Pozor! Čo nosíme v hlavách, budeme čoskoro reálne prežívať!

S nepochopením a smútkom hľadia bytosti, ktoré tkajú náš osud, na neutešený vnútorný stav ľudstva, reprezentujúci jeho chcenie. Na základe neho sú totiž nútení tkať ľuďom osud, plný nešťastia.

S nepochopením a smútkom hľadia tkáči osudu na duchovný spánok ľudstva a na jeho odtrhnutie od harmonického života vo stvorení, žitého v súlade s prírodou a s prírodnými bytosťami. Žitého v súlade s ľudským svedomím a cítením. Žitého v súlade s poznaním pravého zmyslu života a v súlade s Vôľou Stvoriteľa.

Od tohto všetkého sú dnešní ľudia vnútorne i navonok na míle vzdialení, a na základe tohto ich nesprávneho vnútorného nastavenia osobnosti pre nich tkáči osudu nemôžu tkať nič iné, ako nešťastie. Už to formujú v jemnejšej úrovni v okolí každého jednotlivca, aby sa to napokon prejavilo aj čisto fyzicky a hmotne.

Nebude pred tým úniku! Ani keby sa niekto chcel skryť až na kraji sveta, v nejakej neobývanej oblasti, alebo keby zaliezol do atómového krytu, úplne všade nás nájde naše vlastné vnútro, ktoré sa pre nás stane realitou a prežívanou skutočnosťou. Čo sme si vnútorne nachystali, to na nás nakoniec zvonka doľahne.

Avšak za všetko to trpké, čo je pod tlakom Svetla už nachystané a zanedlho sa prejaví, budú ľudia obviňovať druhých. Ľudia nebudú chcieť pochopiť, že vonkajšie prežívanie, ktoré sa ich bude bolestne dotýkať, je dôsledkom ich vlastného vnútorného stavu, prejavujúceho sa absolútnym omylom v chápaní zmyslu života. Že je to zákonitým dôsledkom ich vlastného odklonu od Vôle Stvoriteľa i od svojho citu a svedomia.

Neschopnosť chápať tieto skutočnosti a ich podceňovanie bude ľuďom prinášať stále ťažšie a ťažšie prežívania. Budú na nich čoraz viacej doliehať a v nepochopení, o čo tu vlastne ide, to bude v ľuďoch vzbudzovať hnev a hrubé jednanie voči iným. Budú súdiť, prenasledovať a obviňovať blížnych, že oni za to môžu.

Ľudia nebudú chcieť za žiadnu cenu pochopiť, že ich prežívanie nespokojnosti, bolesti, zmaru a dezilúzie je len dôsledkom vnútorného stavu ich samotných. Že tlak Svetla a ruky tkáčov osudu prinášajú do prežívania každého človeka zákonité zrkadlenie jeho vlastného vnútorného stavu.

Takýmto spôsobom sa milióny ľudí dostanú do bludného kolotoča negatívneho myšlienkového stereotypu. Ten im bude v zrkadlení ich vlastného vnútra prinášať stále ťažšie a ťažšie prežívania, čo bude vyvolávať nárast hnevu a obviňovania iných. Takýto vnútorný postoj však bude prinášať ďalšie negatívne prežívania a bludný kruh otáčajúcej sa negativity bude stále pokračovať. A to buď dovtedy, kým to osobnosť človeka úplne nezničí, alebo dovtedy, kým sa človek nespamätá, neuvedomí si tieto skutočnosti a nevystúpi zo smrtiaceho bludného kruhu negativity.

Pochopiť, že sme uviazli v pasci svojho vlastného, nesprávneho spôsobu myslenia a nesprávneho prístupu k svetu, a dostať sa von z tejto pasce nebude také ľahké, pretože negatívne myšlienkové schémy sa nás budú stále snažiť sťahovať k sebe. Kto sa bude chcieť z toho vymaniť, bude to od neho vyžadovať ťažký vnútorný zápas. Bude to vyžadovať trvalú snahu o udržiavanie čistých myšlienok a radostného, dobrotivého, ústretového naladenie voči ľuďom i svetu.

Najsmutnejšie však je, že mnohí ľudia sú až tak duchovne vlažní a duchovne slabí, že jednoducho nedokážu vystúpiť z tohto bludného kolotoča a nedokážu sa trvalo vzchopiť k čistejšiemu prístupu k životu. Milióny ľudí budú musieť viesť naozaj ťažký vnútorný zápas o seba samých. Ťažký zápas o pretrhnutie reťazenia negativity a o oslobodenie svojej osobnosti.

