Niger – prevrat v chudobnej, bohatej krajine

Tento týždeň v Nigeri došlo k zvrhnutiu prezidenta Mohameda Bazouma i vlády, nigerská armáda uzatvorila hranice a prezvala moc, o zvrhnutí prezidenta informoval armádny veliteľ Amadou Abdramane. Západní predstavitelia vyjadrili podporu zvrhutému prezidentovi a požadovali jeho okamžité prepustenie, ale kto si už všíma ich vykrikovanie.

Možno si poviete že sa nás to na Slovensku netýka. Ale dianie i v odľahlej krajine Sahelu je dôležité pre Európu. V Nigeri od získania nezávislosti od Francúzska roku 1960 prebehli už štyri prevraty a niekoľko pokusov o puč. Niger je síce súčasťou regiónu Sahelu, ktorý patrí medzi najchudobnejšie regióny sveta, no v skutočnosti je to veľmi bohatý región, ak hovoríme o prírodných zdrojoch. V Nigeri sú totiž ložiská uránu, ropy, fosfátu i zlata. Niger je aktuálne siedmym najväčším producentom uránu na svete, napriek tomu je tam obrovská chudoba. Pýtate sa prečo? Vláda Nigeru podpísala dohodu s francúzskou štátnou spoločnosťou Areva, ktorá vlastní uránové bane, takže zisky putovali a putujú do Francúzska a veľmi pravdepodobne i do vreciek nigerských politkov, ktorí podpísali nevýhodú zmluvu s Francúzmi, štátna francúzska ťažobná spoločnosť okrem iného získala štedré zľavy na clách i daniach. Preto obyvatelia Nigeru tak „milujú“ Francúzsko a „svojich“ politkov. Novinár „The Times“ Danny Froston ohľadom ťažby uránu v Nigeri povedal: „Na Západe potrebujete celú hromadu povolení a certifikátov. V Nigeri stačí dať niekomu rýľ a dva doláre na deň a dolujete urán.“

Organizácia Greenpeace upozorňovala na zvýšenú radiáciu z rádioaktívneho spádu v oblasti ťažby uránu, čo však Francúzi popreli – francúzska ťažobná spoločnosť tam vlastní nemocnicu, kde poskytujú zdravotnú starostlivosť zadarmo (!) a o žiadnych ochoreniach vplyvom radiácie nevedia. V Nigeri boli objavené i bohaté náleziská zlata, ťažbou zlata sa v krajine živí 300 tisíc ľudí. Sú tu náleziská i vzácnych zemín, vzácnych kovov, a tu už do geopolitického súboja o nerastné bohatstvo Afriky vstupuje Čína, ktorá má najväčšie kapacity na spracovanie týchto kovov (sú to napríklad neodým, yterbium, ktoré sa využívajú pri výrobe harddiskov, laserov, mobilov, televízorov i rakiet…). Čínska politika „skrývania našich schopností“ a „vyčkávania na náš čas“ robí z Číny postupne dominantného hráča v Afrike – Čína v Afrike buduje železnice, infrakštruktúru, investuje do prístavov, stavia štadióny, sídla prezidentov… Okrem iného Čína už vlastní i rafinériu v Nigeri na spracovanie vlastnej nigerskej ropy. Ďalším významnejších hráčom v Afrike sa stáva Rusko, pri prevrate v Nigérii ľudia mávali i ruskými vlajkami (video), Afričania si uvedomujú že západní kolonialisti ich nikdy nepovažovali za rovnocenných a uprednostňovali iba svoj vlastný prospech (i vďaka úplatným domácim politikom – paralela i so Slovenskom). Samozrejme Číňanom i Rusom ide o zisk, nerastné bohatstvo, ale robia to rozumnejšie, nemiešajú sa do domácej politiky a vedia sa i väčšmi podeliť s domácim obyvateľstvom, naviac ruskí Wagnerovci v Afrike pomáhajú domácim vládam s poriadkom a udržaním mieru.

Ak sa podarí novej nigerskej vláde získať väčší podiel vo Francúzskom vlastniacich uránových baniach, alebo zvýšiť francúzskym ťažiarom dane, clá, nebodaj tie bane znárodniť, Francúzi budú mať problém s jadrovým palivom do svojich elektrární, prípadne budú musieť nakupovať urán drahšie z iných krajín. Francúzsko získava až 70-80% svojej elektrickej energie z atómových elektrární, ktorých má 19, produkuje tak veľmi lacnú elektrickú energiu, ktorú i vyváža, 7 gramov uránu poskytuje energiu ako 1 tona uhlia.  Niger je dlhodobo najväčší exportér uránu do Európskej únie i do Francúzska (viac ako 50%), cca 40% uránu do EÚ pochádza z Kazachstanu a Uzbekistanu. Je celkom pochopiteľné, že Niger nechce byť naďalej len kolóniou s lacnou pracovnou silou s nevyužitým potenciálom nerastného bohatstva pre lepšie životné podmienky svojich obyvateľov.

Populačná explózia. Počet obyvateľov Afriky sa do roku 2050 pravdepodobne zdvojnásobí z 1,2 miliardy na 2,4 miliardy a len v samotnom Nigeri sa počet obyvateľov pravdepodobne zvýši z 23 na 65 miliónov (počet obyvateľov porovnateľný s Francúzskom), vymierajúca, nekonkurencieschopná Európa bude mať problém. A treba určite myslieť i na úbytok zrážok v oblasti Sahelu (za posledných štyridsať rokov poklesli o 25%), nedostatok pitnej vody, pôdnu eróziu, vysychanie riek, jazier – čo povedie k nárastu nedostatku potravín a hladu, reálne možno očakávať v budúcich desaťročiach milióny hladujúcich Afričanov, ktorí radšej podniknú strastiplnú a riskantnú cestu do Európy akoby mali umrieť od hladu. Pretrvávajúce koloniálne správanie západných štátov neprispelo k zásadnému zlepšeniu života Afričanov, preto sa „romanticky“ ale vlastne i pragmaticky mnohé krajiny Afriky prikláňajú k spolupráci s Čínou či Ruskom.

Európa zlyháva a prehráva i v Afrike, premrhala svoj potenciál odstrihnutím sa od ruských energonosičov, v Ázii či Latinskej Amerike Európu už ani nevidieť, zdá sa že len slúžime záujmom USA, bez vlastnej dlhodobejšej geopolitickej stratégie.