má uši, nech počuje… na deň Bohyne Matky.  

Toto je spomínaný starý mýtus:

Samotná bohyňa krásy, lásky a harmónie Lada zverila praotcovi všetkých Slovákov územie v strede Zeme- Stredozem, aby ho svojou prácou zveľadil a premenil ho na pozemskú záhradu, ktorá by bola odbleskom nebeskej záhrady. Toto územie však obývali mocní obri, ktorí ovládali čary a radi si pochutnali na ľudskej pečienke. Ak chcel praotec Slovák získať pre seba a svojich potomkov, starých Slovákov, túto od bohov zasľúbenú zem, musel sa najprv pomerať s obrami. Musel si svoju zem zaslúžiť v boji na život a na smrť.

Boj s obrami trval bez prestávky tri dni a tri noci. Praotec Slovák bojoval statočne, ale svojimi silami na obrov nestačil. Hoci umoril mnohých obrov, nakoniec, keď ho premohla únava, nad ním získali prevahu a zabili ho. Aby po ňom nezostala ani pamiatka, jeho telo rozsekali na tisíc kusov a porozhadzovali na štyri svetové strany.  Keď bohyňa Lada uvidela, že jej vyvolený praotec Slovák leží rozsekaný na mnoho kusov, uľútostilo sa jej ho a pretože s ním mala veľké plány, pozbierala so svojimi služobnicami labuťami kusy jeho tela zo zeme a priložila ich k sebe. Potom ich ponatierala masťou z byliniek, ktoré rástli v nebeskej záhrade. Slovákove údy sa zázračne zrástli a do jeho nozdier znovu vstúpil duch.  

Bohyňa pochopila, že žiadny človek nedokáže obrov svojimi silami poraziť. Preto dala praotcovi Slovákovi meč ukutý samotným Perúnom v nebeskej vyhni bleskami. Ten meč bol taký ostrý a pevný, že na jedno seknutie preťal tri siahy hrubú skalu. Dostal aj pancier z dračích šupín, ktorý ho činil nezraniteľným. Praotec Slovák bol predurčený k veľkým veciam, a preto musel mať aj veľké dary.

Keď obri uvideli znovu praotca Slováka, mysleli si najprv, že je to prízrak. Čoskoro však pocítili ostrosť jeho meča. Obor za obrom padal mŕtvy k zemi. Keď pochopili, že ho hrubou silou nepremôžu, rozpútali ako mocní mágovia ničivé prírodné sily. Zem sa začala triasť, zatmelo sa a z oblohy začali padať kamene. Praotec Slovák odrážal kamene Perúnovým mečom a keď nestihol nejaký kameň odraziť, tak mu pomohla bohyňa Lada, ktorá neustále bdela v jeho prítomnosti a ochraňovala ho.

Obri, proti ktorým bojoval praotec Slovák, dosahovali výšku až desať siah a boli schopní holými rukami vytrhnúť zo zeme strom štyristo pudov ťažký.

Obrom nepomohli ani čary a postupne jeden za druhým padali pod údermi Slovákovho meča. Aby ich nemohli temní bohovia oživiť, rozsekal ich praotec Slovák na tisíc kusov tak, ako to predtým urobili obri jemu.

Z rozsekaných tiel obrov vznikli hory, ktoré sa dnes volajú Tatry. Ich krv sa premenila na tečúce rieky, ktoré zavlažujú údolia hôr a z kvapiek potu, ktoré vyronili počas boja, sa stali liečivé pramene.  

Zo sĺz bohyne Lady, keď plakala nad osudom svojho chránenca, sa stali horské jazerá s kryštálovo čistou vodou.

Keď praotec Slovák odpočíval po ťažkom boji a vychutnával si pocit víťazstva, zjavila sa pred ním bohyňa ochrankyňa v celej svojej nádhere, odetá v žiarivom bielom rúchu a takto k nemu prehovorila:

„Urobím z teba a tvojich potomkov najbohatší ľud na svete. Budú vám patriť hory aj úrodné polia. Lesy oplývajúce zverou aj pasienky s bohatou pastvou pre stáda dobytka. Rieky a potoky s množstvom rýb aj liečivé pramene. Vo vašej zemi bude veľké množstvo zlata, striebra, medi aj železa. Budete mať všetkého nadostač, aby ste mohli šťastne žiť.

Ak mi ty a a tvoj ľud zostanete verní, budem vás vždy ochraňovať. Ak sa mi však spreneveríte, upadnete do tisícročnej poroby. Stratíte vládu nad svojou zemou. Budú vám vládnuť iní a tí sa zmocnia vášho bohatstva. Využijú ho vo svoj prospech a vy z neho nebudete mať nič. Prídete o všetko zlato, striebro a meď v slovenskej zemi. Budete pracovať na iných. Vo vašej zemi vám už nebude nič patriť. Stratíte aj to najcennejšie; meno a reč. Cudzí páni vám budú nanucovať svoje meno a svoju reč. Vy Slováci, ľudia Slova, zostanete nemí.