A predsa, keď sa na celú vec pozrieme z druhej, z tej lepšej stránky, nie je to všetko vôbec až tak ťažké. Lebo hoci Svetlo Božie, vyvolávajúce očistu, bude na jednej strane tiesniť a zraňovať všetko nesprávne stojace vo stvorení, bude na druhej strane nebývalým spôsobom pomáhať každému pri jeho vážnej snahe o vnútornú očistu.

Treba pochopiť, že ak sa v našom vnútri nachádza príčina všetkého zlého, čo nás bude v očiste deptať, nachádza sa tam i možnosť zmeniť to. Nachádza sa tam možnosť zmierniť, alebo dokonca úplne odkloniť negatívny úder, už sformovaný rukami tkáčov osudu a pripravený nás zasiahnuť. Jedine my sami máme v rukách možnosť vlastnej záchrany, spočívajúcu vo vnútornej zmene k čistému a duchovne hodnotnému životu. Čím výraznejšia bude táto zmena, tým výraznejšie môžeme zoslabiť najtvrdšie údery osudu, alebo môžeme dokonca spôsobiť iba jeho symbolické rozuzlenie.

Vystúpenie z bludného kruhu negativity spočíva v obnovení duchovnej vnímavosti. Spočíva v tom, že dáme priestor nášmu duchovnému vnútru prejavovať sa vo všetkých chvíľach dňa. Že dáme v sebe priestor prirodzenej detskosti ducha, prejavujúcej sa čistou radosťou z bytia. Že dáme v sebe priestor čistej, radostnej dobrosrdečnosti a ústretovosti voči iným. Že dáme v sebe priestor cnostnému životu a dôvere v Božiu Lásku a Spravodlivosť, ktoré riadia všetko dianie vo stvorení. Že v sebe prebudíme odhodlanie vždy dobrotivo jednať s inými. Že dáme v sebe priestor rozvíjaniu poznania Vôle Stvoriteľa i poznania skutočného zmyslu nášho bytia. Že sa vždy prikloníme na stranu dobra, prostredníctvom svojho ušľachtilého a čistého prístupu ku všetkému, čo nás denne stretáva.

Hovorí sa: „Pomôž si sám človeče, aj Boh ti pomôže.“ Múdrosť tohto úslovia spočíva v tom, že prvý krok sám v sebe a sám za seba musí vždy urobiť človek samotný. Iba naše vlastné, vážne odhodlanie pre zmenu k čistejšiemu a lepšiemu nám môže otvoriť brány ku všetkým Božím pomociam, pretože pomoc zo Svetla nemôže nikdy prísť tam, kde k tomu človek nedá prvotný podnet v sebe samom. Len vtedy, keď sa začne v človeku jeho duch konečne správne hýbať, môže začať k nemu prúdiť požehnanie zo Svetla. A keby snáď mal na svojej novo započatej ceste k Svetlu aj tisíckrát padnúť, Svetlo mu vždy podá pomocnú ruku, pomôže mu znovu vstať a kráčať ďalej.

Na tejto našej ceste sú nesmierne cenné aj tie najmenšie a najnenápadnejšie prejavy pravého človečenstva, ako je povzbudenie iných dobrým slovom, ako je podpora správneho rozhodnutia blížneho, ako je radosť zo šťastia druhých a podobne. Toto všetko nie sú vôbec žiadne maličkosti, ale nesmierne cenné prejavy ducha na jeho ceste k Svetlu.

Toto je pravé duchovné bohatstvo! V tomto spočíva sila, schopná meniť svet k lepšiemu, a to prostredníctvom zmeny jednotlivca. Lebo zmena spoločnosti a sveta k lepšiemu vedie jedine cez vnútorné zjasnenie a zušľachtenie jednotlivcov.

Staňme sa preto konečne duchovnými! Čas k tomu dozrel, doba nás k tomu volá a nikto by nemal prepočuť jej naliehavé volanie. Volanie a výzvu k tomu, aby sme sa všade tam, kde sa nachádzame, stali nositeľmi ľudskej dôstojnosti a čistej ušľachtilosti vo všetkých prejavoch a formách, ktoré k tomu patria.