Neskôr vám budú vládnuť blázni a klamári, ktorí sa k svojim titulom dopracovali podvodom. Blázni sa stanú kráľmi a skutoční králi budú považovaní za bláznov. Ak však blázon, ktorý je stelesnením pochabosti a nerozumnosti riadi štát, potom ho vedie k zániku.

Na čele vášho štátu bude síce zvonku pekná, vnútorne však prázdna bábka, ktorá bude slúžiť cudzincom spoza oceánu. Vaši vládcovia vás budú zrádzať. Nebudú slúžiť vám, svojmu ľudu, ale budú sa podkladať pánom v cudzine a vrtieť sa okolo nich ako psy.“

Praotec  Slovák sklonil hlavu, lebo nedokázal vydržať žiaru, ktorá vychádzala z tváre bohyne. Potom sa jej opýtal:

„Ak by sa tak stalo, ako by mohol tvoj a môj ľud opäť získať slobodu? Vari sa tá kliatba nikdy neskončí?“

Bohyňa mu vznešeným hlasom odpovedala:

„Slováci, deti moje, utiekajte sa ku mne o pomoc a útechu a nezabúdajte, že ja som vždy s vami. Aj v najťažších skúškach vás držím za ruku a osušujem vaše slzy. Keď sa miera utrpenie Slovákov naplní, zošlem vám statočných rytierov, ktorí už nebudú bojovať mečom ako ty, ale slovom sa budú usilovať vyslobodiť slovenský ľud spod tisícročnej kliatby. Slzy, pot a preliata krv Slovákov sa premenia na milosť, ktorá bude tento ľud viesť k naplneniu jeho poslania. To sa v budúcnosti stane, lebo je to vôľa bohov.

Dajte pozor, aby ste sa nenechali falošnými prorokmi zatiahnuť do vojen. Vyvolila som si vás, lebo ste poslami mieru. Kto chce mier, nech šíri pokoj a dobrú vôľu. Ten, kto sa pripravuje na vojnu, bude mať vojnu. Mnohé ríše padnú, vy sa však nebojte, lebo ste pod mojou ochranou. “

Po týchto slovách sa bohyňa stratila. Zostalo po nej len trblietanie vo vzduchu. Odvtedy navštevovala praotca Slováka len v snoch, víziách a vnuknutiach, akoby mu niekto šepkal do ucha. Bolo to šepkanie bohyne Lady.

V tých časoch sa rod praotca Slováka veľmi rozmnožil. Starí Slováci boli ľudia slova a vďaka nim sa naučili hovoriť aj ostatní ľudia, ktorí sa dovtedy dorozumievali len posunkami, a preto ich volali aj Nemci. Ľudia, ktorí sa naučili hovoriť, sa potom spájali do väčších skupín a začali stavať veľkolepé stavby. To však viedlo k tomu, že rástla ich pýcha, lebo mali pocit, že sa nielen dokážu rovnať bohom, ale ich aj prekonajú. Aby bohovia potrestali ľudí za ich trúfalosť, vniesli medzi nich zmätok a svár tým, že pôvodne spoločné slová praotca Slováka rozdelili na mnoho navzájom nezrozumiteľných jazykov.

Praotec Slovák bol na zemi 800 rokov a naučil umeniu reči mnoho dovtedy nemých ľudí. Keď uplynul jeho čas, odobral sa do samoty tatranských údolí. Tam sa pripravoval na svoj odchod z tohto sveta. Čo sa s ním stalo, nie je presne známe. Jedni vravia, že videli bohyňu Ladu ako sa zniesla na svojom ohnivom voze a odviezla ho do neba, kde sa stal jedným z bohov, druhí vravia, že vystúpil na oblohu a premenil sa na hviezdu, iní zase, že sa v prestrojení vrátil medzi svoj ľud, starých Slovákov, a že hádam dodnes žije nepoznaný medzi Slovákmi a vyjaví svoju pravú totožnosť až vtedy, keď to bude najviac treba.

Toľko starobylý mýtus. Hoci tento mýtus je pozoruhodný sám osebe, jeho najdôležitejšou časťou sú nepochybne slová bohyne Lady. Je v nich obsiahnuté proroctvo, ale aj nádej pre nás Slovákov. Dnes je ťažké povedať, či ide o autentické slová bohyne, o formu náboženského zjavenia, ktoré mal pred mnohými tisícročiami praotec Slovák, alebo tieto slová vložil bohyni do úst jeden zo starých slovenských igricov, ktorý chcel zanechať posolstvo budúcim pokoleniam. Vylúčiť nemožno ani to, že tento mýtus o starých Slovákoch vytvorilo a uchovávalo spomínané bratstvo z tatranských údolí.